znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 201/02

Ústavný   súd   na   verejnom   zasadnutí   2.   apríla   2003   v senáte   zloženom z predsedu   Juraja   Babjaka   a zo   sudcov   Eduarda   Báránya   a   Ľubomíra   Dobríka prerokoval sťažnosť M. P., bytom Š., zastúpenej advokátom JUDr. J. S., Advokátska kancelária, P.   B.,   ktorou   namietala porušenie   svojho základného práva priznaného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 649/92, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 649/92   p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Žilina   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   14   C   649/92 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. M. P.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie vo výške 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Žilina   p o v i n n ý vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Žilina je   p o v i n n ý   uhradiť trovy právneho zastúpenia advokátovi JUDr. J. S., Advokátska kancelária, P. B., vo výške 15 190 Sk (slovom pätnásťtisícjednostodeväťdesiat slovenských korún) do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Sťažnosti M. P. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 6. decembra 2002 doručená   sťažnosť M. P.,   bytom Š. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. J. S., Advokátska kancelária, P. B., vo veci namietaného porušenia základného práva garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Žilina   (ďalej   len   „okresný   súd“) v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   14   C   649/92   o určenie   vlastníckeho   práva   k nehnuteľnostiam.

Sťažovateľka sa návrhom podaným okresnému súdu 2. apríla 1992 domáhala určenia vlastníckeho práva k pozemkom KN parcely č. 991 - orná pôda o výmere 871   m2,   ktorá   bola   vytvorená   z   pozemnoknižnej   parcely   č.   9007   zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. 905 a z časti pozemnoknižnej parcely č. 9006 zapísanej v pozemnoknižnej   vložke   č.   1825,   ktorá   je   v evidencii   nehnuteľností   totožná s parcelou č. 9006/3, a taktiež k pozemkom KN parcely č. 993 - orná pôda o výmere 935   m2,   ktorá   bola   vytvorená   z časti   pozemnoknižnej   parcely   č.   9006   zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. 1825, ktorá je totožná s parcelou č. 9006/2, 9006/1, všetko katastrálne územie Š. Podľa tvrdenia sťažovateľky toto konanie trvá už viac ako 10 rokov, pričom súd prvého stupňa vo veci samej stále nerozhodol. Podľa jej názoru sa v priebehu konania vyskytli obdobia, keď okresný súd nekonal, pričom zo súdneho spisu nie je zrejmý relevantný dôvod, ktorý by mu dal na to príčinu.

V priebehu   konania   nastala   situácia,   že   počas   konania   zomrela   jedna z odporkýň.   Okresný   súd   vyzval   sťažovateľku,   aby   rozšírila   okruh   odporcov o právnych nástupcov po zomrelej účastníčke. Túto výzvu nemohla splniť z dôvodu, že dedičské konanie po nebohej bolo veľmi zdĺhavé. Súd konanie zastavil, pričom podľa   jej   názoru   tento   postup   súdu   nebol   správny,   pretože   v tomto   prípade   mal konanie prerušiť na čas, pokiaľ sa dedičské konanie neskončí, resp. mal konať aj bez ukončenia   dedičského   konania   za   použitia   ustanovenia   §   107   ods.   3   Občianskeho súdneho poriadku. Uznesenie o zastavení konania bolo vydané 21. januára 1997. Proti tomuto rozhodnutiu podala sťažovateľka odvolanie, ktoré odôvodnila až 13. októbra 1997. Rozhodnutie o odvolaní bolo vydané podľa vyjadrenia navrhovateľky takmer 3 roky po vydaní napadnutého uznesenia, a to 22. augusta 2000.

Sťažovateľka uvádza, že je pravdou, že medzitým jej prvostupňový súd zaslal výzvu na predloženie geometrického plánu a upravenie okruhu účastníkov konania. Došlo k tomu, že V. C. sa stala výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností, pričom vlastnícke právo nadobudla osvedčením o právne významnej skutočnosti spísanej do notárskej zápisnice. Taktiež došlo k prečíslovaniu sporných nehnuteľností a súd vyzval sťažovateľku na predloženie geometrického plánu, ktorý by zohľadňoval existujúce zmeny. Týmto postupom bolo podľa sťažovateľky konanie opäť predĺžené, pretože žiaden   z oslovených   geodetov   nebol   ochotný   vyhotoviť   geometrický   plán,   ktorého predmetom   boli   nehnuteľnosti,   o ktorých   sa   vedie   súdne   konanie.   Z toho   dôvodu listom   z   3.   septembra   2001   oznámila   súdu   túto   skutočnosť   a zároveň   požiadala o ustanovenie znalca súdom. Tento návrh zostal podľa vyjadrenia sťažovateľky bez odozvy a ďalších 15 mesiacov súd nevykonal žiaden úkon. Až na žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania z 20. júna 2002 bola sťažovateľke doručená opätovná výzva na predloženie   geometrického   plánu,   a to   16.   augusta   2002.   Keďže,   ako   uvádza sťažovateľka, mala záujem, aby sa vo veci konalo, požadovaný geometrický plán dala vyhotoviť a tento predložila súdu.

Podľa sťažovateľky bolo postupom súdu porušené jej právo na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov,   pretože   samotný   fakt,   že   spor   trvá   už   10   rokov, je nezlučiteľný s ustanovením čl. 48 ods. 2 ústavy. Takáto zdĺhavosť konania predlžuje stav právnej neistoty.

V sťažnosti sa uvádza, že sťažovateľka viackrát žiadala okresný súd o skoré prejednanie veci, adresovala mu žiadosti o vytýčenie termínu pojednávania a taktiež predsedovi   tohto   súdu   doručila   samotnú   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní.   Podľa   jej vyjadrenia   dlhodobé   pretrvávanie   právnej   neistoty   vo   veci   určenia   vlastníctva k nehnuteľnostiam   neprispieva   k jej   zdravotnému   stavu   a rada   by   zanechala   veci vysporiadané. Z toho dôvodu žiada sťažovateľka aj primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk.

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   doručenej   ústavnému   súdu   navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Okresný súd v Žiline v konaní vo veci vedenej pod sp. zn. 14 C 649/92 porušil právo M. P., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Okresnému súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 649/92 prikazuje konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

M. P. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk, ktoré je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresnému súdu v Žiline ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia M. P. na účet advokáta JUDr. J. S., P. B., do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti listom z 10. februára 2003 vyjadril predseda okresného súdu, ktorý vo vyjadrení uviedol, že „v danom prípade ide o konanie,   na   ktorom   možno   dokumentovať   nezlučiteľnosť   zasahovania   súdu   do procesu (dokazovanie, neúplnosť podaní) so spravodlivým a efektívnym procesom. Právna úprava prikazovala vo veľkej miere (a v súčasnosti v menšej miere) sudcovi starať sa o kvalitu navrhovateľových podaní, procesných postupov a dôkazov a len navrhovateľových.   Zastavenie   konania pre   nedostatky   je vec   málo priechodná   cez odvolacie súdy a účastník vždy niečo doplní a potom sa vec opäť preťahuje. Napriek tomu, že ide o súbeh príčin na strane legislatívy, účastníkov a súdu, aj napriek tomu má   byť   proces   efektívne   ukončený,   a to   aj   o nekvalitných   návrhoch   a dôkazoch. Žiadame   však   zohľadniť   uvádzané   skutočnosti   a spoluzodpovednosť   sťažovateľa, zvlášť zastúpeného advokátom. Súd sa ešte roky bude spamätávať z rokov 1997 – 2000, kedy vytváranie nových súdov (nezmyselné) položilo súd na kolená“.

Predseda okresného súdu navrhol v súlade s ustanovením § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   upustiť od   ústneho   pojednávania o   prijatom   návrhu,   keďže   vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   od   neho   nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Právny zástupca sťažovateľky listom z 28. februára 2003 oznámil ústavnému súdu, že trvá na ústnom prejednaní veci. Okresný súd na výzvu ústavného súdu v tejto časti písomne v stanovenej lehote nereagoval.

Dňa 21. marca 2003 sa konalo ústne verejné pojednávanie ústavného súdu za účasti zástupcu sťažovateľky JUDr. J. S., ktorý ospravedlnil neúčasť sťažovateľky jej zlým   zdravotným   stavom.   Zástupca   okresného   súdu   prevzal   predvolanie   na   ústne verejné pojednávanie 17. marca 2003, ale ústavnému súdu neoznámil dôvod svojej neúčasti.

Právny zástupca sťažovateľky zhrnul priebeh konania okresného súdu v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   14   C   649/92,   pričom   zdôraznil   najmä   plynutie   času,   keď sťažovateľka mala 61 rokov pri podaní návrhu a dnes má už 72 rokov a vo veci nebolo ešte právoplatne rozhodnuté. Uviedol, že samotná sťažovateľka bola vo veci aktívna, podávala návrhy na ďalší postup a urgovala vytýčenie pojednávania. Stavom konania odôvodnil   aj   žiadosť   o primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   100   000   Sk. Spomenul aj zdravotné a psychické ujmy, ktoré sťažovateľka utrpela počas konania okresného   súdu.   Právny   zástupca   sťažovateľky   objasnil   aj   okolnosti   týkajúce   sa predloženia geometrického plánu 16. októbra 2002. V tejto veci sudkyňa reagovala v januári 2003, že geometrický plán nemá, napriek tomu, že jej v uvedený deň bol predložený,   čo   vyplýva   aj   zo   spisu.   V závere   svojho   prednesu   právny   zástupca sťažovateľky žiadal, aby ústavný súd rozhodol, že:

„Okresný súd v Žiline v konaní vo veci vedenej pod sp. zn. 14 C 649/92 porušil právo M. P., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Okresnému súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 649/92 prikazuje konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

M. P. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk, ktoré je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Zároveň   žiada,   aby   Okresnému   súdu   v Žiline   bolo   uložené   zaplatiť   trovy právneho zastúpenia tak, ako budú vyčíslené v uznesení ústavného súdu.“

II.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným   dôkazom.   Verejnosť   možno   vylúčiť   len   v prípadoch   ustanovených zákonom.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby v zásade neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre splnenie ústavného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval (II. ÚS 26/95).

Ústavný súd v predchádzajúcich konaniach opakovane vyslovil právny názor, podľa   ktorého   v konaní   o   každom   návrhu   pred   ústavným   súdom,   v ktorom navrhovateľ   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na   súdnu   (inú   právnu) ochranu, ako aj práva na spravodlivý proces z toho dôvodu, že všeobecný súd nekonal spôsobom ustanoveným v zákone, je nevyhnutné, aby boli najprv vyčerpané všetky právne prostriedky ich ochrany, ktoré sú navrhovateľovi dostupné (I. ÚS 1/97, I. ÚS 49/98).

Účelom priznania práva podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (II. ÚS 26/95).

Sťažovateľka využila právne prostriedky, ktorých uplatnenie sa vyžaduje pred podaním návrhu na začatie konania pred ústavným súdom. Dňa 16. mája 2001 podala okresnému súdu sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov, čo však nezabezpečilo odstránenie stavu právnej neistoty vo veci, ktorou sa na tento súd obrátila.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa   týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníkov a postup súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98).

Pokiaľ   ide   o   prvé kritérium   „zložitosť   veci“,   ústavný   súd   bral   do   úvahy aj v predmetnom   prípade   skutkový   stav   veci   a   platnú   právnu   úpravu   (II.   ÚS   26/95, I.   ÚS   92/97)   relevantnú   pre   rozhodnutie,   ako   aj   právnu   povahu   (charakter)   veci, pričom na základe týchto hľadísk konanie o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam   hodnotí   ako   zložitú   vec   z dôvodu,   že   v konaní   bol   veľký   okruh odporcov,   ktorí   sa   v priebehu   konania   menili   (niekoľko   odporcov   a navrhovateľka v 2. rade v priebehu konania zomreli alebo predávali svoje podiely na predmetných nehnuteľnostiach), v dôsledku čoho bolo potrebné vždy upravovať okruh účastníkov konania, žiadať ďalšie dedičské spisy alebo dedičské rozhodnutia. V návrhu na začatie konania bolo označených 24 odporcov, v čase vydania uznesenia o zastavení konania sa   ich   počet   zredukoval   na   18,   podaním   zo   4.   októbra   2001   bol   okruh   odporcov upravený tak, že za odporcu navrhovateľka v 1. rade už označila iba jedného odporcu V. C.. V priebehu konania došlo aj k prečíslovaniu predmetných parciel, v dôsledku čoho muselo dôjsť aj k upresňovaniu žalobného petitu. Problémy boli aj s účasťou odporcov na pojednávaniach.

Pri kritériu „správanie sťažovateľa“ v preskúmavanej veci ústavný súd nezistil také   skutočnosti,   ktoré   by   nasvedčovali   spôsobovaniu   prieťahov   zo   strany sťažovateľky takým správaním, ako je neospravedlnená neúčasť na pojednávaniach. Určitú   pasivitu   však   sťažovateľke   možno   pričítať,   najmä   nedostatky   v označení odporcov,   nepresnosti   v znení   žalobného   petitu,   predloženie   geometrického   plánu až po viacerých výzvach zo strany súdu.

Dňa   25.   mája   1992 okresný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   navrhovateliek JUDr.   D.   D.   na doplnenie   dedičských   rozhodnutí,   na   ktoré   sa   odvoláva,   dátumov narodení a úmrtí niektorých odporcov, aby sa mohol v Centrálnom registri občanov zistiť ich pobyt, s upozornením na zastavenie konania podľa § 43 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Listom z 9. júna 1992 právny zástupca navrhovateliek doplnil údaje vyžiadané súdom.

Výzvou z 19. augusta 1992 okresný súd vyzval na ďalšie doplnenie údajov z dôvodu,   že   údaje   poskytnuté   právnym   zástupcom   navrhovateliek   boli   chybné u dvoch odporcov.

Dňa 27. augusta 1992 právny zástupca navrhovateliek doplnil chybné údaje.Dňa 29. septembra 1992 právny zástupca navrhovateliek vzal návrh na začatie konania späť proti piatim odporcom.

Dňa 19. marca 1993 si navrhovateľky v 1. a 2. rade zvolili nového právneho zástupcu JUDr. H. L., Advokátska kancelária, B.

Dňa 19. marca 1993 právna zástupkyňa navrhovateliek vzala späť návrh proti trom odporcom a navrhla, aby do konania pristúpila V. C., bytom Š., ktorá sa na základe   notárskej   zápisnice   sp.   zn.   N   742/91,   Nz   849/91   stala   spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností.

Podaním   z   24.   novembra   1993   právna   zástupkyňa   navrhovateliek   doplnila vyžiadané údaje týkajúce sa dedičského konania ohľadom J. Ch. a navrhla svedkov.Dňa   4.   marca   1994   právna   zástupkyňa   navrhovateliek   doložila   do   spisu dedičské rozhodnutie po J. Ch.

Dňa 17. októbra 1994 bola zaslaná výzva právnej zástupkyni navrhovateliek, aby oznámila údaje týkajúce sa odporcu Š. P.

Výzvou zo 16. novembra 1994 bola právna zástupkyňa navrhovateliek vyzvaná na predloženie kúpnej zmluvy Čd 1835/36.

Listom   z 8.   decembra   1994 právna   zástupkyňa   navrhovateliek   odpovedala, že túto zmluvu nevie zabezpečiť, pretože ju nemá k dispozícii.

Dňa   16.   mája   1996 právna   zástupkyňa   navrhovateliek   mala   upresniť   okruh odporcov (odporca v 3. rade zomrel).

Dňa 11. júna 1996 požiadala právna zástupkyňa navrhovateliek o predĺženie lehoty na upresnenie okruhu účastníkov.

Dňa 28. júna 1996 okresný súd urgoval, aby právna zástupkyňa navrhovateliek upresnila okruh účastníkov na strane odporcov pod následkom zastavenia konania.Dňa   25.   novembra   1996   opätovnou   urgenciou   okresný   súd   vyzval   právnu zástupkyňu   navrhovateliek,   aby   upresnila   návrh   na   strane   odporcov   pod   hrozbou zastavenia konania.

Dňa   26.   novembra   1996 právna   zástupkyňa   navrhovateliek   požiadala o predĺženie lehoty na vyjadrenie.

Dňa   12.   marca   1997 bolo   okresnému   súdu   doručené   odvolanie   právnej zástupkyne   navrhovateliek   proti   uzneseniu   o zastavení   konania,   v ktorom   uviedla, že dôvody odvolania zašle v lehote 15 dní, pretože navrhovateľka je práceneschopná. Dňa   24.   júna   1997   bola   právna   zástupkyňa   navrhovateliek   vyzvaná   na doplnenie dôvodov odvolania v lehote 5 dní pod hrozbou zastavenia konania.

Listom z 1. júla 1997 požiadala právna zástupkyňa navrhovateliek o predĺženie lehoty.

Listom   z   5.   septembra   1997   oznámila   právna   zástupkyňa   navrhovateliek, že zomrela navrhovateľka v 2. rade a do úvahy prichádza ako dedič jej syn J. P., ktorý prejavil   záujem   vstúpiť   do   sporu,   avšak   ešte   jej   nevrátil   podpísanú   plnú   moc   na zastupovanie. Požiadala o predĺženie lehoty o 14 dní.

Dňa 26. septembra 1997 bola právna zástupkyňa navrhovateliek vyzvaná, aby doplnila dôvody odvolania do 5 dní, inak odvolacie konanie bude zastavené.

Dňa   16.   októbra   1997   bolo   podané   doplnenie   dôvodov   odvolania   právnou zástupkyňou navrhovateliek, teda po 7 mesiacoch od podania odvolania.

Dňa   5.   augusta   1997   oznámil   J.   P.,   že   chce   vstúpiť   do   konania   namiesto navrhovateľky v 2. rade.

Listom z 12. augusta 1997 predložila JUDr. H. L. plnú moc na zastupovanie J. P. Podaním   z   8.   januára   1998 právna   zástupkyňa   navrhla   úpravu   návrhu o navrhovateľa v 2. rade.

Dňa   9.   septembra   1998 oznámila   právna   zástupkyňa   navrhovateľov v   1.   a   2.   rade,   že   v   katastrálnom   území,   v   ktorom   sa   nachádzajú   predmetné nehnuteľnosti, došlo k zmene parcelných čísel.

Dňa 22. novembra 2000 bola vyzvaná právna zástupkyňa navrhovateľov, aby v lehote 1 mesiaca upravila okruh účastníkov konania na strane odporcov vzhľadom na nový list vlastníctva č. 4317.

Dňa   25.   novembra   2001 oznámila   právna   zástupkyňa   navrhovateľov, že   odporkyňa   V.   C.   odkupuje   po   vydaní   nových   listov   vlastníctva   podiely   na predmetných nehnuteľnostiach, a preto vzala návrh späť proti dvom odporcom. Ďalej oznámila, že sa zmenili čísla parciel a parcela EN 991 je opäť rozdelená tak, že časť je v parcele KN 9006 a časť v KN 9007. Požiadala o vyhotovenie geometrického plánu znalcom geodetom.

Dňa   24.   apríla   2001   bola   právna   zástupkyňa   navrhovateľov   vyzvaná,   aby v lehote 3 mesiacov predložila súdu geometrický plán, kde bude vyčlenená pôvodná parcela EN 991 a EN 993.

Dňa   9.   júla   2001 došiel   okresnému   súdu   list   od   právnej   zástupkyne navrhovateľov JUDr. H. L., v ktorom uvádza, že navrhovateľka požiadala viacerých geodetov   o vypracovanie geometrického plánu, ale títo   ju   odmietli,   pretože   vec je v súdnom   spore.   Preto   žiada,   aby   okresný   súd   nariadil   znalca   geodeta,   ktorý   by geometrickým plánom vyčlenil parcely.

Listom z 27. júla 2001 právna zástupkyňa navrhovateľov oznámila, že došlo ku   skončeniu   dohody   o   zastupovaní   navrhovateľky   M.   P.   a okresnému   súdu   bola predložená plná moc na jej zastupovanie pre J. J., bytom Ž.

Dňa   22.   augusta   2001   bol   splnomocnenému   zástupcovi   J.   J.   daný   na preštudovanie spisový materiál.

Dňa 28. augusta 2001 došiel okresnému súdu list, v ktorom sa uvádza, že počas štúdia   spisu   J.   J.   zistil,   že 24.   apríla   2001 bola právna zástupkyňa navrhovateľov vyzvaná, aby v lehote 3 mesiacov predložila súdu geometrický plán so zakreslením starých a nových parciel. Ďalej sa v liste uvádza: „O výzve súdu k doplneniu súdneho spisu navrhovateľku neinformovala a ani sama neobjednala spracovanie požadovaných podkladov. Vzhľadom na zamlčanie tak dôležitej výzvy súdu JUDr. H. L. navrhujem, aby súd predĺžil lehotu k spracovaniu požadovaného o 3 mesiace z dôvodu, že iba dňa 22. augusta 2001 sme sa o tejto výzve dozvedeli zo súdneho spisu a pre krátkosť času nie je možné požadované pripraviť a predložiť.“

Dňa 9. júla 2001 došiel okresnému súdu list od právnej zástupkyne JUDr. H. L., v ktorom   uvádza,   že   navrhovateľka   požiadala   viacerých   geodetov   o vypracovanie geometrického plánu, ale títo ju odmietli, pretože vec je v súdnom spore. Preto žiada, aby okresný   súd   nariadil   znalca   geodeta,   ktorý   by   geometrickým   plánom vyčlenil parcely.

Podaním   zo   4.   októbra   2001   oznámila   navrhovateľka   v   1.   rade,   že   jej nie   je   známe,   na   koho   prešli   v rámci   dedičského   konania   nároky   uplatňované po   navrhovateľke   v 2.   rade   M.   D.,   a preto   ju   navrhuje   z konania   vylúčiť.   Okruh odporcov   upravila   na   V.   C.   Podala   ďalšie   vysvetlenia   o jednotlivých   prevodoch predmetných   nehnuteľností   a informovala   o tom,   že   v prospech   V.   C.   boli   vydané notárske osvedčenia o vlastníckom práve k predmetným nehnuteľnostiam sp. zn. Nz 250/2000 a N 288/2000.

Dňa 3. septembra 2001 listom splnomocnený zástupca navrhovateľky v 1. rade J. J. oznámil okresnému súdu, že všetky navštívené geodetické kancelárie odmietli vypracovať geometrický plán z dôvodu jeho možného spochybnenia v súdnom konaní, a navrhol, aby okresný súd ustanovil znalca na spracovanie geometrického plánu. Dňa   30.   apríla   2002 bola   okresným   súdom   vyzvaná   JUDr.   H.   L.,   aby   sa vyjadrila, či bude zastupovať navrhovateľa v 2. rade J. P.

Dňa   16.   augusta   2002 bol   okresným   súdom   vyzvaný   J.   J.   splnomocnený zástupca   navrhovateľky   v 1.   rade,   aby   predložil   geometrický   plán   a upravil   petit návrhu o presnú špecifikáciu nehnuteľnosti.

Dňa   16.   októbra   2002   podaním   splnomocneného   zástupcu   navrhovateľky v 1.   rade   J.   J.   bolo   okresnému   súdu   oznámené,   že   predkladá   geometrický   plán a upravuje žalobný petit – podľa tohto podania bol geometrický plán predložený po jeden a pol roku od prvej výzvy súdu z 24. apríla 2001.

Z uvedeného   vyplýva,   že   aj   aktívnejší   postoj   sťažovateľky   a navrhovateľa v 2. rade v konaní a ich právnych zástupcov mohol urýchliť priebeh konania (pokiaľ ide   o upresňovanie údajov o odporcoch a vypracovanie geometrického plánu až po viacerých urgenciách zo strany okresného súdu).

Pokiaľ ide o tretie kritérium, a to „postup“ okresného súdu, je potrebné uviesť, že ústavný súd sa zaoberal nielen tvrdením sťažovateľky, že rozhodnutie o odvolaní proti   uzneseniu   o zastavení   konania   bolo   vydané   takmer   3   roky   po   vydaní napadnutého uznesenia   a že jej návrh na vyhotovenie geometrického plánu súdnym znalcom zostal bez akejkoľvek odozvy a súd ďalších 15 mesiacov nevykonal žiadny úkon v danej veci, ale zaoberal sa celkovým priebehom súdneho konania.

Dňa 22. apríla 1992 bol na návrh navrhovateliek 1) M. P., bytom Š. a 2) M. D., bytom Š., proti odporcom M. M., bytom Š. a spol., okresnému súdu podaný návrh na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedený pod sp. zn. 14 C 649/92.

Dňa   25.   mája   1992 okresný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   navrhovateliek JUDr.   D.   D.   na doplnenie   dedičských   rozhodnutí,   na   ktoré   sa   odvoláva,   dátumov narodení a úmrtí niektorých odporcov, aby sa mohol v Centrálnom registri občanov zistiť ich pobyt s upozornením na zastavenie konania podľa § 43 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Zároveň si okresný súd vyžiadal spisy v dedičských veciach, na ktoré sa odvolali navrhovateľky vo svojom návrhu.

Na základe listu právneho zástupcu navrhovateliek z 29. júna 1992 okresný súd vyžiadal dedičské spisy, ktorých spisové značky vo svojom podaní uviedol právny zástupca navrhovateliek.

Výzvou   z   19.   augusta   1992   okresný   súd   vyzval   právneho   zástupcu navrhovateliek na ďalšie doplnenie údajov z dôvodu, že údaje ním poskytnuté boli chybné u dvoch odporcov.

Dňa 2. februára 1993 sa uskutočnilo pojednávanie. Na pojednávaní sa zistili nedostatky   v okruhu účastníkov   konania, preto nebolo možné účastníkov vypočuť. Z toho dôvodu sa odročilo pojednávanie na neurčito a právny zástupca navrhovateliek bol vyzvaný, aby doplnil návrh na strane odporcov.

Uznesením z   12. augusta 1993 okresný súd pripustil späťvzatie návrhu proti 8 odporcom a pripustil rozšírenie návrhu o odporkyňu V. C.

Dňa 8. novembra 1993 sa uskutočnilo pojednávanie, ktorého sa nezúčastnilo 12   odporcov.   Okresný   súd   pripustil   na   návrh   právnej   zástupkyne   navrhovateliek rozšírenie návrhu o ďalšieho odporcu M. H. a pripustil úpravu petitu návrhu na začatie konania. Okresný súd v rámci prípravy pojednávania vypočul prítomných účastníkov. Následne   súd   odročil   pojednávanie   za   účelom   vypočutia   ďalších   účastníkov a navrhovateľom uložil doplniť údaje týkajúce sa dedičského konania ohľadom J. Ch. Dňa 1. marca 1994 boli vypočutí na dožiadanom Okresnom súde v Považskej Bystrici dvaja odporcovia (v 17. a 26. rade), ktorí uznali vlastníctvo navrhovateliek. Odporcovia v 16. a 18. rade sa nedostavili.

Dňa   11.   marca   1994 bol   vypočutý   na   Okresnom   súde   v Považskej   Bystrici odporca v 18. rade (uznal vlastníctvo navrhovateliek). Odporca v 16. rade, ktorý sa na pojednávanie nedostavil, uznal podaním zo 14. marca 1994 vlastníctvo navrhovateliek.Dňa 2. júna 1994 okresný súd vyzval na zaplatenie preddavku na trovy, ktoré si vyžiada ohliadka na mieste samom.

Dňa 17. októbra 1994 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu navrhovateliek, aby oznámila údaje odporcu Š. P.

Termín ohliadky okresný súd stanovil na 4. november 1994. Výzvou zo 16. novembra 1994 bola právna zástupkyňa navrhovateliek vyzvaná na predloženie kúpnej zmluvy Čd 1835/36.

Dňa 18. januára 1995 bol J. H. okresným súdom vyzvaný na predloženie kópie kúpnej zmluvy.

Dňa 3. februára 1995 boli vyžiadané spisy z archívu bývalého Okresného súdu Veľká Bytča.

Dňa   16.   októbra   1995 bol   dožiadaný   Okresný   súd   v Náchode   o vypočutie odporkyne M. Ž.

Zápisnica   z dožiadaného   výsluchu   bola   napísaná   12.   decembra   1995 a bola zaslaná okresnému súdu 15. januára 1996.

Dňa 16. mája 1996 sa na pojednávaní zistilo, že odporkyňa v 3. rade zomrela; právna zástupkyňa mala upresniť okruh odporcov.

Dňa   28.   júna   1996   okresný   súd   urgoval,   aby   právna   zástupkyňa   odporcu upresnila okruh účastníkov na strane odporcov pod následkom zastavenia konania.Dňa   25.   novembra   1996   opätovnou   urgenciou   okresný   súd   vyzval   právnu zástupkyňu   navrhovateliek,   aby   upresnila   návrh   na   strane   odporcov   pod   hrozbou zastavenia konania.

Dňa   10.   decembra   1996   okresný   súd   vyslovil   súhlas   s predĺžením   lehoty o 20 dní.

Dňa   21.   januára   1997   okresný   súd   vydal   uznesenie   č.   k.   14   C   649/92-131 o zastavení konania z dôvodu, že právna zástupkyňa ani napriek viacerým výzvam nedoplnila okruh odporcov.

Dňa   12.   marca   1997 bolo   okresnému   súdu   doručené   odvolanie   právnej zástupkyne   navrhovateliek,   v ktorom   uviedla,   že   dôvody   odvolania   zašle   v lehote 15 dní, pretože navrhovateľka je práceneschopná.

Dňa   24.   júna 1997   bola právna   zástupkyňa vyzvaná na doplnenie   dôvodov odvolania v lehote 5 dní pod hrozbou zastavenia konania.

Podaním z 15. augusta 1997 okresný súd vyslovil súhlas s predĺžením lehoty do 28. augusta 1997.

Dňa 26. septembra 1997 bola právna zástupkyňa vyzvaná, aby doplnila dôvody odvolania do 5 dní, inak odvolacie konanie bude zastavené.

Dňa   16.   októbra   1997 bolo   podané   doplnenie   dôvodov   odvolania   právnou zástupkyňou navrhovateliek.

Dňa 21. novembra 1997 bolo odvolanie zaslané na vyjadrenie odporcom.

Dňa 20. februára 1998 okresný súd vyžiadal z Obecného úradu v Š. úmrtný list navrhovateľky v 2. rade a odporkyne A. T.

Dňa 13. mája 1998 okresný súd vyžiadal úmrtný list navrhovateľky v 2. rade z Mestského   úradu   v Žiline,   pretože   na   základe   listu   z Obecného   úradu   v Š.   bolo zistené, že navrhovateľka v 2. rade zomrela v nemocnici v Žiline.

Dňa 13. mája 1998 okresný súd vyzval J. P. na vyjadrenie, či chce vstúpiť do konania na strane navrhovateľa v 2. rade namiesto svojej nebohej matky.

Dňa 22. augusta 2000 uznesením sp. zn. 14 C 649/92 okresný súd zrušil v rámci autoremedúry svoje uznesenie sp. zn. 14 C 649/92 z 21. januára 1997 o zastavení konania z dôvodu, že v rámci lehoty na podanie odvolania boli nedostatky podaného návrhu odstránené.

Dňa 3. októbra 2000 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom právna zástupkyňa navrhovateľov predniesla, že v danom katastrálnom území boli v extraviláne vykonané pozemkové úpravy a v dôsledku nich došlo k zmene parcelných čísel. Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom vyžiadania listu vlastníctva ohľadom parcely č. 9006.

Dňa 4. októbra 2000 bol okresným súdom vyžiadaný list vlastníctva ohľadom parcely č. 9006.

Dňa 22. novembra 2000 bola vyzvaná právna zástupkyňa navrhovateľov, aby v lehote 1 mesiaca upravila okruh účastníkov konania na strane odporcov vzhľadom na nový list vlastníctva č. 4317, ktorý bol doručený okresnému súdu.

Na výzvu odpovedala právna zástupkyňa až 25. novembra 2001, keď požiadala o vyhotovenie geometrického plánu znalcom geodetom.

Dňa   24.   apríla   2001   bola   právna   zástupkyňa   navrhovateľov   vyzvaná,   aby v lehote 3 mesiacov predložila okresnému súdu geometrický plán, kde bude vyčlenená pôvodná parcela EN 991 a EN 993.

Dňa 22. augusta 2001 bol splnomocnenému zástupcovi navrhovateľky v 1. rade J. J. daný na preštudovanie spisový materiál.

Dňa 30. apríla 2002 okresný súd vyzval JUDr. H. L., aby sa vyjadrila, či bude zastupovať navrhovateľa v 2. rade J. P.

Dňa   16.   augusta   2002 bol   okresným   súdom   vyzvaný   J.   J.,   splnomocnený zástupca   navrhovateľky   v 1.   rade,   aby   predložil   geometrický   plán   a upravil   petit návrhu o presnú špecifikáciu nehnuteľnosti.

Dňa 16. októbra 2002 J. J., splnomocnený   zástupca navrhovateľky v 1. rade, uviedol, že predkladá geometrický plán a upravuje žalobný petit.

Dňa   13.   februára   2003   bol   ústavnému   súdu   doručený   spis   okresného   súdu sp. zn. 14 C 649/92 spolu s vyjadrením predsedu tohto súdu.

Ústavný súd zistil, že nekonaním okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na konanie bez zbytočných prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy, keď v období od 13. mája 1998 do 22. augusta 2000 (uznesenie o zrušení uznesenia   o zastavení   konania   z   21.   januára   1997)   nevykonal   žiaden   úkon,   teda 27 mesiacov. Tvrdenie sťažovateľky, že okresný súd vydal rozhodnutie až takmer po   3   rokoch   od   podania   odvolania,   nezodpovedá   skutočnosti,   pretože   dôvody odvolania boli doplnené až po 7 mesiacoch od podania odvolania, a to na základe urgencií okresného súdu. Pokiaľ ide o vyjadrenie sťažovateľky, že podala návrh na ustanovenie   znalca   na   vypracovanie   geometrického   plánu   a okresný   súd   takmer 15 mesiacov nevykonal žiaden úkon, bolo povinnosťou sťažovateľky dať vyhotoviť geometrický   plán   a podľa   neho   upraviť   petit   návrhu.   Na   túto   povinnosť   boli zástupcovia sťažovateľky viackrát súdom vyzývaní a túto povinnosť si nakoniec aj splnili.

Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Keďže k porušeniu základného práva došlo nekonaním okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 14 C 649/92, ústavný súd mu prikázal konať.

Sťažovateľka   požadovala   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 100 000 Sk. Svoj návrh odôvodnila tak, že podľa jej názoru žije skutočne dlhý čas v právnej   neistote   ohľadom   vlastníctva   pozemkov,   ktoré   sú   predmetom   súdneho konania pred okresným súdom, a zároveň tieto pozemky nemôže užívať.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa   ustanovenia   §   56   ods.   4   citovaného   zákona   má   primerané   finančné zadosťučinenie povahu náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateľky a vyslovil porušenie jej základného práva   a prikázal   okresnému   súdu,   ktorý   jej   právo   porušil,   aby   vo   veci   konal   bez zbytočných   prieťahov.   Dovŕšením   opatrení   smerujúcich   zo   strany   ústavného   súdu k odstráneniu   stavu   právnej   neistoty   bolo   i priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia. Ústavný súd priznal sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie vo výške 20 000 Sk ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenú v peniazoch. Ústavný súd vzal do úvahy stav, v akom sa sťažovateľka nachádza, t. j. vysoký vek, nemožnosť užívať   pozemky   dlhú   dobu. Výšku   zadosťučinenia   stanovil   ústavný   súd   najmä s ohľadom na zistené obdobie nečinnosti okresného súdu a na vyššie uvedené kritériá riešenia zisteného porušenia základných práv, pričom vychádzal zo spisu okresného súdu. Vo zvyšnej časti ústavný súd návrhu nevyhovel.

Právny   zástupca   sťažovateľky   uplatnil   na   ústavnom   súde   trovy   právneho zastúpenia, ktoré písomne špecifikoval 26. marca 2003 tak, že požadoval za prevzatie a prípravu   podania   31.   októbra 2002 čiastku   3   650   Sk spolu   s režijným paušálom 120 Sk a za spísanie sťažnosti 28. novembra 2002 čiastku 3 650 Sk spolu s paušálom 120 Sk. Dňa 21. marca 2003 za účasť na konaní pred ústavným súdom žiadal 3 650 Sk s paušálom vo výške 128 Sk. Zároveň uplatnil aj cestovné náklady za cestu osobným motorovým vozidlom zn. ŠKODA Superb, 1,9 TDI, za 594 km po 6,60 Sk, spolu 3 920,40 Sk.

Ústavný súd pri rozhodovaní o trovách požadovaných zástupcom sťažovateľky vychádzal z ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého ústavný súd   môže   v odôvodnených   prípadoch   podľa   výsledku   konaní   uznesením   uložiť niektorému   účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti   uhradil   inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľka   bola   v časti   vo   veci   úspešná,   a preto   je   potrebné   rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom.

Právny zástupca sťažovateľky uplatnil trovy konania spolu vo výške 15 238 Sk.

Ústavný   súd   určil   výšku   trov   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti Slovenskej   republiky   č.   163/2002   Z.   z.   o odmenách   a náhradách   advokátov   za poskytovanie   právnych   služieb   a podľa   zákona   č.   119/1992   Zb.   o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Za úkony v roku 2002 ústavný súd určil trovy za dva úkony po 3 900 Sk a dva paušály po 100 Sk, spolu 8 000 Sk. Za jeden úkon v roku 2003 ústavný súd ručil trovy za jeden úkon vo výške 4 270 Sk s paušálom 128 Sk a za cestovné náhrady čiastku 2 792 Sk. Trovy konania spolu predstavujú čiastku vo výške 15 190 Sk, ktorú je okresný súd povinný uhradiť advokátovi JUDr. J. S. do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Z uvedených dôvodov ústavný rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2003