znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 200/2014-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2014 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika vo veci sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   VENUS   PROJECT   Slovakia,   s.   r.   o.,   Košická   37, Bratislava, zastúpenej advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Ulica L. Novomeského 25, Pezinok,   pre   namietané   porušenie   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v   konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb/98/2006 takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo   obchodnej   spoločnosti   VENUS   PROJECT   Slovakia,   s.   r.   o., na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb/98/2006   p o r u š e n é   b o l i.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   32   Cb/98/2006 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3.   Obchodnej   spoločnosti   VENUS   PROJECT   Slovakia,   s.   r.   o., p r i z n á v a finančné   zadosťučinenie   v   sume   300   €   (slovom   tristo   eur),   ktoré   j e   Okresný   súd Bratislava   I   p o v i n n ý   vyplatiť   jej   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

4.   Okresný   súd   Bratislava   I   j e   p o v i n n ý   uhradiť   obchodnej   spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s. r. o., trovy právneho zastúpenia v sume 269, 58 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť   eur   a   päťdesiatosem   centov)   na   účet   jej   právnej   zástupkyne advokátky   JUDr.   Emílie   Korčekovej   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods.   3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   uznesením   č.   k.   III.   ÚS   200/2014-20 z 18. marca   2014   prijal   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   VENUS PROJECT   Slovakia,   s.   r.   o.,   Košická   37,   Bratislava   (ďalej   len   „sťažovateľka“) pre namietané   porušenie   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb/98/2006.Z   podania   a   jeho   príloh   vyplynulo,   že   sťažovateľka   má   v   konaní sp. zn. 32 Cb/98/2006   o   náhrade   škody   a   nemajetkovej   ujmy   spôsobenej   exekútorom postavenie navrhovateľky. Uvedené konanie, ktoré ako uvádza sťažovateľka, má pre ňu mimoriadny význam, začalo jej návrhom z 31. júla 2006 a dodnes nie je pre neefektívny postup   okresného   súdu   právoplatne   skončené.   Neefektivitu   v   konaní   dokumentuje sťažovateľka najmä zrušujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 1 Cob/287/2012. V sťažnosti k tomu uvádza:

«Zrušujúcim uznesením odvolací Krajský súd v Bratislave zrušil titulom zjavnej nezákonnosti a svojvoľnosti postupu porušovateľa uznesenie porušovateľa zo dňa 12. 06. 2012 č. k. 32 Cb/98/2006-217, ktorým porušovateľ návrh odporcu (SR v zast. MS SR) na zloženie   preddavkov   na   trovy   konania   podľa   §-u   141a   O.   s.   p.   zo   dňa   12.   01.   2012 predčasne   bez   náležitého   zistenia   skutkového   stavu   vecí   zamietol   -   teda   porušovateľ svojvoľným konaním a vydaním nezákonného rozhodnutia zavinil ďalšie prieťahy vo veci samej. Cestou Krajského súdu v Bratislave bolo navyše ustálené, že porušovateľ odvolanie odporkyne   sťažovateľovi   zatajil.   nedoručil   mu   ho   k   vyjadreniu   pred   postúpením   veci odvolaciemu   súdu.   Zavinil   tým   ďalšie   prieťahy   v   konaní,   pretože   sťažovateľ   je   nútený v záujme právnej čistoty a spravodlivosti súdneho konania ako aj v záujme ochrany svojich majetkových práv podať dovolanie podľa §-u 237 písm. f O. s. p. v zákonnej lehote. V rozhodnom období sťažovateľ listom zo dňa 6. 2. 2008 požiadal porušovateľa o odstránenie prieťahov a vytýčenie termínu pojednávania v konaní č. k. 32 Cb 98/2006 (príloha   č.   5),   podal   opakovane   sťažnosti   na   prieťahy   predsedníčke   Okresného   súdu Bratislava I ako aj Krajskému súdu v Bratislave, ktoré boli „vybavené“ alibisticky - viď. prílohy.

Poslednú   sťažnosť   na   prieťahy   podal   sťažovateľ   predsedníčke   Okresného   súdu Bratislava I dňa 17. 10. 2013 (príloha č. 18).

Porušovateľ zrealizoval iba jedno pojednávanie a to dňa 15. 03. 2011 (príloha č. 8), teda   pojednávanie   po   viac ako   5   rokoch   a   jednom mesiaci.   Bolo   vykonané iba krajne formalistickým   spôsobom   keď   porušovateľ   čiastočne   vypočul   sťažovateľa   (zápisnica 2. strana - príloha č. 9), odporkyňa začala obštrukcie v kompenzačnom konaní návrhom na vstup vedľajšieho účastníka na strane odporkyne (súdneho exekútora JUDR. L. Jakubca) - pôvodne   žalovaného   súdneho   exekútora,   v   ktorých   pokračovala   podaním   návrhu   na uloženie povinnosti sťažovateľovi podľa §-u 141a O. s. p., o ktorom nie je stále vinou svojvoľného   konania   porušovateľa   právoplatne   rozhodnuté   -   viď.   zrušujúce   uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 Cob/287/2012-230 zo dňa 27.   08.   2013,   doručené sťažovateľovi dňa 15. 10. 2013 (príloha č. 17).

S   akcentom   na   navodený   stav   porušovateľom   bol   sťažovateľ   nútený   podať Opakovanú sťažnosť na prieťahy v kompenzačnej veci zo dňa 17. 10. 2013 adresovaná predsedníčke Okresného súdu Bratislava I a to z dôvodu, že vinou prieťahov zavinených porušovateľom   je   kompenzačná   vec   už   viac   ako   7   rokov,   2   mesiace   a   15   dní v nerozhodnutom   stave   a   to   všetko   od   31.   07.   2006   (príloha   č.   18),   teda   stav   jeho bezmocnosti, beznádeje a neistoty o výsledok kompenzačného konania trvá neprimerane dlho. Dĺžka   doterajšieho   konania   vinou   porušovateľa   nesplnila   požiadavku   primeranej lehoty podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd., dĺžka neefektívneho   a   nespravodlivého   konania   vinou   porušovateľa   odporuje   požiadavke na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky.»

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vo veci jej sťažnosti takto rozhodol: „1.   Základné   právo   obchodnej   spoločnosti   VENUS   PROJECT   Slovakia   s.   r.   o. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a právo prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v Bratislave v konaní č. k. 32 Cb /98/2006 porušené boli

2.   Okresnému   súdu   v   Bratislave   sa   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod č. k. 32 Cb/98/2006 konal bez zbytočných prieťahov

3.   Obchodnej   spoločnosti   VENUS   PROJECT   Slovakia   s.   r.   o.   priznáva   finančné zadosťučinenie v sume 7.200,- € (slovom: sedemtisíc dvesto euro), ktoré je Okresný súd Bratislava I v Bratislave povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu

4. Obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s. r. o. priznáva úhradu trov konania v sume 269,58 € (slovom: dvestošesťdesiatdeväť euro a 58/100 centov), ktoré je Okresný   súd   Bratislava   I   v Bratislave   povinný   zaplatiť   na   účet   jej   právnej   zástupkyne advokátky JUDr. Emílie Korčekovej, do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k   veci   listom   sp.   zn.   Spr.   3931/2013 z 10. januára 2014 vyjadril okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, ktorá v liste uviedla chronologický   prehľad   úkonov   vykonaných   vo   veci   a   k   opodstatnenosti   sťažnosti na prieťahy v konaní ďalej uviedla:

„S poukazom na uvedený procesný postup z hľadiska jeho časovej plynulosti mám za to, že súd v namietanej veci sp. zn. 32 Cb/98/2006 priebežne koná bez prieťahov s tým, že v obdobiach, kedy sa vec nachádzala na Krajskom súde v Bratislave ako odvolacom súde, som   postup   súdu   neskúmala,   nakoľko   mi   uvedené   ako   predsedníčke   Okresného   súdu Bratislava I neprináleží. Z jednotlivých úkonov je zrejmé, že dôvodom, pre ktorý nebola vec doposiaľ   právoplatne   skončená,   je   podanie   viacerých   procesných   návrhov   a   odvolaní zo strany navrhovateľa, ktoré výraznou mierou prispeli k predĺženiu konania.

Na základe uvedeného mám za to, že právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nebolo postupom Okresného   súdu   Bratislava   I   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   32   Cb/98/2006   porušené. Sťažnosť sťažovateľa zo dňa 23. 10. 2013 považujem za nedôvodnú a navrhujem, aby túto Ústavný súd Slovenskej republiky na ďalšie konanie neprijal a sťažovateľovi ním uplatnené finančné zadosťučinenie nepriznal.“

Na základe výzvy ústavného súdu sa predsedníčka okresného súdu, ako aj právna zástupkyňa   sťažovateľky   vyjadrili,   že   súhlasia   s   upustením   od   ústneho   pojednávania o prijatej sťažnosti. Ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka   sa   svojou   sťažnosťou   domáhala   vyslovenia   porušenia   základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa   ktorého   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a   nestranným   súdom   zriadeným   zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb/98/2006.

V obsahu označených práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. I. ÚS 20/02, III. ÚS 344/2011).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (napr. IV. ÚS 221/04, III. ÚS 103/07, III. ÚS 139/07).

Základnou povinnosťou súdu   a sudcu   je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto   povinnosť   vychádza   z   §   6   Občianskeho   súdneho   poriadku,   ktorý   súdom prikazuje   postupovať   v   konaní   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania   tak,   aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj z § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, III. ÚS 75/07, III. ÚS 118/07) ústavný súd zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a   postup   samotného   súdu   (3).   Ústavný   súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

1.   Predmetom   napadnutého   konania   je   rozhodovanie   okresného   súdu   o   žalobe o náhradu škody proti exekútorovi z titulu nesprávneho úradného postupu – nezákonnej exekúcie   na   obchodný   podiel   sťažovateľa.   Pokiaľ   ide   o   faktickú   a   právnu   zložitosť preskúmavanej   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   doterajšia   dĺžka   konania   nie   je   závislá od faktickej ani právnej zložitosti veci, ale súvisí s množstvom procesných úkonov súdu a účastníkov. Napokon na faktickú ani právnu zložitosť veci nepoukázala ani predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení.

2. Pri posudzovaní druhého kritéria, ktorým je správanie sťažovateľky ako účastníčky konania, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka čiastočne prispela k predĺženiu trvania konania. Prvé pojednávanie vo veci nariadené na 25. november 2010 bolo odročené pre ospravedlnenú neúčasť konateľa sťažovateľky.

Sťažovateľka tiež využila svoje právo na podanie procesných návrhov, konkrétne návrhu   na   zámenu   účastníkov   z   19.   septembra   2007,   zmeny   návrhu   vo   veci   samej zo 17. júna   2010   a   najmä   práva   na   opravný   prostriedok   –   odvolania   proti   uzneseniu okresného   z   24.   augusta   2006,   ktorým   súd   vyzval   sťažovateľku   na   zaplatenie   súdneho poplatku za námietku zaujatosti, proti uzneseniu z 20. novembra 2006, proti   uzneseniu z 28. januára 2009, ktorým súd nepriznal sťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov, proti uzneseniu z 29. apríla 2011 o pripustení vedľajšieho účastníka do konania, a tiež dovolanie proti uzneseniu krajského súdu z 27. augusta 2013.

Ústavný   súd   stabilne   uvádza,   že   za   prieťahy   vzniknuté   v   dôsledku   uplatnenia procesných   práv   účastníkov   konania   neznáša   zodpovednosť   oprávnená   osoba,   ale zodpovednosť   v   takomto   prípade   nemožno   pripísať   ani   na   vrub   štátnemu   orgánu konajúcemu vo veci (napr. III. ÚS 242/03).

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, je postup samotného okresného súdu.

Konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 32 Cb/98/2006 začalo 31. júla 2006 doručením návrhu vo veci samej a dosiaľ nebolo právoplatne skončené. Celkovo dĺžka konania presahuje viac ako 7 rokov. Ústavný súd poukazuje na to, že viac ako sedemročné trvanie preskúmavaného konania je už samo osebe neprimerané a že v konaní nedochádza k naplneniu   účelu   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov, ktorým je odstránenie stavu právnej neistoty účastníkov konania.

Z prehľadu procesných úkonov okresného súdu vyplýva, že v konaní prvostupňového súdu sa v posudzovanom konaní vyskytli krátke obdobia nečinnosti (napr. od 9. marca 2007 do 17. augusta 2007 a v ďalšom období do 11. septembra 2008, keď súd vykonával len jednoduché   úkony   –   expedoval   tri   výzvy   účastníkom   konania) a   že   jeho   konanie   bolo poznamenané aj neefektívnosťou (najmä vo vzťahu o rozhodovaní o súdnych poplatkoch – napr. uznesenie z 24. augusta 2006).

Ústavný súd pripomína, že ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov   spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   veci, a teda   vykonanie   spravodlivosti   bez   zbytočných   prieťahov.   I   keď   nie   všetky   nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho   sudcu,   nemožno   systémové   nedostatky   v   oblasti   výkonu   spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania (pozri napr. I. ÚS 119/03).

Vzhľadom na uvedené dôvody, t. j. že konanie na okresnom súde je poznamenané aj čiastočnou   nečinnosťou   okresného   súdu   a   jeho   neefektívnou   činnosťou,   najmä   však po prihliadnutí na celkovú dĺžku konania, ktorá do doručenia sťažnosti ústavnému súdu predstavuje takmer sedem rokov a tri mesiace, ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Pre úplnosť ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že obdobia, počas ktorých sa spis nachádzal na druhostupňovom (krajskom) súde z titulu konania o odvolaniach, nemožno pripočítať na ťarchu okresného súdu, ktorý v tomto čase objektívne nemohol ovplyvniť priebeh ani plynulosť skúmaného konania.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Ústavný súd preto v súlade so svojím rozhodnutím o porušení označených práv sťažovateľa v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie (podobne § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľka žiadala priznať finančné zadosťučinenie v sume 7 200 € z dôvodu pretrvávajúceho stavu právnej neistoty.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľke aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky stanovil vo výške 300 €, ktoré zaviazal uhradiť okresný súd (bod 3 výroku nálezu).

III.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

Právna zástupkyňa sťažovateľky si uplatnila trovy konania v sume 269,58 €.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2013 je 130,16 €, režijný paušál 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Sťažovateľke vznikol nárok na úhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2013 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti ústavnému súdu), celkovo v sume 275,94 €.

Keďže právna zástupkyňa sťažovateľky si uplatnila náhradu trov v sume celkovo 269, 58 €, ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov v uplatnenej výške, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2014