znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 200/2011-9

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí senátu 3. mája 2011 predbežne prerokoval sťažnosť B. K., S., zastúpeného advokátom JUDr. M. B., S., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky postupom a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 27. augusta 2009 v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Co/173/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť B. K.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. apríla 2011 doručená   sťažnosť   B.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len   „krajský   súd“)   z   27.   augusta   2009   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 1 Co/173/2008.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti napáda už uvedený rozsudok a postup krajského súdu z dôvodu, že „tento pri výklade a aplikácii zákonného predpisu sa natoľko odchýlil od platného znenia príslušných ustanovení, že zásadne poprel ich účel a význam a tým porušil moje základné právo na súdnu a inú právnu ochranu... upraveného v čl. 46 Ústavy SR“.

Ako   dôkaz   v   prílohe   pripojil   namietané   rozhodnutie   krajského   súdu   sp.   zn. 1 Co/173/2008 z 27. augusta 2009.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom: „1. Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu a to, že každý sa môže domáhať zákonom   ustanoveným   postupom   svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky upraveného v čl. 46 Ústavy SR, postupom Krajského súdu v Košiciach a to rozhodnutím sp. zn. 1 Co/173/2008 zo dňa 27. 8. 2009 porušené bolo.

2. Rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 1 Co/173/2008 zo dňa 27. 8. 2009 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3. B. K. priznáva trovy právneho zastúpenia vo výške 261,82 €..., ktoré je Krajský súd v Košiciach povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. N, B... a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Ústavný   súd   je   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   oprávnený   konať   o   sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ktorými namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd upravených buď v ústave, alebo v medzinárodnej zmluve o ľudských právach, pokiaľ o ich ochrane nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľa). Táto lehota sa pri opatrení alebo inom   zásahu   počíta   odo   dňa,   keď   sa   sťažovateľ   mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu dozvedieť.   Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom   na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde neumožňuje (napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 110/03).

Ústavný súd v tejto veci zistil, že namietané rozhodnutie krajského súdu sp. zn. 1 Co/173/2008 z 27. augusta 2010 v spojení s rozsudkom okresného súdu zo 7. mája 2008 sp. zn. 1 C 1457/1991, ktorým potvrdil jeho rozhodnutie v zamietajúcej časti, nadobudlo právoplatnosť ešte 21. septembra 2009, a v zostávajúcej časti nadobudlo právoplatnosť 22. marca 2010 (po vydaní rozsudku a doplňujúceho rozsudku okresného súdu sp. zn. 1 C 1457/1991 z 13. novembra 2009 v spojení s rozhodnutím krajského súdu sp. zn. 1   Co/27/2010   z   18.   februára   2010).   Sťažnosť   sťažovateľa   na   predchádzajúci   postup krajského súdu v jeho veci však bola doručená ústavnému súdu až 4. apríla 2011, teda zjavne po lehote stanovenej zákonom o ústavnom súde.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že   sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno považovať za   časovo   neobmedzený   právny prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   (napr.   I.   ÚS   33/02,   II.   ÚS   29/02, III. ÚS 55/02, III. ÚS 62/02).

Keďže   sťažovateľ   sa   ústavnej   ochrany   svojho   základného   práva   na   súdnu   a   inú právnu   ochranu   domáhal   nepochybne   až   po   uplynutí   zákonnej   lehoty   uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ústavný súd preto jeho sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. mája 2011