znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 200/07-30

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   11. októbra 2007 v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika prerokoval   sťažnosť   A.   L.   st.,   B.,   A.   L.   ml.,   M.,   a D.   L.,   T.,   zastúpených   advokátom JUDr. M. M.,   B., pre   namietané   porušenie   ich   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod   sp. zn.   9 C 421/2000   a   postupom   Krajského   súdu   v   Žiline   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 5 Co 504/2005 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo A. L. st., A. L. ml. a D. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie ich záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Martin   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 9 C 421/2000   a postupom   Krajského   súdu   v   Žiline   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 5 Co 504/2005 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Martin   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9 C 421/2000 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. A. L. st. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie spolu v sume 50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc   slovenských   korún),   z   ktorej   jej   je Okresný   súd   Martin   povinný   vyplatiť 30 000   Sk   (slovom   tridsaťtisíc   slovenských   korún)   a Krajský   súd   v Žiline   20 000   Sk (slovom   dvadsaťtisíc   slovenských   korún)   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti   tohto nálezu.

4. A. L. ml. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie spolu v sume 50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc   slovenských   korún),   z   ktorej   jej   je Okresný   súd   Martin   povinný   vyplatiť 30 000   Sk   (slovom   tridsaťtisíc   slovenských   korún)   a Krajský   súd   v Žiline   20 000   Sk (slovom   dvadsaťtisíc   slovenských   korún)   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti   tohto nálezu.

5. D. L. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie spolu v sume 50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), z ktorej mu je Okresný súd Martin povinný vyplatiť 30 000   Sk   (slovom   tridsaťtisíc   slovenských   korún)   a Krajský   súd   v Žiline   20 000   Sk (slovom   dvadsaťtisíc   slovenských   korún)   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti   tohto nálezu.

6. Okresný súd Martin j e   p o v i n n ý   uhradiť A. L. st., A. L. ml. a D. L. trovy konania v sume 3 148 Sk (slovom tritisícstoštyridsaťosem   slovenských   korún) do   dvoch mesiacov   od   právoplatnosti   tohto   nálezu   na   účet   ich   právneho   zástupcu   advokáta JUDr. M. M., B.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   podľa   §   25   ods.   3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   uznesením   č.   k.   III. ÚS 200/07-12 zo 17. júla 2007 prijal na ďalšie konanie sťažnosť A. L. st., A. L. ml. a D. L. (ďalej len „sťažovatelia“)   pre   namietané   porušenie   ich   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   a práva   na   prejednanie   ich   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného   súdu   Martin   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 9 C 421/2000   a postupom   Krajského   súdu   v Žiline   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 504/2005.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli, že „Okresný súd v Martine rozsudkom zo dňa 12. 10. 2004 č. k. 9 C 421/00 určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 16. 11. 1971, ako aj   dohoda   o zriadení   práva   osobného   užívania   pozemku   zo   dňa   16.   11.   1971 registrované na Štátnom notárstve v M. pod č. RI 459/71 a RII 301/71 je neplatná. Súd ďalej   učil, že vlastníkom   predmetných   nehnuteľností   doteraz   zapísaných   na   Okresnom úrade M. - odbor katastra nehnuteľností k. ú. B. zapísaných na LV č. 145 ako parcela č. KN 476 - zastavané plochy vo výmere 1 706 m2 a stavba s pop. č. 16 postavená na parcele č. KN 476   sú   vo   vlastníctve   navrhovateľa   -   Obec   B.   Súd   zároveň   určil,   že sme povinní nahradiť navrhovateľovi trovy konania.

Proti   vyššie   uvedenému   rozsudku   sme   podali   odvolanie   na   Krajský   súd   Žilina prostredníctvom Okresného súdu v Martine zo dňa 22. 12. 2004, kde bola vec evidovaná pod   č.   k.   5   Co   504/2005.   (...)   Vzhľadom   na skutočnosť,   že   predmetné   konanie   začalo na Okresnom   súde   v Martine   v roku   2000   máme   za   to,   že   súdne   konanie   už   trvá neprimerane dlho“.

Zo   sťažnosti   ďalej   vyplýva,   že   spor   vedený   okresným   súdom   pod   sp.   zn. 9 C 421/2000 a krajským súdom pod sp. zn. 5 Co 504/2005 trvá už 7 rokov a dosiaľ nie je právoplatne skončený, čo len prehlbuje ich právnu neistotu.

V postupe okresného súdu a krajského súdu sťažovatelia vidia porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva   na prejednanie   ich   záležitosti   v primeranej   lehote podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 50 000 Sk požadujú z dôvodu „právnej   neistoty,   ako   aj   z dôvodu   materiálnych   nákladov   na   konanie,   a   fyzických a psychických síl vynaložených na vysúdenie si svojich práv. Konaním odporcov je nám odopierané   právo   na   prerokovanie   veci   v primeranej   lehote   bez   zbytočných   prieťahov. Vyššie uvedená suma pokrýva nemajetkovú ujmu, ktorá nám vznikla“.

Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. Spr. 976/07 z 30. augusta 2007 vyjadril podpredseda okresného súdu, pričom uviedol:

„- 12. 09. 2000 sa začalo konanie na tunajšom súde

- 22. 9. 2000   sudca   požiadal   o pripojenie   spisov   a zároveň   opis   návrhu   bol doručovaný odporcom na vyjadrenie, kal. bol do 20. 10. 2000

- 9. 10. 2000 doručené vyjadrenie odporcov v rade 1 až 4 spolu so splnomocnením pre právneho zástupcu odporcov

- 13. 11. 2000 požiadaná kancelária o pripojenie dedičského spisu a až potom bolo potrebné   spis   predložiť   sudcovi   s tým,   že   zároveň   bolo   vyjadrenie   zasielané   právnemu zástupcovi navrhovateľa

- 8. 1. 2001   po   tom   čo   súd   zistil,   že   sa   vedie   dodatočné   prejednanie   dedičstva po nebohom J. L., sudca požiadal o pripojenie predmetného spisu a to dňa 15. 3. 2001

- 2. 4. 2001 vytýčený termín pojednávania na 22. 5. 2001

- 27. 2. 2001 zaslané stanovisko navrhovateľa

- 22. 5. 2001 pojednávanie vo veci, ktoré bolo odročené na 26. 6. 2001

- 26. 6. 2001   pojednávanie   uskutočnené   a   odročené   na   19. 9. 2001   za   účelom opakovaného   výsluchu   svedkov,   ktorí   sa   na   predchádzajúce   pojednávanie   nedostavili a ospravedlnili sa

- 25. 6. 2001 právny zástupca odporcov podáva vyjadrenie k písomnému stanovisku navrhovateľa zo dňa 27. 2. 2001

- 19. 9. 2001   pojednávanie   odročované   bez   vykonania   pojednávania   z dôvodu, že právny zástupca navrhovateľa vzhľadom na nepredvídané okolnosti požiadal o odročenie pojednávania a vytýčenie nového s čím prítomní účastníci súhlasili, pojednávanie odročené na 23. 10. 2001

- 23. 10. 2001 vykonané pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že boli účastníkmi predložené nové listinné dôkazy, s ktorými sa musel súd oboznámiť a určiť ďalší procesný postup

- 14. 6. 2002 určený termín pojednávania na 23. 7. 2007

- 23. 7. 2002   pojednávanie   pre neprítomnosť odporcov ako   aj   právneho   zástupcu odročené na 2. 10. 2002

- 18. 9. 2002 doručené ospravedlnenie neúčasti na 2. 10. 2002 zo strany odporcov

- pojednávanie preto z 2. 10. 2002 odročené na 2. 11. 2002

- 7. 10. 2002 doručené súdu písomné podanie zo strany odporcov, ktorí pre kolíziu pojednávaní ich právneho zástupcu žiadajú pojednávanie odročiť

- 19. 11. 2002   pojednávanie   vo   veci   a odročené   na   neurčito   s tým,   že   vzhľadom na nové dôkazy, ktoré boli predložené súd sa potreboval oboznámiť so spismi bývalého štátneho notárstva

- 25. 11. 2003 vytýčený termín pojednávania na 28. 1. 2004

- 28. 1. 2004   pojednávanie   odročené   pre   neprítomnosť   sudcu   z dôvodu práceneschopnosti a určený nový termín pojednávania na 16. 2. 2004

- 9. 2. 2004 právny zástupca odporcov z dôvodu odcestovania do zahraničia požiadal o odročenie pojednávania, čo súd akceptoval a pojednávanie bolo odročené na 7. 4. 2004

- 7. 4. 2004   pojednávanie   odročené   pre   práceneschopnosť   zákonného   sudcu a zároveň   aj   právny   zástupca   navrhovateľa   požiadal   o odročenie   z dôvodu   kolízie s pojednávaním väzobnej veci

- 20. 4. 2004   vytýčený   termín   pojednávania   na   16.   6.   2004,   ktoré   bolo   odročené z dôvodu   požiadavky   právneho   zástupcu   navrhovateľa   v súvislosti   s práceneschopnosťou právneho zástupcu s tým, že termín pojednávania mal byť až po 20. 6. 2004

- 13. 7. 2004 vytýčený termín pojednávania na 7. 10. 2004, pojednávanie odročené na 12. 10. 2004

- 12. 10. 2004 vyhlásený rozsudok

- 23. 12. 2004 odporcovia prostredníctvom právneho zástupcu podali odvolanie

- 10. 1. 2005 bola im doručovaná výzva na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie a zároveň   bol   požiadaný   právny   zástupca   navrhovateľa   o vyjadrenie   sa   k odvolaniu odporcov

- 25. 1. 2005 žiadosť právneho zástupcu odporcov o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov

- 27. 1. 2005 boli písomne vyzvaní aby súdu doručili doklady ohľadne ich sociálnych a majetkových pomerov

- 28. 1. 2005 súdu doručené vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu odporcov

- 26. 1. 2005   odporcovia   boli   požiadaní,   aby   splnili   požiadavku   súdu   v súvislosti s ich žiadosťou na oslobodenie od súdnych poplatkov, čo učinili dňa 21. 2. 2005

- 22. 2. 2005 uznesenie súdu o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov

- 22. 3. 2005   odporcovia   podávajú   odvolanie   voči   uzneseniu   o nepriznaní oslobodenia   od   súdnych   poplatkov   a   spis   predložený   dňa   24. 3. 2005   Krajskému   súdu v Žiline

- 30. 3. 2005 spis doručený Krajskému súdu v Žiline

- 8. 9. 2005 Krajský súd Žilina vrátil spis ako predčasne predložený s tým, že zároveň krajský súd uznesenie okresného súdu potvrdil

- 14. 9. 2005 odporcom zaslaná výzva na zaplatenie SUP za odvolanie a spis dňa 13. 10. 2005 zaslaný Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o odvolaní v merite veci

- 20. 10. 2005 spis doručený na Krajský súd v Žiline

- 25. 5. 2007 spis vrátený z Krajského súdu Žilina z konania o odvolaní s tým, že vec bola zrušená a vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie konanie

- 25. 5. 2007   rozhodnutie   Krajského   súdu   doručené   práv.   zástupcov   účastníkov konania

- 4. 7. 2007 vytýčený termín pojednávania na 20. 9. 2007. Z vyjadrenia   zákonnej   sudkyne   konajúcej   v predmetnej   právnej   veci   vyplýva predovšetkým   poukazovanie   na   jej   zaťaženosť   pri   vybavovaní   aj   iných   vecí   a za   danej situácie   na   súde   v súvislosti   s vybavovaním   agendy   u sudcov   nie   je   v reálnych schopnostiach a možnostiach konať vo všetkých veciach objektívne bezprieťahovo s tým, že v danej veci poukázala aj na požiadavky účastníkov konania, napr. ich ospravedlňovanie, neposkytnutie všetkých listinných dôkazov v súdom stanovených lehotách.“

Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. Spr 454/07 z 20. augusta 2007 vyjadril predseda krajského súdu, pričom predložil aj vyjadrenie zákonného sudcu, v ktorom sa uvádza:

„Vec napadla do odvolacieho senátu 5 Co 20. 10. 2005. Vzhľadom na neprimerane vysoký počet prideľovaných vecí do senátu v rokoch 2003 - 2006 a vzhľadom na skutočnosť, že veci sú v senáte v zásade vytyčované v časovej postupnosti od ich nápadu do senátu, bola vec   5 Co 504/2005   vytýčená   na   termín   pojednávania   podľa   poradia   až   12. 10. 2006. Zdôrazňujem, že na tento stav (prideľovania neprimerane vysokého počtu vecí do senátu a vznik   prieťahov   v konaní   pre   nemožnosť   včasného   vytyčovania   pojednávaní) som upozorňoval   podľa   zákona   vtedajšieho   predsedu   krajského   súdu,   a   to   i   písomne upozornením zo dňa 10. 3. 2004, ktoré pripájam k tomuto vyjadreniu ako jeho súčasť. Z vážnych   procesných   dôvodov   bolo   pojednávanie   vo   veci   dňa   12. 10. 2006 odročené, ďalšie pojednávania sa konali 15. 2. 2007 a 8. 3. 2007, kedy odvolací súd vo veci rozhodol. Vec referovala ako sudca – spravodajca JUDr. D. C. Spis bol vrátený dňa 22. 5. 2007 Okresnému súdu v Martine. Viac k veci uviesť neviem, pretože spis nemám k dispozícii od uvedeného dňa.“

Rovnaké   skutočnosti   týkajúce sa   úkonov   okresného   súdu   a   krajského   súdu   zistil aj ústavný súd z obsahu spisu.

Podpredseda   okresného   súdu   v   podaní   z   30. augusta 2007   uviedol,   že   netrvá na ústnom pojednávaní vo veci.

Predseda krajského súdu v podaní z 20. augusta 2007 uviedol, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci.

Právny   zástupca   sťažovateľov   v   podaní   z   15. januára 2007   uviedol,   že   netrvá na ústnom pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 253/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej   judikatúry,   v súlade   s ktorou   „odstránenie   stavu   právnej   neistoty   je   podstatou, účelom   a cieľom   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov“   (I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní okresného súdu a krajského súdu došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (II. ÚS 813/00,   I. ÚS 20/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická   zložitosť   veci,   o   ktorej   súd   rozhoduje   (1),   správanie   účastníka   súdneho konania (2)   a postup   samotného   súdu   (3).   Ústavný   súd   (obdobne   ako   Európsky   súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

Pri   vyhodnotení   doterajšieho   konania   vo   veci   vedenej   okresným   súdom   pod sp. zn. 9 C 421/2000 a krajským súdom pod sp. zn. 5 Co 504/2005 podľa troch označených základných kritérií ústavný súd dospel k týmto záverom:

1. Predmetom konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 9 C 421/2000 a krajským   súdom   pod   sp. zn.   5 Co 504/2005 je   určenie   neplatnosti   právneho   úkonu a určenie vlastníckeho práva, ktoré tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a vec z právneho a skutkového hľadiska nevykazuje znaky náročnosti. Ústavný súd vychádzajúc z doterajšej   dĺžky   konania, jeho   priebehu   a dosiaľ   dosiahnutých   výsledkov na záver konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by zdôvodňovali priebeh konania jeho zložitosťou.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľov v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil takú   závažnú   skutočnosť,   ktorá   by   mohla   byť   osobitne   zohľadnená   na   ich   ťarchu. Sťažovatelia   boli   v konaní   aktívni   a súčinnostní.   Pri   hodnotení   správania   sťažovateľov ako účastníkov súdneho konania dospel ústavný súd k záveru, že sťažovatelia neprispeli k predĺženiu doterajšej doby konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu   základného   práva   sťažovateľov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a práva   podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu a krajského súdu. Ústavný súd sa zaoberal postupom   okresného   súdu   a krajského   súdu   v posudzovanej   veci   nielen   z   hľadiska sťažovateľmi   namietaných   (označených)   období,   ale   aj   z   hľadiska   celkového   priebehu posudzovaného súdneho konania.

Z rozboru   veci   vyplýva,   že   súdne   konanie   začalo   podaním   žaloby   o   určenie neplatnosti   právneho   úkonu   a určenie   vlastníckeho   práva   12. septembra 2000.   Dňa 12. októbra 2004 okresný súd rozhodol o žalobe rozsudkom. Dňa 23. decembra 2004 podali sťažovatelia odvolanie proti tomuto rozsudku. Dňa 8. marca 2007 krajský súd uznesením zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ústavný súd zistil, že v tomto súdnom konaní došlo k nečinnosti tak okresného súdu, ako   aj   krajského   súdu.   Nečinnosť   okresného   súdu   bola   zistená   najmä   v   období od 23. októbra 2001,   keď   bolo   odročené   pojednávanie   na   neurčito,   do   14. júna 2002, keď určil termín pojednávania na 23. júl 2002, od 19. novembra 2002, keď vo veci vykonal pojednávanie, do 25. novembra 2003, keď bol určený termín pojednávania na 28. január 2004   (nečinnosť   v   trvaní   12 mesiacov).   Nečinnosť   krajského   súdu   bola   zistená od 20. októbra 2005, keď bol spis doručený krajskému súdu, do   12.   októbra 2006, keď vo veci   prvýkrát   vykonal   pojednávanie.   Krajský   súd   napokon   8.   marca   2007   rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ústavný súd preto po zvážení všetkých okolností pri hodnotení postupu okresného súdu a krajského súdu, najmä s prihliadnutím na doterajšiu dobu konania a na tú skutočnosť, že konanie začalo ešte v roku 2000, konštatuje, že dĺžka konania takmer 7 rokov nemôže byť   považovaná   za   zodpovedajúcu   požiadavke   konania   bez   zbytočných   prieťahov a v primeranej lehote, ako to vyžaduje čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Uvedené okolnosti   sú   dostatočné   na   to,   aby   oprávnili   ústavný   súd   k záveru,   že   právna   vec sťažovateľov nebola prerokovaná bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd dospel k záveru, že postupom   okresného   súdu v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9   C   421/2000   a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 504/2005 bolo porušené základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci konal [podobne aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na to ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom v súčasnosti pod sp. zn. 9 C 421/2000 konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.   Podľa   ods.   5   citovaného   zákonného   ustanovenia   ak   ústavný   súd   rozhodne o priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné   právo   alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovatelia v sťažnosti žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk každému z nich poukazujúc najmä na celkovú doterajšiu dĺžku konania pred okresným súdom a krajským súdom.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby fyzická osoba čakala na výsledok konania o určenie neplatnosti právneho úkonu a určenie vlastníckeho práva, ktoré nie je právoplatne skončené ani po 7 rokoch. U sťažovateľov oprávnene takýto postup okresného   súdu   a krajského   súdu   vyvoláva   stav   právnej   neistoty.   Vychádzajúc   z tohto pohľadu   na pozíciu   sťažovateľov,   princípov   spravodlivosti   a spôsobu   zavŕšenia   ochrany základných práv sťažovateľov, ako aj z konkrétnych okolností tohto prípadu ústavný súd dospel k záveru, že finančné zadosťučinenie spolu v sume po 50 000 Sk, z ktorej je okresný súd povinný vyplatiť 30 000 Sk a krajský súd 20 000 Sk v súlade s výrokom tohto nálezu každému   zo sťažovateľov,   je   primeraným   zadosťučinením   spojeným   s porušením označených práv sťažovateľov (body 3 až 5 výroku nálezu).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľov,   ktoré im vznikli   v dôsledku   právneho   zastúpenia   pred   ústavným   súdom.   Právny   zástupca sťažovateľov si podaním z 19. septembra 2007 uplatnil trovy konania v sume 3 148 Sk, ktoré   bližšie   špecifikoval.   Základom   pre   výpočet   náhrady   za   úkon   právnej   služby   je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2006 v sume 17 822 Sk. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania v sume uplatnenej ich právnym zástupcom, ktoré pozostávajú z jedného   úkonu   právnej   služby   v sume 2 970 Sk   a   režijného   paušálu   v   sume   178 Sk (vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), ktoré zaviazal uhradiť okresný súd (bod 6 výroku nálezu). Sťažovateľom prináležali vyššie trovy konania ako boli uplatnené ich právnym zástupcom, ale keďže nepresahujú zákonný nárok, ústavný súd ich priznal v požadovanej výške.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. októbra 2007