znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 20/2010-50

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   27.   októbra   2010 v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Rudolfa Tkáčika a Ľubomíra Dobríka vo veci sťažnosti spoločnosti A., s. r. o., Š., A. B., Ľ., F. N., S., C.. P., B., spoločnosti R., s. r. o., Š., F. S., H., Z. S., B., L. S., B., C. V., S., a Ľ. V., S., zastúpených advokátkou JUDr. J. F., B., pre porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 184/2004 takto

r o z h o d o l :

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky spoločnosti A., s. r. o., A. B., F. N., C. P., spoločnosti R., s. r. o., F. S., Z. S., L. S., C. V. a Ľ. V. postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 184/2004   p o r u š e n é   n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa ustanovenia § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   uznesením   č.   k.   III.   ÚS   20/2010-26 z 20. januára 2010 prijal na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., A. B., F. N., C. P., spoločnosti R., s. r. o., F. S., Z. S., L. S., C. V. a Ľ. V. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. J. F., B., pre porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 184/2004.

Sťažovatelia v sťažnosti namietali neprimeranú dĺžku konania o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by okresný súd zakázal odporcom v I. a II. rade disponovať v   návrhu   označenými   motorovými   vozidlami.   Konanie   začalo   návrhom   sťažovateľov zo 16. decembra   2004   a   bolo   vedené   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn.   27   Cb   184/2004. V podaní ďalej sťažovatelia uvádzajú úkony prvostupňového súdu, pričom zdôrazňujú že „o návrhu   súd   v   zákonnej   lehote   (podľa   §   75   ods.   4   OSP)   nerozhodol“. Okresný   súd o návrhu sťažovateľov rozhodol až 27. januára 2005 tak, že návrh zamietol. Sťažovatelia sa proti tomuto rozhodnutia odvolali. Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že sťažovatelia niekoľkokrát žiadali od okresného súdu informácie o aktuálnom stave veci, nedočkali sa však odpovede, pričom okresný súd podľa nich naďalej nekoná. V sťažnosti sa ďalej uvádza:

«Postupom porušovateľa (OS Bratislava III) došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov   na verejné   prerokovanie veci   v súdnom konaní bez zbytočných   prieťahov. Konkrétne porušovateľ svojím postupom porušil čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, keď   bez   zjavných   príčin   a   najmä   vzhľadom   na   charakter   prejednávanej   veci,   svojou protrahovanou nečinnosťou spôsobuje sťažovateľom extrémne veľké ťažkosti. Predmetná vec   zo   skutkového,   ani   z   právneho   hľadiska   nevykazuje   črty   mimoriadnej   náročnosti a právnej zložitosti - ba dá sa povedať, že v činnosti justície je obvyklá; „technológia“ preukazovania situácie a rozhodovania o predbežných opatreniach je súdom dostatočne známa   a   po   dlhých   desaťročiach   až   rutinná.   Pokiaľ   ide   o   postup   okresného   súdu v napádanom konaní, poukazujeme aj na § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Ďalej poukazujeme na § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Na horeuvedené fakty sme porušovateľa opakovane upozornili. Naša snaha sa ale nestretla s adekvátnou reálnou odozvou vedenia OS Bratislava III.»

Na základe uvedených skutočností sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd vydal tento nález:„1.   Okresný   súd   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.:   27   Cb   184/2004 porušil právo... aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Bratislava III sa v konaní vedenom pod sp. zn.: 27 Cb 184/2004 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľom... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4.000,- €...,   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   III   povinný   spoločne   a nerozdielne   vyplatiť sťažovateľom...

4. Okresný súd Bratislava III je povinný uhradiť (spoločne všetkým sťažovateľom, pozn.)... trovy konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu do troch dní od doručenia tohto nálezu na účet ich právnej zástupkyne JUDr. J. F., č. ú.:... vedený vo V., a. s. B.“

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním sp. zn. Spr. 3100/2010 doručeným ústavnému súdu 29. septembra 2010, v ktorom podpredseda tohto   súdu   v   prílohe   pripojil   vyjadrenie   zákonnej   sudkyne   s   jednotlivými   úkonmi vykonanými v danej veci. K samotnej sťažnosti uviedol:

„Konanie   je   v   súčasnosti   stále   prerušené   v   dôsledku   uznesenia   Krajského   súdu v Bratislave   č.   k.   3   K   223/04   na   základe   ktorého   bol   na   odporcu   v   I.   rade   vyhlásený konkurz.

Vzhľadom na uvedené Okresný súd Bratislava III nemôže vo veci konať, vzhľadom na pokyny Krajského súdu v Bratislave.

Prieťahy   v   konaní   nevznikli   nečinnosťou   Okresného   súdu   Bratislava   III.   Je   na zváženie či o odvolaní voči odporcovi nemal rozhodnúť Krajský súd v Bratislave, keďže konkurz bol vyhlásený len na odporcu v 1. rade.“

Predseda   okresného   súdu,   ako   aj   právna   zástupkyňa   sťažovateľov   oznámili,   že netrvajú na ústnom prerokovaní veci, preto ústavný súd podľa ustanovenia § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, keďže od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd zisťoval z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 27 Cb 184/2004 priebeh a stav konania a zistil, že konanie začalo 16. decembra 2004 návrhom sťažovateľov na nariadenie predbežného opatrenia. Sťažovatelia podaním doplnili svoj návrh 21. decembra 2004 a na výzvu okresného súdu zo 14. januára 2005 upravili 21. januára 2005 petit návrhu podľa jeho pokynov a doložili aj požadované dokumenty. Prvostupňový súd rozhodol o návrhu uznesením z 27. januára 2005 tak, že návrh na vydanie predbežného   opatrenia   zamietol.   Sťažovatelia   sa   proti   tomuto   rozhodnutiu   odvolali podaním, ktoré bolo okresnému súdu doručené 25. februára 2005. Okresný súd po vyjadrení odporcov predložil 12. apríla 2005 spis s opravným prostriedkom na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“). Spis bez rozhodnutia bol 3. júna 2005 vrátený z krajského súdu späť na prvostupňový súd, pretože na majetok odporcu v prvom rade bol vyhlásený   konkurz   a   absentoval   súhlas   správcu   konkurznej   podstaty   na   pokračovanie v konaní. Okresný súd podľa pokynov odvolacieho súdu vyzval listom z 13. júna 2005 správcu konkurznej podstaty odporcu v prvom rade, aby vyjadril svoj súhlas, príp. nesúhlas s pokračovaním v konaní. Správca konkurznej podstaty nesúhlasil s pokračovaním v konaní, preto okresný súd listom zo 14. júla 2005 oznámil právnemu zástupcovi navrhovateľov, že v zmysle § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní účinného v čase vyhlásenia konkurzu sa konanie prerušuje. Po žiadosti navrhovateľov o informáciu o stave   konania   z   2.   októbra   2006   okresný   súd   opätovne   vyzval   správcu   konkurznej podstaty   odporcu   v prvom   rade   na vyjadrenie súhlasu, resp.   nesúhlasu s pokračovaním v konaní. Správca konkurznej podstaty v odpovedi na výzvu z 9. novembra 2006 nesúhlasil s   pokračovaním   v   konaní.   Okresný   súd   21.   decembra   2007   znovu   predložil   spis odvolaciemu súdu, ktorý ho 24. januára 2008 vrátil späť ako bezdôvodne predložený, keďže bez súhlasu správcu konkurznej podstaty nie je možné pokračovať v konaní. Okresný súd zisťoval stav konkurzného konania 5. februára 2008, 17. marca 2008, 30. septembra 2008 a 6. marca 2009. Podľa oznámenia krajského súdu z 26. marca, ako aj podľa nasledujúcich odpovedí sa vec nachádza v štádiu prípravy konečnej správy. Ústavný súd dopytom na okresnom   súde   13.   januára   2010   zisťoval   stav   konania   a   zistil,   že   konanie   sp.   zn. 27 Cb 184/2004 ešte nebolo právoplatne ukončené.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna   neistota   neodstráni.   K   vytvoreniu   želateľného   stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty, dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Preto   na splnenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).

Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov v kontexte medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky garantovať účastníkom súdneho konania právo na prerokovanie ich veci   v   primeranej   dobe   [v   zmysle   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)] je zabezpečiť odstránenie stavu právnej neistoty osoby domáhajúcej   sa   rozhodnutia štátneho orgánu v primeranej dobe (III.   ÚS   111/04, III. ÚS 11/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 184/2004 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu   podľa   právnej   a   faktickej   zložitosti   veci,   podľa   správania   účastníkov   konania a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (II. ÚS 74/97). Tieto tri kritériá zohľadňuje pri namietaní porušenia práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03). Podľa uvedených kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o   kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžka posudzovaného konania nie je závislá od zložitosti veci.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľov v preskúmavanej   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovatelia   doplňovali   a   na   výzvu okresného súdu upravovali petit návrhu na vydanie predbežného opatrenia, čo malo vplyv na nedodržanie zákonnej lehoty podľa § 75 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu, pričom skúmal, či okresný   súd   postupoval   v   danej   veci   plynule a   bez   zbytočných   prieťahov.   Z   prehľadu procesných úkonov, ktoré vyplývajú zo súvisiaceho spisového materiálu, ktoré si ústavný súd zadovážil, vyplýva, že jednotlivé úkony okresného súdu svedčia o tom, že postupoval v snahe odstrániť právnu neistotu sťažovateľov a rozhodnúť o ich návrhu hneď potom, ako boli   odstránené   nedostatky   podania.   Ústavný   súd   ešte   dodáva,   že   pokiaľ   sťažovatelia vyvodzujú porušenie uvedeného základného práva okresným súdom aj z toho, že 30-dňová lehota na rozhodnutie o návrhu v zmysle § 75 ods. 4 OSP nebola dodržaná, ústavný súd poukazuje   na   svoju   doterajšiu   judikatúru,   podľa   ktorej   pojem   „zbytočné   prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu súdu alebo iného štátneho orgánu. Pri posúdení, či došlo, alebo nedošlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd na takéto lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa ani v týchto prípadoch totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00, I. ÚS 86/02).

Po   vydaní   zamietavého   rozhodnutia   okresného   súdu   o   návrhu   na   vydanie predbežného opatrenia bol jeho ďalší postup zameraný na predloženie spisu s opravným prostriedkom odvolaciemu súdu a ani v tomto štádiu nie je možné vysloviť prieťahy v jeho konaní. V priebehu odvolacieho konania súd zistil, že na majetok odporcu v prvom rade bol vyhlásený   konkurz.   Podľa   §   14   ods.   1   písm.   d)   zákona   č.   328/1991   Zb.   o   konkurze a vyrovnaní platného a účinného v čase rozhodovania o návrhov sťažovateľov sa súdne a iné   konania   podľa   osobitného   predpisu,   ktoré   sa   začali   pred   vyhlásením   konkurzu, prerušujú, ak sa týkajú majetku patriaceho do podstaty alebo ak sa týkajú nárokov, ktoré majú byť z podstaty uspokojené. Podľa § 14 ods. 5 citovaného zákona sa v uvedených konaniach pokračuje na návrh správcu, úpadcovho odporcu alebo nerozlučného účastníka konania.   Okresný   súd   podľa   pokynov   krajského   súdu   vyžiadal   od   správcu   konkurznej podstaty   vyjadrenie   súhlasu   a po zamietavej   odpovedi   sa   v   ďalšom   období   zameral na zisťovanie štádia konkurzného konania.

Ústavný   súd   už   v   minulosti   vyslovil   (napr.   I.   ÚS   142/04),   že   pri   rozhodovaní o sťažnostiach pre porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v prípadoch konaní pred všeobecným súdom, ktoré sú prerušené, treba rozlišovať, či došlo k prerušeniu konania pred všeobecným súdom z obligatórnych dôvodov alebo   z   fakultatívnych   dôvodov.   V   prípade,   že   dôsledkom   vyhlásenia   konkurzu   bolo prerušenie konania vo veci   sťažovateľov   v priebehu   odvolacieho   konania, k   prerušeniu konania došlo zo zákona (ex lege), a nie v dôsledku prejavu procesnej iniciatívy okresného súdu.   Ak   bolo   konanie   pred   všeobecným   súdom   prerušené   z   obligatórnych   dôvodov, nemôže   dochádzať   k   zbytočným   prieťahom,   kým   tieto   dôvody   trvajú.   Naproti   tomu v prípade   konaní   prerušených   z   fakultatívnych   dôvodov   musí   ústavný   súd   skúmať,   či nečinnosť   všeobecného   súdu   je   dôvodná,   teda   či   nebolo   jeho   povinnosťou   pokračovať v konaní. Všeobecný súd je však aj počas prerušenia konania povinný vykonávať potrebné opatrenia nevyhnutné pre možnosť čo   najskôr   v konaní pokračovať, pričom   zároveň je povinný efektívne reagovať na odpadnutie prekážky, pre ktorú bolo konanie prerušené.

Dobu prerušenia konania zo zákonom ustanovených dôvodov nemožno považovať za zbytočné   prieťahy,   ktoré   boli spôsobené   činnosťou   (nečinnosťou)   súdu   v   konaní (napr. I. ÚS 21/00, I. ÚS 123/05, I. ÚS 116/06).

Pokiaľ ide o postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 184/2004 v období po 27. januári 2005 do vyhlásenia konkurzu na majetok odporcu, ústavný súd nezistil žiadny významný prieťah, ktorý by bolo možné pričítať na vrub okresnému súdu, ktorý   napokon   postupoval   podľa   pokynov   odvolacieho   súdu.   Sťažovatelia   v   podanej sťažnosti   ani   nekonkretizovali   v   tomto   štádiu   konania   jednotlivé   obdobia   nečinnosti okresného súdu a nimi očakávané procesné úkony v postupe okresného súdu.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd dospel k záveru, že právo sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy v napadnutom konaní okresného súdu porušené nebolo.

Vzhľadom   na   uvedený   záver   ústavného   súdu   už   bolo   bezpredmetné   rozhodovať o ďalších   nárokoch   sťažovateľov   uplatnených   v ich   sťažnosti   (návrh   na   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, o trovách konania a pod.).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. októbra 2010