znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 20/09-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. januára 2009 predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. K., T., zastúpeného advokátkou JUDr. M. K., B., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 454/06 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ľ. K.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. decembra 2008 doručená sťažnosť Ľ. K., T. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. M. K., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského   súdu   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 3 Co 454/06.

Z obsahu sťažnosti okrem iného vyplýva: «Na   Krajskom   súde   v   Bratislave   (ďalej   len   „porušovateľ“)   sa   vedie   konanie č. 3 Co 454/06, v ktorom sa rieši odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. (ďalej   len   „okresný   súd“)   č.   k.   9   C   145/00   zo   dňa   04.   08.   2006.   V   predmetnom prvostupňovom konaní podal sťažovateľ v roku 2000 žalobný návrh... o zaplatenie sumy 893.722,80,- Sk s prísl.... Nakoľko podľa názoru sťažovateľa okresný súd nerešpektoval predložené a označené dôkazy a rozhodol v rozpore s nimi, sťažovateľ podal dňa 13. 09. 2006 odvolanie. V odvolaní sťažovateľ požiadal o oslobodenie od súdneho poplatku... Z   nahliadnutia   právny   zástupca   sťažovateľa   zistil,   že   spis   bol   porušovateľovi predložený dňa 28. 09. 2006 a od tohto dňa nebol vykonaný žiaden úkon. Pod vplyvom tohto zistenia bol dňa 15. 02. 2007 porušovateľovi zaslaný list, ktorým ho sťažovateľ žiadal o konanie bez zbytočných prieťahov. Tento list ostal bez odozvy a porušovateľ aj naďalej v tejto veci nekonal...

Dňa   12.   04.   2007   podal   sťažovateľ   prostredníctvom   právneho   zástupcu porušovateľovi sťažnosť pre zbytočné prieťahy v konaní č. 3 Co 454/06 v zmysle § 62 ods. 1 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z.... Porušovateľ vybavil sťažnosť svojim listom zo dňa 07. 06.   2007,   doručeným právnemu   zástupcovi   sťažovateľa dňa   13.   06.   2007.   Vo   vybavení sťažnosti   porušovateľ   uznal   dôvodnosť   sťažnosti,   na   druhej   strane   však   neposkytol sťažovateľovi efektívnu nápravu vzniknutého stavu, o čom svedčí aj to, že až do septembra 2008 porušovateľ nevykonal žiaden úkon...

Dňa 24. 09. 2008 podal sťažovateľ prostredníctvom právneho zástupcu opätovnú sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní, pretože v danej veci sa stále nepodnikli žiadne kroky. Nahliadnutím do spisu dňa 01. 10. 2008 právnym zástupcom sťažovateľa sa len potvrdilo, že porušovateľ od podania odvolania a aj po prijatí a uznaní sťažnosti nevykonal žiadny úkon. Listom zo dňa 20. 10. 2008 porušovateľ odpovedal na opätovnú sťažnosť, pričom uznal že je dôvodná s ospravedlnením veľkého zaťaženia senátu občianskoprávneho kolégia   3   Co   s   uvedením,   že v   danej   veci   sa   preverujú   majetkové   pomery   sťažovateľa pre posúdenie   žiadosti   o   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   a   po   ich   preverení   sa v primeranej dobe vytýči pojednávanie...

Vo vybavení 1. sťažnosti porušovateľ uviedol, že predmetný spis bol dňa 17. 05. 2007 predložený   vyššiemu   súdnemu   úradníkovi   na   vykonanie   prvotných   úkonov.   Sťažovateľ má za to, že sa tak stalo až na základe sťažnosti sťažovateľa a bez nej by sa vo veci doteraz nevykonal   žiaden   úkon.   Z   vyjadrenia   porušovateľa   zo   dňa   07.   06.   2007   vyplýva, že do 17. 05. 2007 sa porušovateľ uvedenou vecou ani nezaoberal a začal na nej v podstate pracovať až dňom 17. 05. 2007...

Vo vybavení 2. sťažnosti porušovateľ uviedol, že sa preverujú majetkové pomery sťažovateľa a až po ich preverení sa vytýči termín pojednávania. Dôkazy o majetkových pomeroch sťažovateľa sú však porušovateľovi známe už od júla 2007, keď mu boli zaslané potrebné   dokumenty.   Máme   zato,   že   porušovateľ   sa   dostatočne   nevenoval   danej   veci ani po uznaní   prvej   sťažnosti   a   nepodnikol   žiadne   kroky   k   jej   vybaveniu.   Na   základe doterajšieho   postupu   porušovateľa   je   zrejmé,   že   ten   sám   nepostupuje,   ale   že vykonáva úkony až potom, čo sťažovateľ podá sťažnosť predsedovi súdu.

Po rozhodnutí o oslobodení od súdnych poplatkov sa súd znovu odmlčal... Konaním porušovateľa so zbytočnými prieťahmi je vrátenie žalovaných peňažných prostriedkov od odporcu C., s. r. o. s najväčšou pravdepodobnosťou nereálne. V priebehu súdneho konania sa z odporcu stala spoločnosť len na papieri, bez žiadneho majetku - odporca nepreberá súdne zásielky, nedostavuje sa na pojednávania a neplní si povinnosti voči   OR   SR   vkladať   účtovné   závierky.   Keby   sa   konanie   neviedlo   už   8   rokov   a bolo by skončené v rámci 2-3 rokov, nedostal by sa sťažovateľ do takejto situácie a mal by ešte reálnu šancu vymôcť žalované peňažné prostriedky...

Sťažovateľ sa na súd obrátil vo viere v spravodlivú nápravu veci, avšak zbytočnými prieťahmi konania sa dostal do horšej pozície, ako by bol, ak by žalobu vôbec nepodal

-sťažovateľ platí súdne poplatky a súvisiace trovy a už sedem rokov si ničí svoje psychické zdravie, ale pravdepodobnosť vrátenia žalovaných peňažných prostriedkov je minimálna... Krajský   súd   v   Bratislave   sa   dopustil   porušenia   základného   práva   sťažovateľov a to práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky a porušenia práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...

Na   základe   vyššie   uvedených   skutočností   žiadam,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej republiky rozhodol tak, že:

Postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní č. 3Co 454/06, došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa a to práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a porušeniu práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané zadosťučinenie 100.000,- Sk. Ústavný   súd   priznáva   sťažovateľovi   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   vo   výške 20.026,50,-Sk...

Sťažovateľ žiada o anonymizáciu údajov a to tak, že sa uvedú len iniciály.»

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri   predbežnom   prerokovaní   návrhu   ústavný   súd   skúma,   či   dôvody   uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný   súd   je   podľa   § 20   ods. 3   zákona   o   ústavnom   súde   viazaný   návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy). Konanie pred ústavným súdom je navyše   ovládané   princípom   dispozitívnosti,   ktorý   vylučuje,   aby   ústavný   súd   zapájal do konania o sťažnosti iný všeobecný súd bez výslovného návrhu sťažovateľa (obdobne III. ÚS 41/07).

Z už uvedeného vychádzal ústavný súd aj pri prerokovaní tejto sťažnosti,   ktorou sťažovateľ namietal prieťahy v konaní krajského súdu vedenom pod sp. zn. 3 Co 454/2006.

Podľa   zistení   ústavného   súdu   v danom   prípade   išlo   o odvolacie   konanie,   v rámci ktorého krajský súd rozhodoval o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zo 4. augusta 2006. Predmetný spis bol krajskému súdu predložený na rozhodnutie 28. septembra 2006. Krajský súd o odvolaní rozhodol uznesením sp. zn. 3 Co 454/2006 z 31. októbra 2008 tak, že rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dňa 12. decembra 2008 bol spis z krajského súdu zaslaný okresnému súdu a doručený mu bol 15. decembra 2008.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom   alebo   slobodou   na   jednej   strane   a namietaným   konaním   alebo   iným   zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 218/07).

V súlade so svojou judikatúrou (IV. ÚS 61/03, III. ÚS 41/07, II. ÚS 214/08) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (i podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) len vtedy, ak bola sťažnosť na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.

Ústavný súd už v predchádzajúcom texte tohto rozhodnutia uviedol, že sťažovateľ namietal   prieťahy   v konaní   krajského   súdu   sťažnosťou   doručenou   ústavnému   súdu 15. decembra 2008. Okrem toho ústavný súd zistil, že v danom okamihu už bolo o odvolaní proti rozsudku okresnému súdu rozhodnuté uznesením z 31. októbra 2008, pričom v ten istý deň ako bola sťažnosť doručená ústavnému súdu bol spis z krajského súdu vrátený súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V čase podania sťažnosti už krajský súd nebol oprávnený vo veci konať, nemohol ovplyvniť   priebeh   konania,   a teda   ani   porušiť   označené   práva   sťažovateľa,   pretože rozhodnutím o odvolaní (uznesenie sp. zn. 3 Co 454/2006 z 31. októbra 2008) a vrátením spisu   okresnému   súdu   (15.   decembra   2008)   vykonal   všetky   zákonom   predpokladané a dovolené úkony na odstránenie právnej neistoty sťažovateľa. Ďalšie úkony alebo postupy už   krajský   súd   v tomto   štádiu   nemohol   vykonávať,   a preto   bolo   treba   vec   posudzovať so zreteľom   na   čl.   2   ods.   2   ústavy   ako   vec,   v ktorej   ústavná   úloha   krajského   súdu pri odstraňovaní   právnej   neistoty   skončila   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu (obdobne napr. III. ÚS 248/08).

Nad   rámec   uvedeného   ústavný   súd   poznamenáva,   že   v uznesení   sp.   zn. III. ÚS 270/07 z 11. októbra 2007, ktorým bola skoršia sťažnosť sťažovateľa pre namietané porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   označeným   postupom   krajského   súdu   odmietnutá   z dôvodu   zjavnej neopodstatnenosti odvolávajúc sa na ojedinelú nečinnosť súdu a doterajšiu dĺžku konania, bola sťažovateľova pozornosť upriamená na možnú nesúladnosť postupu krajského súdu s čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru v prípade, ak by došlo k naplneniu tvrdení predsedníčky   krajského   súdu   o tom,   že   termín   pojednávania   bude   určený   v   III.   alebo IV. štvrťroku 2008 (str. 5 citovaného rozhodnutia). Namiesto toho, aby sťažovateľ hájil svoje   práva   včasným   podaním   sťažnosti,   pasívne   vyčkával   a sťažnosť   podal   až potom, ako krajský súd o odvolaní rozhodol a zaslal spis súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Uvedené zistenia, citovaná judikatúra ústavného súdu, ako aj viazanosť ústavného súdu ustanovením § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde boli podkladom pre záver o tom, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená.

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   bolo   bez   právneho   významu   zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa nastolenými v sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. januára 2009