znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 20/07-25

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Jána Auxta a zo   sudcov   Ľubomíra   Dobríka   a Rudolfa   Tkáčika   vo   veci   návrhu   Ing.   M.   A.,   B., zastúpeného advokátom JUDr. M. M., T., na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/48/06-K zo 16. októbra 2006 na neverejnom zasadnutí 29. mája 2007 takto

r o z h o d o l :

1.   Rozhodnutie   Výboru   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   pre   nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/48/06-K zo 16. októbra 2006   z r u š u j e.

2.   Výbor   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   pre   nezlučiteľnosť   funkcií j e   p o v i n n ý   zaplatiť prostredníctvom Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky náhradu   trov   konania   Ing.   M.   A.   v sume   7   069   Sk   (slovom   sedemtisícšesťdesiatdeväť slovenských korún) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. M. M., T., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   prijal   uznesením č. k. III. ÚS 20/07-14 zo 7. marca 2007 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na konanie návrh Ing. M. A., B. (ďalej len „navrhovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. M., T., na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“) sp. zn. VP/48/06-K zo 16. októbra 2006 podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej len „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“ alebo „ústavný zákon“) v spojení s § 73a a § 73b zákona o ústavnom súde.

Navrhovateľ uviedol, že rozhodnutím výboru   sp.   zn. VP/48/06-K zo 16. októbra 2006 mu bola za nesplnenie povinnosti uvedenej v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu uložená pokuta v sume 17 274 Sk, a to podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) tohto ústavného zákona.

Navrhovateľ   sa   domnieva,   že   rozhodnutie   výboru,   ktoré   mu   bolo   doručené 18. decembra 2006, je nezákonné a nedôvodné. V tejto súvislosti uviedol, že od 6. januára 2006 do 31. januára 2006 vykonával funkciu člena predstavenstva V., a. s., T. (ďalej len „spoločnosť“), a k 1. februáru 2006 sa verejnej funkcie vzdal.

Navrhovateľ   ďalej   uviedol,   že   ako   verejný   funkcionár   nepodal   výboru   v zmysle čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu do 30 dní odo dňa ujatia sa funkcie   oznámenie   funkcií,   zamestnaní,   činností   a majetkových   pomerov   (ďalej   len „oznámenie“)   odvolávajúc   sa   na   to,   že   funkciu   člena   predstavenstva   spoločnosti nevykonával ani 30 dní.

Navrhovateľ   je   toho   názoru,   že   neporušil   povinnosť   uvedenú   v čl.   7   ods.   1 citovaného ústavného zákona a že výbor mu neuložil pokutu v súlade s čl. 9 ods. 15 a 16 ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu.   Tento   názor   odôvodnil   tým,   že   podľa čl. 9 ods. 15 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu sa mesačným platom verejného funkcionára rozumie jedna dvanástina z jeho ročného príjmu za predchádzajúci kalendárny rok   za   výkon   verejnej   funkcie.   Zároveň   uviedol,   že   ani   aplikácia   čl.   9   ods.   16   tohto ústavného zákona nie je správna, pretože výbor v rozhodnutí uviedol, že ako verejnému funkcionárovi mu prislúcha pravidelná mesačná odmena, pričom on dostal len pomernú časť   odmeny   za obdobie,   počas   ktorého   vykonával   funkciu   člena   predstavenstva spoločnosti.  

Na základe uvedených skutočností navrhovateľ žiadal, aby ústavný súd rozhodnutie výboru sp. zn. VP/48/06-K zo 16. októbra 2006 zrušil.

V liste doručenom ústavnému súdu 21. marca 2007 právny zástupca navrhovateľa žiadal o priznanie náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré vyčíslil v sume 7 069 Sk.

K návrhu   navrhovateľa   sa   vyjadril   výbor   prostredníctvom   svojho   predsedu, a to listom sp. zn. RD – 189/2007-PO z 23. januára 2007. Vo vyjadrení predseda výboru okrem iného uviedol, že nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa, že verejným funkcionárom bol necelých 30 dní (od 6. januára 2006 do 1. februára 2006, keď sa funkcie vzdal), a preto nemal povinnosť vyplývajúcu z čl. 7 ods.   1 ústavného zákona. Predseda   výboru   v tejto súvislosti dodal: „... ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z.   z.   o ochrane   verejného   záujmu   pri   výkone   funkcií   verejných   funkcionárov   nepozná okolnosti, ktoré by verejného funkcionára uvedeného v čl. 2 ods. 1 zbavovali povinnosti podať predmetné oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov podľa čl. 7 ods. 1 v lehotách uvedených v tomto ústavnom zákone. Na túto povinnosť nemá ani vplyv skutočnosť,   že sa verejný funkcionár tejto funkcie vzdá alebo prestane byť   týmto funkcionárom z akýchkoľvek dôvodov. Pokiaľ sa aj verejný funkcionár vzdal svojej funkcie do 30 dní odkedy sa jej ujal, táto lehota ho ochraňuje pred inými sankciami za nedodržanie povinností   uvedených   v čl. 4 a 6   ústavného   zákona,   ale   nemá   za   dôsledok   zánik oznamovacej povinnosti   podľa   čl. 7   ods.   1   ako   aj   čl.   8   ods.   5   cit.   ústavného zákona“. Na základe   uvedeného   predseda   výboru   navrhol   ústavnému   súdu,   aby   napadnuté rozhodnutie potvrdil.

V prílohe listu z 23. januára 2007 výbor predložil ústavnému súdu fotokópiu na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu.

II.

Z obsahu   návrhu,   jeho   príloh,   vyjadrenia   predsedu   výboru   a v neposlednom   rade z obsahu spisu výboru sp. zn. VP/48/06-K ústavný súd zistil nasledujúce skutočnosti:

Dňa 6. júla 2006 bolo navrhovateľovi doručené oznámenie výboru o začatí konania vo   veci   ochrany   verejného   záujmu   a zamedzenia   rozporu   záujmov,   a to   na   základe uznesenia výboru č. 155 z 20. apríla 2006.

K uzneseniu výboru č. 155 z 20. apríla 2006 navrhovateľ v liste zo 6. júla 2006 uviedol,   že v súlade s novelizáciou   čl.   5 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu sa k 1.   februáru   2006   vzdal   funkcie   člena   predstavenstva   spoločnosti.   V prílohe   listu navrhovateľ predložil aj fotokópiu oznámenia o vzdaní sa funkcie.  

Následne výbor uznesením č. 107 zo 16. októbra 2006 konštatoval, že navrhovateľ mu   v stanovenej   lehote   nepodal   oznámenie   podľa čl. 7   ústavného   zákona   o ochrane verejného záujmu v lehote uvedenej v tomto článku, a tým porušil povinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1 citovaného ústavného zákona, za čo mu v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. a) tohto ústavného   zákona   uložil   pokutu   v sume   zodpovedajúcej   mesačnému   platu   verejného funkcionára. Výbor navrhovateľa poučil aj o jeho práve podať návrh na preskúmanie tohto rozhodnutia ústavnému súdu.

Listom sp. zn. VP/48/06-K z 25.októbra 2006 požiadal predseda výboru spoločnosť o oznámenie výšky mesačného platu navrhovateľa.

Po   zistení   relevantných   skutočností   vydal   výbor   7.   decembra   2006   rozhodnutie zo 16. októbra   2006,   v ktorom   konštatoval,   že   konaním   navrhovateľa   došlo   k porušeniu čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, za čo mu v súlade s čl. 9 ods. 10 písm.   a)   citovaného   ústavného   zákona   uložil   pokutu   v sume   17   274   Sk.   V odôvodnení rozhodnutia   výbor   uviedol,   že   navrhovateľ,   ktorý   mu   mal   podať   oznámenie   do 30   dní odo dňa ujatia sa funkcie, teda do 6. februára 2006, tak dosiaľ neučinil. Zároveň dôvodil tým, že táto povinnosť podať oznámenie trvá aj napriek tomu, že sa navrhovateľ verejnej funkcie k 1. februáru 2006 vzdal.

Výbor   v rozhodnutí   konštatoval,   že   výška   pokuty   za   porušenie   povinnosti vyplývajúcej   z ústavného   zákona   bola   stanovená   na   základe   oznámenia   predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa spoločnosti z 8. novembra 2006, z ktorého vyplýva, že   navrhovateľovi   prislúcha   pravidelná   mesačná   odmena   vo   výške   8   595   Sk.   V tejto súvislosti dodal: „Keďže podľa čl. 9 ods. 16 ústavného zákona v prípade, ak mesačný plat verejného funkcionára, voči ktorému sa vedie konanie je nižší, ako priemerná mesačná nominálna mzda v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci rok, pri výpočte sumy podľa ods. 10 sa za mesačný plat považuje priemerná nominálna mesačná mzda v hospodárstve   SR   za   uplynulý   rok.   Z tohto   dôvodu   výbor   určil   výšku   pokuty   týmto spôsobom   na   základe   listu   Ministerstva   práce,   sociálnych   vecí   a rodiny   Slovenskej republiky č. 5913/2006-II/I. z 9. 3. 2006 a to výške 17 274 Sk.“

Rozhodnutie   výboru   zo   16.   októbra   2006   bolo   navrhovateľovi   doručené 18. decembra 2006.

III.

Podľa   čl.   124   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   ústavný   súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu tento ústavný zákon sa vzťahuje na funkcie štatutárneho orgánu alebo členov štatutárneho orgánu obchodných spoločností so stopercentnou majetkovou účasťou štátu.

Podľa čl. 3 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár je na účely tohto ústavného zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú v čl. 2 ods. 1. Na účely čl. 7 a 8 a na účely konania, ak sa porušili povinnosti podľa čl. 7 a 8, sa osoba, ktorá vykonávala verejnú funkciu, považuje za verejného funkcionára aj v období jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie.

Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie, a) či spĺňa podmienky nezlučiteľnosti výkonu funkcie verejného funkcionára s výkonom iných   funkcií,   zamestnaní   alebo   činností   podľa   čl.   5   ods.   1   a   2,   b)   aké   zamestnanie vykonáva   v   pracovnom   pomere,   obdobnom   pracovnom   vzťahu   alebo štátnozamestnaneckom   pomere   a   akú   podnikateľskú   činnosť   vykonáva   popri   výkone funkcie verejného funkcionára, c) aké má funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy,   v   orgánoch   právnických   osôb   vykonávajúcich   podnikateľskú   činnosť a v orgánoch   iných   právnických   osôb;   taktiež   uvedie,   z   ktorých   uvádzaných   funkcií má príjem, funkčné alebo iné požitky, d) svoje príjmy dosiahnuté v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcie verejného funkcionára a z výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo činností, v ktorých vykonávaní verejný funkcionár pokračuje aj po ujatí sa výkonu funkcie verejného   funkcionára,   e)   svoje   majetkové   pomery   a   majetkové   pomery   manžela a neplnoletých detí, ktorí s ním žijú v domácnosti, vrátane osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu.

Podľa čl. 7 ods. 5 písm. e) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu oznámenie podľa odseku 1 podáva iný verejný funkcionár určenému výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak sa v konaní preukázalo,   že   verejný   funkcionár   nesplnil   alebo   porušil   povinnosť   alebo   obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl.   8   uviedol   neúplné   alebo   nepravdivé   údaje,   rozhodnutie   obsahuje   výrok,   v   ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným   zákonom   alebo   zákonom,   odôvodnenie   a   poučenie   o   opravnom   prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.

Podľa čl. 9 ods. 12 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak sa v konaní nepreukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, orgán podľa odseku 1 rozhodne o zastavení konania.   Na   prijatie   platného   rozhodnutia   o   zastavení   konania   je   potrebná   najmenej trojpätinová   väčšina   prítomných   členov   orgánu,   ktorý   konanie   uskutočňuje;   také rozhodnutie   je   konečné.   Konanie   sa   zastaví   aj   vtedy,   ak   sa   verejný   funkcionár   pred hlasovaním o rozhodnutí podľa odseku 6 vzdá svojej funkcie.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dotknutý verejný funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote 30   dní   odo   dňa   doručenia   rozhodnutia   podľa   odseku   1,   ktorým   bola   vyslovená   strata mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým   bolo   rozhodnuté   o pokute   voči   verejnému   funkcionárovi.   Podanie   návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.

Podľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde konanie sa začína na návrh verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veci ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu   záujmov   podľa   ústavného   zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej len „orgán“). Podľa § 73a ods. 2 zákona o ústavnom súde o podaní návrhu platí § 20. K návrhu sa pripojí napadnuté rozhodnutie orgánu podľa odseku 1.

Podľa   § 73b ods.   1 zákona o ústavnom   súde účastníkom konania je navrhovateľ a orgán, ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

Podľa   §   73b   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   o   návrhu   koná   a   rozhoduje   senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného   funkcionára   je   v   rozpore   s   ústavným   zákonom   o   ochrane   verejného   záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

Z obsahu   podania   vyplýva,   že   navrhovateľ   namietal   rozhodnutie   výboru,   pretože zastával názor, že nebol povinný splniť povinnosť podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane   verejného   záujmu,   lebo   funkciu   vykonával   v lehote   kratšej   ako   je   lehota na splnenie tejto povinnosti. Navrhovateľ zároveň vyjadril aj názor, že pri určovaní výšky pokuty za nesplnenie povinnosti výbor nepostupoval správne, pričom nesprávne aplikoval aj jednotlivé   ustanovenia   ústavného   zákona.   Na   základe   toho   navrhovateľ   tvrdil, že neporušil povinnosť podľa čl. 7 ods. 1 citovaného ústavného zákona, a preto ústavnému súdu navrhol, aby namietané rozhodnutie výboru zrušil.

Z ustanovenia § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde vyplýva, že predmet konania, v rámci ktorého ústavný súd plní funkciu orgánu rozhodujúceho o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu výboru, je jednoznačne obmedzený na posúdenie konania navrhovateľa ako   verejného   funkcionára   z hľadiska   jeho   konformnosti   s príslušnými   ustanoveniami ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Primárnym impulzom vzniku tohto konania je   konanie   verejného   funkcionára,   ktorý   je   povinný   plniť   povinnosti   vyplývajúce   mu z ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Ďalším postupom determinujúcim konanie ústavného súdu o opravnom prostriedku je konkrétne rozhodnutie výboru, a v neposlednom rade   je ním   návrh   navrhovateľa,   ktorým   žiada,   aby   ústavný   súd   napadnuté   rozhodnutie preskúmal.   Tomu   zodpovedá   aj   zákonná   úprava   rozhodovania   ústavného   súdu   v tomto konaní   –   zrušením   napádaného   rozhodnutia   výboru   (ak   senát   ústavného   súdu   po   jeho preskúmaní zistí, že konanie verejného funkcionára nebolo v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu), alebo potvrdením rozhodnutia výboru (ak po jeho preskúmaní dospeje senát ústavného súdu k záveru, že konanie verejného funkcionára bolo v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu) [obdobne napr. III. ÚS 24/07].

V rámci   procedúry   preskúmania   rozhodnutia   výboru   sa   ústavný   súd   sústredil na posúdenie,   či   konanie   navrhovateľa   (verejného   funkcionára)   spočívajúce   v   nepodaní oznámenia   bolo   v súlade   s čl.   7   ods.   1   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu. Aj keď úlohou ústavného súdu je v danom prípade posúdenie konania dotknutého verejného funkcionára,   ústavný   súd   nemohol   prehliadnuť   právne   následky   vzdania   sa   funkcie, čo navrhovateľ   učinil   v čase,   keď   výbor   ešte   nerozhodol   o porušení   jeho   povinnosti a uložení   pokuty.   Práve   skutočnosť,   že   navrhovateľ   sa   vzdal   svojej   funkcie   predtým ako výbor   rozhodol   v súlade   s   čl.   9   ods.   6   citovaného   ústavného   zákona,   má   vplyv na posúdenie, či rozhodnutie výboru bolo vydané v súlade s označeným ústavným zákonom. Ústavný súd sa teda v danom prípade nemôže obmedziť len na posúdenie konformnosti konania navrhovateľa, ale musí prihliadnuť aj na príčinnú súvislosť medzi týmto konaním, vzdaním   sa   funkcie   pred rozhodnutím   výboru   podľa   čl.   9 ods.   6 uvedeného ústavného zákona, ako aj na posúdenie dopadu týchto skutočností na samotné rozhodnutie výboru.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   navrhovateľ   nepodal   požadované   oznámenie   výboru do 30 dní odo dňa, keď sa ujal funkcie, a teda porušil povinnosť uvedenú v čl. 7 ods. 1 citovaného ústavného zákona. Výbor správne konštatoval, že na splnenie tejto povinnosti nemalo vplyv ani to, že navrhovateľ sa verejnej funkcie vzdal v čase, keď ešte neuplynula lehota na splnenie tejto povinnosti. Ústavný súd zistil, že navrhovateľ sa ujal funkcie člena predstavenstva spoločnosti so 100 % majetkovou účasťou štátu 6. januára 2006, pričom tejto   funkcie   sa   vzdal   k 1.   februáru   2006.   Oznámenie   však   výboru   nepodal   v lehote a spôsobom, ktorý mu ukladá čl. 7 ods. 1 citovaného ústavného zákona. Na základe tohto zistenia výbor uznesením č. 155 z 20. apríla 2006 v súlade s čl. 9 ods. 2 písm. a) a ods. 3 tohto ústavného zákona začal voči nemu konanie. Uznesením č. 107 zo 16. októbra 2006 výbor konštatoval, že navrhovateľ porušil povinnosť podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, za čo mu podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) tohto ústavného zákona uložil pokutu v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára.

Vzhľadom   na   to,   že   navrhovateľ   sa   ako   verejný   funkcionár   vzdal   tejto   funkcie predtým, ako výbor uznesením č. 107 zo 16. októbra 2006 rozhodol o porušení povinnosti a uložení pokuty, ústavný súd zastáva názor, že výbor mal aplikovať poslednú vetu čl. 9 ods.   12   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu,   a teda   konanie   mal   zastaviť. V danom   prípade   ide   o zákonné   ustanovenie,   ktoré   výboru   prikazuje   konať   určitým spôsobom,   pričom   nepripúšťa   alternatívu,   ktorá   by   znamenala   možnosť   odchýliť   sa od stanoveného postupu. V namietanom prípade výbor síce zistil, že navrhovateľ nesplnil povinnosť podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, ale vzhľadom na to, že ešte pred hlasovaním o rozhodnutí o porušení povinnosti a uložení pokuty sa navrhovateľ vzdal svojej funkcie, výbor   bol   povinný   konanie   zastaviť.   Je   nepochybné,   že   ak   by   výbor   bol   postupoval spôsobom, ktorý mu prikazoval ústavný zákon v poslednej vete čl. 9 ods. 12, a teda konanie by zastavil, rozhodnutie   o porušení čl.   7 ods.   1 citovaného ústavného zákona   a uložení pokuty by nemohol prijať. Z uvedeného dôvodu ústavný súd rozhodnutie výboru sp. zn. VP/48/06-K zo 16. októbra 2006 zrušil (bod 1 výroku nálezu).

Navrhovateľ   vo   svojom   návrhu   žiadal,   aby   ústavný   súd   napadnuté   rozhodnutie výboru zrušil. Táto požiadavka bola východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu, aj keď navrhovateľ svoj návrh (petit) neodôvodnil totožnými skutočnosťami, ktoré viedli ústavný súd k záveru o nutnosti zrušiť napadnuté rozhodnutie. Ústavný súd však zistil nesúladnosť napadnutého   rozhodnutia   s ústavným   zákonom   o ochrane   verejného   záujmu,   a teda   toto zistenie   nemohol   prehliadnuť.   V   tejto   súvislosti   mal   na   zreteli   svoju   úlohu,   ktorú   plní v opravnom konaní, v rámci ktorého len on jediný môže na základe špecifickej právomoci zasiahnuť do rozhodnutia výboru.

Keďže ústavný súd napadnuté rozhodnutie výboru zrušil z dôvodu, že bolo vydané v rozpore s poslednou vetou čl. 9 ods. 12 citovaného ústavného zákona, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími námietkami navrhovateľa.  

Navrhovateľ žiadal priznať proti výboru náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktorej výšku vyčíslil jeho právny zástupca sumou 7 069 Sk, a to za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu, teda 5 940 Sk + 19 % DPH).

Pri rozhodovaní o požadovanej náhrade trov vychádzal ústavný súd z ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   navrhovateľa   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a), c), § 18 ods. 1 a 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) s tým, že predmet konania pred ústavným súdom o návrhu na preskúmanie   rozhodnutia   výboru   podľa   čl.   10   ods.   2   ústavného   zákona   o ochrane verejného   záujmu   je   v zásade   nevyjadriteľný   v   peniazoch   a   je   nezameniteľný   s výškou peňažnej sankcie uloženej napadnutým rozhodnutím výboru verejnému funkcionárovi.

Podľa § 11 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi (...).

Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v období od   1.   januára   2007   v konaní   pred   ústavným   súdom   predstavuje   2   970   Sk   a hodnota režijného paušálu 178 Sk.

Ústavný súd preto v súlade s ustanovením   § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde priznal navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov jeho právneho zastúpenia v sume 7 069 Sk. Aj keď právny zástupca navrhovateľa mal podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. nárok aj na priznanie režijného paušálu k dvom úkonom právnej služby v celkovej sume 356 Sk, ústavný súd tento nárok nepriznal, pretože navrhovateľ priznanie náhrady   trov   právneho zastúpenia   v tejto   sume nežiadal a napokon   ani právny zástupca navrhovateľa   tieto   trovy   nevyčíslil.   Ústavný   súd   je   viazaný   petitom   návrhu   podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Pretože výbor, ktorému bola ako účastníkovi konania pred ústavným súdom uložená povinnosť   nahradiť   trovy   konania   navrhovateľa,   je   orgánom   Národnej   rady   Slovenskej republiky,   uložil   mu   ústavný   súd   splnenie   tejto   povinnosti   prostredníctvom   Kancelárie Národnej   rady   Slovenskej   republiky,   ktorá   nakladá   s jej   rozpočtovými   prostriedkami (bod 2 výroku nálezu).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. mája 2007