znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 20/05-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2005 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   Eduarda   Pintéra,   I.,   zastúpeného   advokátkou JUDr. M. S., K., v ktorej namieta porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaniach vedených pod sp. zn. D 1696/99, D not 196/99 a sp. zn. D 281/01 (D not 49/02, neskôr D not 258/03), a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. Eduarda Pintéra   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. októbra 2004   doručená   sťažnosť   Ing.   Eduarda   Pintéra,   bytom   I.   (ďalej   len   „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. M. S., K., v ktorej namieta porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom   Okresného   súdu   Nitra   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaniach   vedených   pod sp. zn. D 1696/99, D not 196/99 a sp. zn. D 281/01 (D not 49/02, neskôr D not 258/03).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 29. januára 2001 podal sťažovateľ na okresnom   súde   žiadosť „o obnovu   (pokračovanie)   v dedičskom   konaní“ z dôvodu novoobjaveného majetku po poručiteľovi J. P. (otcovi sťažovateľa), ktorý zomrel 24. júna 1999 (ďalej len „poručiteľ“). Pôvodné dedičské konanie po poručiteľovi bolo vedené pod sp. zn. D 1696/99, D not 196/99 a sám sťažovateľ podľa jeho názoru nebol jeho účastníkom. O sťažovateľom   vznesenej   námietke   zaujatosti   voči   súdnemu   komisárovi   JUDr.   J.   B. okresný súd rozhodol   až 13. novembra 2001, čím   podľa   neho zavinil   prieťah v konaní v trvaní 10 mesiacov.

Pretože okresný súd „bol opakovane v dedičskom konaní nečinný“, sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú okresný súd reagoval listom z 27. októbra 2003, v ktorom   si   svoj   pomalý   postup   nepriznal.   Podľa   sťažovateľa   v poradí   druhý   prieťah v uvedenom konaní vznikol v období od 13. novembra 2001 do 27. októbra 2003. Výzvu na zaplatenie súdneho poplatku z 21. januára 2002, ktorá mu v tomto období bola okresným súdom zaslaná a na ktorú bezodkladne reagoval zaplatením súdneho poplatku 30. januára 2002,   možno   podľa   neho   považovať   za „bežný“ a „zanedbateľný“ úkon   vo   vzťahu k dlhodobému prieťahu okresného súdu.

Prvé pojednávanie vo veci   sťažovateľa sa   uskutočnilo až 8. júla 2004, čo podľa sťažovateľa nie je primeraná doba pre vytýčenie pojednávania v dedičskej veci. Pôvodné dedičské   konanie   po   poručiteľovi   vedené   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn.   D   1696/99, D not 196/99   nebolo   podľa   sťažovateľa   právoplatne   skončené,   pretože   uznesenie o zastavení konania pre nemajetnosť z 2. septembra 1999 nebolo doručené ani pozostalej manželke   poručiteľa.   Dňa   20.   septembra   2004   sa   v predmetnej   veci   uskutočnilo pojednávanie, na ktorom súdny komisár JUDr. J. B. uložil sťažovateľovi povinnosť, aby mu predložil čísla vkladných knižiek poručiteľa, prípadne jeho účtov alebo dôkaz o existencii sumy   239   278   Sk,   ktorá   patrila   poručiteľovi.   Súdny   komisár   JUDr.   J.   B.   postupoval uvedeným   spôsobom   napriek   skutočnosti,   že   mu   sťažovateľ   na   uvedenom   pojednávaní predložil zápisnicu notárky JUDr. P., ktorou podľa neho preukázal, že suma 239 278 Sk patrila v polovici do dedičstva po poručiteľovi. Takýto postup súdneho komisára podľa sťažovateľa spôsobil   tretí   zbytočný prieťah   v dedičskom   konaní, ktoré ani po 5 rokoch od smrti poručiteľa nie je uzavreté konečným rozhodnutím okresného súdu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ požiadal, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom rozhodne nasledovne:

„Okresný   súd   v Nitre   porušil   základné   právo   sťažovateľa   Ing.   Eduarda   Pintéra v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. D 1696/99, D not 196/99, D 281/01, D not 49/02 a pod   sp.   zn.   D   281/01,   D   not   258/03   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez   zbytočných prieťahov,   zaručené   mu   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a aby   sa   jeho   vec prejednala v primeranej lehote, zaručené mu čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresnému súdu v Nitre sa prikazuje konať v konaní D 281/01, D not 258/03 bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi   Ing.   Eduardovi   Pintérovi   sa   priznáva   primerané   finančné zadosťučinenie v sume   80.000,-   sk   (slovom osemdesiattisíc slovenských   korún),   ktoré   je Okresný súd v Nitre povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu. Okresný súd v Nitre je povinný vyplatiť Ing. Eduardovi Pintérovi trovy právneho zastúpenia v sume 9.340,- Sk, na bankový účet právnej zástupkyne M. S. (...) do 15 dní od právoplatnosti nálezu.“

V sťažnosti sťažovateľ uviedol, že dôvodom uplatnenia si primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 80 000 Sk je „charakter konania, jeho povaha a najmä dlhodobý, viac   ako   päť   rokov   trvajúci   a naďalej   pretrvávajúci   pocit   právnej   neistoty   sťažovateľa v skoré   a spravodlivé   ukončenie   jeho   veci   konečným   rozhodnutím   súdu.   Tiež   obava sťažovateľa   v odbornosť   súdu,   vzhľadom   na   nepokračovanie   v pôvodnom   dedičskom konaní, ktoré očividne nenadobudlo právoplatnosť vzhľadom na prednes Ing. J. P. CS a aj preto, že po viac ako 5 rokoch bude dôkazná povinnosť sťažovateľa značne oslabená, čo už nie je možné prinavrátiť vzhľadom na uplynutie doby viac ako 5 rokov“.

Na základe výzvy ústavného súdu z 18. novembra 2004 sa k sťažnosti sťažovateľa vyjadril aj okresný súd listom sp. zn. Spr. 2027/04 zo 16. decembra 2004. Vo svojom vyjadrení uviedol, že dedičské konanie po poručiteľovi J. P., zomrelom 24. septembra 1999, vedené na okresnom súde pod sp. zn. D 1696/99 bolo zastavené pre nemajetnosť poručiteľa uznesením   okresného   súdu   z 2.   septembra   1999,   ktoré   nadobudlo   právoplatnosť 23. septembra 1999. Spis vedený na okresnom súde pod sp. zn. D 1696/99 bol natrvalo pripojený k spisu vedenému pod sp. zn. D 281/01, D not 49/02. V rámci ďalšieho textu svojho vyjadrenia okresný súd podal podrobný prehľad procesných úkonov okresného súdu, ako aj úkonov jednotlivých súdnych komisárov vykonaných v predmetnej veci.

Z obsahu   na   vec   sa   vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci.

Dňa 29. januára 2001 doručil sťažovateľ okresnému súdu svoj návrh na prejednanie novoobjaveného   majetku   po   poručiteľovi   zomrelom   24.   júna   1999.   Vo   svojom   návrhu súčasne   predniesol   námietku   zaujatosti   voči   notárovi   JUDr.   J.   B.,   ktorý   bol   okresným súdom ustanovený za súdneho komisára v pôvodnom dedičskom konaní po poručiteľovi vedenom na okresnom súde pod sp. zn. D 1696/99, D not 196/99.

Vo veci konajúci sudca nechal pokynom z 29. januára 2001 k predmetnému spisu pripojiť spis okresného súdu sp. zn. D 1696/99.

Na základe pokynu vo veci konajúceho sudcu zo 17. júla 2001 bol notár JUDr. J. B. vyzvaný,   aby   sa   vyjadril   k námietke   zaujatosti   vznesenej   sťažovateľom   v predmetnom konaní.

Pokynom   z 12.   júna   2001   vo   veci   konajúci   sudca   nechal   opätovne   pripojiť   spis vedený na okresnom súde pod sp. zn. D 1696/99, D not 196/99. Notár JUDr. J. B. sa k námietke zaujatosti vyjadril listom z 30. októbra 2001, v ktorom okresnému súdu oznámil, že sa v predmetnej veci necíti byť zaujatý.

Okresný súd uznesením sp. zn. D 281/01 z 13. novembra 2001 rozhodol, že notár JUDr. J. B. ako súdny komisár nie je vylúčený z prejednávania predmetnej veci. Uznesenie bolo notárovi JUDr. J. B. doručené 28. novembra 2001. Spisový materiál v predmetnej veci bol JUDr. J. B. doručený 11. marca 2002.

Na základe výzvy okresného súdu z 21. januára 2002 sťažovateľ v prílohe svojho listu z 30. januára 2002 okresnému súdu oznámil, že súdny poplatok v predmetnej veci zaplatil.   Okresný   súd   následne   19.   februára   2002   poveril   JUDr.   J.   B.   na   vykonanie potrebných úkonov vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi.

Podľa úradného záznamu spísaného na okresnom súde 25. augusta 2001 (zrejme ide o omyl v dátume – správne mal byť datovaný 25. augusta 2003) sa na okresný súd dostavil sťažovateľ za účelom nahliadnutia do spisu, z ktorého si nechal vystaviť fotokópie listín.

Zamestnanci notárskeho úradu JUDr. J. B. spísali 25. augusta 2003 úradný záznam o správaní   sťažovateľa,   ktorý   sa   na   notársky   úrad   dostavil   bez   predvolania   a žiadal o nahliadnutie do spisu v predmetnej veci a o prefotenie listín z neho.

Súdny komisár JUDr. J. B. listom sp. zn. D 281/01, D not 49/02 z 25. augusta 2003 vyzval sťažovateľa na doplnenie jeho návrhu na začatie konania.

Okresný súd listom zo 4. septembra 2003 požiadal súdneho komisára JUDr. J. B. o predloženie   spisu   v predmetnej   veci   spolu   s vyjadrením   k sťažnosti   sťažovateľa z 26. augusta 2003. Súdny komisár JUDr. J. B. reagoval na výzvu okresného súdu listom z 15. októbra 2003. Vo svojom liste požiadal, aby ho okresný súd vylúčil z vykonávania úkonov notára ako súdneho komisára v predmetnej dedičskej veci z dôvodu zaujatosti.

Okresný súd následne 27. októbra 2003 poveril vykonaním úkonov v predmetnej dedičskej veci súdneho komisára JUDr. Š. Š. Predmetný spis bol ďalej vedený pod sp. zn. D 281/01, D not 258/03. Spisový materiál bol následne listom z 27. októbra 2003 zaslaný súdnemu komisárovi JUDr. Š. Š.

Vo veci konajúci súdny komisár JUDr. Š. Š. listom č. k. D 281/01, D not 258/03-21 z 29. januára 2004 požiadal Katastrálny úrad v Trenčíne, Správu katastra Trenčín, o zaslanie viacerých listov vlastníctva, resp. výpisov z pozemkovej knihy a identifikáciu parciel.

Listom   z 29.   januára   2004   súdny   komisár   JUDr.   Š.   Š.   požiadal   o súčinnosť v predmetnom konaní spočívajúcu v zaslaní listov vlastníctva, resp. výpisov z pozemkovej knihy a identifikáciu parciel aj Správu katastra Bánovce nad Bebravou.

Správa katastra Bánovce nad Bebravou oznámila súdnemu komisárovi JUDr. Š. Š. listom z 3. februára 2004, že jeho výzvu postúpila vecne príslušnej Správe katastra Trenčín.

Správa   katastra   Trenčín   listom   z 26.   apríla   2004   zaslala   súdnemu   komisárovi JUDr. Š. Š. požadované podklady.

Dňa 6. mája 2004 bol súdnemu komisárovi JUDr. Š. Š. doručený list Správy katastra Trenčín z 3. mája 2004, ktorým mu zaslal ďalšie vyžiadané listy vlastníctva.

Listami z 13. mája 2004 vo veci konajúci súdny komisár JUDr. Š. Š. vyzval Tatra banku, a. s., Nitra, ako aj Ľudovú banku, a. s., Nitra na oznámenie zostatkovej hodnoty na príslušnom u nich vedenom účte poručiteľa.

Ľudová   banka,   a.   s.,   reagovala   na   výzvu   súdneho   komisára   JUDr.   Š.   Š.   listom z 2. júna 2004, v ktorom mu oznámila zostatkovú hodnotu na účte poručiteľa.

V spisovom materiáli sa ďalej nachádzala faktúra č. 2004700482 z 23. júna 2004, ktorou   Ľudová   banka,   a.   s.,   vyúčtovala   vzniknuté   náklady   za   vystavenie   potvrdenia o existencii účtu a jeho zostatku.

Podľa zápisnice spísanej na notárskom úrade JUDr. Š. Š. 8. júla 2004 uvedený súdny komisár konanie v predmetnej veci prerušil na neurčito.

Listom z 8. júla 2004 súdny komisár JUDr. Š. Š. opätovne vyzval Ľudovú banku, a. s., Nitra na oznámenie existencie účtu poručiteľa, ako aj výšky zostatku na ňom. Ľudová banka,   a.   s.,   Nitra   odpovedala   na   jeho   výzvu   listom   z 26.   júla   2004   doručeným   mu 2. augusta 2004.

V spisovom   materiáli   sa   ďalej   nachádzala   faktúra   Tatra   banky,   a.   s.,   Bratislava č. 2806876 z 21. mája 2004, ktorou vyúčtovala súdnemu komisárovi JUDr. Š. Š. poplatok za podanie správy „o neklientovi banky“, ktorá mu bola zaslaná ako príloha listu z 21. mája 2004.

Listom   z 12.   júla   2004   Ing.   J.   P.,   bytom   N.–   Z.,   oznámil   súdnemu   komisárovi JUDr. Š.   Š.,   že   po   prečítaní   zápisnice   spísanej   8.   júla   2004   v nej   zistil   dve   chyby (nepresnosť v poslednej adrese poručiteľa a jeho manželky a v zaznamenanom čísle účtu po poručiteľovi vedenom v Ľudovej banke, a. s.)

Na   notárskom   úrade   JUDr.   Š.   Š.   sa   20.   septembra   2004   opätovne   uskutočnilo dedičské   konanie v predmetnej veci   za prítomnosti   dedičov.   Keďže z vyjadrení dedičov (sťažovateľa   aj   Ing.   J.   P.)   boli   zistené   sporné   aktíva,   na   ktorých   existencii,   resp. vysporiadaní   sa   nevedeli   dohodnúť,   súdny   komisár   v závere   tohto   konania   uložil sťažovateľovi povinnosť, aby mu v lehote 30 dní od spísania zápisnice predložil dôkaz o existencii   účtov   poručiteľa   s tvrdenou   zostatkovou   hodnotou,   a súčasne   ho   poučil,   že v prípade   nepredloženia   označených   dôkazov   v tejto   lehote   bude   následne   pokračovať v úkonoch v predmetnej veci bez sporných aktív.

Ing.   J.   P.   listom   z 23.   septembra   2004   upozornil   súdneho   komisára   na   chybu v zápisnici z 20. septembra 2004 a súčasne požiadal o opravu spísanej zápisnice.

V prílohe svojho listu z 8. októbra 2004 sťažovateľ súdnemu komisárovi JUDr. Š. Š. zaslal svoj „návrh na určenie dedičstva po neb. J. P“.

Okresný súd listom z 11. novembra 2004 (doručeným 19. novembra 2004) požiadal súdneho komisára JUDr. Š. Š., aby mu v lehote 10 dní oznámil, v akom štádiu sa nachádza dedičské   konanie   po   nebohom   poručiteľovi,   a súčasne   ho   požiadal   aj   o zaslanie   spisu v predmetnej veci ku konaniu vedenému na okresnom súde pod sp. zn. 9 C 162/04.

Súdny komisár JUDr. Š. Š. listom z 23. novembra 2004 okresnému súdu oznámil stav   konania   v predmetnej   dedičskej   veci   a súčasne   mu   zapožičal   spisový   materiál   ku konania sp. zn. 9 C 162/04.

Podľa úradného záznamu spísaného na okresnom súde 29. novembra 2004 spisový materiál v predmetnej veci bol pripojený k sp. zn. Spr. 2027/04.

II.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   zistil,   že   jej   predmetom   je namietané porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v konaniach   vedených   pod   sp.   zn. D 1696/99, D not 196/99 a sp. zn. D 281/01 (D not 49/02, neskôr D not 258/03).

1. Ku sťažovateľom namietanému porušeniu čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. D 1696/99, D not 196/99

Sťažovateľ podal ústavnému súdu sťažnosť, ktorou namietal porušenie svojho práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy, ako   aj práva podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   v   čase,   keď už uznesenie sp. zn. D 1696/99, D not 196/99 z 2. septembra 1999, ktorým bolo uvedené konanie zastavené pre   nemajetnosť poručiteľa,   nadobudlo   právoplatnosť.   Sťažnosť   bola doručená ústavnému súdu 15. októbra 2004 a uznesenie sp. zn. D 1696/99, D not 196/99 z 2. septembra 1999 nadobudlo právoplatnosť 23. septembra 1999.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti tvrdil, že predmetné konanie „nebolo právoplatne skončené   pre   nedoručenie   uznesenia   o zastavení   konania   z 2.   9.   1999   č.   D   1696/99, D not 196/99 ani pozostalej manželke poručiteľa“, pričom   však uvedené tvrdenie ničím nepreukázal. Ústavný súd zo spisového materiálu v predmetnej veci zistil, že uznesenie sp. zn.   D   1696/99,   D   not   196/99   z 2.   septembra   1999   bolo   doručené   Ing.   J.   P.,   CSc., 8. septembra 1999, sťažovateľovi 7. septembra 1999 a 8. septembra 1999 V. P. Prevzatie tohto rozhodnutia uvedení účastníci konania potvrdili svojimi podpismi na doručenkách a keďže   proti   nemu   nepodali   odvolanie,   uznesenie   okresného   súdu   sp.   zn.   D   1696/99, D not 196/99 z 2. septembra 1999 nadobudlo právoplatnosť 23. septembra 1999.

Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   ochrana   základnému   právu   vrátane základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva ešte trvalo. Ak v čase,   kedy   došla   sťažnosť   ústavnému   súdu,   nedochádza   k porušovaniu   označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde (napr. II. ÚS 55/02).

Z dátumu právoplatnosti uznesenia, ktorým malo dôjsť k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a z dátumu doručenia sťažnosti ústavnému súdu možno urobiť jednoznačný záver, že v čase doručenia sťažnosti už   bolo   tvrdené   porušovanie   práv   sťažovateľa   skončené   (netrvalo)   v   dôsledku právoplatného skončenia konania.

Z uvedených skutočností teda vyplýva, že sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru je zjavne neopodstatnená.

2. Ku sťažovateľom namietanému porušeniu čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom pod sp. zn. D 281/01 (D not 49/02, neskôr D not 258/03)

Podľa   §   38   ods.   1   zákona   č.   99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) súd poverí notára, aby ako súdny komisár prejednal dedičstvo a v prípadoch, keď sú splnené podmienky uvedené v § 175zca, vydal osvedčenie o dedičstve. Poverenie môže súd dodatočne meniť. Poverenie a zmena poverenia sú voči súdnemu komisárovi účinné, len čo mu ich súd oznámil. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd môže notárovi odňať poverenie. Podmienky, za ktorých súd môže odňať notárovi poverenie, sú ustanovené v § 175zb OSP.

Podľa   §   175zb   OSP   súd   môže   odňať   vec   poverenému   notárovi,   ak   napriek predchádzajúcemu upozorneniu spôsobí zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Súd potom poverí úkonmi v konaní o dedičstve iného notára podľa rozvrhu práce. Návrh na odňatie poverenia   notárovi   ako   súdnemu   komisárovi   možno   považovať   za   účinný   prostriedok nápravy, pretože na základe tohto odňatia poverenia môže byť poverený úkonmi súdneho komisára iný notár, ak doterajší notár spôsoboval v konaní zbytočné prieťahy. O odňatí poverenia notárovi rozhoduje súd na základe návrhu účastníka dedičského konania.

V danom prípade bola okresnému súdu doručená sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní z 23. augusta 2003, ktorá obsahovala aj žiadosť o odňatie poverenia konajúcemu notárovi JUDr. J. B. v dedičskej veci vedenej pod sp. zn. D 281/01, D not 49/02.

Okresný   súdu   reagoval   na   sťažovateľovu   sťažnosť   z 26.   augusta   2003   listom sp. zn. Spr 1875/03   z   27.   októbra   2003,   v ktorom   mu   okrem   iného   oznámil,   že po rozhodnutí súdu o námietke zaujatosti vznesenej notárom v jeho podaní z 15. októbra 2003 adresovanom okresnému súdu bude predmetná vec pridelená notárovi JUDr. Š. Š., ktorému bol postúpený spis na ďalšie konanie.

Okresný súd následne v ten istý deň (27. októbra 2003) poveril vykonaním úkonov v uvedenom dedičskom konaní notára JUDr. Š. Š. a súčasne mu v tento deň postúpil aj spisový materiál v tejto veci.

Po   doručení   spisového   materiálu   v predmetnej   veci   súdny   komisár   JUDr.   Š.   Š. pristúpil   k zisťovaniu   majetku   poručiteľa   a súpisu   jeho   aktív   a pasív   prostredníctvom príslušných   správ   katastra,   ako   aj   bankových   inštitúcií.   Následne   v predmetnej   veci uskutočnil dve pojednávania (8. júla 2004 a 20. septembra 2004), na ktorých bolo zistené, že   medzi   účastníkmi   konania   sú   sporné   aktíva,   ktoré   je   potrebné   preukázať.   Za   týmto účelom bola na pojednávaní konanom 20. septembra 2004 poskytnutá sťažovateľovi 30-dňová lehota na predloženie čísiel vkladných knižiek, príp. účtov súdnemu komisárovi JUDr.   Š.   Š.,   ktorý   ako   vyplýva   aj   z listu   súdneho   komisára   z 23. novembra   2004, po vyriešení týchto sporných aktív bude v konaní ďalej pokračovať.

Z obsahu spisového materiálu v predmetnej veci vyplýva, že postup okresného súdu v období po jeho rozhodnutí o sťažovateľom podanom návrhu na odňatie poverenia notárovi JUDr. J. B. ako súdnemu komisárovi, t. j. po 27. októbri 2003, keď okresný súd vykonaním úkonov v predmetnej veci poveril nového súdneho komisára JUDr. Š. Š., smeroval plynule k odstráneniu   právnej   neistoty   sťažovateľa,   a ústavný   súd   v predmetnom   konaní v uvedenom období nezistil existenciu prieťahov, ktoré by mohli spôsobiť sťažovateľom namietané porušenie označených práv.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   okresný   súd   nemožno   urobiť   zodpovedným   za porušenie práv sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, lebo po upozornení zo strany sťažovateľa na prieťahy v konaní spôsobené notárom   JUDr. J. B. sťažnosťou na prieťahy v konaní z 23. augusta 2003, ktorá obsahovala aj žiadosť o odňatie poverenia   konajúcemu   notárovi,   uskutočnil   v primeranej   dobe   jeho   výmenu, keď 27. októbra 2003 aj na základe námietky JUDr. J. B. o jeho vlastnej zaujatosti poveril vykonaním úkonov v predmetnej dedičskej veci notára JUDr. Š. Š., čím reálne urýchlil konanie a zabezpečil jeho ďalší plynulý priebeh.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Z dôvodov uvedených v časti II. bode 1 a časti II. bode 2 tohto uznesenia ústavný súd podľa   §   25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   ako   zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2005