SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 2/2024-12
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a zo sudcov Petra Molnára a Petra Straku o oznámení dôvodov vylúčenia sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky Ivana Fiačana v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a. s., Komenského 50, Košice, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kerecman spoločnosť s ručením obmedzeným, Rázusova 1, Košice, proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Cob/126/2023-134 z 23. augusta 2023 takto
r o z h o d o l :
Sudca II. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky Ivan Fiačan j e v y l ú č e n ý z konania a rozhodovania o ústavnej sťažnosti sťažovateľky vedenej pod sp. zn. Rvp 2725/2023.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Sudca ústavného súdu 9. novembra 2023 oznámil možné dôvody svojho vylúčenia z konania a rozhodovania o ústavnej sťažnosti. Uviedol, že s advokátom sťažovateľky sa pozná, v minulosti sa občasne navštevovali, majú vysoko nadštandardné priateľské vzťahy, pôsobil s ním v rokoch 2010 až 2013 v predsedníctve Slovenskej advokátskej komory a neskôr autorsky spolupracovali (naposledy pri knihe, ktorú vydal ústavný súd v roku 2023). Okrem presvedčenia o tom, že sú dané objektívne dôvody na jeho vylúčenie, sa sudca ústavného súdu cíti byť vo veci zaujatý.
II.
2. Podľa čl. IV bodu 1 písm. c) rozvrhu práce ústavného súdu o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 51 ods. 2 prvej vety zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len,,zákon o ústavnom súde“) rozhoduje tretí senát, ak ide o sudcov druhého senátu.
3. Podľa § 49 ods. 1 prvej vety zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu je vylúčený z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Dôvod vylúčenia sudcu ústavného súdu spočívajúci v pochybnostiach o nezaujatosti podľa § 49 ods. 1 prvej vety zákona o ústavnom súde nadväzuje na požiadavku nestrannosti súdneho rozhodovania tak, ako je okrem iného definovaná aj v rozhodnutiach Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len,,ESĽP“). Nestrannosť má stránku subjektívnu a stránku objektívnu, keďže nestrannosť sudcu má význam pre dôveru verejnosti v súdnictvo (Olujić proti Chorvátsku, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok ESĽP z 5. 2. 2005, bod 57).
4. Pri teste subjektívnych okolností sa zisťuje osobné presvedčenie, postoj sudcu alebo jeho záujem v prerokúvanej veci. Osobná nestrannosť sudcu sa predpokladá, kým sa nepreukáže opak. Takýmto opakom môže byť sudcom prejavené nepriateľstvo alebo neznášanlivosť. Pri teste objektívnych okolností je dôležitá perspektíva nestranného pozorovateľa a relevantné je aj zdanie zaujatosti, teda či sú dané okolnosti, ktoré môžu vzbudzovať pochybnosti o nestrannosti sudcu (Daktaras proti Litve, sťažnosť č. 42095/98, rozsudok ESĽP z 10. 10. 2000, bod 32). Pri objektívnom teste sú dôležitými kritériami dôvera verejnosti v rozhodovanie (II. ÚS 36/2012).
5. Ústavný súd už v uznesení sp. zn. IV. ÚS 202/2023 z 12. apríla 2023 dospel k záveru, že je dôvod na vylúčenie sudcu ústavného súdu pre jeho vzťah k advokátovi sťažovateľky, ktorý v tomto skoršom konaní o ústavnej sťažnosti zastupoval inú sťažovateľku. Dospel k záveru, že vysoko nadštandardný priateľský vzťah a opakovaná spolupráca sudcu ústavného súdu a advokáta sťažovateľky zakladá pochybnosti o nezaujatosti sudcu ústavného súdu, čo je dôvodom jeho vylúčenia z konania o rozhodovanej ústavnej sťažnosti podľa § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Niet dôvodu odchýliť sa od záveru tohto skoršieho rozhodnutia ústavného súdu. Sudcom ústavného súdu uvedené skutočnosti môžu u tretej nezaujatej osoby, osobitne u osoby, ktorá je z neprávnického prostredia a ktorá si len ťažšie vie predstaviť profesionálnu schopnosť sudcu povzniesť sa nad osobnú rovinu strán a ich zástupcov, viesť k pochybnostiam o nezaujatosti sudcu ústavného súdu. Preto podľa § 49 ods. 1 prvej vety zákona o ústavnom súde možno mať z pohľadu objektívneho pochybnosti o nezaujatosti sudcu ústavného súdu, čo má za následok jeho vylúčenie z konania a rozhodovania o ústavnej sťažnosti sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. januára 2024
Robert Šorl
predseda senátu