SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 2/2016-23
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. januára 2016predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,
, zastúpeného advokátkou JUDr. Gabrielou Kľačanovou,advokátska kancelária, Andreja Kmeťa 28, Martin, vo veci namietaného porušeniazákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehotezaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomOkresného riaditeľstva Policajného zboru Martin, odboru kriminálnej polície, II. oddeleniavyšetrovania v konaní vedenom pod ČVS: ORP-777/OVK-MT-2006 a postupom Okresnejprokuratúry Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 629/13/5506 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t aako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. septembra2014 doručená telefaxom (doplnená predložením originálu 24. septembra 2014) sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalejlen „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupomOkresného riaditeľstva Policajného zboru Martin, odboru kriminálnej polície, II. oddeleniavyšetrovania (ďalej len „OR PZ“) v konaní vedenom pod ČVS: ORP-777/OVK-MT-2006a postupom Okresnej prokuratúry Martin (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konanívedenom pod sp. zn. 1 Pv 629/13/5506.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je od 29. septembra 2006v konaní vedenom OR PZ pod ČVS: ORP-777/OVK-MT-2006 trestne stíhaný pre prečinnebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 a 2 písm. a) a b) zákona č. 300/2005 Z. z.Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“). Ako sťažovateľuvádza, jeho trestná vec do podania sťažnosti ústavnému súdu nebola právoplatne skončenáa stále sa nachádza v štádiu prípravného konania. Domnieva sa pritom,„že úkony trestného konania sú vykonávané neefektívne, chaoticky; orgány činné v trestnom konaní nekonajú riadne v súlade s ust. § 2 ods. (7) a ods. (10) Trestného poriadku; pokiaľ vykonávajú procesné úkony, jedná sa výlučne o úkony jednoduché, nevyžadujúce si zvláštnu prípravu, ktoré však nevedú k vydaniu rozhodnutia a skončeniu fázy prípravného konania“.
Podľa názoru sťažovateľa«Orgány činné v trestnom konaní do dnešného dňa... právne relevantným spôsobom nevysvetlili, na základe akých dôkazných prostriedkov považovali obvinenie... za odôvodnené. Sťažovateľ... považuje celkovú dĺžku trestného konania... takmer 8 rokov voči svojej osobe za neprijateľne dlhú, neadekvátnu a nespĺňajúcu požiadavku „primeranej lehoty“.».
Zo sťažnosti taktiež vyplýva, že trestné stíhanie sťažovateľa bolo uznesením okresnejprokuratúry č. k. 1 Pv 629/13/5506-43 zo 14. februára 2014 zastavené podľa § 215 ods. 2písm. a) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len„Trestný poriadok“), t. j. z dôvodu, že trest, ku ktorému mohlo trestné stíhanie viesť, bolcelkom bez významu popri treste, ktorý bol sťažovateľovi pre iný čin už právoplatneuložený. Krajská prokuratúra v Žiline (ďalej len „krajská prokuratúra“) však uvedenérozhodnutie okresnej prokuratúry podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušilaa uložila okresnej prokuratúre vo veci znovu konať a rozhodnúť, keďže, ako to uvádzasťažovateľ,„orgány činné v trestnom konaní nezistili náležitým spôsobom skutkový stav predmetnej trestnej veci a z vykonaného dokazovania nebolo vôbec zrejmé, akého konania a kedy sa mal“sťažovateľ„dopustiť“.
Podaním z 19. augusta 2014 sa sťažovateľ sťažoval na prieťahy v prípravnomkonaní. Okresná prokuratúra mu 12. septembra 2014 odpovedala tak,„že nezistila v rozhodovaní vyšetrovateľa závady a pochybenia, k dĺžke trestného konania“,avšak podľasťažovateľa„stanovisko nezaujala“.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol ústavnému súdu, aby po prijatí sťažnostina ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Odbor kriminálnej polície Policajného zboru, II. oddelenie vyšetrovania... Martin, v trestnom konaní vedenom pod sp. zn.: ČVS: ORP-777/OVK-MT-2006 a Okresná prokuratúra Martin,... v trestnom konaní pod sp. zn.: 1 Pv 629/13/5506 porušila základné právo sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Článku 48 ods. (2) Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa Článku 6 ods. (1) Dohovoru 6 ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru, Odboru kriminálnej polície Policajného zboru, II. oddeleniu vyšetrovania,... Martin, v trestnom konaní vedenom pod sp. zn.: ČVS: ORP-777/OVK-MT-2006 a Okresnej prokuratúre Martin... v trestnom konaní pod sp. zn.: 1 Pv 629/13/5506 prikazuje v trestnej veci konať bez zbytočných prieťahov.
3. ⬛⬛⬛⬛... priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,00 EUR..., ktoré sú Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Odbor kriminálnej polície Policajného zboru, II. oddelenie vyšetrovania... Martin a Okresná prokuratúra Martin... povinní spoločne a nerozdielne vyplatiť ⬛⬛⬛⬛... do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.
4. ⬛⬛⬛⬛... priznáva právo na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške vo 284,08 EUR... za dva úkony právnej služby á 134,00 EUR + dvakrát režijný paušál á 8,04 EUR..., ktoré sú Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Odbor kriminálnej polície Policajného zboru, II. oddelenie vyšetrovania... Martin, a Okresná prokuratúra Martin... povinní uhradiť spoločne a nerozdielne na účet JUDr. Gabriely Kľačanovej, advokátky so sídlom Andreja Kmeťa 28, 036 01 Martin... do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohoto nálezu.“
II.
Z obsahu ústavným súdom vyžiadaných na vec sa vzťahujúcich spisov OR PZvedeného pod ČVS: ORP-777/OVK-MT-2006 a okresnej prokuratúry vedeného pod sp. zn.1 Pv 629/13/5506 vyplývajú tieto relevantné skutočnosti:
podal 21. februára 2006 na Obvodnom oddeleníPolicajného zboru Turčianske Teplice do zápisnice trestné oznámenie pre podozrenie zospáchania trestného činu sťažovateľom (sp. zn. ORP-16-26/OPP-13-2006). Poverenýpríslušník Policajného zboru, odboru skráteného vyšetrovania Okresného riaditeľstvaPolicajného zboru Martin uznesením ČVS: ORP-336/2-OSV-MT-2006 z 29. septembra2006 podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začal trestné stíhanie a súčasne podľa § 206ods. 1 Trestného poriadku vzniesol obvinenie sťažovateľovi za pokračovací prečinnebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 a 2 písm. a) a b) Trestného zákona. Protiuzneseniu o vznesení obvinenia podal sťažovateľ 24. októbra 2006 sťažnosť, ktorú okresnáprokuratúra uznesením č. k. 1 Pv 913/06-9 z 27. októbra 2006 zamietla podľa § 193 ods. 1písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú.
Pretože u sťažovateľa išlo podľa § 37 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku o povinnúobhajobu, sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“)uznesením sp. zn. Tp 361/06 z 3. novembra 2006 ustanovil sťažovateľovi podľa § 40 ods. 1Trestného poriadku obhajcu ⬛⬛⬛⬛.
Dňa 22. novembra 2006 bol sťažovateľ v Ústave na výkon väzby a na výkon trestuodňatia slobody Ružomberok (ďalej len „ÚVV a ÚVTOS“) vypočúvaný vyšetrovateľomOR PZ (ďalej len „vyšetrovateľ“) ako obvinený, avšak po poučení podľa § 34 Trestnéhoporiadku k veci nevypovedal. Následne vyšetrovateľ 29. novembra 2006 predvolal navýsluch svedkov ⬛⬛⬛⬛ (brata sťažovateľa) a ⬛⬛⬛⬛ (sestrusťažovateľa) a svedka poškodeného ⬛⬛⬛⬛ (otca sťažovateľa). Zásielkys predvolaniami uvedených svedkov (a poškodeného) sa 19. decembra 2006 vrátili OR PZs poznámkou pošty„zásielku neprevzal v odbernej lehote“.
Vyšetrovateľovi bolo 4. decembra 2006 doručené hodnotenie sťažovateľa ÚVVa ÚVTOS, o ktoré požiadal 30. novembra 2006.
Po tom, ako vyšetrovateľ 5. decembra 2006 vypočul svedkyňu(sestru poškodeného), opäť predvolával svedka poškodeného ⬛⬛⬛⬛ a to 22.decembra 2006. Zásielka s predvolaním však bola vrátená OR PZ s poznámkou pošty„zásielku neprevzal v odbernej lehote“.Následne vyšetrovateľ 1. februára 2007 vypočulsvedkyňu ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (bývalá priateľku brata sťažovateľa).Pretože pre neprítomnosť svedka poškodeného ⬛⬛⬛⬛ ako aj svedkov ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ nebolo možné vec náležite objasniť, vyšetrovateľuznesením z 5. februára 2007 podľa § 228 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku trestnéstíhanie sťažovateľa prerušil.
K pokračovaniu v trestnom stíhaní vyšetrovateľ pristúpil 18. apríla 2009 vydanímuznesenia podľa § 228 ods. 5 Trestného poriadku, pretože vo veci bolo potrebné vykonaťďalšie procesné úkony, a to výsluch svedka poškodeného ⬛⬛⬛⬛ ktorý sauskutočnil v ten istý deň (pred tým – 9. februára 2009 – vyšetrovateľ požiadal oddeleniepátrania OR PZ o pátranie po pobyte svedkova ⬛⬛⬛⬛ ).
Keďže v apríli 2019 (20.) bolo zistené, že sa sťažovateľ nenachádzal ani vo väzbe,ani vo výkone trestu odňatia slobody, čím pominuli dôvody, sudca pre prípravné konanieokresného súdu uznesením sp. zn. Tp 361/2006 z 20. apríla 2009 podľa § 40 ods. 1Trestného poriadku zrušil na žiadosť vyšetrovateľa ustanovenie obhajcu sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛.
Dňa 5. mája 2009 sa na výsluch dostavila ⬛⬛⬛⬛ (sestra sťažovateľa), ktorávšak ako svedok odmietla vypovedať. Oznámila len, že jej brat ⬛⬛⬛⬛ jev Nemecku, avšak adresu nevedela uviesť.
Uznesením ČVS: ORP-777/OVK-MT-2006 zo 6. mája 2009 vyšetrovateľ podľa§ 228 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku trestné stíhanie sťažovateľa znovu prerušil,„lebo pre neprítomnosť svedka nemožno vec náležite objasniť“. V odôvodnení rozhodnutiauviedol, že svedok ⬛⬛⬛⬛ „sa momentálne nezdržiava na adrese svojho tr. bydliska..., ale mal by sa zdržiavať v Nemecku“, taktiež doplnil, že ani oddelením pátraniaOR PZ neboli zistené žiadne poznatky k pobytu tohto svedka, lustrácia jeho osoby(vyšetrovateľ ju vykonal v deň vydania rozhodnutia) nepriniesla žiaden pozitívny výsledok,t. j. svedok sa nenachádzal ani vo výkone väzby či trestu odňatia slobody.
Uznesením ČVS: ORP-777/OVK-MT-2006 z 5. decembra 2013 vyšetrovateľ podľa§ 228 ods. 5 Trestného poriadku opätovne pokračoval v trestnom stíhaní sťažovateľas odôvodnením, že„vo veci je potrebné vykonať ďalšie procesné úkony“. Zároveň prípisomz toho istého dňa poučil sťažovateľa o povinnej obhajobe podľa § 37 ods. 1 písm. a)Trestného poriadku a stanovil mu lehotu 3 dni na zvolenie obhajcu, po márnom uplynutíktorej mu bude obhajca ustanovený. Sťažovateľ tento prípis prevzal v Ústave na výkontrestu odňatia slobody Sučany 18. decembra 2013.
Následne na to vyšetrovateľ vo veci riadne konal.Po skončení vyšetrovania vyšetrovateľ PZ podal 28. januára 2014 okresnejprokuratúre„Návrh na zastavenie trestného stíhania“podľa § 215 ods. 2 písm. a)Trestného poriadku vzhľadom na to, že trest, ku ktorému môže trestné stíhanie viesť, jecelkom bez významu popri treste, ktorý bol sťažovateľovi pre iný trestný čin už právoplatneuložený.
Sťažovateľ však podaním obhajkyne zo 4. februára 2014 doručeným okresnejprokuratúre 6. februára 2014 (k sp. zn. 1 Pv 913/06) navrhol zastavenie jeho trestnéhostíhania podľa § 215 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku,„nakoľko je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie“.
Okresná prokuratúra uznesením č. k. 1 Pv 629/13/5506-43 zo 14. februára 2014trestné stíhanie sťažovateľa zastavila podľa § 215 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku, t. j.z dôvodu navrhovaného vyšetrovateľom (vychádzala pritom z poznatku, že trestnýmrozkazom okresného súdu sp. zn. 3 T 67/06 z 21. apríla 2008, ktorý nadobudolprávoplatnosť 13. mája 2008, bol sťažovateľ odsúdený na súhrnný trest odňatia slobodyvo výmere 1 roka a 10 mesiacov nepodmienečne).
Po tom, ako bolo 27. februára 2014 uznesenie okresnej prokuratúry doručenésťažovateľovi a jeho obhajkyni, sťažovateľ žiadosťou doručenou okresnej prokuratúre3. marca 2014 požiadal o pokračovanie v trestnom stíhaní. Rovnako prostredníctvomobhajkyne sťažovateľ podaním (z 1. marca 2014) doručeným okresnej prokuratúre 4. marca2014 vyhlásil,„aby sa v trestnom konaní pokračovalo, nakoľko na prejednaní veci trvám“.Napokon 5. marca 2014 sťažovateľ prostredníctvom svojej obhajkyne podal (podaniez 3. marca 2014) okresnej prokuratúre sťažnosť proti uzneseniu č. k. 1 Pv 629/13/5506-43zo 14. februára 2014.
Okresná prokuratúra 13. marca 2014 predložila vyšetrovací spis ČVS: ORP-777/OVK-MT-2006 a obsah dozorového spisu sp. zn. 1 Pv 629/13/5506 Krajskejprokuratúre v Žiline (ďalej len „krajská prokuratúra“) na rozhodnutie o sťažnosti.
Krajská prokuratúra uznesením č. k. 1 KPt 128/14/5500-3 z 20. mája 2014 podľa§ 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušila uznesenie prokurátorky okresnejprokuratúry sp. zn. 1 Pv 629/13/5506 zo 14. februára 2014 a uložila jej vo veci znovukonať a rozhodnúť. Dôvodom zrušenia uznesenia bolo nedostatočné zistenie, akého konaniasa mal sťažovateľ dopustiť, a nedostatočné preverenie obrany sťažovateľa.
Spisový materiál bol krajskou prokuratúrou vrátený okresnej prokuratúre 26. mája2014 (prípisom č. k. 1 KPt 128/14/5500-4 z 20. mája 2014) a okresná prokuratúra opatrenímč. k. 1 Pv 629/13/5506-52 z 28. mája 2014 podľa § 230 ods. 2 písm. a) Trestného poriadkuvrátila vec sťažovateľa do vyšetrovania pre účely jeho doplnenia v lehote do 25. augusta2014. Túto skutočnosť okresná prokuratúra oznámila sťažovateľovi a jeho obhajkyni.Sťažovateľ sa podaním obhajkyne adresovaným okresnej prokuratúre 19. augusta2014 sťažoval na prieťahy v trestnom konaní, ktorú zopakoval a ktorá bola doručenáokresnej prokuratúre 25. augusta 2014.
Okresná prokuratúra 12. septembra 2014 upovedomila sťažovateľa a jeho obhajkyňuo preskúmaní postupu vyšetrovateľa na základe sťažnosti na prieťahy v konaní (posúdila juako žiadosť o preskúmanie postupu policajta podľa § 210 Trestného poriadku), v ktoromuviedla, že vyšetrovateľ po vrátení veci„obtiažne zabezpečoval v zmysle pokynu listinné dôkazy, svedka k výsluchu, ktorý sa dlhodobo zdržuje v zahraničí, pričom tieto zistené okolnosti bránia pri rozhodovaní a neboli dostatočné na to, aby bolo vydané rozhodnutie v rozsahu ustáleného zámeru určeného nadriadenou prokuratúrou. V rozhodovaní vyšetrovateľa PZ neboli zistené závady a pochybenia.“.
Podaním doručeným okresnej prokuratúre 30. septembra 2014 sťažovateľ jednak sáma jednak aj prostredníctvom obhajkyne podal„Sťažnosť na závady a pochybenia počas vyšetrovania ako aj jeho ukončenia: sp. zn. ČVS: ORP-777/OVK-MT-2006“a„Žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa“.
Okresná prokuratúra uznesením č. k. 1 Pv 629/13/5506-58 z 1. októbra 2014 podľa§ 215 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zastavila trestné stíhanie sťažovateľa,„lebo je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie“. Označené uznesenienadobudlo právoplatnosť 8. augusta 2015, sťažovateľovi bolo doručené 10. októbra 2014.Sťažovateľ 14. októbra 2014 žiadal okresnú prokuratúru o začatie trestného stíhania ⬛⬛⬛⬛ „pre krivé obvinenie podľa § 345 odsek 2 písmeno a)“Trestnéhozákona a 19. novembra 2014 sa na okresnej prokuratúre informoval, ako bolo vybavenéjeho podanie. Dňa 7. januára 2015 sťažovateľ žiadal okresnú prokuratúru„o podniknutie patričných krokov“vo vzťahu k jeho predošlým dvom podaniam.
Prípisom č. k. 1 Pv 629/13/5506-68 z 9. januára 2015 okresná prokuratúravyrozumela sťažovateľa vo vzťahu k jeho podaniam zo 14. októbra 2014, 19. novembra2014 a 7. januára 2015, že uznesenie o zastavení trestného stíhania dosiaľ nenadobudloprávoplatnosť; až následne bude vec odovzdaná na preverenie naplnenia skutkovej podstatytrestného činu krivého obvinenia; pokiaľ išlo o požiadavku sťažovateľa týkajúcu saposkytnutia pomoci pri uplatnení nároku nemajetkovej ujmy, okresná prokuratúrasťažovateľovi oznámila, že s týmto nárokom je potrebné konať v občianskom súdnomkonaní.
Uznesenie o zastavení trestného stíhania bolo (podľa záznamu Obvodného oddeleniaPZ Turčianske Teplice) 5. 8. 2015 doručené„cez políciu OO PZ TT, doručenka bola predložená OP 11. 8. 2015“.
III.
Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Akporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, aktento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súdskúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu naďalšie konanie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorýchprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísanézákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako ajnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý jezjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietanýmpostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsťk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď prenedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušnéhoorgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovaťtakú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušeniaoznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatína ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).
Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednaniezáležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom OR PZv konaní vedenom pod ČVS: ORP-777/OVK-MT-2006 a postupom okresnej prokuratúryv konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 629/13/5506.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkýmvykonávaným dôkazom...
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské právak čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, pretov obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
Z prehľadu procesných úkonov vykonaných v trestnej veci sťažovateľa vyplýva,že jeho trestné stíhanie začalo 29. septembra 2006 vznesením obvinenia a skončilo8. augusta 2015 nadobudnutím právoplatnosti uznesenia okresnej prokuratúry o zastavenítrestného stíhania. Je pravdou, že také dlhé obdobie trestného konania (t. j. takmer 9 rokov)sa môže na prvý pohľad javiť ako neakceptovateľné, signalizujúce zásah do základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, avšak ústavný súd pri skúmaníkaždej veci namietaného porušenia základných práv alebo slobôd musí prihliadať na jejkonkrétne okolnosti prípadu. Preto aj v danej veci zisťoval, čo bolo príčinou takého dlhéhotrvania prípravného konania.
V prvom rade je potrebné poukázať na okolnosť, že trestné stíhanie sťažovateľa bolodvakrát prerušené. Prvé obdobie prerušenia pritom trvalo viac ako dva roky a dva mesiace(5. február 2007 až 18. apríl 2009) a druhé až štyri roky a sedem mesiacov (6. máj 2009 až5. december 2013). K prerušeniam došlo z dôvodu neprítomnosti svedka poškodeného, príp.ďalších svedkov, čo predstavuje zákonný dôvod prerušenia trestného stíhania uvedenýv § 228 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku, podľa ktorého policajt preruší trestné stíhanie,ak nemožno pre neprítomnosť obvineného alebo svedka vec náležite objasniť.
Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nečinnosť orgánu verejnej moci (v tomtoprípade orgánov činných v trestnom konaní) v dôsledku existencie zákonnej prekážky jehopostupu, tak ako to je v danom prípade, neposudzuje ako zbytočné prieťahy v konaní (napr.II. ÚS 3/00, I. ÚS 78/02, III. ÚS 42/02). Prerušenie konania, kým nedôjde k odpadnutiuprekážky postupom predvídaným zákonom, znamená, že sa nemôžu v prerušenom konanívykonávať žiadne procesné úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty účastníkov(v danej veci strany trestného konania). Sťažovateľ pritom ani v sťažnosti podanejústavnému súdu, ani v rámci prípravného konania nevyvracal dôvodnosť prerušeniatrestného stíhania. Ústavný súd vzhľadom na uvedené dobu, počas ktorej bolo trestnéstíhanie sťažovateľa prerušené, t. j. viac ako šesť rokov a deväť mesiacov, nepovažovalza zbytočné prieťahy.
Pokiaľ ide o obdobia prípravného konania mimo jeho prerušenia, tieto takpredstavujú celkovo dva roky a takmer dva mesiace. Je evidentné, že na tejto dĺžke trvaniakonania mala podiel predovšetkým skutočnosť, že svedkovia, ktorých vyšetrovateľpovažoval za potrebné v tejto veci vypočuť (ústavný súd pritom nemôže spochybňovaťpotrebunevyhnutnosť výsluchu akejkoľvek osoby ako svedka, to je výlučne na úvahe̶a rozhodnutí orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu), sa nachádzali mimo územiaSlovenskej republiky a zabezpečiť ich vypočutie si vyžadovalo viac úkonov, a tým aj viacčasu. Svedka poškodeného sa vyšetrovateľovi podarilo vypočuť až 18. apríla 2009. Navyše,pri neskorších opätovných snahách o kontaktovanie poškodeného vyšetrovateľ neuspel anina telefónnom čísle udanom samotným poškodeným. V období od vznesenia obvineniasťažovateľovi (29. septembra 2006) do prvého prerušenia jeho trestného stíhania(5. februára 2007) bolo rozhodnuté o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu o vzneseníobvinenia, bol mu ustanovený obhajca, uskutočnil sa výsluch sťažovateľa a dvoch svedkýň,boli neúspešne predvolávaní ďalší traja svedkovia (medzi nimi aj poškodený) a bolizabezpečené dôkazy týkajúce sa sťažovateľa.
Po tom, ako vyšetrovateľ v trestnom stíhaní pokračoval (18. apríla 2009), vykonalvýsluch svedka poškodeného ⬛⬛⬛⬛ požiadal o zrušenie ustanovenia obhajcusťažovateľovi, keďže odpadol dôvod povinnej obhajoby, vypočul svedkyňu a snažil sa zistiťpobyt svedka ⬛⬛⬛⬛ avšak bez úspechu.
V období po 5. decembri 2013, keď bolo opätovne po druhom prerušení (6. mája2009) v trestnom stíhaní pokračované, bola sťažovateľovi ustanovená obhajkyňa (keďžeznovu nastal dôvod povinnej obhajoby), do vyšetrovacieho spisu boli zabezpečené listinnédôkazy (odpis registra trestov, priestupková minulosť sťažovateľa, správy, hodnotenie,rozsudok týkajúci sa sťažovateľa), bol uskutočnený výsluch sťažovateľa, a došlok zastaveniu trestného stíhania. Pretože však sťažovateľ s dôvodmi zastavenia stíhanianesúhlasil, uskutočnilo sa druhostupňové konanie vedené krajskou prokuratúrou, výsledkomktorého bolo zrušenie rozhodnutia o zastavení trestného stíhania a vrátení veci okresnejprokuratúre a následne späť do vyšetrovania. V rámci doplnenia vyšetrovania bolstotožnený a vypočutý ďalší svedok (), ktorý sa takisto nezdržiaval na územíSlovenskej republiky, čo prirodzene malo za následok predĺženie obvyklej doby vykonaniatakéhoto vyšetrovacieho úkonu. Taktiež bolo potrebné zabezpečiť informácie vo vzťahuk osobe svedka poškodeného ( ⬛⬛⬛⬛ ), ktorého sa však nepodariloskontaktovať. Po doplnení vyšetrovania bolo trestné stíhanie opätovne zastavené (1. októbra2014), avšak z dôvodu nemožnosti doručenia uznesenia svedkovi poškodenémupostupne dochádzalo k odďaľovaniu nadobudnutia právoplatnosti tohtorozhodnutia a došlo k nemu až 8. augusta 2015, t. j. po viac ako desiatich mesiacoch od jehovydania.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k názoru, že v uvedených obdobiach(mimo prerušenia trestného stíhania) dochádzalo k plynulému vykonávaniu procesných(vyšetrovacích) úkonov smerujúcich k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa a zo stranyOR PZ (vyšetrovateľa) a ani zo strany okresnej prokuratúry v trestnom (prípravnom) konanínedošlo k zbytočným prieťahom. Vyšetrovateľ počas vyšetrovania svojimi úkonmi reagovalna aktuálnu procesnú situáciu a postupoval tak, aby bol dostatočne zistený skutkový stav,na základe ktorého by bolo možné vo veci rozhodnúť.
Ústavný súd neakceptoval tvrdenie sťažovateľa, že by úkony trestného konania bolivykonávané neefektívne, chaoticky a tieto neviedli k vydaniu rozhodnutia a skončeniuprípravného konania. Ide o tvrdenia sťažovateľa, ktoré v odôvodnení sťažnosti žiadnymústavne relevantným spôsobom nepodporil zodpovedajúcou argumentáciou. Sťažovateľneuviedol, že by niektorý z vykonaných procesných úkonov bol nepotrebný, neúčelný,zdvojený alebo nadbytočný, ani nenaznačil, že by niektorý z týchto úkonov bolo možnévykonať alebo zabezpečiť inakefektívnejšie, čím by došlo k̶ ⬛⬛⬛⬛ možnému rýchlejšiemupostupu v konaní a skoršiemu rozhodnutiu. Inak povedané, sťažovateľ bližšie nerozviedol,v čom spočívala ním tvrdená neefektívnosť, prípadne chaotickosť v postupe vyšetrovateľaalebo okresnej prokuratúry. Ako už bolo uvedené, ústavný súd považoval postupvyšetrovateľa a dozor vykonávajúcej okresnej prokuratúry za tak plynulý, ako im to lenbolo procesnou situáciou umožnené.
Z odôvodnenia sťažnosti vyplýva jediná konkrétna výčitka sťažovateľa, a to tá, žeprvé rozhodnutie, ktorým bolo jeho trestné stíhanie zastavené (uznesenie okresnejprokuratúry č. k. 1 Pv 629/13/5506-43 zo 14. februára 2014), bolo zrušené z dôvodunedostatočného zistenia skutkového stavu trestnej veci, ako aj z dôvodu, že z vykonanéhodokazovania nebolo vôbec zrejmé, akého konania a kedy sa mal sťažovateľ dopustiť. Tomalo za následok vrátenie veci do vyšetrovania, a teda predĺženie trvania trestného konania.
K tomu ústavný súd uvádza, že po zrušení uvedeného rozhodnutia okresnejprokuratúry uznesením krajskej prokuratúry č. k. 1 KPt 128/14/5500-3 z 20. mája 2014došlo po doplnení vyšetrovania k opätovnému zastaveniu trestného stíhania 1. októbra 2014.Uvedené obdobie svojou kvalitou nemôže a ani nepredstavuje dobu, ktorú by bolo možnépovažovať za kvalifikovaný zbytočný prieťah, tak ako to má na mysli ustanovenie čl. 48ods. 2 ústavy. Navyše, podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu nie každý prieťahv konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02,I. ÚS 48/03, I. ÚS 154/03).
Ústavný súd vzhľadom na všetky dosiaľ uvedené skutočnosti konštatuje, že medzisťažovateľom namietaným porušením základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a označeným postupom OR PZ (resp.vyšetrovateľa) v konaní vedenom pod ČVS: ORP-777/OVK-MT-2006 a okresnejprokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 629/13/5506 absentuje akákoľvek príčinnásúvislosť, čo bolo dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnomsúde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
Pretože sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, bolo bez právnehovýznamu zaoberať sa jeho ďalšími v petite sťažnosti uvedenými požiadavkami,rozhodovanie o ktorých je podmienené vyslovením porušenia základného práva aleboslobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. januára 2016