znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 2/05-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. januára 2005 predbežne   prerokoval   sťažnosť   obce   Vitanová,   Obecného   zastupiteľstva   obce   Vitanová a starostu obce Vitanová, zastúpených advokátom JUDr. R. H., Advokátska kancelária, B., pre   namietanú   nezákonnosť   a neústavnosť   uznesenia   Krajského   súdu   v Žiline   sp.   zn. 10 S 72/03 z 31. októbra 2003, ako aj predchádzajúceho postupu Krajského súdu v Žiline v uvedenej veci, ktorými malo dôjsť k zásahu do vecí územnej samosprávy obce Vitanová, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   obce   Vitanová,   Obecného   zastupiteľstva   obce   Vitanová   a starostu   obce Vitanová   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. apríla 2004 doručená sťažnosť (z 5. apríla 2004) obce Vitanová, Obecného zastupiteľstva obce Vitanová a starostu obce Vitanová (ďalej aj „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. R. H., Advokátska   kancelária,   B.,   ktorou   namietajú   nezákonnosť   a neústavnosť   uznesenia Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 10 S 72/03 z 31. októbra 2003, ako aj predchádzajúceho postupu krajského súdu v uvedenej veci, ktorými malo dôjsť k zásahu do   vecí   územnej   samosprávy   obce   Vitanová.   Napadnuté   rozhodnutie   krajského   súdu nadobudlo právoplatnosť 11. marca 2004.

Sťažovatelia sa svojou ústavnou sťažnosťou domáhali rozhodnutia ústavného súdu, ktorým   by „(...)   vyslovil,   že   uznesenie   Krajského   súdu   v Žiline   z 31.   10.   2003   sp.   zn. 10 C 72/03 (správne 10 S 72/03, pozn.) je neústavné a nezákonné, pretože ním a konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, boli porušené ustanovenia

a/ článkov 1 ods. 1, 2 ods. 2, 46 ods. 1, 64, 67 ods. 2 a 144 ods. 1 Ústavy SR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (...),

b/ článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, c/ článku 5 Európskej charty miestnej samosprávy, d/ § 1 ods. 1 a 2 ods. 1 a 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (...),

e/ § 250t ods. 1, 2, 3, Občianskeho súdneho poriadku (zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov – ďalej len „O. s. p.“) v spojení s § 1, 2, 3, 6, 153 ods. 1 (v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p.), § 250d ods. 1 O. s. p. (v spojení s § 250t ods. 7 O. s. p.), § 250j ods. 1 O. s. p. (v spojení s § 250t ods. 7 O. s. p.), všetko v spojení s § 246c O. s. p. a v spojení s § 250t ods. 7 O. s. p.

f/ § 19 O. s. p., v spojení s § 18 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, § 103 a § 104 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 250t ods. 7 a § 246c O. s. p.   a   §   16a   ods.   1   zákona   č.   162/1995   Z.   z.   o katastri   nehnuteľností   a o zápise vlastníckych   a iných   práv   k nehnuteľnostiam   (katastrálny   zákon)   v znení   neskorších predpisov (...).

(...) vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Žiline z 31. 10. 2003 sp. zn. 10 C 72/03 (správne   10   S 72/03,   pozn.) došlo   k neústavnému   a nezákonnému   zásahu   do   územnej samosprávy Obce Vitanová,

(...)   zrušil   uznesenie   Krajského   súdu   v Žiline   z 31.   10.   2003   sp.   zn.   10   C 72/03 (správne 10 S 72/03, pozn.) a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a

(...) priznal nám náhradu trov konania“.

Sťažovatelia   uviedli,   že   označeným uznesením   (sp.   zn.   10   S 72/03   z 31.   októbra 2003) krajský súd na návrh mesta Tvrdošín uložil Správe katastra Tvrdošín ako žalovanému v prvom   rade,   aby   v lehote   60   dní   od   právoplatnosti   uvedeného   uznesenia   vykonala „v katastrálnom   operáte   zápis   údajov   súboru   parciel   Oravice   a pozemkov   KN   parc. č. 11557-12567, ktoré sú vedené v kat. území Vitanová a ich zápis do súboru popisných a geodetických   informácií   katastrálneho   územia   Tvrdošín“ a žalobu   voči   Katastrálnemu úradu v Žiline ako žalovanému v druhom rade zamietol.

Svoje   rozhodnutie   odôvodnil   tým,   že   z dôkazných   prostriedkov   navrhnutých žalobcom   (mestom   Tvrdošín)   je   nesporné,   že   Katastrálny   úrad   v Banskej   Bystrici rozhodnutím zo 6. júna 1995 č. j. 300-1740/1995 okrem iného určil, že „územie Oravíc prislúcha do obce Tvrdošín“. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky rozhodnutím z 5. septembra 1995 v odvolacom konaní zamietol odvolanie obce Vitanová a potvrdil   napadnuté   rozhodnutie   Katastrálneho   úradu   v Banskej   Bystrici.   Najvyšší   súd Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   rozsudkom   z 31.   januára   1996   sp.   zn. 6 Sž 188/95 zamietol žalobu obce Vitanová, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti označených správnych rozhodnutí.

Krajský súd v uznesení sp. zn. 10 S 72/03 z 31. októbra 2003 taktiež konštatoval, že Správa   katastra   Tvrdošín   nerešpektovala   tieto   právoplatné   správne   a súdne   rozhodnutia a ani stanoviská orgánov prokuratúry.

Podľa   sťažovateľov nezákonnosť označeného   rozhodnutia   krajského   súdu,   ako aj postupu   krajského   súdu,   ktorý   vydaniu   tohto   rozhodnutia   predchádzal,   spočíva   najmä v týchto skutočnostiach:

1.   Krajský   súd   za   účastníka   konania   považoval   v rozpore   s   §   19   Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) Správu katastra Tvrdošín a tento subjekt zaviazal, aby konal   a rozhodoval,   aj   napriek   tomu,   že   správa   katastra   nemá   spôsobilosť   mať   práva a povinnosti v zmysle § 18 Občianskeho zákonníka. Podľa § 16a ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „katastrálny zákon“) právnickou osobou je iba katastrálny úrad, a nie aj správa katastra. Podľa sťažovateľov bolo preto povinnosťou krajského súdu v súlade s § 103 OSP v spojení s   §   250t   ods.   7   a   §   246c   OSP   prihliadať   na   to,   či   sú   splnené   podmienky   konania, a z dôvodov neodstrániteľnej prekážky konanie zastaviť podľa § 104 ods. 1 OSP v spojení s § 250t ods. 7 a § 246c OSP.

2.   Krajský   súd   rozhodol   v konaní   podľa   §   250t   a   nasl.   OSP,   ako   to   vyplýva z odôvodnenia   jeho   rozhodnutia,   bez   toho,   aby   si   vyžiadal   stanovisko   Správy   katastra Tvrdošín a jej spis. Krajský súd vychádzal podľa sťažovateľov iba z dôkazov predložených žalobcom (mestom Tvrdošín) a z vyjadrenia žalovaného v druhom rade, teda Katastrálneho úradu v Žiline. Postup krajského súdu v predmetnej veci je tak v rozpore s § 1, § 2, § 3, § 6, § 153 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2, § 250d ods. 1 a § 250j ods. 1 OSP, ktoré sa v zmysle § 250t ods. 7 a § 246c OSP použijú aj na konanie podľa štvrtej hlavy piatej časti OSP, t. j. na konanie proti nečinnosti orgánov verejnej správy.

3. Krajský súd prekročil svoje oprávnenie konať a rozhodnúť podľa § 250t OSP tým, že   rozhodol   vo   veci,   ktorá   nepodlieha   súdnemu   prieskumu.   Ustanovenie   §   250t   OSP upravuje právo domáhať sa, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy „konať a rozhodnúť“. Súd môže orgánu verejnej správy iba uložiť, aby v konkrétnej veci rozhodol. Za tým účelom tiež uvedie vo výroku rozhodnutia číslo správneho konania, v ktorom treba rozhodnúť.   Zmyslom   tejto   úpravy   je   prinútiť   orgán   verejnej   správy,   aby   v ďalšom administratívnom konaní konal a rozhodol. V tomto pokračujúcom správnom konaní bude mať účastník právo brániť sa proti vecnej i procesnej stránke rozhodnutia. Inak by jeho práva   neboli   garantované.   V preskúmavanej   veci   však   krajský   súd   rozhodol „vo   veci samej“ a uložil orgánu verejnej správy, „čo má vo veci urobiť“. Nerozhodol, že má konať a rozhodnúť,   a to   naviac   vo   veci,   kde   vydanie   rozhodnutia   v ďalšom   administratívnom konaní neprichádza do úvahy. Zápis do katastra nehnuteľností sa   vykonáva záznamom, ktorý nie je konaním podľa Správneho poriadku (§ 34 ods. 3 katastrálneho zákona).

4. Krajský súd napadnutým uznesením rozhodol v rozpore so zákonom, aj pokiaľ ide o vecnú stránku predmetu konania. Podmienkou úspešnosti návrhu na začatie konania podľa § 250t ods. 1 OSP je, že „orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom“ tým, že je v konaní nečinný. Krajský súd podľa sťažovateľov túto podmienku neskúmal a bez vykonania dokazovania návrhu žalobcu (mesta Tvrdošín) vyhovel. Svoje rozhodnutie vo veci samej oprel o záver, že katastrálny odbor   Okresného   úradu   v Tvrdošíne   a potom   Správa   katastra   Tvrdošín   nerešpektovali a nerealizovali rozhodnutia Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici zo 6. júna 1995, Úradu geodézie,   kartografie   a katastra   Slovenskej   republiky   z 5.   septembra   1995   ani   rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 6 Sž 188/95 z 31. januára 1996 a nález ústavného súdu z 2. mája 2002. Podľa sťažovateľov je však rozhodujúce to, že krajský súd nesprávne hodnotil tieto rozhodnutia,   pretože   sú   nezákonné   a právne   neúčinné.   Orgány   štátnej   správy   na   úseku katastra nehnuteľností v predmetnej veci konali a rozhodovali podľa § 27 vtedy platného zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   266/1992   Zb.   o katastri   nehnuteľností   v Slovenskej republike (ďalej len „zákon č. 266/1992 Zb.“), ktorého ustanovenie zakladalo pre bývalé katastrálne úrady „iba pôsobnosť na to, aby v spolupráci s obcami priebežne prešetrovali ohlásené alebo inak zistené zmeny údajov katastra“. Podľa sťažovateľov však Katastrálny úrad v Banskej Bystrici rozhodnutím zo 6. júna 1995 „nerozhodol o katastrálnom území, ale o odčlenení územia Oravíc od územia Obce Vitanová a jeho pričlenení k územiu Obce Tvrdošín“,   čím „evidentne   rozhodol   v rozpore   s kompetenciami,   ktoré   mu   vyplývali z katastrálneho zákona a z iných právnych predpisov“.

Sťažovatelia v tejto súvislosti poukázali na skutočnosť, že podľa právneho stavu platného   a účinného   v čase   vydania   spomínaných   rozhodnutí   [§   2   zákona   Slovenskej národnej rady č. 517/1990 Zb. o územnom a správnom členení Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 517/1990 Zb.“)], ako aj podľa súčasnej právnej úpravy [§ 2 ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 369/1990 Zb.“)] o územných zmenách obcí konajú a rozhodujú orgány územnej štátnej správy (v súčasnosti krajský úrad), ale iba so súhlasom dotknutých obcí. Takýto súhlas zo strany obce Vitanová nebol nikdy daný. Sťažovatelia   namietajú,   že   zo „záverov   právnej   teórie,   ale   aj   rozhodovacej   praxe príslušných štátnych orgánov (najmä súdov a správnych orgánov) jednoznačne vyplýva, že ak príslušný orgán rozhodne, hoci nemá k tomu právomoc, je jeho rozhodnutie nulitné, ničotné – a ide o tzv. paakt. Platí, že takéto rozhodnutie neexistuje a nemožno ho teda realizovať a rešpektovať“, pričom každý orgán, ktorý „sa s takýmto paaktom dostane do styku, musí si sám urobiť o ňom potrebný právny úsudok“, a ak zistí, že rozhodnutie vydal „napríklad neprávomocný orgán“, rozhodnutie „nebude rešpektovať“.

Napriek uvedenému krajský súd v preskúmavanej veci neprihliadol na to, že orgány štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností prekročiac svoju právomoc vyplývajúcu zo zákona vydali v roku 1995 rozhodnutia, ktoré nemožno charakterizovať inak, iba ako akty ničotné, na ktoré nemožno prihliadať. V dôsledku toho je napadnuté uznesenie krajského súdu   z 31.   októbra   2003   v rozpore   s princípom   právneho   štátu   podľa   čl.   1   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj s ústavnou zásadou, podľa ktorej môžu štátne orgány konať iba v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon (čl. 2 ods. 2 ústavy).

Krajský súd konal a rozhodoval o žalobe mesta Tvrdošín vo veci nečinnosti Správy katastra Tvrdošín ohľadne „katastrálneho usporiadania územia Oravíc“, pričom rozhodol na   základe   rozhodnutí   správnych   orgánov,   ktoré   boli   očividne   v rozpore   so   zákonom predovšetkým   preto,   že   orgány   štátnej   správy   na   úseku   katastra   nehnuteľností   konali a rozhodovali   vo   veci   zmeny   územia   obce   nemajúc   právomoc   v tejto   veci   konať a rozhodnúť.

Konaním a rozhodnutím krajského súdu bolo porušené ústavné právo sťažovateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj ich právo vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“),   podľa ktorého má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia   proti   nemu. V tejto   súvislosti   sťažovatelia   poukázali na   judikatúru   ústavného súdu, z ktorej okrem iného vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná platná a účinná právna norma (IV. ÚS 77/02).

Podľa sťažovateľov napadnuté rozhodnutie zasahuje do vecí územnej samosprávy obce Vitanová. Podľa čl. 67 ods. 2 ústavy a § 1 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. povinnosti a obmedzenia pri výkone územnej samosprávy možno obci ukladať zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy podľa čl. 7 ods. 5 ústavy. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. je obec   samostatným   územným,   samosprávnym   a správnym   celkom   Slovenskej   republiky. Podľa § 2 ods. 1, 3 a ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. je územie obce územným celkom, ktorý tvorí   jedno   katastrálne   územie   alebo   viac   katastrálnych   území.   Obec   zriaďuje,   zrušuje, rozdeľuje alebo obce zlučuje vláda nariadením. O inej zmene územia obce rozhoduje so súhlasom obce krajský úrad, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Uvedená práva úprava sa premietla podľa sťažovateľov aj do predpisov   o katastri nehnuteľností, keď podľa § 64 ods. 1 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996 Z. z.,   ktorou   sa   vykonáva   zákon   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení   neskorších   predpisov   o zmene   hranice   katastrálneho   územia,   ktorá   je   súčasne hranicou   obce,   rozhodne   správa katastra   na základe rozhodnutia   o zmene hranice obce. Podľa sťažovateľov uvedené len potvrdzuje, že bez rozhodnutia o zmene hranice obce je napadnuté uznesenie krajského súdu z 31. októbra 2003 nevykonateľné.

Podľa čl. 5 Európskej charty miestnej samosprávy platnej pre Slovenskú republiku od 1. júna 2000 (pozri oznámenie Ministerstva   zahraničných vecí   Slovenskej republiky č. 336/2000 Z. z.) so zainteresovanými miestnymi samosprávami sa vopred prekonzultujú všetky miestne zmeny územných hraníc, prípadne sa tam, kde to zákon umožňuje, uskutoční referendum.

Z citovaných ustanovení právnych predpisov vyplýva podľa sťažovateľov záver, že územie   obce,   na   ktorom   sú   orgány   obce   oprávnené   vykonávať   svoju   samosprávnu pôsobnosť,   musí   byť   celistvé,   nemôže   zasahovať   do   inej   obce   a ani   iná   obec   nemôže vykonávať samosprávnu   pôsobnosť   na   tomto   území.   Sťažovatelia   namietajú,   že   orgány štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností rozhodnutiami z roku 1995 rozdelili územie obce   Vitanová   a pričlenením   tzv.   územia   Oravice   k obci   Tvrdošín   rozhodli   o rozšírení územia tejto obce (mesta), čím vytvorili atypický a protiprávny stav spočívajúci v tom, že ani územie obce Vitanová ani územie mesta Tvrdošín nie je celistvé (netvorí jeden celok). V závere   sťažovatelia   namietli,   že   hoci   orgány   štátnej   správy   na   úseku   katastra nehnuteľností určili, že „územie Oravice“ prislúcha k obci Tvrdošín, rozhodli tak bez toho, aby bola charakterizovaná a špecifikovaná daná lokalita. Až po skončení správneho konania sa   ukázalo,   že   nie   je   možné   určiť   hranice   tohto   územia   a z hľadiska   geodetického a katastrálneho   ho   špecifikovať,   pričom   napadnuté   rozhodnutie   krajského   súdu   taktiež hovorí o „Oraviciach“.

Doplňujúcim podaním z 13. apríla 2004 doručeným ústavnému súdu 15. apríla 2004 navrhli sťažovatelia prostredníctvom   splnomocneného právneho zástupcu poukazujúc na § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v spojení s § 74, § 76 ods. 1 písm. f) a § 76 ods. 2 OSP, aby ústavný súd vydal „predbežné opatrenie“ tohto znenia: „Ústavný súd SR ukladá Katastrálnemu úradu v Žiline a Správe katastra v Tvrdošíne, aby do rozhodnutia o sťažnosti obce Vitanová, Obecného zastupiteľstva vo Vitanovej a starostu obce Vitanová vo   veci   samej   nevykonali   uznesenie   Krajského   súdu   v Žiline   z 31.   10.   2003   sp.   zn. 10 S 72/03,   ktorým   má   žalovaná   Správa   katastra   v Tvrdošíne   v lehote   do   60   dní   od právoplatnosti   uznesenia   vykonať   v katastrálnom   operáte   zápis   údajov   súboru   parciel Oravice a pozemkov KN parc. č. 11557-12567, ktoré sú vedené v kat. území Vitanová a ich zapísať do súboru popisných a geodetických informácií katastrálneho územia Tvrdošín.“

Na základe výzvy ústavného súdu sa k podanej sťažnosti listom sp. zn. Spr 358/04 z 24. mája 2004 vyjadril krajský súd prostredníctvom predsedu senátu, ktorý rozhodoval vo veci sp. zn. 10 S 72/03. Vo svojom vyjadrení uviedol: „K predmetnej ústavnej sťažnosti sa môžem vyjadriť tak, že predmetnú sťažnosť považujem za nedôvodnú a účelovú.

Som toho názoru, že uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 10 S 72/03 zo dňa 31. októbra 2003 bolo vydané v súlade so zákonom (§ 250t O. s. p.). Krajský súd v Žiline sa totiž nemohol v uvedenom konaní zaoberať tvrdeniami sťažovateľov, na ktoré poukazujú vo svojej   ústavnej   sťažnosti.   Naopak   krajský   súd   v zmysle   právnych   predpisov   Slovenskej republiky (Ústava Slovenskej republiky, Občiansky súdny poriadok) bol povinný pri svojej rozhodovacej činnosti rešpektovať rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sž 188/95 zo dňa 31. 1. 1996, ako i nález Ústavného súdu SR č. II ÚS 88/01 zo dňa 2. 5. 2002.

Z uvedených   dôvodov   považujem   rozhodnutie   Krajského   súdu   v Žiline   napadnuté ústavnou sťažnosťou zo dňa 5. apríla 2004 za súladné so zákonom.“

Dňa 22. novembra 2004 bol ústavnému súdu zo strany najvyššieho súdu predložený spisový materiál týkajúci sa konania vedeného na krajskom súde pod sp. zn. 10 S 72/03.

II.

2. 1. Podľa čl. 127a ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach orgánov územnej   samosprávy   proti   neústavnému   alebo   nezákonnému   rozhodnutiu   alebo   inému neústavnému alebo nezákonnému zásahu do vecí územnej samosprávy, ak o jej ochrane nerozhoduje iný súd.

Ak   ústavný   súd   vyhovie   sťažnosti   orgánu   územnej   samosprávy,   vysloví,   v   čom spočíva neústavné alebo nezákonné rozhodnutie alebo neústavný alebo nezákonný zásah do veci   územnej   samosprávy,   aký   ústavný   zákon   alebo   zákon   bol   porušený   a akým rozhodnutím alebo zásahom toto porušenie nastalo. Ústavný súd napadnuté rozhodnutie zruší,   alebo   ak   porušenie   práva   spočívalo   v   inom   zásahu,   než   je   rozhodnutie,   zakáže pokračovať   v porušovaní   práva   a   prikáže,   ak   je   to   možné,   aby   sa   obnovil   stav   pred porušením (čl. 127a ods. 2 ústavy).

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný   súd   je   podľa   §   20   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   viazaný   návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia,   ktorého   sa   sťažovatelia   domáhajú.   Ústavný   súd   teda   môže   rozhodnúť   len o tom,   čoho   sa   sťažovatelia   domáhajú   v petite   svojej   sťažnosti,   a vo   vzťahu   k tým subjektom, ktoré označili za porušovateľov svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy).

2. 2. Sťažovatelia vo svojej sťažnosti namietali neústavnosť a nezákonnosť zásahu do vecí územnej samosprávy obce Vitanová spočívajúceho v postupe krajského súdu v konaní o návrhu mesta Tvrdošín na začatie konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy (§ 250t OSP)   vedenom   pod sp.   zn.   10 S 72/03   a v uznesení krajského súdu   sp.   zn.   10 S 72/03 z 31. októbra 2003.

Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Orgán   verejnej   správy,   proti   ktorému   návrh   smeruje,   je povinný bezodkladne   po doručení   návrhu   predložiť   súdu   vyjadrenie   k   návrhu   a   príslušný   spis.   K   rozhodnutiu o návrhu si súd môže vyžiadať stanovisko nadriadeného správneho orgánu (§ 250t ods. 2 OSP).

Podľa § 250t ods. 3 OSP súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.

Podľa § 250t ods. 5 OSP predseda senátu konanie zastaví, ak odpadli dôvody na ďalšie   konanie,   a   zároveň   rozhodne   o   trovách   konania.   Proti   rozhodnutiu   súdu   nie   je prípustný opravný prostriedok (§ 250t ods. 6 OSP).

Podľa § 250t ods. 7 OSP na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti (piatej časti OSP) primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.

Podľa § 246c OSP (prvá hlava piatej časti OSP) pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 19 OSP (tretia hlava prvej časti OSP) spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Z ustanovenia   §   19   OSP   vyplýva,   že   spôsobilosť   byť   účastníkom   občianskeho súdneho   konania   nie   je   bezvýhradne   podmienená   hmotnoprávnou   subjektivitou   podľa osobitných predpisov (napr. Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov atď.). Spôsobilosť byť účastníkom konania má aj ten, komu ju priznáva zákon. Ak je žalovaný zákonom priamo určený za účastníka konania bez toho,   aby   mal   hmotnoprávnu   subjektivitu,   možno   konštatovať,   že   procesná   podmienka spôsobilosti byť účastníkom konania je vo vzťahu k nemu splnená a súd môže vo veci konať a rozhodovať.

Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Rozhodnutiami   správnych   orgánov   sa   rozumejú   rozhodnutia   vydané   nimi v správnom   konaní,   ako   aj   ďalšie   rozhodnutia,   ktoré   zakladajú,   menia   alebo   zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 OSP).

Povaha   a účel   osobitných   konaní   patriacich   do   sféry   tzv.   verejného   súdnictva (zahŕňajúceho taktiež oblasť správneho súdnictva) podmieňujú aj osobitnú zákonnú úpravu účastníctva.   V konaniach   podľa   piatej   časti   OSP   je   okruh   účastníkov   určený   priamo zákonom. Aktívne procesne legitimovanou je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe   tvrdí,   že   ako   účastník   správneho   konania   bola   rozhodnutím   alebo   postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach, resp. fyzická osoba alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo. V osobitných prípadoch má aktívnu procesnú legitimáciu na podanie žaloby v správnom súdnictve aj prokurátor. Pasívne procesne legitimovaným je správny orgán, ktorý   rozhodol   v poslednom   stupni,   resp.   správny   orgán,   ktorého   rozhodnutie   sa preskúmava, a v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy správny orgán, ktorý má podľa   osobitných   predpisov   verejného   práva   (predovšetkým   správneho   práva)   právo a zároveň aj povinnosť v konkrétnej veci konať a rozhodnúť.

Žalovaný správny orgán teda nemusí byť právnickou osobou v zmysle hmotného práva, pokiaľ jeho spôsobilosť byť účastníkom konania vyplýva priamo zo zákona. Podľa § 11 ods. 2 druhej vety katastrálneho zákona miestnymi orgánmi štátnej správy na úseku katastra sú katastrálne úrady a správy katastra, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa §   16a   ods.   3   katastrálneho   zákona   správa   katastra   koná   a   rozhoduje v administratívnoprávnych   veciach   samostatne.   Podľa   §   18   ods.   2   katastrálneho zákona správa   katastra   okrem   iného   rozhoduje   v   katastrálnom   konaní,   zapisuje   práva k nehnuteľnostiam,   spravuje   a   aktualizuje   kataster   v   súlade   s   právnym   stavom   a   so skutočným stavom na základe ohlásených zmien, zmien zistených pri prešetrovaní údajov katastra,   zmien   zistených   pri   revízii   údajov   katastra   a   zmien   zistených   pri   obnove katastrálneho operátu.

Z uvedeného   vyplýva,   že   Správa   katastra   Tvrdošín   bola   v konaní   vedenom   na krajskom   súde   pod   sp.   zn.   10   S 72/03   spôsobilým   účastníkom   konania   a postavenie Katastrálneho úradu v Žiline ako právnickej osoby – rozpočtovej organizácie štátu, ktorá v rámci svojej pôsobnosti zabezpečuje mzdové prostriedky a vecné potreby správ katastra (§ 16a   ods.   1   katastrálneho   zákona),   nemohlo   viesť   k právnym   následkom   uvádzaným v sťažnosti.

2. 3. Ústavný súd z obsahu predloženého spisu v predmetnej veci zistil, že ako zjavne neopodstatnenú je potrebné kvalifikovať aj námietku sťažovateľov, podľa ktorej rozhodol krajský   súd   v označenom   konaní   bez   toho,   aby   si   vyžiadal   stanovisko   Správy   katastra Tvrdošín   a príslušný   spisový   materiál,   vychádzajúc podľa   sťažovateľov „iba   z dôkazov predložených žalobcom (mestom Tvrdošín) a z vyjadrenia žalovaného v druhom rade“.

Z obsahu   na   vec   sa   vzťahujúceho   súdneho   spisu   vyplýva,   že   návrh   na   začatie konania,   ktorým   sa   mesto   Tvrdošín   domáhalo   poukazujúc   na   právoplatné   rozhodnutie Katastrálneho   úradu   v Banskej   Bystrici   č.   j.   300-1740/1995   zo   6.   júna   1995   v spojení s rozhodnutím   Úradu   geodézie,   kartografie   a katastra   Slovenskej   republiky   č.:   LP-3340/1995   z 5.   septembra   1995   a na   rozsudok   najvyššieho   súdu   sp.   zn.   6   Sž   188/95 z 31. januára   1996   uloženia   povinnosti   žalovanej   Správe   katastra   Tvrdošín   vykonať príslušné zmeny údajov v katastrálnom operáte, bol podaný na Okresnom súde Dolný Kubín (ďalej aj „okresný súd“) 15. augusta 2002 a zaregistrovaný pod sp. zn. 7 C 271/02.

Na základe pokynu zákonného sudcu súdnej kancelárii z 5. februára 2003 vyzval okresný súd Správu katastra Tvrdošín, ako aj obec Vitanovú, aby sa vyjadrili k návrhu, ktorý im bol v prílohe zaslaný.

Stanovisko   obce   Vitanová   zo   14.   februára   2003   vrátane pripojených   príloh   bolo okresnému súdu doručené 17. februára 2003. Následne bolo okresnému súdu doručené aj písomné   vyjadrenie   Správy   katastra   Tvrdošín   k návrhu   zo   14.   februára   2003   vrátane pripojených príloh.

Okresný súd uznesením č. k. 7C/271/2002-90 z 3. marca 2003 postúpil podľa § 250d ods.   2   OSP   predmetnú   vec   na   konanie   a rozhodnutie   krajskému   súdu   ako   súdu   vecne príslušnému podľa § 246 ods. 1 OSP v spojení s § 244 ods. 1a 3 OSP.

Dňa   27.   marca   2003   bolo   krajskému   súdu   doručené   podanie   mesta   Tvrdošín z 24. marca 2003, v ktorom navrhlo pristúpenie Katastrálneho úradu v Žiline do konania na strane žalovaného.

Na základe pokynu zákonného sudcu súdnej kancelárii z 19. augusta 2003 (č. l. 94 spisu) vyzval krajský súd Správu katastra Tvrdošín, ako aj Katastrálny úrad v Žiline na zaslanie príslušného správneho spisu (Správa katastra Tvrdošín) a na vyjadrenie k návrhu, ktorý im bol zaslaný v prílohe.

Správa   katastra   Tvrdošín   sa   vyjadrila   v podaní   z 10.   septembra   2003   doručenom krajskému   súdu   16.   septembra   2003.   Okrem   iného   v ňom   poukázala   na   svoje predchádzajúce   písomné   stanovisko   k veci   zo   14.   februára   2003.   V ten   istý   deň (16. septembra 2003) bolo krajskému súdu doručené písomné vyjadrenie k predmetnej veci zo   strany   splnomocneného   právneho   zástupcu   Správy   katastra   Tvrdošín   advokáta JUDr. J. P., D. K., z 11. septembra 2003. Krajskému súdu bolo taktiež doručené vyjadrenie Katastrálneho úradu v Žiline.

Krajský súd uznesením č. k. 10 S 72/03-113 z 31. októbra 2003 rozhodol, že Správa katastra Tvrdošín je povinná vykonať v katastrálnom operáte zápis údajov súboru parciel Oravice pri pozemkoch KN parc. č. 11557-12567, ktoré sú vedené v katastrálnom území Vitanová,   do   súboru   popisných   a geodetických   informácií   katastrálneho   územia   obce Tvrdošín, a to do 60 dní od právoplatnosti uznesenia. Vo vzťahu k žalovanému v druhom rade – Katastrálnemu úradu v Žiline, žalobu zamietol.

Z obsahu samotného súdneho spisu týkajúceho sa konania vedeného na krajskom súde pod sp. zn. 10 S 72/03 vyplýva, že krajský súd si okrem stanoviska Katastrálneho úradu v Žiline vyžiadal aj vyjadrenie Správy katastra Tvrdošín a disponoval aj stanoviskom obce Vitanová k veci predloženým na základe výzvy okresného súdu z 5. februára 2003. V spise   sa   nachádzajú   taktiež   podstatné   listinné   podklady   relevantné   pre   rozhodnutie o návrhu   mesta   Tvrdošín   v konaní podľa   §   250t OSP,   predovšetkým   kópie rozhodnutia Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici č. j. 300-1740/1995 zo 6. júna 1995, rozhodnutia Úradu   geodézie,   kartografie   a katastra   Slovenskej   republiky   č.:   LP-3340/1995 z 5. septembra 1995 a rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 6 Sž 188/95 z 31. januára 1996, listu katastrálneho odboru Okresného úradu Tvrdošín č. j.: KO-473/1999 z 22. septembra 2000, listín týkajúcich sa stanovísk Katastrálneho úradu v Žiline a Správy katastra Tvrdošín k realizácii   rozhodnutí   Katastrálneho   úradu   v Banskej   Bystrici   zo   6.   júna   1995,   Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky z 5. septembra 1995 a najvyššieho súdu z 31. januára 1996 vrátane vzájomnej korešpondencie Katastrálneho úradu v Žiline a Správy katastra Tvrdošín a zápisu z ich rokovania týkajúceho sa uvedenej otázky, ale aj stanoviská   orgánov   prokuratúry   v uvedenej   veci   [napr.   kópia   protestu   prokurátora   zo 17. marca   2003   podaného   námestníkom   generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky podľa § 22 a nasl. zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre proti opatreniu Katastrálneho úradu v Žiline č. KÚ/2002/776 z 28. februára 2002, ktorým v rámci pôsobnosti zverenej mu § 18 ods.   1 písm. a) katastrálneho zákona prikázal riaditeľke Správy katastra Tvrdošín „vykonať dôsledne“ označené rozhodnutia].

Obsah súdneho spisu týkajúceho sa konania vedeného na krajskom súde pod sp. zn. 10 S 72/03 tak vyvracia námietky sťažovateľov v tom smere, že by krajský súd rozhodoval v predmetnej veci bez zabezpečenia potrebných podkladov alebo bez poskytnutia možnosti správnemu orgánu, proti ktorému návrh na začatie konania smeroval, vyjadriť sa k veci.

2. 4. Predmetom posudzovaného konania bol návrh mesta Tvrdošín, aby krajský súd: „v   primeranej lehote   vyslovil   povinnosť žalovanému:   Správe katastra Tvrdošín   vo veci konať a vykonať v katastrálnom operáte zápis údajov súboru parciel Oravice u pozemkov KN parc. č. 11557-12567, ktoré sú vedené v katastrálnom území obce Vitanová, ich zápis do súboru popisných a geodetických informácií katastrálneho územia obce Tvrdošín a uložil povinnosť na náhradu trov konania.“

V uvedenom   návrhu   mesto   Tvrdošín   poukázalo   na   právoplatné   rozhodnutie Katastrálneho   úradu   v Banskej   Bystrici   č.   j.   300-1740/1995   zo   6.   júna   1995   v spojení s rozhodnutím   Úradu   geodézie,   kartografie   a katastra   Slovenskej   republiky   č.:   LP- 3340/1995   z 5.   septembra   1995   a na   rozsudok   najvyššieho   súdu   sp.   zn.   6   Sž   188/95 z 31. januára 1996.

Katastrálny úrad v Banskej Bystrici rozhodnutím č. j. 300-1740/1995 zo 6. júna 1995 na základe § 27 zákona č. 266/1992 Zb. v spojení s § 1, § 18 a nasl., § 47 zákona č. 71/1967 Zb.   o   správnom   konaní   (správny   poriadok)   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „správny poriadok“) zamietol návrh obce Vitanová na určenie príslušnosti územia Oravíc ku katastrálnemu územiu obce Vitanová a zároveň rozhodol, že „územie Oravice prislúcha do obce Tvrdošín“.

V odôvodnení   označeného   rozhodnutia   uviedol,   že   listom   Úradu   geodézie, kartografie   a katastra   Slovenskej   republiky   č.:   4-364/93   z   19.   apríla   1993   bolo Katastrálnemu úradu v Banskej Bystrici uložené opraviť úhrnné hodnoty druhov pozemkov v rámci katastrálneho územia v katastri obcí Tvrdošín a Vitanová tak, aby zodpovedali stavu pred   1.   januárom   1978   ako   súčasť   obce   Tvrdošín,   pretože   vykonaná   územná   zmena v operátoch EN v roku 1977 bola neoprávnená. Obec Vitanová podaním zo 7. mája 1993 č. j. 104/93 žiadala realizáciu uvedeného pokynu pozastaviť tvrdiac, že územie Oravice patrí do   katastrálneho   územia   Vitanová   a pokyn   Úradu   geodézie,   kartografie   a katastra Slovenskej republiky je neodôvodnený. Správa katastra Dolný Kubín príkaz na vytvorenie samostatného súboru informácií územia Oravice ako súčasti územia mesta Tvrdošín podľa stavu pred 1. januárom 1978 vykonala 24. augusta 1993. Obec Vitanová podala 29. júla 1993 na Okresnom súde Dolný Kubín žalobu proti mestu Tvrdošín o určenie, že územie Oravíc patrí do katastrálneho územia Vitanová. Predmetné konanie (vedené na okresnom súde pod sp. zn. 7 C 649/93) bolo zastavené a vec bola postúpená Katastrálnemu úradu v Banskej Bystrici. Obec Vitanová podaním z 21. decembra 1994 upravila návrh tak, že žiadala určiť príslušnosť územia Oravíc ku katastrálnemu územiu Vitanová. Mesto Tvrdošín navrhlo   návrh   obce   Vitanová   zamietnuť,   ako   aj   aby   katastrálny   úrad   určil,   že   územie Oravice patrí k územiu obce Tvrdošín.

Katastrálny   úrad   v Banskej   Bystrici   dospel   na   základe   vykonaného   dokazovania k nasledovným záverom: «Listinou zo 6.   júna 1659 gróf Štefan Thököly prepustil obec Bystrú – pusta (osada Oravice) obyvateľom Tvrdošína, ktorí prevzali povinnosti občanov uvedenej osady voči vlastníkom pôdy oravskému panstvu. Chotár bystranov (Oravice) bol už vtedy osobitnou listinou z 21. mája 1659 presne ohraničený medzami a hranicami. (...) Stav   v lokalite   Oravice   založený   touto   listinou   sa   zachoval   až   do   zrušenia   poddanstva v roku 1848, kedy prešli všetky pozemky v lokalite Oravice do vlastníctva urbárnikov na základe zákonného článku IX. z r. 1848. Medzi oravským panstvom a obcou Tvrdošín, resp. urbárnikmi tejto obce však pretrvávali nezhody, ktoré boli riešené aj súdnou cestou. Na základe tejto dohody a výsledkov súdnych sporov, najmä tzv. dobrovoľnej urbárskej dohody medzi   urbarialistami   a oravským   panstvom   z 9.   12.   1867,   vznikla   mapa,   ktorá   presne označuje územie Oravíc, hranice na nej sú presne fixované a jednotlivé parcely číslované. Táto mapa nesie znaky katastrálnej mapy, za katastrálnu ju však pre netypické číslovanie parciel nemožno posudzovať, pretože niektoré čísla parciel sa opakujú. Územie Oravíc tvorí podľa tejto mapy enklávu vo Vitanovskom chotári, ktorým je toto územie obkolesené. Táto mapa slúžila ako podklad pre zakladanie pozemnoknižnej mapy. Na základe šetrenia lokalizačných komisií, vytvorených na základe nariadenia bývalého Ministerstva pravosúdia   z rokov   1950   a nasledujúcich,   boli   tvorené   pozemnoknižné   zápisnice   resp. protokoly. V pozemnoknižnej mape územie Oravíc bolo začlenené do katastrálneho územia Vitanová, ale parcely boli, ale aj sú evidované ako v zápisniciach kat. územia Vitanová, tak aj v kat. území Tvrdošín.

Ministerstvo   financií   bývalého   Uhorského   kráľovstva   v roku   1869   vydalo   ďalšie nariadenie,   podľa   ktorého   sa   postupovalo   pri   zapisovaní   výmery   z operátu   daňového provizória   (toto   nariadenie   znie:   „Utasitas   a katastari   felmeres   vekrehajtasara“),   ktoré bolo ďalej doplnené v rokoch 1905 a 1910 usmerneniami toho istého ministerstva. Tieto predpisy   obsahovali   aj   zásady,   podľa   ktorých   sa   tvorili,   doplňovali   a obnovovali pozemnoknižné operáty a to grafické (mapy) aj popisné časti. Z § 43, § 51 horeuvedeného nariadenia vyplývalo, že v prípade, keď sa obec skladala z viacerých územných častí, ktoré nehraničia spolu, každé jednotlivé územie sa označí rímskymi číslicami I. II. III. a pod. Katastre   obce   Tvrdošín   sú   obdobným   spôsobom   označované   už   v minulosti.   Z týchto ustanovení pritom vyplýva, že k časti územia pri hlavnej veci sa prikladajú ostatné časti územia. Tým sa dá vysvetliť, že vo výkazoch úhrnných katastrálnych hodnôt, resp. úhrnných hodnôt druhov pozemkov, alebo v lexikónoch obcí sa uvádza súhrnne výmera všetkých troch katastrálnych území Tvrdošína (teda aj ustianskych lúk aj Oravíc). Ak sa pri tom zohľadní tá   zistená   skutočnosť,   že   v pozemkovej   knihe   sú   parcely   územia   Oravíc   vedené   aj v zápisniciach kat. úz. Tvrdošín, ďalej že JEP od roku 1956 evidenciu prevzala z kat. úz. Tvrdošín aj pre územie Oravíc a následne aj evidencia nehnuteľností a v roku 1977 bez udania   dôvodov   bola   takáto   evidencia   územia   Oravíc   zmenená   v prospech   kat.   územia Vitanová,   potom   treba   z toho   usúdiť,   že   územie   Oravíc   právne   od   samého   začiatku evidovania nehnuteľností bolo príslušnosťou obce Tvrdošín až do roku 1977, kedy došlo k neodôvodnenej a zákonom neopodstatnenej zmene.

Tieto závery však vyplývajú aj z obsahu rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu v Bratislave č. j. 3099/1939/4 zo dňa 6. februára 1940. Katastrálny zákon č. 177/1927 Zb. v §   112   ustanovoval,   že   ak   sa   skladalo   niektoré   katastrálne   územie   z niekoľkých   spolu nespojených území, malo byť zavedené konanie o odstránenie tohto rozčlenenia. Najvyšší správny   súd   v dôvodoch   svojho   rozhodnutia   na   str.   4   druhý   odsek   konštatoval,   že katastrálne územia obce Tvrdošín sú rozčlenené na Tvrdošín I. (vlastné katastrálne územie), Tvrdošín II. (Oravice) a Tvrdošín III. (ustianske lúky). K totožným záverom ohľadne územia Oravíc nezávisle od Najvyššieho správneho súdu dospel aj Katastrálny úrad, ako to vyplýva z vyššie uvedeného záveru.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona 177/1927 Zb. zmeny katastrálneho územia nastávajú:

a) zlúčením dvoch, alebo viacerých katastrálnych území

b) rozlúčením doterajšieho katastrálneho územia na dve alebo viac katastrálnych území

c) vylúčením časti z jedného katastrálneho územia a pripojením tejto časti k inému katastrálnemu územiu. Vec vedená na Najvyššom správnom súde pod č. j. 3099/1939 bola zahájená na návrh Katastrálneho merníckeho úradu v Dolnom Kubíne podľa § 112 citovaného zákona preto,   lebo   katastrálne   územia   Tvrdošína   v prírode   predstavovali   tri   spolu   nespojené územia, z ktorých jedno – Oravice – tvorilo enklávu v katastrálnom území Vitanová. Obec Tvrdošín v tomto spore vo svojej obrane žiadala, aby príslušné územie bolo prehlásené za samostatné katastrálne územie a ako také pričlenené k politickej obci Tvrdošín.

Ustanovenie § 31 ods. 1 písm. b) citovaného zákona takúto možnosť riešenia zmeny katastrálnych   území   pripúšťalo.   Najvyšší   správny   súd   túto   obranu   obce   Tvrdošín v uvedenom   spore   pripustil,   prijal   ju   ako   dôvodnú   a preto   rozhodol   tak,   že   rozviazal rozhodnutia prvostupňového aj druhostupňového orgánu. (...)

Katastrálny   úrad   preto   po   zohľadnení   všetkých   uvedených   skutočností   a teda   aj z rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu vyplývajúcich záverov posúdil, že územie Oravíc nepatrí do katastrálneho územia obce Vitanová ale, že patrí – prislúcha do obce Tvrdošín.»

Úrad   geodézie,   kartografie   a katastra   Slovenskej   republiky   rozhodnutím   č.:   LP- 3340/1995   z 5.   septembra   1995   v odvolacom   konaní zamietol   odvolanie   obce   Vitanová a potvrdil   napadnuté   rozhodnutie   Katastrálneho   úradu   v Banskej   Bystrici.   V odôvodnení svojho   rozhodnutia   okrem   iného   uviedol: „(...)   Pozemkový   kataster   prevzatý   Česko- slovenskou republikou od bývalého Rakúska – Uhorska nemal jednotné základy a nebol jednotne vedený. Neúplný stav bol najmä na Slovensku. Na základe zákona č. 177/1927 Zb. o pozemkovom   katastri   a jeho   vedení   (katastrálny   zákon)   časťou   pozemkového   katastra podľa § 6 ods. 1 písm. D boli úhrnné výkazy, ktoré obsahujú údaje pozemkového katastra pre katastrálne územia alebo širšie finančné obvody. Správou pozemkového katastra bolo poverené Ministerstvo financií. Podľa Výkazu úhrnných katastrálnych hodnôt podľa stavu k 1. 1. 1929 Slovenskej Krajiny, vydaného Ministerstvom financií v roku 1930 na základe vyššie   citovaného   zákona,   tvorí   obec   Tvrdošín   katastrálne   územie   Tvrdošín   I.,   II.,   III. s výmerou 4 097, 8058 ha. Katastrálne územie Tvrdošín I., II., III. bolo vykazované v obci Tvrdošín až do 31. 12. 1977.

Svojvoľným   postupom   Strediska   geodézie   Dolný   Kubín   Krajskej   správy   geodézie a kartografie v Banskej Bystrici bolo územie Oravíc od 1. 1. 1978 v rámci úhrnných hodnôt druhov   pozemkov   vykazované   v   obci   Vitanová.   Podľa   §   8   vyhlášky   Ústrednej   správy geodézie a kartografie č. 23/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností   v znení   neskorších   predpisov   bola   výmera   územných   správnych   jednotiek (obcí,   okresov,   krajov   štátu)   záväzným   údajom   evidencie   nehnuteľností,   pričom   podľa zákona č. 22/1964 Zb. orgány geodézie plnili len evidenčné funkcie, t. j. vykonávali zmeny v evidencii nehnuteľností len na základe rozhodnutí štátnych orgánov alebo na základe zmlúv a iných listín. Nebolo v právomoci orgánov geodézie bez rozhodnutia príslušných štátnych orgánov meniť hranice obcí. Vykonať zmenu územia obce, ktorou nepochybne bola aj zmena príslušnosti územia Oravíc z obce Tvrdošín do obce Vitanová podľa zákona SNR č. 130/1970 Zb. o územnom členení Slovenskej socialistickej republiky bolo v právomoci okresného   národného   výboru,   prípadne   krajského   národného   výboru.   Nakoľko   takéto rozhodnutie nebolo podkladom vykonanej zmeny, je potrebné konštatovať nesprávny postup orgánu geodézie. Povinnosťou katastrálneho úradu je v spolupráci s obcami prešetrovať údaje katastra nehnuteľností a vzniknuté chyby vyplývajúce z vlastnej činnosti katastrálneho úradu opraviť.

Z predloženého   spisového   materiálu   vyplýva,   že   v súlade   s   §   27   zákona   SNR č. 266/1992   Zb.   katastrálny   úrad   v katastrálnom   konaní   prešetril   a odstránil   chyby vyplývajúce   z vlastnej   činnosti   katastrálneho   úradu.   Vzhľadom   na   vyššie   uvedené   bolo potrebné odvolanie zamietnuť a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdiť.“

Najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 6 Sž 188/95 z 31. januára 1996 zamietol žalobu obce Vitanová, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti označených správnych rozhodnutí, pričom okrem iného konštatoval: „(...) Napokon aj v jednotnej evidencii pôdy (od roku 1956) a následne aj v evidencii nehnuteľností (výmera územných správnych jednotiek bola v nej podľa ustanovenia § 8 vyhlášky Ústrednej správy geodézie a kartografie č. 23/1964 Zb.,   ktorou   sa   vykonával   zákon   číslo   22/1964   Zb.   o evidencii   nehnuteľností   záväzným údajom) bolo sporné územie Oravíc vykazované a to až do 1. januára 1978, kedy toto územie   o celkovej   výmere   20087   109   m2 (parcely   č.   11556   a 1274)   bolo   zapísané   do katastrálneho   územia   obce   Vitanová   (pol.   výkazu   zmien   č.   8/1977)   a odpísané z katastrálneho územia Tvrdošín. Táto zmena, ako to správne konštatoval a odôvodnil vo svojom   rozhodnutí   žalovaný,   bola   však   neoprávnená,   (bez   právneho   titulu),   a preto žalovaný správne nariadil jej opravu na stav pred 1. januárom 1978.“

Podľa   §   24   zákona   č.   266/1992   Zb.   v   katastrálnom   konaní   sa   vkladajú a zaznamenávajú právne vzťahy k nehnuteľnostiam, opravujú chyby v katastrálnom operáte, prešetrujú zmeny údajov katastra, vykonáva revízia údajov katastra a obnovuje katastrálny operát (ods. 1). Na konanie podľa odseku 1 sa vzťahuje zákon o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak (ods. 2).

Podľa § 27 zákona č. 266/1992 Zb. katastrálne úrady v spolupráci s obcami priebežne prešetrujú ohlásené alebo inak zistené zmeny údajov katastra.

Podľa § 29 ods. 1 písm. a) zákona č. 266/1992 Zb. katastrálny úrad aj bez návrhu opraví   údaje   katastra,   ak   sú   v   rozpore   s   vkladuschopnou   listinou   alebo   s   výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra a výsledkami revízie údajov katastra.

Podľa   §   29   ods.   3   zákona   č.   266/1992   Zb.   ten,   koho   práv,   právom   chránených záujmov alebo povinností sa údaje katastra týkajú, môže kedykoľvek požiadať o odstránenie chýb   v   katastrálnom   operáte.   Katastrálny   úrad   je   povinný   opravu   vykonať   do   30   dní, v osobitne odôvodnených prípadoch do 60 dní od doručenia písomnej žiadosti o opravu chýb.

Z obsahu   citovaných   rozhodnutí   s prihliadnutím   na   citované   ustanovenia   zákona č. 266/1992   Zb.   je   zrejmé,   že   predmetom   konania   vedeného   na   Katastrálnom   úrade v Banskej Bystrici pod č. j. 300-1740/1995 nebola zmena právneho stavu (v danom prípade zmena   územia   obce,   resp.   zmena   hranice   územia   obce),   ako   tvrdia   sťažovatelia,   ale zosúladenie   údajov   katastra   nehnuteľností   s platným   právnym   stavom.   Rozhodnutie Katastrálneho   úradu   v Banskej   Bystrici   č.   j.   300-1740/1995   zo   6.   júna   1995   v spojení s rozhodnutím   Úradu   geodézie,   kartografie   a katastra   Slovenskej   republiky   č.:   LP- 3340/1995 z 5. septembra 1995 riešilo v tomto smere predbežnú otázku príslušnosti spornej lokality Oravíc k územiu obce Vitanová alebo mesta Tvrdošín. Uvedené rozhodnutia však nemali konštitutívnu, ale iba deklaratórnu povahu, autoritatívne osvedčujúc platný právny stav zistený na podklade dokazovania vykonaného v konaní podľa § 24, § 27 a § 29 zákona č.   266/1992   Zb.,   t.   j.   v rozsahu   právomoci   zverenej   označeným   správnym   orgánom zákonom č. 266/1992 Zb., z ktorého okrem iného vyplynulo, že zmena z 1. januára 1978 spočívajúca   v   zapísaní   územia   Oravíc   do   katastrálneho   územia   obce   Vitanová   bola vykonaná   bez   rozhodnutia   príslušného   orgánu   (bez   právneho   titulu)   v rozpore   s vtedy platnými právnymi predpismi (ako to konštatoval vo svojom rozsudku z 31. januára 1996 aj najvyšší súd).

Vzhľadom na tieto skutočnosti posúdil ústavný súd námietku sťažovateľov, podľa ktorej rozhodol krajský súd v napadnutom konaní vedenom pod sp. zn. 10 S 72/03 v rozpore so zákonom, keď neprihliadol na zmätočnosť rozhodnutia Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici   č.   j.   300-1740/1995   zo   6.   júna   1995   v spojení   s rozhodnutím   Úradu   geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č.: LP-3340/1995 z 5. septembra 1995, ktorými sa podľa sťažovateľov v rozpore s platným právnym poriadkom a nad rámec právomoci uvedených orgánov rozhodlo „o odčlenení územia Oravíc od územia obce Vitanová a jeho pričlenení k územiu obce Tvrdošín“, za zjavne neopodstatnenú.

Keďže označené rozhodnutia nemali konštitutívne účinky, teda sa nimi nezakladala zmena právneho stavu ani vo vzťahu k územiam obce Vitanová a mesta Tvrdošín, nemohlo z tohto sťažovateľmi uvádzaného dôvodu následným postupom a rozhodnutím krajského súdu v konaní sp. zn. 10 S 72/03 dôjsť k zásahu do sťažovateľmi označených práv podľa ústavy či dohovoru ani k zásahu do vecí územnej samosprávy obce Vitanová či porušeniu čl. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy alebo čl. 5 Európskej charty miestnej samosprávy.

2. 5. Sťažovatelia namietali v konaní pred ústavným súdom aj prekročenie právomoci zo strany krajského súdu konať a rozhodnúť v posudzovanom konaní podľa § 205t OSP, pretože podľa nich daná vec nepodlieha súdnemu prieskumu, pričom krajský súd rozhodol „vo veci samej“ uložiac orgánu verejnej správy, „čo má vo veci urobiť“.

Ako   už   bolo   uvedené,   predmetom   konania   vedeného   na   Katastrálnom   úrade v Banskej Bystrici pod č. j. 300-1740/1995 bolo zosúladenie údajov katastra nehnuteľností s platným právnym stavom (podľa vtedy platného § 24 ods. 1 zákona č. 266/1992 Zb. sa v katastrálnom konaní okrem iného opravovali chyby v katastrálnom operáte a prešetrovali zmeny   údajov   katastra).   Ustanovenie   §   29   ods.   1   písm.   a)   zákona   č.   266/1992   Zb. oprávňovalo katastrálny úrad opraviť údaje katastra v prípade ich rozporu s vkladuschopnou listinou   alebo   s   výsledkami   prešetrovania   zmien   údajov   katastra   a výsledkami   revízie údajov katastra.

Ustanovenia   katastrálneho   zákona   (zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 162/1995   Z.   z.   o katastri   nehnuteľností   a o zápise   vlastníckych   a iných   práv k nehnuteľnostiam)   účinné   od   1.   januára   1996   obsahovali   právnu   úpravu   umožňujúcu obdobný postup ako ustanovenie § 29 ods. 1 písm. a) zákona č. 266/1992 Zb.

Podľa § 22 ods. 1 katastrálneho zákona sa v katastrálnom konaní zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o určení priebehu hranice pozemkov, o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu.

Na katastrálne konanie je príslušná správa katastra, v ktorej územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť (§ 22 ods. 2 katastrálneho zákona).

Podľa   §   57   ods.   1   katastrálneho   zákona   správy   katastra   v   spolupráci   s   obcami priebežne prešetrujú ohlásené alebo inak zistené zmeny údajov katastra.

Podľa § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona správa katastra aj bez návrhu opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra.

Rozhodnutie Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici č. j. 300-1740/1995 zo 6. júna 1995 v spojení s rozhodnutím Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č.: LP-3340/1995 z 5. septembra 1995 riešilo v tomto smere predbežnú otázku príslušnosti lokality   Oravíc   k územiu   obce   Vitanová   alebo   mesta   Tvrdošín.   V tejto   fáze   konania týkajúcej sa riešenia spornej predbežnej otázky mala obec Vitanová možnosť predniesť svoju   argumentáciu   a využitím   procesných   práv   účastníka   konania   podľa   Správneho poriadku   (§   24   ods.   2   zákona   č.   266/1992   Zb.)   pôsobiť   na   rozhodnutie   príslušných správnych   orgánov   a tak   sa,   parafrázujúc   formuláciu   sťažovateľov,   brániť   proti   vecnej i procesnej stránke rozhodnutia. Zákonnosť uvedených rozhodnutí, ako aj konania, ktoré im predchádzalo,   bola   následne   na   základe   žaloby   obce   Vitanová   preskúmaná   najvyšším súdom (§ 247 - § 250k OSP) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Sž 188/95. Procesný postup najvyššieho súdu v označenom konaní bol na základe sťažnosti obce Vitanová z hľadiska ňou namietaného porušenia jej základných práv predmetom posúdenia zo strany ústavného súdu (pozri nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 88/01 z 2. mája 2002).

Samotným rozhodnutím o predbežnej otázke však nemohlo dôjsť k naplneniu účelu a cieľa   uvedeného   katastrálneho   konania   (§   24   ods.   1   zákona   č.   266/1992   Zb.) spočívajúceho v oprave chýb údajov katastra v katastrálnom operáte [§ 29 ods. 1 písm. a) zákona   č.   266/1992   Zb.]   v súlade   s   výsledkami   prešetrovania   zmien   (§   27   zákona č. 266/1992 Zb.) vyplývajúcimi z rozhodnutia Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici č. j. 300-1740/1995   zo   6.   júna   1995   v spojení   s rozhodnutím   Úradu   geodézie,   kartografie a katastra Slovenskej republiky č.: LP-3340/1995 z 5. septembra 1995. Na naplnení účelu uvedeného   katastrálneho   konania   malo   mesto   Tvrdošín   ako   jeden   z jeho   účastníkov oprávnený záujem, a to aj z hľadiska právnej istoty vo vzťahu k tým jeho právam či právom chráneným záujmom, ktoré mohli byť v dôsledku chybných údajov katastra dotknuté.

Prostredníctvom ustanovenia § 250t OSP poskytuje zákonodarca fyzickým osobám a právnickým osobám právnu možnosť domáhať sa súdnej ochrany ich základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   garantovaného   článkom   48   ods.   2   ústavy v konaniach   pred   orgánmi   verejnej   správy,   pokiaľ   tieto   nekonajú   bez   vážneho   dôvodu spôsobom   ustanoveným   príslušným   právnym   predpisom   tým,   že   sú   v konaní   nečinné (III. ÚS 317/04).

Bolo nepochybne v právomoci krajského súdu interpretovať a aplikovať ustanovenie §   250t   ods.   1   a 3   OSP   v situácii,   keď   žalobca   namietal   nečinnosť   správneho   orgánu v konaní,   v ktorom   síce   bolo   rozhodnuté   o predbežnej   otázke,   avšak   príslušný   správny orgán nevykonal nadväzujúce úkony v zmysle ustanovení príslušného právneho predpisu, v dôsledku čoho nedošlo k naplneniu účelu a cieľa uvedeného konania.

Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa vzťahuje aj na realizáciu rozhodnutia,   pokiaľ je táto povinnosťou   orgánu   verejnej   moci,   ako aj na nútený výkon rozhodnutia ako súčasti základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktoré by zostalo iluzórnym, keby vnútroštátny právny poriadok umožňoval, aby konečné   rozhodnutie   štátneho   orgánu   zostalo   „neúčinné“   na   škodu   jednej   zo   strán. Realizáciu   rozhodnutia   Katastrálneho   úradu   v Banskej   Bystrici   č.   j.   300-1740/1995   zo 6. júna   1995   v spojení   s rozhodnutím   Úradu   geodézie,   kartografie   a katastra   Slovenskej republiky č.: LP-3340/1995 z 5. septembra 1995 postupom podľa § 59 ods.   1 písm. a) katastrálneho   zákona   treba   vzhľadom   na   okolnosti   uvedeného   prípadu   považovať   za integrálnu súčasť katastrálneho konania.

Z uvedených dôvodov nepovažoval ústavný súd účinky výkonu právomoci krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 S 72/03 za nezlučiteľné so sťažovateľmi označenými ustanoveniami ústavy, dohovoru a Európskej charty miestnej samosprávy ani za nezákonný zásah do vecí územnej samosprávy obce Vitanová.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno z ustanovení štvrtej hlavy ústavy (čl. 64 až 71) obsahujúcej ústavnú úpravu územnej samosprávy v Slovenskej republike ani z právnych predpisov nižšej právnej sily upravujúcich právne vzťahy pri výkone územnej samosprávy vrátane   postavenia   samosprávnych   územných   celkov   vyvodiť   záver,   že   územie   obce nemôže   byť   tvorené   viacerými   územnými   časťami,   ktoré   nevytvárajú   celistvý   územný celok.   Takýto   stav   sám   osebe   ešte   nie   je   dôvodom   pre   záver   o nezákonnom   alebo neústavnom zasahovaní do vecí územnej samosprávy niektorej z obcí.

Pokiaľ by takýto stav bránil napĺňaniu základnej úlohy obce pri výkone samosprávy, t. j. starostlivosti o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov (§ 1 ods. 2 zákona   č.   369/1990   Zb.),   umožňuje   právny   poriadok   Slovenskej   republiky   po   splnení zákonom ustanovených podmienok rozhodnúť o zriadení, zrušení, rozdelení alebo zlúčení obce (§ 2 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb.), prípadne o inej zmene územia obce (§ 2 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb.).

2. 6. Z dôvodov uvedených v častiach 2. 1. až 2. 5. tohto uznesenia ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol sťažnosť sťažovateľov ako zjavne neopodstatnenú.

2. 7. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodovanie o návrhu sťažovateľov na rozhodnutie o „predbežnom opatrení“ stratilo opodstatnenie, preto sa ním ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. januára 2005