znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  III. ÚS 2/02

Ústavný súd Slovenskej republiky 16. januára 2002 na neverejnom zasadnutí senátu predbežne prerokoval návrh P. B. ml., bytom L. p V.,   ktorým namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 13 ods. 1, 2 a 4, čl. 15, čl. 16 ods. 2, čl. 18, čl. 19 ods. 1, čl. 35 ods. 1 a 3, čl. 39, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 48, čl. 49, čl. 50 ods. 1, 2 a 6 a čl. 51 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 4 ods. 1, 2 a 4, čl. 6, čl. 7 ods. 2, čl. 9, čl. 10 ods. 1 čl. 26 ods. 1 a 3, čl. 30, čl. 31, čl. 36 ods. 1 a 2, čl. 38, čl. 39, čl. 40 ods. 1, 2 a 6 a čl. 41 ods. 1 ústavného zákona Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej republiky č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne a čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 13 ods. 1, 2 a 4, čl. 15, čl. 16 ods. 2, čl. 18, čl. 19 ods. 1, čl. 35 ods. 1 a 3, čl. 39, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 51 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 4 ods. 1, 2 a 4, čl. 6, čl. 7 ods. 2, čl. 9, čl. 10 ods. 1, čl. 26 ods. 1 a 3, čl. 30, čl. 31, čl. 36 ods. 1 a 2 a čl. 41 ods. 1 ústavného zákona Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej republiky č. 23/1991 Zb., ktorým   sa   uvádza   Listina   základných   práv   a   slobôd   rozhodnutím   Krajského   úradu v Trenčíne,   odboru sociálnych vecí a rozhodnutím Okresného úradu v Prievidzi, odboru sociálnych vecí, ako aj čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 13 ods. 1, 2 a 4, čl. 15, čl. 16 ods. 2, čl. 18, čl. 19 ods. 1, čl. 35 ods. 1 a 3, čl. 39, čl. 46 ods. 1 a 2, a čl. 51 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 4 ods. 1, 2 a 4,   čl. 6, čl. 7 ods. 2, čl. 9, čl. 10 ods. 1, čl. 26   ods.   1   a 3,   čl.   30,   čl.   36   ods.   1   a 2   a čl.   41   ods.   1   ústavného   zákona   Federálneho zhromaždenia   Českej   a Slovenskej   republiky   č.   23/1991   Zb.,   ktorým   sa   uvádza   Listina základných práv a slobôd rozhodnutím Krajského úradu práce v Trenčíne a rozhodnutím Okresného úradu práce v Prievidzi, a takto

r o z h o d o l :

Návrh P. B. ml.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 11. decembra 2001 doručený návrh P. B. ml., bytom L. p V (ďalej len „navrhovateľ“), nazvaný ako „Dodatok.....“.

Ústavný súd na základe obsahu návrhu vyhodnotil tento návrh ako nové podanie, pričom   vychádzal z formulácie   uvedenej   v návrhu   „...   aby už ale naozaj konečne začal konanie a rozhodol   nálezom   o mojich   žiadostiach   na súdne   konanie pred   Vami...,   ktoré dopĺňam o nový návrh (alebo podnet) na súdne konanie proti rozhodnutiu Krajského úradu -odboru   sociálnych   vecí   v Trenčíne   s číslom   A 2001/05829-002   zo   dňa   09.   10.   2001 a Okresného   úradu   –   odboru   sociálnych   vecí   v Prievidzi   s číslom   2001/17450-001   KEZ zo dňa 20. 07. 2001“.

Predošlé   návrhy,   ktorých   doplnením   malo   byť   toto   podanie,   už   ústavný   súd prerokoval a žiadosť s číslom 15/5 z 29. júna 2001 vedenú na ústavnom súde pod sp. zn. Rvp 430/01-18 bola vybavená podľa § 23a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a návrh s číslom 41/5 z 13. júla 1999 bol uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 54/99 odmietnutý, pretože ho podala zjavne neoprávnená osoba.

Navrhovateľ namieta nezákonnosť rozhodnutia Okresného úradu v Prievidzi, odboru sociálnych   vecí,   stáleho   pracoviska v Novákoch, č. 2001/17450-001/050546 KEZ, z   20. júla 2001, ktorým mu zvýšil dávku sociálnej pomoci zo sumy 1745,- Sk na sumu 1895,- Sk mesačne od 1. júla 2001 v zmysle opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o úprave súm životného minima č. 232/2001.

Proti   vyššie   uvedenému   rozhodnutiu   sa   navrhovateľ   odvolal   a Krajský   úrad v Trenčíne, odbor sociálnych vecí,   ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Okresného úradu v Prievidzi a odvolanie zamietol.

Taktiež   namieta   nezákonnosť   rozhodnutia   Okresného   úradu   práce   v   Prievidzi a Krajského úradu práce v Trenčíne, avšak v návrhu nie sú uvedené ani spisové značky týchto rozhodnutí, a ani dátum ich vydania, ani čoho sa tieto rozhodnutia týkajú.

Ústavný súd už v predošlej judikatúre v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 12/97 uviedol: „Účelom čl. 46 ods. 2 Ústavy SR je zaručiť prístup k súdu každému, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy. Prístup k súdu sa nezaručuje kedykoľvek, ale iba vtedy, ak zákon neustanoví inak. Uplatnenie práva zaručeného čl. 46 ods. 2 Ústavy SR vymedzuje zákon.“

Na   základe   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti,   preto   preskúmava   ústavnosť   rozhodnutí   ústredných   orgánov   štátnej   správy, miestnych orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ktorými boli porušené základné   práva   a slobody.   Preskúmanie   zákonnosti   rozhodnutí   orgánov   verejnej   správy ústavným   súdom   prichádza   do   úvahy   iba   v prípadoch   stanovených   ústavou   a zákonmi. V tomto prípade preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu v Prievidzi, odboru sociálnych vecí, stáleho pracoviska v Novákoch, rozhodnutia Krajského úradu v Trenčíne, odboru sociálnych vecí, a rozhodnutí Okresného úradu práce v Prievidzi a Krajského úradu práce   v Trenčíne   patrí   do   kompetencie   správneho   súdnictva.   Preto   ústavný   súd   nie   je príslušný preskúmavať ústavnosť rozhodnutí uvedených správnych orgánov.

Navrhovateľ namieta aj neústavnosť rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne, ktorým zamietol odvolanie   a   rozhodnutie Národného úradu práce   – Okresného úradu práce v Prievidzi č. j.: 6066/97/V z 5. novembra 1998, ktorým navrhovateľa vyradil z evidencie nezamestnaných, potvrdil.

Ústavný súd podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“ -   platnej a účinnej   v čase   podania   návrhu)   rozhoduje   o sťažnostiach   proti   právoplatným rozhodnutiam   ústredných   orgánov   štátnej   správy,   miestnych   orgánov   štátnej   správy a orgánov územnej samosprávy, ktorými boli porušené základné práva a slobody občanov, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Z vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva, že ústavný súd   nie je príslušný preskúmavať obsahovú   správnosť rozhodnutí všeobecných súdov.

Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach, ktoré patria do právomoci všeobecných súdov. Ústavný súd musí pri svojej rozhodovacej činnosti zohľadňovať   aj   založenie   právomoci   krajského   súdu   ako   správneho   súdu   vo   veciach súvisiacich   s rozhodovaním   o opravných   prostriedkoch   proti   rozhodnutiam   správnych orgánov.

Navrhovateľ   v návrhu   namieta   aj   porušenie   článku   48   ústavy   Krajským   súdom v Trenčíne, na prejednanie ktorého by bol ústavný súd príslušný, avšak neexistuje príčinná súvislosť   medzi   skutkovým   stavom   a porušením   uvedeného   základného   práva,   pretože rozhodnutie Národného úradu práce - Krajského úradu práce v Trenčíne zo 17. februára 1999   č.   KÚP 31/odv./149-Bt.   preskúmal   súd   a   navrhovateľ   neuvádza   skutočnosti znamenajúce prípadné porušenie čl. 48 ústavy. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v tejto časti je návrh zjavne neopodstatnený.

Nedostatok príslušnosti ústavného súdu nie je možné za súčasného právneho stavu odstrániť,   a preto   ústavný   súd   neskúmal   splnenie   ostatných   procesných   podmienok   ani nevyzýval navrhovateľa na ustanovenie právneho zástupcu.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.