znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 2/01-29

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   16.   októbra   2001 v senáte zloženom z predsedu J. B. a členov E. B. a Ľ. D. o návrhu generálneho prokurátora Slovenskej republiky na začatie konania o súlade všeobecne záväzného nariadenia mesta Spišská Nová Ves č. 4/99, ktorým sa upravuje státie, parkovanie a odťahovanie motorových vozidiel na území mesta Spišská Nová Ves   s   čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 1, čl. 59 ods. 2 a s čl. 71 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, s § 6 ods. 1 druhou vetou zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších   predpisov,   s §   1 ods. 1 a s   §   2 ods. 1, 3 a 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a s § 22 ods. 1 a s § 24 ods. 1 a   2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov takto

r o z h o d o l :

Všeobecne záväzné nariadenie mesta Spišská Nová Ves č. 4/99, ktorým sa upravuje státie, parkovanie a odťahovanie motorových vozidiel na území mesta Spišská Nová Ves n i e   j e   v   s ú l a d e   s čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 1, čl. 59 ods. 2 a s čl. 71 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,   s   §   6   ods. 1 druhou vetou zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, s § 2 ods. 1 zákona Slovenskej   národnej   rady   č.   544/1990   Zb.   o miestnych   poplatkoch   v znení   neskorších predpisov a s § 22 ods. 1 a   s § 24 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bol 15. decembra   2000 doručený návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len   „generálny   prokurátor“),   ktorým   podľa   čl.   130   ods.   1   písm.   e)   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s § 18 ods. 1 písm. e) a § 37 ods. 1 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   o ústavnom   súde“)   žiada,   aby   ústavný   súd   rozhodol,   že   všeobecne   záväzné nariadenie   mesta   Spišská   Nová   Ves   č.   4/1999,   ktorým   sa   upravuje   státie,   parkovanie a odťahovanie motorových vozidiel na území mesta Spišská Nová Ves (ďalej len „VZN“) nie je v súlade s označenými článkami ústavy a označenými zákonmi.

Svoj návrh generálny prokurátor odôvodňuje nasledovne: „Mestské zastupiteľstvo v Spišskej   Novej   Vsi   dňa 28. októbra 1999   schválilo všeobecne záväzné nariadenie č. 4/1999, ktorým upravuje státie, parkovanie a odťahovanie motorových vozidiel na území mesta Spišská Nová Ves   (ďalej len „nariadenie“). Vydaním napadnutého nariadenia bola porušená ústava a viaceré zákony“. Generálny prokurátor argumentuje znením čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 1, čl. 59 ods. 2 a čl. 71 ods. 2 ústavy, poukazuje na zákonnú úpravu, ktorá bola znením   VZN   porušená.   Predovšetkým   uvádza   znenie   §   6   ods.   1   druhej   vety   zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej   len   „zákon   o obecnom   zriadení“).   Podľa   tohto   ustanovenia   obec   vo   veciach, v ktorých plní úlohy štátnej správy, môže vydať nariadenie len na základe splnomocnenia zákona   a v jeho   medziach.   Takéto   nariadenie   nesmie   odporovať   ani   inému   všeobecne záväznému   právnemu   predpisu.   Generálny   prokurátor   ďalej   uvádza   znenie   príslušných ustanovení   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   544/1990   Zb.   o miestnych   poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych poplatkoch“). Ustanovenie § 1 zákona o miestnych poplatkoch upravuje poplatky, ktoré obec môže vyberať. Ide o poplatok za užívanie verejného priestranstva, za užívanie bytu alebo časti bytu na iné účely ako na bývanie,   poplatok   za   ubytovaciu   kapacitu,   poplatok   za   kúpeľný   a rekreačný   pobyt, lokalizačný poplatok a poplatok za psa, poplatok zo vstupného, z predaja alkoholických nápojov   a tabakových   výrobkov,   za   vjazd   motorovým   vozidlom   do   historických   miest, poplatok z reklamy, za zábavné hracie prístroje a za predajné automaty. Zákon o miestnych poplatkoch podľa § 2 ods. 1, 3 a 4 umožňuje obci vyberať poplatok za užívanie verejného priestranstva, ktorý sa platí za osobitné užívanie verejného priestranstva, ktorým sa rozumie umiestnenie   zariadenia   slúžiaceho   na   poskytovanie   služieb,   umiestnenie   stavebného, predajného zariadenia, zariadenia cirkusu, lunaparku a iných atrakcií, umiestnenie skládky a na trvalé parkovanie vozidiel mimo stráženého parkoviska. Verejným priestranstvom je cesta, miestna komunikácia, námestie, chodník a trhovisko. Podľa § 2 ods. 4 citovaného zákona sa trvalým parkovaním vozidla mimo stráženého parkoviska rozumie vyhradenie priestoru   z verejného   priestranstva   ako   parkovisko   pre   určité   vozidlo   alebo   vozidlá právnickej alebo fyzickej osoby a jednak súvislé státie vozidlom (napr. motorové vozidlo, vrak motorového vozidla, obytný príves) na tom istom mieste.

Podľa názoru generálneho prokurátora je VZN v rozpore s čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 1, čl. 59 ods. 2 a s čl. 71 ods. 2 ústavy a s § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení a s § 1 ods. 1 a s § 2 ods. 1, 3 a 4 zákona o miestnych poplatkoch.

Generálny prokurátor tvrdí, že obec nemá zákonný základ pre stanovenie platieb, ktoré nemajú oporu v zákone o miestnych poplatkoch, ani platby, ktorá nie je sankciou, pretože ustanovenia zákona o miestnych poplatkoch neupravujú vyššie uvedené poplatky a ani správa obecných komunikácií, ktorá je zverená obci podľa § 4 ods. 3 písm. e) zákona o obecnom   zriadení,   nezahŕňa   právo   vyberať   poplatky   alebo   inak   nazvané   platby   za používanie obecných komunikácií bez výslovného zákonného zmocnenia.

V   návrhu   generálny   prokurátor   ďalej uvádza   príslušné   ustanovenia   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   315/1996   Z.   z.   o premávke   na   pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o premávke na pozemných komunikáciách“), ktoré upravujú otázku zastavenia a státia.

Podľa § 22 ods. 1 citovaného zákona vodič smie zastaviť a stáť len   a) vpravo v smere jazdy čo najbližšie k okraju cesty a na jednosmernej ceste vpravo i vľavo,   b)   v jednom   rade   a rovnobežne   s okrajom   cesty.   Ak   nie   je   ohrozená   bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, vodič smie v obci zastaviť a stáť kolmo, prípadne šikmo na okraj cesty alebo zastaviť v druhom rade. Pri státí musí zostať voľný aspoň jeden jazdný pruh široký najmenej 3 m pre každý smer jazdy. Pri zastavení musí zostať voľný aspoň jeden jazdný pruh široký najmenej 3 m pre oba smery jazdy.

Podľa § 24 ods. 1 zákona o premávke na pozemných komunikáciách vodič nesmie zastaviť a stáť

a) v neprehľadnej zákrute a v jej tesnej blízkosti,

b) pred neprehľadným vrcholom stúpania cesty, na ňom a za ním,

c) na priechode pre chodcov alebo na priechode pre cyklistov a vo vzdialenosti kratšej ako 5 m pred nimi,

d) na križovatke a vo vzdialenosti kratšej ako 5 m pred hranicou križovatky a 5 m za ňou;   tento   zákaz   neplatí   v obci   na   križovatke   tvaru   „T“   na   náprotivnej   strane vyúsťujúcej cesty,

e) na pripájacom alebo na odbočovacom pruhu,

f) pri   zastávke   električky,   autobusu   alebo   trolejbusu   bez   nástupného   ostrovčeka v úseku,   ktorý   sa   začína   dopravnou   značkou   pre   zastávku   a končí   sa   vo vzdialenosti 5 m za označníkom zastávky, a tam, kde taká dopravná značka nie je, vo vzdialenosti kratšej ako 30 m pred označníkom zastávky a 5 m za ním; ak je priestor zastávky vyznačený príslušnou vodorovnou dopravnou značkou, platí tento zákaz len pre vyznačený priestor,

g) na železničnom priecestí, v podjazde a v tuneli a vo vzdialenosti kratšej ako 15 m pred nimi a 15 m za nimi,

h) na mieste, kde by vozidlo zakrývalo zvislú dopravnú značku, vodorovnú dopravnú značku vyznačujúcu spôsob radenia do jazdných pruhov a určený smer jazdy cez križovatku alebo vyjadrujúcu doplňujúci údaj nápisom alebo svetelné signály,

i) na   vnútorných   jazdných   pruhoch   vyznačených   na   vozovke   a na   vyhradených jazdných pruhoch,

j) vo   vzdialenosti   kratšej   ako   5   m   od   začiatku   a 5   m   od   konca   pozdĺžnej   súvislej čiary alebo nástupného ostrovčeka tam, kde by medzi touto čiarou alebo nástupným ostrovčekom   a   vozidlom   nezostal   voľný   aspoň   jeden   jazdný pruh široký najmenej 3 m,

k) na moste,

l) pred vjazdom na cestu z poľnej cesty alebo z lesnej cesty, alebo z miesta mimo cesty, alebo   na   vyhradenom   parkovisku,   ak   nejde   o vozidlo,   pre   ktoré   je   parkovisko vyhradené;   to   neplatí,   ak   ide   o zastavenie   a státie,   ktoré   nepresiahne   tri   minúty a ktoré neohrozí ani neobmedzí ostatných účastníkov cestnej   premávky, prípadne neobmedzí vodičov vozidiel, pre ktoré je parkovisko vyhradené.

Podľa § 24 ods. 2 zákona o premávke na pozemných komunikáciách v čase od 5.00 do   19.00   hodiny   je   zakázané   státie   tam,   kde   by   nezostal   medzi   vozidlom   a najbližšou električkovou koľajnicou voľný jazdný pruh široký najmenej 3,5 m.

Podľa   §   130   ods.   1   zákona   o premávke   na   pozemných   komunikáciách   sa Ministerstvo   dopravy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ministerstvo   dopravy“) splnomocňuje vydať všeobecne záväzný právny predpis na vykonanie § 39, § 99 ods. 6, § 100 ods. 7 písm. a), § 101 ods. 2, § 103 ods. 5, § 104 ods. 13, § 106 ods. 7, § 107 ods. 10 a § 108 ods. 6.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia sa Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) splnomocňuje vydať všeobecne záväzný právny predpis na vykonanie § 32 ods. 5, § 41 ods. 3, § 48 ods. 5, § 59 ods. 2, § 61 ods. 8, § 63 ods. 4, § 64 ods. 4,   § 68 ods. 8, § 69 ods. 4,   § 71 ods. 8, § 73 ods. 10, § 78 ods. 5, § 82 ods. 4, § 93 ods. 11, § 94 ods. 10, § 97 ods. 2 a § 98 ods. 6.

Podľa   ods.   3   citovaného   ustanovenia   sa   Ministerstvo   zdravotníctva   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ministerstvo   zdravotníctva“)   po   dohode   s ministerstvom   vnútra splnomocňuje vydať všeobecne záväzný právny predpis na vykonanie § 70 ods. 4 a § 74 ods. 4 tohto zákona.

Podľa   ods.   4   citovaného   ustanovenia   sa   ministerstvo   zdravotníctva   po   dohode s ministerstvom   dopravy   splnomocňuje   vydať   všeobecne   záväzný   právny   predpis   na vykonanie § 100 ods. 7 písm. b).

Podľa   §   4b   ods.   1 zákona č.   135/1961 Zb.   o pozemných   komunikáciách   (cestný zákon)   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „cestný   zákon“)   sú   miestnymi komunikáciami   všeobecne   prístupné   a užívané   ulice,   parkoviská   vo   vlastníctve   obcí a verejné   priestranstvá,   ktoré   slúžia   miestnej   doprave   a sú   zaradené   do   siete   miestnych komunikácií.

Generálny   prokurátor   poukazuje   na   skutočnosť,   že   mesto   Spišská   Nová   Ves   sa dôsledne neriadilo uvedenou zákonnou úpravou.

Postavenie a úlohy obce v uvedenej oblasti podľa názoru generálneho prokurátora upravuje § 116 zákona o premávke na pozemných komunikáciách. Podľa tohto ustanovenia patrí určovanie   použitia   dopravných   zariadení,   zvislého   a   vodorovného   dopravného značenia a   povoľovanie vyhradených parkovísk na miestnych komunikáciách do oblasti prenesenej štátnej správy vykonávanej obcami. Generálny prokurátor vyslovil názor, že k vydaniu predmetného VZN chýbalo mestu výslovné zákonné zmocnenie. Skutočnosť, že obec má zverenú túto časť štátnej správy zákonom, nezakladá sama osebe právomoc obce vydávať v uvedenej oblasti všeobecne záväzné nariadenie.   Poukazuje na to, že obce síce môžu určovať používanie dopravných značiek a povoľovať vyhradené parkoviská, ale tieto otázky nemôžu regulovať všeobecne záväznými nariadeniami.   Podľa názoru generálneho prokurátora posudzované VZN vydané obcou je v rozpore s čl. 71 ods. 2 ústavy a s § 22 ods. 1 a s 24 ods. 1 a 2 zákona o premávke na pozemných komunikáciách.

Podmienky zastavenia a státia motorových vozidiel na pozemných komunikáciách vrátane miestnych komunikácií upravuje § 22 ods. 2 a § 24 ods. 1 a 2 zákona o premávke na pozemných   komunikáciách.   Podzákonným   normatívnym   právnym   aktom   bez splnomocnenia   v zákone   nie   je   možné   pridávať   ďalšie   podmienky,   obmedzenia a povinnosti. Posudzované VZN ukladá bez zákonného základu povinnosť, preto je podľa názoru generálneho prokurátora v rozpore aj s čl. 2 ods. 3 a s čl. 13 ods. 1 ústavy.

Obec   je   vlastníkom   a správcom   miestnych   komunikácií.   To   však   neznamená,   že môže zákonom nezakázané zastavenie a státie na týchto komunikáciách nad rámec zákona obmedzovať. Citované články ústavy a znenie príslušných ustanovení zákona o miestnych poplatkoch   a zákona   o premávke   na   pozemných   komunikáciách   naznačujú,   že   vyššie uvedené pochybenia zakladajú súčasne i porušenie § 6 ods. 1 druhej vety zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého všeobecne záväzné nariadenie nesmie odporovať ústave ani zákonu.

V súlade s § 25 zákona o ústavnom súde prijal ústavný súd uznesením sp. zn. III. ÚS 2/01 z 18. januára 2001 návrh generálneho prokurátora na ďalšie konanie.

Mesto Spišská Nová Ves zaslalo ústavnému súdu 14. februára 2001 svoje vyjadrenie k uvedenému uzneseniu o prijatí návrhu   generálneho   prokurátora na ďalšie konanie, v ktorom uvádza: „Mesto je právnickou osobou „Sui generis“, plniacou dvojjediné úlohy – úlohy štátu a úlohy samosprávy (...).

Podstata   obce   v súlade   s čl.   64   a čl.   65   Ústavy   SR   v sebe   zahŕňa   jednotu nasledujúcich troch zložiek: osobný (personálny) základ obce, územný (teritoriálny) základ obce a výkon obecnej samosprávy.

Územný základ obce sa odvíja od Ústavy SR (čl. 64 ods. 2), podľa ktorej je obec základnou   územnou   jednotkou   Slovenskej   republiky.   Územie   obce   je   rozhodujúcim kritériom pre posúdenie kompetencií orgánov samosprávy a je tiež momentom, od ktorého sa odvíja súhrn určitých práv a povinností jednotlivých subjektov. Mesto Spišská Nová Ves má za to, že Ústava SR na základe vyššie uvedeného umožňuje Mestskému zastupiteľstvu VZN s citovaným obsahom schváliť.

Čo sa týka uplatňovania zákona 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v platnom znení, konkrétne § 4 ods. 3 písm. c), ako aj § 6 ods. 1 a § 8 ods. 4, je k skúmanej problematike nutné uviesť tieto dôležité skutočnosti:

Zákon o obecnom zriadení neupravuje explicitne otázku pôsobnosti obce. Na výkon záležitosti v rámci samostatnej pôsobnosti prislúcha obci právny nárok, štát a jeho orgány môžu do tohto rámca zasahovať len spôsobom a v rozsahu uvedenom v § 1 ods. 2 zákona o obecnom   zriadení.   Účelom   výkonu   samostatnej   pôsobnosti   obce   je   zabezpečovať predovšetkým   hospodársky,   sociálny   a kultúrny   rozvoj   územia   obce   a tvorbu   a ochranu životného   prostredia   a uspokojovanie   potrieb   obyvateľov   obce.   V rámci   samostatnej pôsobnosti obce možno rozlišovať úlohy samosprávy nasledovným spôsobom:

a) fakultatívne (dobrovoľné)

b) obligatórne (povinné).“

Ďalej je vo vyjadrení uvedené: „Normotvorná činnosť obcí takto vystupuje ako jedna z najdôležitejších právnych foriem činnosti obcí na Slovensku (...).

Právomoc obcí vydávať VZN je zakotvená v už spomínanom čl. 68 a čl. 71 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky. VZN   obce môžeme charakterizovať z hľadiska   práva ako normatívny právny akt vydaný obecným zastupiteľstvom, ktorého obsah je záväzný pre všetky fyzické a právnické osoby trvalo alebo prechodne sa zdržiavajúce na tom-ktorom území obce (katastrálnom území obce).

V súlade s § 6 ods. 1 zákona 369/1990 Zb. obec môže vydávať dva druhy nariadení:

- vydávané na plnenie úloh samosprávy obce, alebo ak to ustanovuje zákon,

- vydávané vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy.“

V ďalšej časti vyjadrenia sa uvádza: „Nie je však právne vylúčené, aby obec vydala nariadenie, ktoré bude obsahovať prvky oboch druhov nariadení. K otázke ústavnosti, resp. zákonnosti nariadení obce, Ústava SR aj zákon o obecnom zriadení zhodne deklarujú, že nariadenie obce nesmie odporovať Ústave SR ani zákonom (...).

Podľa § 8 ods. 4 zákona 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, majetok obce, ktorý slúži pre   verejné   účely   (najmä   miestne   komunikácie   a iné   verejné   priestranstvá),   je   verejne prístupný a možno ho obvyklým spôsobom používať. Jeho správa a údržba je povinnosťou obce a je financovaná z rozpočtu obce. Za jeho používanie možno vyberať miestne poplatky a verejné dávky, ak to pripúšťa osobitný predpis (...). Mesto Spišská Nová Ves navrhlo úpravu zákona č. 135/1961 Zb. (...).

Mesto Spišská Nová Ves, podobne ako väčšina miest na Slovensku, zabezpečuje reguláciu   parkovania   v centrálnej   mestskej   zóne   formou   jej   spoplatnenia.   K tomu   účelu vytvorilo v medziach zákonných možností vlastnú parkovaciu službu, upravilo premávku na pozemných komunikáciách a formou VZN informovalo obyvateľov mesta o podmienkach parkovania v mestskej zóne (...).

Národná rada Slovenskej republiky sa však dňa 1. februára 2001 uzniesla na doplnku zákona   č.   544/1990   Zb.   o miestnych   poplatkoch   v znení zákona   SNR   č.   72/1992   Zb., zákona   SNR   č. 317/1992   Zb.,   zákona NR SR   č. 44/1993   Z. z.,   zákona   NR SR č. 122/1996 Z. z., zákona NR SR č. 219/1999 Z. z. a zákona č. 339/2000 Z. z. Účinnosť uvedenej zmeny je 1. marec 2001, ktorý mení a dopĺňa zákon takto:

1.   V   §   2   ods.   1   sa   za   slová   „mimo   stráženého   parkoviska“   vkladajú   slová   „dočasné parkovanie vozidiel na vyhradenom priestore.“ Podľa uvedenej úpravy § 2 ods. 1 znie:

(1)   Poplatok   za   užívanie   verejného   priestranstva   sa   platí   za   osobitné   užívanie verejného   priestranstva,   ktorým   sa   rozumie   umiestnenie   zariadenia   slúžiaceho   na poskytovanie služieb, umiestnenie stavebného, predajného zariadenia, zariadenia cirkusu, lunaparku a iných atrakcií, umiestnenie skládky, trvalé parkovanie vozidla mimo stráženého parkoviska, dočasné parkovanie na vyhradenom priestore.

2. V § 2 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:

(7)   Sadzba   poplatku   za   dočasné   parkovanie   vozidla   na   vyhradenom   priestore verejného priestranstva je najviac 20 Sk/hod. za jedno parkovacie miesto. V centre mesta alebo mestskej časti možno zvýšiť sadzbu poplatku až na 5 násobok.

Zákonodarca   prijatím   zmeny   zákona   544/1990   Zb.   o miestnych   poplatkoch s účinnosťou   od   1.   marca   2001   určil,   že   obce   a mestá   môžu   spoplatňovať   dočasné parkovanie na vyhradenom mieste a určil výšku poplatku.

Máme   za   to,   že   v zmysle   uvedenej   zmeny   zákona   544/1990   Zb.   je   VZN   mesta Spišská   Nová   Ves   č.   4/1999,   ktorým   sa   upravuje   státie,   parkovanie   a odťahovanie motorových vozidiel na území mesta Spišská Nová Ves, a to články 11, 12 a 13 v súlade s ústavou   a v súlade   s ostatnými   zákonnými   normami.   Ostatné   ustanovenia   VZN neodporujú žiadnej právnej norme.“

V zmysle uvedeného mesto Spišská Nová Ves navrhlo, „aby Ústavný súd Slovenskej republiky   s použitím   §   41a   ods.   4   zákona   38/1993   Z.   z.   konanie   zastavil.“   Zároveň oznámilo,   že   v prípade,   ak   nedôjde   k zastaveniu   konania,   „netrvá   na   verejnom   ústnom pojednávaní v tejto veci.“

Mesto Spišská Nová Ves argumentovalo aj vlastným návrhom novelizácie cestného zákona, ktorý však nebol schválený.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného obaja účastníci konania súhlasili s upustením od ústneho pojednávania. Ústavný súd využil možnosť danú § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   a upustil   od   ústneho   pojednávania,   lebo   od   neho   nebolo   možné   očakávať   ďalšie objasnenie veci.

II.

Keďže   generálny   prokurátor   vo   svojom   návrhu   neuviedol,   ktoré   konkrétne ustanovenia   VZN   nie   sú   v súlade   s ktorými   ním   vymenovanými   ustanoveniami   ústavy a zákonov, skúmal ústavný súd ústavnosť a zákonnosť všetkých ustanovení VZN jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti,   ale iba vzhľadom na ustanovenia ústavy a zákonov uvedené v návrhu.

Ústavný súd pri rozhodovaní vychádzal z ústavného a právneho stavu platného v čase rozhodovania, teda aj v prípade, kde účastník argumentoval aj neprijatou novelou cestného zákona, vychádzal ústavný súd len z právneho stavu platného v čase jeho rozhodovania.

Prvá časť VZN (čl. 1 až 14) nazvaná Státie a parkovanie motorových vozidiel podľa čl. 1 „... upravuje podmienky státia a parkovania motorových vozidiel všetkých druhov, ako aj   ich   prívesov   a návesov   a motocyklov   (ďalej   len   motorové   vozidlá)   na   území   mesta Spišská   Nová   Ves   (ďalej   len   „mesto“).“   Do   takto   vymedzeného   predmetu   úpravy   je zahrnuté   aj   povoľovanie   vyhradených   parkovísk   podľa   §   116   zákona   o premávke   na pozemných   komunikáciách.   Preto   ústavný   súd   samostatne   posudzoval   úpravu   státia a parkovania motorových vozidiel a úpravu povoľovania vyhradených parkovísk obsiahnuté vo VZN z hľadiska ich ústavnosti a zákonnosti.

Článok   1   VZN   deklaruje   obsah   prvej   časti   VZN   nazvanej   Státie   a parkovanie motorových vozidiel, a to tak, že doň zaraďuje aj úpravu podmienok státia a parkovania motorových   vozidiel   na   území   mesta   Spišská   Nová   Ves.   Ide   teda   o právnu   reguláciu podmienok   zastavenia   a státia   motorových   vozidiel   na   pozemných   komunikáciách nachádzajúcich   sa   v katastrálnom   území   mesta   Spišská   Nová   Ves.   Taxatívny   výpočet podmienok zastavenia a státia motorových vozidiel na pozemných komunikáciách obsahujú § 22 a § 24 zákona o premávke na pozemných komunikáciách. Bez zákonného zmocnenia, ktoré v prípade VZN neexistuje, ku nim nie je dovolené podzákonnou normou nič pridávať. Preto je čl. 1 VZN v rozpore s čl. 71 ods. 2 ústavy, § 22 a s § 24 zákona o premávke na pozemných komunikáciách, ako aj s § 6 ods. 1 druhou vetou zákona o obecnom zriadení. Článok 2 VZN deklaruje, že sa vzťahuje na držiteľov motorových vozidiel na území mesta Spišská Nová Ves, čo samo osebe neodporuje ustanoveniam právnych predpisov uvedeným v návrhu.

Článok 3 VZN definuje pre potreby VZN verejné priestranstvo. Definícia verejného priestranstva zahŕňa aj plochy okrem pozemných komunikácií (§ 1 ods. 2 cestného zákona), ktoré sú vo vlastníctve mesta Spišská Nová Ves. Nie je v rozpore s ustanoveniami právnych predpisov uvádzanými v návrhu.

Článok 4 VZN obsahovo opakuje ustanovenia noriem vyššej právnej sily, a teda nie je v rozpore s ustanoveniami právnych predpisov uvedenými v návrhu.

Podmienky   zastavenia   a státia   motorových   vozidiel   na   verejných   komunikáciách upravuje § 22 ods. 1 a § 24 ods. 1 a 2 zákona o premávke na pozemných komunikáciách, ktorý   neobsahuje   splnomocňovacie   ustanovenie   umožňujúce   obci   stanoviť   ďalšie podmienky zastavenia a státia   motorových   vozidiel.   Namietané VZN ku   nim   pridáva nové obmedzenia iba v čl. 5 a čl. 7.

Článok 5 VZN obmedzuje nad rámec zákona a bez zákonného zmocnenia parkovanie a státie vymedzenej skupiny motorových vozidiel v čase od 22.00 do 6.00 h na vyhradené parkoviská a priestranstvá. Preto je v rozpore s:

- čl. 2 ods. 3 ústavy. Zakazuje konať to, čo zákon nezakazuje;

- čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy. Ukladá povinnosť nekonať niečo, a to bez zmocnenia v zákone. Túto povinnosť nemožno ani oprieť o ustanovenie zákona tak, aby ju bolo možné pokladať za uloženú „na základe zákona“;

- čl. 71 ods. 2 ústavy. Zastavenie a státie na verejných komunikáciách je predmetom štátnej   správy,   a nie   miestnej   samosprávy.   Preto   ku   jeho   úprave   formou   všeobecne záväzného   nariadenia   potrebuje   obec   výslovné   zákonné   zmocnenie,   ktoré   však   v tomto prípade neexistuje;

- § 22 ods. 1 a § 24 ods. 1 a 2 zákona o premávke na pozemných komunikáciách upravujú taxatívny výpočet podmienok zastavenia a státia na verejných komunikáciách pre všetky   druhy   motorových   vozidiel.   Pridanie   akejkoľvek   podmienky   státia   včítane parkovania, čo i len pre časť motorových   vozidiel,   všeobecne záväzným nariadením, je s nimi v rozpore;

-   § 6 ods.   1 druhou vetou zákona o obecnom   zriadení, lebo odporuje uvedeným ustanoveniam ústavy a zákona o premávke na pozemných komunikáciách.

Článok 6 VZN zakazuje státie a parkovanie na verejných priestranstvách, ktoré na tento účel nie sú určené alebo označené dopravnou značkou. Dochádza tu teda k zákazu státia na určitých pozemkoch vo vlastníctve mesta Spišská Nová Ves formou všeobecne záväzného   nariadenia.   Mesto   Spišská   Nová   Ves   môže   obmedziť   a zakázať   parkovanie a státie na pozemkoch, ktoré vlastní a ktoré nie sú cestnými komunikáciami, pokiaľ pritom rešpektuje ustanovenia iných   právnych   predpisov,   zvlášť § 8 ods.   4 zákona o obecnom zriadení. Bez zákonného zmocnenia, ktoré v tomto prípade neexistuje, však nemôže zakázať ani obmedziť   parkovanie   a státie   na pozemkoch   vo   vlastníctve   obce   formou   všeobecne záväzného nariadenia. Preto je čl. 6 VZN v rozpore s čl. 71 ods. 2 ústavy, a tým aj s § 6 ods. 1 druhou vetou zákona o obecnom zriadení.

Článok 7 VZN je v rozpore s čl. 2 ods. 3 ústavy, lebo bez zákonného základu alebo zmocnenia   ukladá   držiteľom   určitej   skupiny   motorových   vozidiel   povinnosť   zabezpečiť státie a parkovanie vo vlastných priestoroch a objektoch, teda ich núti, aby konali niečo, čo im zákon naukladá. Zároveň je v rozpore aj s čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy, lebo ukladá povinnosť   v podzákonnom   normatívnom   právnom   akte,   akým   všeobecne   záväzné nariadenie nesporne je, bez opory v zákone.

Článok   8   VZN   stanovuje   výnimky   z ustanovení   čl.   7   VZN   a sám   osebe   nie   je v rozpore s normami vyššej právnej sily.

Článok 9 VZN opakuje ustanovenia iných predpisov a pre potreby VZN vymedzuje pojmy   verejné   a neverejné   parkovisko.   Nie   je   v rozpore   s namietanými   ustanoveniami noriem vyššej právnej sily.

Článok   10   VZN   určuje,   ktoré   subjekty   sú   zodpovedné   za   údržbu,   čistotu, prevádzkovanie   a poriadok   na   parkovisku.   Údržba,   čistota   a čiastočne   aj   poriadok   na parkovisku   sú   súčasťou   plnenia   úloh   uložených   obci   v   §   4   ods.   3   písm.   e)   zákona o obecnom zriadení.   Prevádzkovanie a čiastočne aj poriadok   na parkovisku   sú   súčasťou plnenia úloh uložených obci § 4 ods. 3 písm. g) zákona o obecnom zriadení. Podľa čl. 68 ústavy   môže   obec   vydávať   všeobecne   záväzné   nariadenia   aj   na   zabezpečenie   úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona. Preto čl. 10 VZN spadá do rámca čl. 68 ústavy.

Článok 11 VZN zakotvuje povinnosť upraviť prevádzku parkoviska prevádzkovým poriadkom odsúhlaseným mestom. Uloženie tejto povinnosti nemá oporu v zákone. Paragraf 4 ods. 3 písm. d) zákona o obecnom zriadení ukladá obci úlohu usmerňovať ekonomickú činnosť v obci, čo na základe čl. 68 ústavy umožňuje obci upraviť aj prevádzku parkovísk formou všeobecne záväzného nariadenia. Článok 2 ods. 3 ústavy však obci zakazuje uložiť bez zákonného základu formou všeobecne záväzného nariadenia povinnosť subjektu, ktorý nie je obci zvlášť podriadený. Článok 68 ústavy v spojení s § 4 ods. 3 písm. d) zákona o obecnom   zriadení   síce   zakladá   príslušnosť   obce   na   vydanie   všeobecne   záväzného nariadenia aj v prevádzkových poriadkoch parkovísk, ale čl. 2 ods. 3 ústavy zakazuje obci uložiť akúkoľvek povinnosť nad rámec zákona. Preto je čl. 11 VZN v rozpore s čl. 2 ods. 3 ústavy.

Článok   12   VZN   ukladá   prevádzkovateľovi   parkoviska   spracovať   okrem prevádzkového   poriadku   aj   parkovací   poriadok   a určuje   jeho   obsah.   O ústavnosti a zákonnosti tejto povinnosti platí to isté čo o povinnosti spracovať prevádzkový poriadok. Preto je aj čl. 12 VZN v rozpore s čl. 2 ods. 3 ústavy. Povinnou súčasťou parkovacieho poriadku je aj stanovenie poplatkov za parkovanie.

Článok 12 VZN sa podľa čl. 9 VZN vzťahuje aj na ostatné komunikácie, ktoré nie sú označené dopravnou značkou „zákaz zastavenia a zákaz státia“, ponechávajú voľný aspoň jeden jazdný pruh široký najmenej 3 m pre každý smer jazdy a nie sú iným spôsobom v rozpore s pravidlami cestnej premávky (napr. obytné zóny a pod.). Článok 12 VZN sa teda vzťahuje   aj   na   parkovanie   na   miestach,   ktoré   nie   sú   žiadnym   spôsobom   vyhradené   na parkovanie.

Paragraf 2 ods. 1 zákona o miestnych poplatkoch zahŕňa do predmetu spoplatnenia poplatkov   za   užívanie   verejného   priestranstva   aj   „dočasné   parkovanie   vozidla   na vyhradenom priestore“.

Článok 12 VZN   sa   však týka   aj poplatkov za   parkovanie aj mimo   vyhradeného priestoru. Preto prekračuje rámec § 2 ods. 1 zákona o miestnych poplatkoch. V rozsahu úpravy   ostatných   komunikácií   je   v rozpore   s čl.   59   ods.   2   ústavy,   lebo   bez   zákonného základu sa týka spoplatňovania parkovania na uvedenom priestore.

Článok   13   VZN   odkazuje   na   bližšiu   úpravu   výberu   poplatkov   v prevádzkových poriadkoch   verejných   parkovísk.   Nie   je   v rozpore   s ustanoveniami   právnych   predpisov uvedenými v návrhu.

Článok 14 VZN upravuje povoľovanie vyhradených parkovísk, čo obci na miestnych komunikáciách   umožňuje   §   116   zákona   o premávke   na   pozemných   komunikáciách. Povoľovanie vyhradených parkovísk patrí do rámca prenesenej štátnej správy vykonávanej obcou. Ústavný   súd   to   konštatoval   už   vo   svojom rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 1/00: „... povoľovanie vyhradených parkovísk na miestnych komunikáciách   však podľa § 116 zákona   č.   315/1996   Z.   z.   o premávke   na   pozemných   komunikáciách   patrí   do   oblasti prenesenej štátnej správy vykonávanej obcami.“ Preto sa na čl. 13 VZN vzťahuje právny názor   z uvedeného   rozhodnutia   ústavného   súdu:   „Zverenie   určitej   časti   štátnej   správy zákonom obci ešte samo osebe nezakladá právomoc obce vydávať v tejto oblasti štátnej správy všeobecne záväzné nariadenia. K tomu je potrebné výslovné zákonné zmocnenie na vydávanie všeobecne záväzných nariadení v danej oblasti štátnej správy“ (III. ÚS 1/00). Tento právny názor nie je potrebné meniť ani po prijatí ústavného zákona č. 90/2001 Z.   z.,   ktorým   sa   mení   a dopĺňa   Ústava   Slovenskej   republiky   č.   460/1992   Zb.   v znení neskorších predpisov (ďalej len „novela ústavy“), ktorý upravil čl. 68 ústavy tak, že obce môžu vydávať všeobecne záväzné nariadenia aj „... na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona...“, lebo na vydávanie všeobecne záväzných nariadení vo veciach preneseného   výkonu   určených   úloh   miestnej   štátnej   správy   sa   vzťahuje   čl.   71   ústavy. Článok 14 VZN teda nie je v súlade s čl. 71 ods. 2 ústavy.

Druhá časť VZN nazvaná Odťahovanie vozidiel a odstraňovanie vrakov upravuje iné otázky ako jeho prvá časť. Preto treba ústavnosť a zákonnosť jej jednotlivých ustanovení posudzovať samostatne.

Článok 15 VZN zakotvuje účel druhej časti VZN, ktorý nadväzuje na úlohy obce podľa § 4 ods. 3 písm. e) a g) zákona o obecnom zriadení, a preto jeho ústavný základ predstavuje čl. 68 ústavy.

Článok 16 VZN vymedzuje predmet a rozsah úpravy druhej časti VZN, do ktorej zahŕňa   aj   reguláciu   práv   a povinností   osôb,   „ktorých   právom   chránené   záujmy   alebo povinnosti boli rozhodnutím dotknuté.“ Podľa čl. 2 ods. 3 a čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy však   nemožno   ukladať   povinnosti   všeobecne   záväzným   nariadením   alebo   iným podzákonným normatívnym právnym aktom, ale len zákonom. Preto je čl. 16 VZN o státí v časti „... práva a povinnosti osôb, ktorých právom chránené záujmy alebo povinnosti boli rozhodnutím dotknuté“ v rozpore s čl. 2 ods. 3 a čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy.

Článok   17   VZN   vymedzuje   personálnu   a územnú   pôsobnosť   VZN   a neodporuje žiadnemu v návrhu uvedenému ustanoveniu zákonov ani ústavy.

Článok   18   VZN   „informuje“   o obsahu   niektorých   zákonných   ustanovení a splnomocňuje Mestskú políciu Spišská Nová Ves vydávať príkaz na odstránenie vozidla tvoriaceho   prekážku   podľa   §   40   ods.   1   a 2   zákona   o premávke   na   pozemných komunikáciách   aj   v rozsahu   stanovenom   podľa   §   40   ods.   4   zákona   o premávke   na pozemných   komunikáciách.   Paragraf   40   ods.   4   zákona   o premávke   na   pozemných komunikáciách splnomocňuje mestskú políciu na vydanie príkazu na odstránenie vozidla tvoriaceho prekážku cestnej premávky. Príkaz na odstránenie vozidla tvoriaceho prekážku cestnej   premávky   je   adresovaný   vždy   subjektu   administratívne   podriadenému   alebo zmluvne zaviazanému voči mestu Spišská Nová Ves (čl. 20 bod 5 druhá veta VZN). Článok 18 ods. 2 VZN vychádza z ustanovenia § 40 ods. 4 a 5 zákona o premávke na pozemných komunikáciách,   ktoré   umožňuje   obci   na   miestnych   komunikáciách   odstrániť   vozidlo tvoriace prekážku cestnej premávky, a teda nie je v rozpore so žiadnym ustanovením ústavy a zákonov uvedeným v návrhu.

Článok 19 ods.   1 VZN   opakuje ustanovenie   §   40   ods.   1   zákona o premávke na pozemných komunikáciách.  

Článok   19   ods.   2   VZN   definuje   pojem   prekážka   cestnej   premávky   používaný v zákone o premávke na pozemných komunikáciách (§ 40). Vymedzenie pojmu prekážka cestnej   premávky   znamená i určenie   okruhu   subjektov,   na ktoré   sa   vzťahuje povinnosť prekážku cestnej premávky odstrániť, a preto je súčasťou právnej úpravy predstavujúcej uloženie   povinnosti   všeobecne   záväzným   nariadením.   Článok   19   ods.   2   VZN   je   teda v rozpore s čl. 2 ods. 3 a s čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy.

Možnosť   odstrániť   prekážku   cestnej premávky má obec ako správca cesty (§ 40 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona o premávke na pozemných komunikáciách), teda ju má v rámci výkonu prenesenej štátnej správy. Na úpravu využitia možnosti odstrániť prekážku cestnej premávky všeobecne záväzným nariadením sa teda vzťahuje čl. 71 ods. 2 ústavy. Keďže obec nemá zákonné splnomocnenie na úpravu využitia možnosti odstrániť prekážku cestnej premávky   ani   na   vymedzenie   pojmov   použitých   v zákone   o premávke   na   pozemných komunikáciách   všeobecne   záväzným   nariadením,   je   aj   definovanie   prekážky   cestnej premávky vo VZN v rozpore s čl. 71 ods. 2 ústavy.

Z rovnakých dôvodov sú v rozpore s čl. 71 ods. 2 ústavy aj ustanovenia čl. 20 ods. 1, 2, 3 a 4 VZN, ktoré tiež vymedzujú pojem prekážka cestnej premávky.

Článok 20 ods. 5 prvá veta VZN zdanlivo určuje, kto vydáva príkaz na odstránenie vozidla tvoriaceho prekážku cestnej premávky.   Pokiaľ túto úlohu zveruje pracovníkom Mestskej polície Spišská Nová Ves, tak určuje, ktorý organizačný útvar administratívne podriadený   orgánom   mesta   môže vydať rozhodnutie   (príkaz)   v rámci právomoci   mesta. Ostatné   ustanovenia   čl.   20   bodu   5   prvej   vety   VZN   obsahovo   len   opakujú   zákonné splnomocnenie   pre   príslušníkov   Policajného   zboru   (§   40   ods.   5   zákona   o premávke   na pozemných   komunikáciách)   a správcu   cesty,   ktorým   je   v prípade   miestnej   komunikácie obec (§ 40 ods. 1 zákona o premávke na pozemných komunikáciách) a v prípade ostatných komunikácií   sú   ním   ministerstvo,   krajský   úrad   a okresný   úrad   (§   3   cestného   zákona). Článok 20 ods. 5 prvá veta VZN teda nie je v rozpore s ustanoveniami právnych predpisov uvádzanými v návrhu.  

Článok   20   ods.   5   druhá,   tretia   a štvrtá   veta   a   ods.   6   upravuje   postup   orgánu rozhodujúceho o odstránení vozidla tvoriaceho prekážku cestnej premávky. Vzťahuje sa aj na   príslušníkov   Policajného   zboru,   ktorým   nemôže   obec   formou   všeobecne   záväzného nariadenia určovať postup plnenia ich služobných úloh a využívania zákonných právomocí. Preto je v rozpore s čl. 13 ods. 1 písm. a) a s čl. 71 ods. 2 ústavy, ako aj s § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení.

Článok 21 VZN upravuje úhradu nákladov za odtiahnutie vozidla predstavujúceho prekážku   cestnej   premávky   a súvisiace   činnosti.   Podľa   §   40   zákona   o premávke   na pozemných   komunikáciách   môže   byť   takéto   vozidlo   odstránené   na   náklady   jeho prevádzkovateľa. Napriek použitiu výrazu poplatok v   čl. 21 VZN teda nejde o poplatok v zmysle zákona o miestnych poplatkoch, ale o náklady za odstránenie takéhoto vozidla. Článok 21 VZN teda   nie je v rozpore s ustanoveniami právnych predpisov   uvádzanými v návrhu.

Článok 22 ods. 1 VZN zavádza pojem vrak, ktorým širšie ako § 103 ods. 1 zákona o premávke na pozemných komunikáciách vymedzuje vozidlo, ktoré musí byť odstránené z cestnej premávky.  

Článok 22 ods. 2 VZN zakazuje umiestňovať na cestách a verejných priestranstvách aj vozidlá, ktoré tam podľa § 103 zákona o premávke na pozemných komunikáciách môžu byť, čiže zakazuje niečo nad rámec zákona. Preto je čl. 22 ods. 1 a 2 VZN v rozpore s čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 1 písm. a) a s čl. 71 ods. 2 ústavy, ako aj s § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení.

Článok 22 ods. 3 VZN označuje nesplnenie zákonnej povinnosti podľa § 103 ods. 4 zákona o premávke na pozemných komunikáciách, ktorú opakovane zakotvuje čl. 22 ods. 3 VZN za priestupok. Obec je podľa § 3 ods. 6 cestného zákona cestným správnym orgánom pre miestne a účelové komunikácie.

Článok 22 ods. 4 VZN neprekračuje zákonný rámec zákona Slovenskej národnej rady č.   372/1990   Zb.   o priestupkoch   v znení   neskorších   predpisov.   Nie   je   v rozpore s ustanoveniami právnych predpisov uvádzanými v návrhu.

Článok 23 ods. 1 VZN ukladá povinnosť vyhľadávať vraky cestnému správnemu orgánu,   ktorým   je   nielen   mesto,   ale   vo   vzťahu   k iným   ako   miestnym   a účelovým komunikáciám aj ministerstvo, krajské úrady a okresné úrady (§ 3 cestného zákona). Na území, čiže v katastrálnom území mesta sa môžu nachádzať aj iné ako miestne a účelové komunikácie, ktorých správcami sú uvedené orgány štátnej správy.

Rovnakú povinnosť ukladá čl. 23 ods. 1 VZN aj príslušníkom Policajného zboru, ktorí   nie   sú   pri   výkone   svojich   služobných   povinností   podriadení   obci,   ba   dokonca   aj „fyzickým a právnickým osobám, čiže komukoľvek. Článok 23 ods. 1 VZN teda ukladá povinnosť nemajúcu oporu v zákone aj subjektom, ktoré nie sú administratívne podriadené mestu, a preto v časti „cestný správny orgán, príslušníci PZ, fyzické a právnické osoby“ nie je v súlade s čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 1 písm. a) ani s čl. 71 ods. 2 ústavy, ako ani s § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení.

Článok 23 ods. 2 VZN neukladá povinnosť subjektu, ktorý by nebol administratívne podriadený alebo zmluvne zaviazaný voči mestu, a preto nie je v rozpore s ustanoveniami právnych predpisov uvádzanými v návrhu.

Článok 24 ods. 1 a 2 VZN ukladá Mestskej polícii Spišská Nová Ves povinnosť zisťovať držiteľov vrakov v zmysle čl. 22 VZN a zaradiť vraky do niektorej z troch tu vytvorených skupín. Článok 24 ods. 3, 4 a 5 VZN upravujú postup pri odstraňovaní vrakov tak, že z cesty alebo iného verejného priestranstva bude odstránené len vozidlo vyradené z cestnej premávky na dlhšie ako jeden rok. Jeho zákonným základom je teda § 103 ods. 4 zákona o premávke na pozemných komunikáciách. Preto nie je v rozpore s ustanoveniami právnych predpisov uvádzanými v návrhu.

Článok 25 VZN upravuje podrobnosti realizácie § 103 ods. 4 druhej vety zákona o premávke   na   pozemných   komunikáciách.   Nie   je   v rozpore   s ustanoveniami   právnych predpisov uvádzanými v návrhu.

Článok 26 VZN umožňuje mestu Spišská Nová Ves zabezpečiť odtiahnutie vozidla prostredníctvom   podnikateľského   subjektu.   Nie   je   v rozpore   s ustanoveniami   právnych predpisov uvádzanými v návrhu.

Článok 27 VZN ods. 1 a 2 upravuje postup pri odťahovaní vozidla. Nie je v rozpore s ustanoveniami právnych predpisov uvedenými v návrhu.   Článok 27 ods. 3 VZN ukladá povinnosť podpísať zápisnicu aj príslušníkovi Policajného zboru, lebo aj tento môže podľa §   40   ods.   5   zákona   o premávke   na   pozemných   komunikáciách   rozhodnúť   o odstránení vozidla.   Všeobecne   záväzným   nariadením   obce   však   nie   je   možné   ukladať   povinnosti policajtom pri výkone ich služby. Preto je čl. 27 ods. 3 VZN v rozpore s čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy a s § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení.

Článok 28 ods. 1 VZN nie je v súlade s čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy ani s § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení, lebo ukladá povinnosť aj policajtovi pri výkone služby, čo je možné len zákonom alebo na základe zákona služobne nadriadeným orgánom.

Článok 28 ods. 2, 3, 4 a 5 VZN upravuje postup realizácie § 40 ods. 1, 4 a 5 a §   103   ods.   4   zákona   o premávke   na   pozemných   komunikáciách.   Nie   je   v rozpore s ustanoveniami právnych predpisov uvedenými v návrhu.

Článok 29 a čl. 30 VZN upravujú postup likvidácie vrakov a vydávania odtiahnutých vozidiel ich držiteľom. Ich zákonným základom sú ustanovenia § 40 ods. 1, 4 a 5 a § 103 ods. 4 zákona o premávke na pozemných komunikáciách. Nie sú v rozpore s ustanoveniami právnych predpisov uvedenými v návrhu.

Článok 31 VZN neprekračuje, okrem výšky sadzby pokuty, ktorú umožňuje uložiť právnickej osobe, rámec zákona o obecnom zriadení (§ 13a zákona o obecnom zriadení) a zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   372/1990   Zb.   o priestupkoch   v znení   neskorších predpisov. Paragraf 13a zákona o obecnom zriadení umožňuje starostovi uložiť pokutu do výšky 100 000,- Sk. Článok 31 ods. 1 VZN mu umožňuje uložiť pokutu 200 000,- Sk, teda prekračuje zákonný rámec. Preto je čl. 31 bod 1 VZN v časti „200 000,- Sk“ v rozpore s čl. 71 ods. 2 prvou vetou ústavy a s § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení.  

Článok 32 VZN určuje, kto je oprávnený kontrolovať dodržiavanie VZN. Medzi orgány oprávnené kontrolovať dodržiavanie VZN zahrnul aj okresný úrad a príslušníkov polície. Všeobecne záväzným nariadením obce nielenže nemožno uložiť povinnosti, ale ani priznať oprávnenia štátnym orgánom. Vyplýva to z čl. 2 ods. 2 ústavy. Preto je čl. 32 ods. 1 VZN v častiach „PZ“   a   „cestný správny orgán“ v rozpore s čl. 71 ods. 2 prvou vetou ústavy a s § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení.

Článok   33   a čl.   34   VZN   nie   sú   v príčinnej   súvislosti   s ustanoveniami   právnych predpisov uvedenými v návrhu.

Tie časti VZN, ktoré nie sú v rozpore s právnymi predpismi vyššej právnej sily, nie je možné samostatne aplikovať. Preto ústavný súd rozhodol, že VZN ako celok nie je v súlade s ustanoveniami ústavy a zákonov uvedenými vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Podľa čl. 125 ods. 3 ústavy ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi   predpismi   uvedenými   v čl.   125   ods.   1   ústavy   je   nesúlad,   strácajú   príslušné predpisy, časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto predpisy vydali,   sú   do   šiestich   mesiacov od vyhlásenia   rozhodnutia ústavného súdu   povinné ich uviesť do súladu s ústavou aj s inými zákonmi. Ak tak neurobia, takéto predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.