SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
III. ÚS 199/2015-26
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. augusta 2015v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcuĽubomíra Dobríka o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoadvokátom JUDr. JCLic. Tomášom Majerčákom, PhD, advokátska kancelária, Južná trieda28, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právana prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Kežmarok v konanívedenom pod sp. zn. 2 Cb 13/2010 takto
r o z h o d o l :
Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cb 13/2010p o r u š e n é b o l o.
Okresnému súdu Kežmarok p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cb 13/2010 konal bez zbytočných prieťahov.
p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovomtisícpäťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Kežmarok p o v i n n ý vyplatiť do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Okresný súd Kežmarok j e p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy konania v sume296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov) na účet jeho právnehozástupcu advokáta JUDr. JCLic. Tomáša Majerčáka, PhD, advokátska kancelária, Južnátrieda 28, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesenímsp. zn. III. ÚS 199/2015 z 12. mája 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehotepodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“) postupom Okresného súdu Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) v konanívedenom pod sp. zn. 2 Cb 13/2010 (ďalej len „napadnuté konanie“).
Predmetom konania, ktorého sa sťažnosť týka, je rozhodovanie o návrhu žalobcuna vydanie bezdôvodného obohatenia v sume „88 125,61 Kč“, pričom sťažovateľ jev procesnej pozícii žalovaného. Od podania návrhu vo veci uplynulo takmer 5 rokov,sťažovateľ tvrdí, že napadnuté konanie trvá neprimerane dlho, je zdĺhavé, neefektívnea nehospodárne, o čom podľa jeho názoru svedčí aj to, že nemožno očakávať v dohľadnejdobe rozhodnutie vo veci samej.
Okrem toho, že sťažovateľ sa domáhal, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavyvyslovil, že postupom okresného súdu bolo porušené jeho základné právo na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho právo na prejednaniezáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zároveň požadovalpriznanie finančného zadosťučinenia v sume 4 000 € a úhradu trov konania.
Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podanímsp. zn. 1 SprO 638/2015 doručeným ústavnému súdu 29. júla 2015, v ktorom vyjadrilsúhlas s upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní pred ústavným súdoma poskytol stručný prehľad procesných úkonov súdu, ako aj účastníkov napadnutéhokonania, z ktorého vyplývajú tieto podstatné skutočnosti:
“15.1.2010 súdu doručený návrh na vydanie platobného rozkazu elektronicky bez ZEP
18.1.2010 návrh doplnený písomne
18.1.2010 sudom vyhotovená výzva na zaplatenie súdneho poplatku v sume 201 €
29.1.2010 súdny poplatok pripísaný na účet súdu
8.2. 2010 VSÚ vydaný platobný rozkaz
16.2.2010 súdu včas doručený odpor žalovaného, súdom vyhotovené uznesenie ⬛⬛⬛⬛ o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť súdny poplatok za odpor ⬛⬛⬛⬛ vo výške
1.3.2010 súdny poplatok za odpor pripísaný na účel súdu
9.3.2010 vec v dôsledku odporu prevedená do registra Cb
16. a 27.4.2010 žiadosť právneho zástupcu žalovaného o odročenie pojednávania pre ⬛⬛⬛⬛ účasť PZ žalobcu na skúške ako člena komisie UPJŠ
28.4.2010 referát sudkyne odročenie pojednávania nový termín pojednávania ⬛⬛⬛⬛ na 24.5.2010
24.5.2010 referát sudkyne na odročenie pojednávania na žiadosť žalobcu ⬛⬛⬛⬛ (bez uvedenia dôvodu)
14.6.2010 pojednávanie s prejednaním veci, odročené na neurčito za účelom ⬛⬛⬛⬛ zadováženia ďalších listinných dôkazov a zistenia možnosti vypočutia ⬛⬛⬛⬛ navrhnutého svedka zdržiavajúceho sa v Anglicku
8.7.2010 súdu doručené informácie zástupcu žalovaného o čase pobytu svedka ⬛⬛⬛⬛ na území SR;
11.10.2010 pojednávanie s prejednaním veci, odročené na neurčito za účelom ⬛⬛⬛⬛ nariadenia znaleckého dokazovania (na návrh žalobcu s uložením ⬛⬛⬛⬛ povinnosti, aby oznámili v lehote 15 dní otázky pre znalca
11. a 19.10.2010 doručené podanie zástupcu žalovaného obsahujúce návrh ⬛⬛⬛⬛ na zváženie dokazovania vzhľadom na kalamitu, ktorá postihla ⬛⬛⬛⬛ rozhodnú oblasť lesa
5.11.2010 súdu doručený zoznam otázok pre znalca zo strany žalobcu
3.4.2012 vyjadrenie žalovaného týkajúce sa nedostatku právomoci súdu konať ⬛⬛⬛⬛ vo veci
28.6.2012 návrh žalovaného na vyslovenie nedostatku právomoci konať
17.9.2013 uznesenie o zamietnutí návrhu žalovaného na vyslovenie nedostatku ⬛⬛⬛⬛ právomoci súdu konať vo veci
7.11.2013 dožiadanie adresované do ČR na vykonanie znaleckého dokazovania
10.3.2014 žiadosť dožiadaného súdu v ČR o rozhodnutí vo veci povinnosti zložiť ⬛⬛⬛⬛ preddavok na trovy znaleckého dokazovania (vyčíslený na 62 171,- Kč)
21.3.2014 vydané uznesenie o uložení povinnosti obom stranám založiť preddavok ⬛⬛⬛⬛ v sume 31 085,50 Kč)
8.4.2014 odvolanie žalovaného proti uzneseniu o povinnosti zložiť preddavok ⬛⬛⬛⬛ na trovy znaleckého dokazovania spolu so žiadosťou o priznanie ⬛⬛⬛⬛ oslobodenia od súdnych poplatkov
20.6.2014 vec predložená odvolaciemu súdu
25.7.2014 vec vrátená s uznesením odvolacieho súdu o zrušení uznesenia ⬛⬛⬛⬛ vo výroku o povinnosti žalovaného zložiť preddavok
1.10.2014 žiadosť dožiadaného súdu o zloženie sumy 31 085,50 Kč z rozpočtových ⬛⬛⬛⬛ prostriedkov súdu s tým, že v opačnom prípade bude dožiadanie ⬛⬛⬛⬛ vrátené bez kladného vybavenia
14.1.2015 uznesenia o úprave učtárne súdu zložiť časť zálohy z rozpočtových ⬛⬛⬛⬛ prostriedkov súdu
16.2.2015 preddavok vyplatený dožiadanému súdu
13.7.2015 urgencia vybavenia dožiadania
22.7.2015 doručený písomný znalecký posudok.“
Rovnaké skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zo súdneho spisu,ktorý mu bol zapožičaný a doručený 29. júla 2015, zistil aj ústavný súd.
Okresný súd k skutkovej a právnej zložitosti sporu vo svojom vyjadrení uviedol,že spor po právnej stránke nepovažuje za náročný, ale považuje ho za náročný po skutkovejstránke (medzinárodný prvok, obťažnosť znaleckého dokazovania v cudzine). Zároveňpredsedníčka okresného súdu pripustila, že v období 2010 2013 zistila dve obdobia̶nečinnosti v trvaní približne jedného roka.
Právny zástupca sťažovateľa v stanovisku doručenom ústavnému súdu 4. augusta2015 vyjadril súhlas s upustením od verejného pojednávania vo veci v konanípred ústavným súdom a zároveň reagoval na vyjadrenie okresného súdu v tom zmysle,že poukázal na revíziu súdnych spisov v roku 2012 a jej výsledky uvedené v správez 25. júna 2013, nesúhlasil s uvedenou zložitosťou znaleckého dokazovania, pretoževyhotovenie znaleckého posudku trvalo po zložení preddavku 3 mesiace.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od nehonemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného právazaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovalabez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovosvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ideo právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahutýchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i právana prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súduodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutiavšeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osobydomáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadneaž právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu(IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdnyporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, abyv súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bolarýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupujev ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná arozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03,IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktickázložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postupsamotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanejveci.
1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľ odporcomo vydanie bezdôvodného obohatenia, ústavný súd konštatuje, že obdobné konania možnozaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, preto dĺžka konania nebola závisláod skutkovej či právnej náročnosti prerokovávanej veci. Pokiaľ ide o obranu súdu, ktorývidel skutkovú náročnosť sporu v medzinárodnom prvku a v nariadení znaleckéhodokazovania v cudzine, ústavný súd konštatuje, že ju nemohol akceptovať, pretožeaj napriek medzinárodnému prvku žalobca (ktorý je cudzím štátnym príslušníkom)poskytoval primeranú súčinnosť a reagoval na výzvy súdu v primeraných lehotách, a pokiaľide o vyžiadane dôkazu z cudziny, samotné vyžiadanie dôkazu (znaleckého posudku)po splnení výzvy dožiadaného súdu trvalo približne päť mesiacov.
2. Správanie sťažovateľov ako účastníkov súdneho konania je druhým kritériompri rozhodovaní o tom, či v namietanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a týmaj k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd v tejto súvislosti nezistil žiadne závažné okolnosti nastrane sťažovateľa, ktoré by relevantne prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania,preto konštatuje, že sťažovateľ v doterajšom priebehu konania poskytoval primeranúsúčinnosť a na výzvy okresného súdu reagoval včas.
3. Napokon ústavný súd posudzoval samotný postup okresného súdu v napadnutomkonaní. Ústavný súd konštatuje, že zistil obdobie nečinnosti v trvaní dvoch rokov,t. j. od doručenia zoznamu otázok pre znalca zo strany žalobcu 5. novembra 2010do 7. novembra 2013, kedy okresný súd doručil žiadosť dožiadanému súdu. Počasuvedeného obdobia okresný súd vydal len jedno uznesenie, ktorým zamietol návrhžalovaného na vyslovenie nedostatku svojej právomoci na konanie vo veci.O nekoordinovanom postupe súdu pri realizácii dožiadania svedčí aj skutočnosť, žeokresnému súdu trvalo vyše roka, kým vyhovel požiadavke dožiadaného súdu zložiťpreddavok na trovy dôkazu. Aj pri zohľadnení doby potrebnej na rozhodnutie o oslobodenísťažovateľa od povinnosti platiť súdne poplatky ústavný súd konštatuje, že okresný súd ajv tejto fáze zabezpečenia dôkazu nepostupoval dostatočne razantne, čo malo za následokďalší prieťah v trvaní 6 mesiacov. Ústavný súd preto konštatuje, že okresný súd sav napadnutom konaní dopustil zbytočných prieťahov v celkovom trvaní dva a pol roka.
V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorejnielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecnéhosúdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnejneistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, abyo jeho veci rozhodol (napr. I. ÚS 376/06, III. ÚS 90/07).
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupomokresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniuzákladného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru, a preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.
Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlok porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, mu prikázal, abyvo veci vedenej pod sp. zn. 2 Cb 13/2010 konal bez zbytočných prieťahov, pretože označenávec nebola v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľa právoplatneskončená (bod 2 výroku nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.
Sťažovateľ žiadal aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume4 000 €, ktoré odôvodnil pretrvávajúcim stavom právnej neistoty, ktorú sťažovateľ považujeza ujmu.
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základnéhopráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžadujenielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúcehoporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomtoprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančnéhozadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskymsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovorupriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku napadnutého konania okresného súdu, ktorápredstavuje viac ako 5 rokov, a zároveň berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadua najmä fakt, že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatneskončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 1 500 € sťažovateľovi za primeranéfinančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu).
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikliv dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca si uplatnil náhradutrov právneho zastúpenia, ktorú vyčíslil v sume 444,66 €.
Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpeniaadvokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstvaspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátovza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemernámesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2014v sume 839 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde)náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2015 (prípravaa prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 139,83 €. Ďalej má právny zástupcasťažovateľa nárok aj na náhradu režijného paušálu za dva úkony právnej služby podľavyhlášky vykonané v roku 2015 po 8,39 €. Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal,zodpovedá sume 296,44 €. Pokiaľ ide o stanovisko právneho zástupcu doručené ústavnémusúdu 4. augusta 2015, tak za tento úkon náhradu trov ústavný súd nepriznal, pretože totopísomné podanie vo veci samej neprinieslo nové skutočnosti alebo informácie, ktoré byústavnému súdu neboli už skôr známe zo sťažnosti a z predloženého súdneho spisu.
Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účetprávneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP)v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jehodoručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. augusta 2015