znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 199/06-28

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   v senáte   zloženom   z predsedu   Juraja   Babjaka a zo sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríka vo veci sťažnosti R. F., B., zastúpeného advokátkou   JUDr. A.   K.,   B.,   pre   namietané   porušenie   jeho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky,   ako   aj   pre   namietané   porušenie   jeho práva   na   prejednanie   veci   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného   súdu   Bratislava III   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   10 C 128/96   v   období po 15. decembri 2004 na neverejnom zasadnutí 19. októbra 2006 takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 128/96 v období po 15. decembri   2004   p o r u š i l   základné   právo   R.   F.   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   10 C 128/96 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3.   R.   F.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk (slovom   štyridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Bratislava   III p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava III   j e   p o v i n n ý   zaplatiť náhradu trov konania R. F. v sume 6 888 Sk (slovom šesťtisícosemstoosemdesiatosem slovenských korún) na účet jeho právnej zástupkyne, advokátky JUDr. A. K., B., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 199/06-9   z   21.   júna   2006   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na konanie sťažnosť (zo 4. apríla 2006) R. F., B. (ďalej aj „sťažovateľ“), zastúpeného   advokátkou   JUDr. A.   K.,   B.,   pre namietané   opätovné   porušenie   jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 128/96 v období po 15. decembri 2004.

Vo svojej sťažnosti sťažovateľ prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne uviedol, že sa žalobou podanou okresnému súdu 6. júna 1996 domáhal určenia neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru. V konaní dochádzalo už od začiatku k zbytočným prieťahom, v dôsledku čoho sa sťažovateľ obrátil na ústavný súd (17. júna 2004), ktorý nálezom č. k. IV. ÚS 208/04-23 z 15. decembra 2004 vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v označenom konaní, prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov a priznal   sťažovateľovi   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   50 000 Sk, ako aj náhradu trov konania.

Sťažovateľ tvrdí, že aj napriek nálezu ústavného súdu a jeho príkazu okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov je okresný súd v označenom konaní prakticky nečinný, keď do 4. apríla 2006 „... nebol vo veci opätovne urobený žiaden úkon smerujúci k meritórnemu   rozhodnutiu...“, v dôsledku   čoho   sťažovateľ   podľa   svojho   tvrdenia v decembri 2005   a   v   marci 2006   podal   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní,   no   zo   strany okresného súdu nedostal „... žiadnu odpoveď, ani sa vo veci nezačalo žiadnym spôsobom konať“.

Na základe tejto argumentácie sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a porušenie jeho práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 128/96, aby   prikázal   okresnému   súdu   konať   v predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   aby priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk a náhradu trov konania pred ústavným súdom v sume 6 888 Sk.

V podaní   doručenom   ústavnému   súdu   27.   júla   2006   sťažovateľ   prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne oznámil, že súhlasí s upustením od verejného ústneho pojednávania v predmetnej veci.

Na   základe   výziev   ústavného   súdu   zo 17.   júla   2006   a z 22.   augusta   2006   sa k sťažnosti   vyjadril   okresný   súd   prostredníctvom   svojho   predsedu.   V prílohe   listu sp. zn. Spr. 3625/2006 zo 4. septembra 2006, doručenom ústavnému súdu 8. septembra 2006,   predložil   predseda   okresného   súdu   stanovisko   súčasnej   zákonnej   sudkyne v posudzovanom   konaní   k sťažnosti,   s obsahom   ktorého   sa   stotožnil.   V uvedenom stanovisku   zákonná   sudkyňa   uvádza: „... V   predmetnej   veci   je   nariadený   termín pojednávania   na   deň   4.   10.   2006.   Po predložení   spisu   v   januári   2005   som   vo   veci nenariadila na prvý polrok uvedeného roka   termín pojednávania z dôvodu,   že v mne určené   pojednávacie   dni   som   už mala   nariadené   pojednávania   v   iných   mne pridelených veciach. V období od 1. 7. 2005 do 31. 12. 2005 som bola dočasne pridelená na výkon funkcie sudcu na Krajský súd v Bratislave. Po predložení spisu po návrate zo stáže som v predmetnej veci okamžite nekonala z dôvodu vysokej pracovnej zaťaženosti, keďže po mojej polročnej neprítomnosti na Okresnom súde Bratislava III, bola potreba konať vo všetkých veciach v mne pridelenom súdnom oddelení.“

Predseda   okresného   súdu   ústavnému   súdu   zároveň   oznámil,   že   súhlasí z prerokovaním sťažnosti sťažovateľa bez nariadenia ústneho pojednávania.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich stanoviskami,   ako   aj   s obsahom   súdneho   spisu   okresného   súdu   týkajúceho   sa posudzovaného   konania   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávania   nemožno   očakávať ďalšie   objasnenie   veci.   V dôsledku   toho   senát   ústavného   súdu   sťažnosť   prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len na základe predložených listín a obsahu spisu okresného súdu vo veci sp. zn. 10 C 128/96.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania, ako aj z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci.

Sťažovateľ podal okresnému súdu 6. júna 1996 žalobu, ktorou sa proti S., B. (ďalej aj „zamestnávateľ“   alebo   „žalovaný“),   domáhal   určenia   neplatnosti   okamžitého   zrušenia pracovného pomeru zo strany žalovaného listom z 15. apríla 1996, ako aj náhrady mzdy. V súvislosti   so   sťažnosťou   sťažovateľa   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy zbytočnými prieťahmi na strane okresného súdu v označenom konaní bol ústavnému súdu 18. novembra 2004 zaslaný spis okresného súdu   týkajúci   sa   predmetnej   veci   a   okresnému   súdu   bol   vrátený   20.   decembra   2004. Nálezom č. k. IV ÚS 208/04-23 z 15. decembra 2004 ústavný súd vyslovil, že základné právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy postupom okresného súdu v konaní sp. zn. 10 C 128/96 porušené bolo. Ústavný súd zároveň   prikázal   okresnému   súdu   konať   vo   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 50 000 Sk. Nález ústavného súdu nadobudol právoplatnosť 27. januára 2005.

Dňa 10. marca 2006 nahliadla do spisu koncipientka právnej zástupkyne sťažovateľa. Listom z 31. marca 2006 odpovedal podpredseda okresného súdu na sťažnosti sťažovateľa z 9. decembra 2005 a z 9. marca 2006 týkajúce sa prieťahov v označenom konaní.

Zákonná sudkyňa nariadila 21. júla 2006 pojednávanie vo veci na 4. október 2006 a uložila predvolať naň účastníkov a právnych zástupcov.

III.

3.1 Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy: „Každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov...“

Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru: „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola... v primeranej lehote prejednaná... súdom...“

Povinnosťou súdov, vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov v kontexte medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky garantovať právo na prerokovanie veci v primeranej dobe vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 dohovoru, je zabezpečiť odstránenie stavu právnej neistoty osoby domáhajúcej sa súdneho rozhodnutia v primeranej dobe (obdobne napr. III. ÚS 111/04, III. ÚS 11/05, III. ÚS 81/05).

Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty, dochádza až právoplatným súdnym rozhodnutím v prerokúvanej veci. Preto na splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby všeobecné súdy vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. I. ÚS 10/98, III. ÚS 29/03).

Otázku existencie zbytočných   prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy alebo práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu podľa   právnej   a faktickej   zložitosti   veci,   podľa   správania   účastníka   konania   a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (obdobne napr. III. ÚS 175/04, III. ÚS 229/04).

3.2   Predmetom ústavnej sťažnosti je časť civilného konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 10 C 128/96 v období po 15. decembri 2004. Existencia zbytočných prieťahov   v tomto   konaní   v období   do   15.   decembra   2004   bola   predmetom   posúdenia zo strany   ústavného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   IV.   ÚS   208/04   na   základe predchádzajúcej sťažnosti sťažovateľa doručenej ústavnému súdu 17. júna 2004. Ústavný súd nálezom č. k. IV. ÚS 208/04-23 z 15. decembra 2004 vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   postupom   okresného   súdu   v označenom   konaní,   prikážuc   okresnému   súdu,   aby v ďalšom priebehu tohto konania postupoval bez zbytočných prieťahov.

Už v náleze č. k. IV. ÚS 208/04-23 z 15. decembra 2004 ústavný súd vyslovil, že posudzované   konanie   vedené   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   10   C   128/96   nemožno kvalifikovať ako „... právne a skutkovo zložité...“ , keďže „... žaloby tohto typu tvoria štandardnú   súčasť   rozhodovacej   činnosti   všeobecných   súdov...“.   Predmetom   konania   je žaloba sťažovateľa, ktorou sa domáha určenia neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru   zo   strany   zamestnávateľa   a zaplatenia   náhrady   mzdy   z neplatného   skončenia pracovného pomeru.

Ani v období po 15. decembri 2004 nebola v posudzovanom konaní zistená žiadna skutočnosť   opodstatňujúca   zmenu   záveru   ústavného   súdu   ohľadne   posúdenia   skutkovej alebo   právnej   zložitosti   tejto   veci   v porovnaní   s jeho   názorom   vysloveným   v už spomínanom náleze č. k. IV. ÚS 208/04-23 z 15. decembra 2004. Posudzované konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 10 C 128/96 teda nemožno hodnotiť ako právne alebo fakticky zložitú vec ani v období po 15. decembri 2004.

3.3   Ústavný   súd,   skúmajúc   správanie   sťažovateľa   v tomto   konaní   v období po 15. decembri   2004,   nezistil   žiadne   okolnosti,   v   dôsledku   ktorých   by   mohlo   dôjsť k závažnejšiemu spomaleniu postupu okresného súdu pri prerokovaní a rozhodnutí uvedenej právnej veci.

3.4   Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu. Ten zostal v období od januára 2005 do 21. júla 2006, keď zákonná sudkyňa nariadila pojednávanie vo veci na 4. október 2006, v konaní prakticky nečinný bez toho, aby jeho postupu bránila relevantná procesná prekážka.

V dôsledku   uvedenej   nečinnosti   (približne   jeden   a pol   roka)   došlo   k ďalšiemu predĺženiu   už   aj   tak   zjavne   neprimeranej   celkovej   doby   posudzovaného   konania bez výraznejšieho   posunu   (pokiaľ   ide   o jeho   stav)   k meritórnemu   rozhodnutiu   vo   veci. Ústavný   súd   pripomína,   že   poskytnutie   reálnej   súdnej   ochrany   účastníkovi   konania nevyhnutne predpokladá jej poskytnutie v rozumnom čase zodpovedajúcom povahe práv, ktoré   sú   predmetom   konania,   a reálnym   okolnostiam   prejednávanej   veci   (napr.   nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 49/04 zo 17. júna 2004).

Dobu posudzovaného konania (viac ako desať rokov od podania žaloby) nemožno vzhľadom na jeho predmet a charakter (pracovnoprávny spor týkajúci sa určenia neplatnosti okamžitého   skončenia   pracovného   pomeru   zo   strany   zamestnávateľa)   považovať za primeranú v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru a postup okresného súdu v predmetnej veci za zlučiteľný so základným právom sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Okrem   dlhodobej   a z ústavného   hľadiska neodôvodnenej   nečinnosti   okresného   súdu   v konaní   o tom   svedčí   aj   fakt,   že   medzi pojednávaním nariadeným na 4. október 2006 a posledným predchádzajúcim pojednávaním, na ktorom bolo vykonané relevantné dokazovanie (ide o pojednávanie konané 14. februára 2000) je časové rozpätie viac ako šesť a pol roka. Ústavný súd preto dospel k záveru, že uvedené   práva   sťažovateľa   boli   postupom   okresného   súdu   v posudzovanom   konaní   aj v období po 15. decembri 2004 porušené (bod 1. výroku nálezu).

3.5   Podľa   čl.   127   ods.   2   druhej   vety   ak   porušenie   práv   alebo   slobôd   vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Pretože   ústavný   súd   zistil,   že   nečinnosťou   okresného   súdu   došlo   k   porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádza (bod 2 výroku nálezu).

3.6 Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 40 000 Sk z dôvodu nemajetkovej ujmy spôsobenej pretrvávajúcim stavom právnej neistoty v súvislosti s posudzovaným konaním, a to aj napriek predchádzajúcemu nálezu ústavného súdu z 15. decembra 2004.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Pretože porušenie základného práva sťažovateľa, ktoré ústavný súd zistil, nemožno napraviť obnovením stavu pred jeho porušením a výrok ústavného súdu deklarujúci toto porušenie   nemožno   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu   považovať   za   dostatočnú   a účinnú nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   priznal   v tomto   prípade   finančné   zadosťučinenie   v   plnej   výške uplatnenej v sťažnosti, t. j. v sume 40 000 Sk (bod 3 výroku nálezu), zohľadňujúc predmet, charakter a dobu posudzovaného konania, dĺžku zbytočných prieťahov v konaní (jeden a pol roka)   a   s   nimi   spojenú   nemajetkovú   ujmu   sťažovateľa.   Jej   závažnosť   nepochybne podstatným spôsobom zvyšuje fakt, že k zbytočným prieťahom v postupe okresného súdu v posudzovanom   konaní   došlo   opakovane   po   tom,   čo   ústavný   súd   nálezom č. k. IV. ÚS 208/04-23   z 15.   decembra   2004   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v predmetnom konaní a prikázal   mu   postupovať   v jeho   ďalšom   priebehu   bez   zbytočných   prieťahov   (obdobne napr. III. ÚS 142/06).

3.7   Sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadal, aby mu ústavný súd priznal náhradu trov konania pred ústavným súdom v sume 6 888 Sk, ktorá pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia, za dva úkony právnej služby realizované v roku 2006 a z   režijného   paušálu   vrátane dane   z pridanej   hodnoty,   ktorej   platiteľkou   je   právna zástupkyňa.

Ústavný súd pri rozhodovaní o požadovanej náhrade trov vychádzal z ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Pri   stanovení   výšky   priznanej   náhrady   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa vychádzal ústavný súd z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a), c), § 16 ods.   3   a §   18   ods.   1   a   3   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) s tým, že predmet konania   pred   ústavným   súdom   o sťažnosti   v zmysle   čl.   127   ústavy   je   v zásade nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením, alebo   s   hodnotou   predmetu   sporu,   o ktorom   sa   koná   pred   všeobecným   súdom (napr. I. ÚS 129/03, III. ÚS 11/05).

Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v roku 2006 v konaní pred ústavným súdom predstavuje čiastku 2 730 Sk a hodnota režijného paušálu 164 Sk.

V súlade s uvedenými ustanoveniami vyhlášky č. 655/2004 Z. z. mohol sťažovateľ požadovať náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2006 (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie vo veci – sťažnosť), teda [2x 2 730 Sk + 2x 164 Sk] + 19 % DPH, spolu 6 888 Sk.

Ústavný súd preto priznal sťažovateľovi podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde náhradu trov právneho zastúpenia v uplatnenej výške 6 888 Sk (bod 4 výroku nálezu).

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej   zástupkyne   sťažovateľa   (§ 31a   zákona   o ústavnom   súde   v spojení   s   § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. októbra 2006