znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 199/03-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra 2003 predbežne prerokoval sťažnosť J. D., toho času v Ústave na výkon väzby v B. B., ktorou   namietal   porušenie   svojich   práv   postupom   orgánov   činných   v trestnom   konaní vedenom v súčasnosti na Krajskom úrade justičnej polície Policajného zboru v Trenčíne pod sp. zn. ČVS: KUJP-19/OVVK-2003, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. D.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júna 2003 doručená   sťažnosť   J.   D.,   toho   času   v Ústave   na   výkon   väzby   v B.   B.   (ďalej   len „sťažovateľ“), v ktorej uviedol, že je väzobne trestne stíhaný pre podozrenie zo spáchania viacerých trestných činov krádeže a poškodzovania cudzej veci podľa § 247 ods. 2 a 4 a § 257 ods. 1 Trestného zákona. Namietal, že zo strany orgánov činných v trestnom konaní nebolo rešpektované jeho právo (ako obvineného) nevypovedať, že bol prostredníctvom fyzického a psychického nátlaku donútený k priznaniu, že mu nebolo umožnené vypovedať v prítomnosti advokáta. Sťažovateľ okrem iného taktiež uviedol: „Nechcem byť vo väzbe za niečo, čo som nespravil. Mám aj svedkov, ktorí potvrdia moju nevinu. Ale neviem, či už boli do dnešného dňa vypočutí. Ako svedkov som ich navrhol vypočuť už koncom februára a do dnes (12. 6. 2003) som nebol oboznámený, či ich vypočuli. Navyše mi do dnes (12. 6. 2003) nebolo umožnené nazretie do spisov. Spisy som vôbec od začiatku nečítal.(...)Prečo by som trebárs   nemohol   byť   stíhaný   na   slobode?   Po   prepustení   na   slobodu   mám   prácu   aj s ubytovaním. Pracoval som tam aj pred mojím zadržaním.(...)Doposiaľ boli všetky moje žiadosti o prepustenie na slobodu zamietnuté. Navyše sa robia prieťahy vo vyšetrovaní. Stále som v prípravnom konaní.(...)“

V uvedenej sťažnosti sťažovateľ taktiež požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

Ústavný súd listom   z 28. júla 2003 podrobne poučil sťažovateľa o náležitostiach kvalifikovaného   návrhu   na   začatie   konania   pred   ústavným   súdom   a o zákonných podmienkach,   za   ktorých   môže   ústavný   súd   ustanoviť   fyzickej   alebo   právnickej   osobe v konaní právneho zástupcu.

V uvedenom liste vyzval ústavný súd sťažovateľa, aby v lehote 21 dní od doručenia výzvy   doplnil   svoju   sťažnosť   a odstránil   jej   nedostatky   aspoň   v rozsahu   potrebnom   na posúdenie, či sú splnené podmienky na to, aby mu bol ustanovený právny zástupca v konaní pred   ústavným   súdom,   predovšetkým   či   v   jeho   prípade   nejde   o zrejme   bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

Sťažovateľ sťažnosť doplnil ďalším podaním doručeným ústavnému súdu 4. augusta 2003,   ku   ktorému   pripojil   aj   uznesenie   vyšetrovateľa   Krajského   úradu   justičnej   polície Policajného zboru v Trenčíne sp. zn. ČVS: KUJP-19/OVVK-2003 z 8. apríla 2003, ktorým rozhodol o spojení trestných vecí sťažovateľa vedených pôvodne pod sp. zn. ČVS: OUJP- 19/2002 na Okresnom úrade justičnej polície Policajného zboru v P. (pre trestný čin krádeže a iné) a pod sp. zn. ČTS: ORP-417/PE-2002 na Obvodnom oddelení Policajného zboru v P. (pre   trestný   čin   podvodu   spolupáchateľstvom)   na   spoločné   konanie.   Pripojil   tiež vlastnoručný opis listu Okresnej prokuratúry P. č. k. Pv 65/02-230 z 22. júla 2003, ktorým bol   upovedomený,   že   jeho   trestné   oznámenie   na   príslušníkov   Obvodného   oddelenia Policajného zboru v P. bolo odstúpené na vybavenie Vojenskej obvodovej prokuratúre B., ako aj vlastnoručný opis listu Kancelárie Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu zo 7. júla 2003, ktorým potvrdila prijatie jeho sťažnosti.

Navrhovateľ však napriek výzve ústavného súdu neodstránil nedostatky sťažnosti doručenej ústavnému súdu 16. júna 2003 v rozsahu potrebnom na posúdenie, či sú splnené podmienky na to, aby mu bol ustanovený právny zástupca v konaní pred ústavným súdom.

Sťažovateľ nepredložil   ústavnému   súdu   žiadne   dôkazy   o svojich   tvrdeniach   ani listiny   preukazujúce   využitie   dostupných   a účinných   právnych   prostriedkov   nápravy vo vzťahu k zbytočným prieťahom v konaní, ktoré namietal, ani vo vzťahu k rozhodnutiam o vzatí do väzby, resp. predĺžení väzby (nepredložil žiadne väzobné rozhodnutia týkajúce sa jeho osoby).

II.

1.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   sťažnosť   predbežne   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

2.   Sťažnosť   sťažovateľa   nespĺňala   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 a § 50 zákona o ústavnom súde vrátane požiadavky povinného právneho zastúpenia sťažovateľa v konaní advokátom alebo komerčným právnikom.

Sťažovateľ požiadal ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu.

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 30 ods. 1 a 2 a § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku môže ústavný súd ustanoviť fyzickej alebo právnickej osobe právneho zástupcu, advokáta, ak taká osoba o to požiada, ak to odôvodňujú jej pomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

Tieto tri predpoklady na ustanovenie zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu vyhovieť.

Ústavný súd listom   z 28. júla 2003 podrobne poučil sťažovateľa o náležitostiach kvalifikovaného   návrhu   na   začatie   konania   pred   ústavným   súdom   a o zákonných podmienkach,   za   ktorých   môže   ustanoviť   fyzickej   alebo   právnickej   osobe   v konaní právneho zástupcu. Zároveň vyzval sťažovateľa na doplnenie sťažnosti aspoň v rozsahu potrebnom na posúdenie, či sú splnené podmienky na to, aby mu bol v konaní ustanovený právny zástupca, predovšetkým či v jeho prípade nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

Po doplnení sťažnosti sťažovateľom podaním doručeným ústavnému súdu 4. augusta 2003   ústavný   súd   sťažnosť   (vrátane   sťažovateľovej   žiadosti   o ustanovenie   právneho zástupcu) na svojom neverejnom zasadnutí predbežne prerokoval a dospel k záveru, že nie sú splnené zákonom ustanovené podmienky na to, aby mu bol v konaní ustanovený právny zástupca,   pretože   v danom   prípade   ide   zo   strany   sťažovateľa   o   zrejme   bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

Zrejme   bezúspešné   uplatňovanie   nároku   na   ochranu   ústavnosti   vo   vzťahu k námietkam týkajúcim sa trestného stíhania.

3. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietanú neústavnosť trestného stíhania porušením práva   odoprieť   výpoveď,   porušením   práva   na   obhajobu   (donucovaním   k priznaniu, neprítomnosťou obhajcu pri výsluchu), prihliadal ústavný súd na tvrdenie sťažovateľa, že jeho trestná vec sa nachádza v štádiu prípravného konania (trestné konanie nebolo teda doposiaľ právoplatne skončené).

Sťažovateľ   sa   teda   ochrany   svojich   práv   a slobôd,   porušenie   ktorých   namieta v konaní pred ústavným súdom, môže využitím oprávnení, ktoré mu priznáva ustanovenie § 33 ods. 1 a 3 v spojení s § 12 ods. 1 a 8 Trestného poriadku (podávaním návrhov, žiadostí a opravných prostriedkov), domáhať sám (alebo prostredníctvom ustanoveného obhajcu) priamo v trestnom konaní, v prípade podania ožaloby aj pred súdom.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti poskytuje pritom ústavnú ochranu   podľa   čl.   127   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) rozhodovaním o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb len za podmienky, že o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   čl.   142   ods.   1   ústavy   súdy   (všeobecné)   rozhodujú   v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Rozhodovanie   v trestnej   veci   sťažovateľa   teda   ústava   zveruje   do   právomoci všeobecných súdov, pričom tieto sú v plnej miere oprávnené, ale aj povinné (napr. § 186 písm. e) a f) Trestného poriadku) v trestnom konaní skúmať aj skutočnosti, ktoré sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal.

4. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané zbytočné prieťahy v konaní, ústavný súd konštatuje,   že   sťažovateľ   aj   napriek   výzve   z   28.   júla   2003   nepredložil   dôkazy,   že   na zbytočné   prieťahy „vo   vyšetrovaní“,   ktoré   v sťažnosti   namieta,   upozornil   prokurátora vykonávajúceho dozor nad prípravným konaním v jeho trestnej veci.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa   §   167   Trestného   poriadku   obvinený a poškodený   majú právo   kedykoľvek v priebehu vyšetrovania žiadať prokurátora, aby boli odstránené prieťahy vo vyšetrovaní alebo závady v postupe vyšetrovateľa alebo policajného orgánu. Žiadosť nie je viazaná lehotou.   Túto   žiadosť,   ktorú   treba   prokurátorovi   ihneď   predložiť,   musí   prokurátor   bez meškania vybaviť. O výsledku preskúmania musí byť žiadateľ upovedomený.

Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   trestné   stíhanie   sťažovateľa   v predmetnej   veci   (pre podozrenie zo spáchania trestných činov krádeže a poškodzovania cudzej veci podľa § 247 ods. 2 a 4 a § 257 ods. 1 Trestného zákona) začalo v januári 2003 a vec sa nachádza stále v štádiu prípravného konania, považuje ústavný súd vyčerpanie tohto právneho prostriedku nápravy za zákonom ustanovenú podmienku prípustnosti sťažnosti sťažovateľa v tejto časti (§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

Zrejme   bezúspešné   uplatňovanie   nároku   na   ochranu   ústavnosti   vo   vzťahu k námietkam týkajúcim sa väzby.

5.   Sťažovateľ   aj   napriek   podrobnému   poučeniu   ústavného   súdu   nedoplnil   svoju sťažnosť v stanovenej lehote a ani neskôr (až do dňa jej predbežného prerokovania) v súlade s požiadavkami obsiahnutými vo výzve ústavného súdu z 28. júla 2003. Nepredložil žiadne väzobné rozhodnutia týkajúce sa jeho osoby ani žiadne iné listiny týkajúce sa jeho väzby, na základe   ktorých   by   bolo   možné   dospieť   k   záveru,   že   v danom   prípade   bola   splnená podmienka   pre   ustanovenie   právneho   zástupcu   v konaní   ústavným   súdom,   teda   že u sťažovateľa nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

Ústavný súd je nútený konštatovať, že sťažovateľ napriek výzve ústavného súdu neodstránil   nedostatky   svojho   podania,   nepreukázal   využitie   dostupných   a účinných právnych   prostriedkov   nápravy   pri   ochrane   svojich   práv   v súvislosti   s väzbou,   ktorú vykonáva,   a nepredložil   ústavnému   súdu   ani   žiadne   dôkazy,   z ktorých   by   vyplývala možnosť porušenia jeho práv v súvislosti s uvedenou väzbou.

V dôsledku   uvedenej   skutočnosti   sťažnosť   sťažovateľa   v čase   jej   predbežného prerokovania ústavným súdom neobsahovala v časti týkajúcej sa námietok sťažovateľa proti väzbe také konkrétne skutočnosti, ktoré by mohli byť predmetom konania ústavného súdu v merite veci. Na základe uvedenej skutočnosti dospel ústavný súd k záveru, že aj pokiaľ ide o túto časť sťažnosti, nie sú splnené zákonom ustanovené podmienky na to, aby bol sťažovateľovi v konaní ustanovený právny zástupca, pretože v danom prípade ide z jeho strany o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

6. Ak ústavný súd primerane aplikujúc (§ 31a zákona o ústavnom súde) ustanovenia § 5 ods. 1 a § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a § 33 ods. 3 Trestného poriadku poučí sťažovateľa o jeho procesných právach a povinnostiach v konaní o sťažnosti podľa čl. 127   ústavy   s cieľom   poskytnúť   mu   plnú   možnosť   na   uplatnenie   ústavnej   ochrany   jeho základných práv a slobôd a poučí sťažovateľa o tom, ako treba opravu alebo doplnenie sťažnosti urobiť, je procesnou povinnosťou sťažovateľa výzvu ústavného súdu a pokyny na opravu alebo doplnenie sťažnosti v nej obsiahnuté rešpektovať. V prípade nerešpektovania uvedenej povinnosti sťažovateľom ústavný súd sťažnosť pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietne.

Sťažnosť   sťažovateľa   v čase   jej   predbežného   prerokovania   ústavným   súdom nespĺňala náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 a § 50 zákona o ústavnom súde (vrátane požiadavky povinného právneho zastúpenia sťažovateľa   v konaní   kvalifikovaným   právnym   zástupcom),   pričom   ústavný   súd   pri   jej predbežnom   prerokovaní   (v   rámci   ktorého   prerokoval   aj   sťažovateľovu   žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu) dospel k záveru, že nie sú splnené zákonom ustanovené podmienky   na   to,   aby   mu   bol   v konaní   ustanovený   právny   zástupca,   pretože   v danom prípade ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2003