SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 198/2016-9
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2016predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,zastúpenej advokátkou JUDr. Gabrielou Borovskou, advokátska kancelária, Kpt. Nálepku1072/20, Michalovce, pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva naprejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Michalovce v konanívedenom pod sp. zn. 21 C 6/2010 a postupom Krajského súdu v Košiciach v konanívedenom pod sp. zn. 2 Co 773/2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. marca 2016doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnéhosúdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 6/2010(ďalej aj „napadnuté konanie okresného súdu“) a postupom Krajského súdu v Košiciach(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 773/2014 (ďalej aj „napadnutékonanie krajského súdu“).
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že je účastníkom napadnutého konaniana okresnom súdu v procesnej pozícii žalobkyne, ktorého predmetom je určenie, že kúpnazmluva uzavretá medzi žalovaným v prvom a druhom rade je neplatná. Sťažovateľkauvádza, že okresný súd v napadnutom konaní vo veci samej už dvakrát meritórne rozhodol,naposledy rozsudkom zo 4. marca 2014, ktorým návrh sťažovateľky zamietol. Sťažovateľkapodala 28. apríla 2014 proti označenému rozsudku odvolanie, o ktorom krajský súdv konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 773/2014 do podania sťažnosti nerozhodol.Sťažovateľka uvádza, že súdny spis bol predložený odvolaciemu súdu 8. augusta 2014.Sťažovateľka namieta, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní a postupomkrajského súdu v napadnutom konaní dochádza k zbytočným prieťahom, a tým ajk porušovaniu jej označených práv.
S poukazom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, žeokresný súd v napadnutom konaní a krajský súd v napadnutom konaní porušil jej základnéprávo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby ústavný súdkrajskému súdu prikázal v predmetnej veci konať bez zbytočných prieťahov a aby priznalfinančné zadosťučinenie sťažovateľke v sume 5 000 €, ako aj náhradu trov právnehozastúpenia.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojhozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru postupom okresného súdu, ako aj krajského súdu v napadnutom konaní.
1. Pokiaľ ide o napadnutý postup okresného súdu v označenom konaní, ústavný súdpoukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej jednou zo základných pojmovýchnáležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je požiadavka smerovania sťažnosti protiaktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľky.Uvedený názor vychádza z princípu, podľa ktorého sťažnosť zohráva aj významnúpreventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahudo základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní základných právďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že okresný súd v označenej veci sťažovateľky užrozhodol meritórne rozsudkom zo 4. marca 2014 a v súčasnosti sa vec nachádzana krajskom súde, kde prebieha odvolacie konanie. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súdkonštatuje, že okresný súd v čase doručenia sťažnosti sa už nemohol dopúšťať zbytočnýchprieťahov, a teda porušovať označené práva sťažovateľky, preto ústavný súd sťažnosťv tejto časti smerujúcej proti postupu okresného súdu v napadnutom konaní v rámcipredbežného prerokovania odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jejzjavnej neopodstatnenosti.
2. Pokiaľ ide o napadnutý postup v označenom konaní vedenom pred krajskýmsúdom, ústavný súd vychádzajúc z tvrdení sťažovateľky, že odvolacie konanie začalo8. augusta 2014, konštatuje, že v čase doručenia sťažnosti dĺžka napadnutého konaniapredstavovala približne 18 mesiacov.
Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti v tejto časti konštatuje, že ju bolo potrebnéodmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti. Z judikatúry ústavného súdu totižvyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následokporušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03, III. ÚS 372/09). V prípade, keďústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takýmivýznamnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmyslečl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku(napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00),alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. IV. ÚS 221/05, III. ÚS 126/2010,I. ÚS 96/2011).
Vzhľadom na uvedené zistenia ústavný súd konštatuje, že dĺžka napadnutého konaniasama osebe nemá takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možné po prijatí sťažnosti naďalšie konanie konštatovať porušenie označených práv sťažovateľky, preto jej sťažnosťv tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú(podobne napr. I. ÚS 96/2011, III. ÚS 541/2011, III. ÚS 7/2015).
K takémuto záveru ústavný súd dospel aj s prihliadnutím na rozhodovaciu praxa judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v obdobných veciach, podľa ktorej dĺžkasúdneho konania na jednom stupni v trvaní dva až tri roky, v závislosti od povahy veci, nieje v rozpore s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať saďalšími návrhmi sťažovateľky, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenieporušenia práva alebo slobody (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy).
Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľke obrátiť saopätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti v napadnutom konanína krajskom súde dochádzalo k zbytočným prieťahom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. apríla 2016