znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 198/2013-44

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. júla 2013 v senáte zloženom   z   predsedu   Jána   Auxta   a   zo   sudcov   Ľubomíra   Dobríka   a   Rudolfa   Tkáčika prerokoval prijatú sťažnosť Mgr. I. L., B., zastúpenej advokátkou JUDr. D. M., B., vo veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie jej záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 12 C/45/2009 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Mgr. I. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C/45/2009 p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   I   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   12   C/45/2009 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. I. L. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný   súd   Bratislava   I j e   p o v i n n ý   uhradiť   Mgr.   I.   L.   trovy   konania v sume   323,50   €   (slovom   tristodvadsaťtri   eur   a   päťdesiat   centov)   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jej právnej zástupkyne advokátky JUDr. D. M., B.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 198/2013-26 zo 14. mája 2013 prijal v časti na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. I. L. (ďalej len „sťažovateľka“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“),   ktorou   namietala   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej len „ústava“)   a   práva   na prejednanie jej   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C/45/2009.

Okresný   súd   sa   (prostredníctvom   podpredsedníčky)   vyjadril   k   sťažnosti   podaním z 11. júna 2013, v ktorom okrem iného uviedol:

«K samotnému priebehu konania... uvádzam vykonané procesné úkony od doručenia návrhu na začatie konania, ktorým sa sťažovateľka voči odporcovi domáha priznania zľavy zo základnej sadzby nájomného a odstránenia existujúcich závad v byte, návrhu na súd doručeného dňa 11. 2. 2009:

Dňa 6. 3. 2009 odporca bol zo strany súdu vyzvaný na vyjadrenie sa k podanému žalobnému návrhu.

Dňa 4.   5.   2009   do súdneho   spisu   doručené   vyjadrenie   sa   odporcu   k žalobnému návrhu. Z dôvodu, že neplatnosť nájmu z bytu bola predmetom iného súdneho sporu, žiadal konanie do jeho skončenia prerušiť...

Dňa 26. 3. 2010 pokyn zákonnej sudkyne na ďalší postup vo veci, za návrh vyrubený súdny poplatok, žiadosť o pripojenie spisu sp. zn.: 7 C 135/2006 tunajšieho súdu... Dňa 17. 6. 2010 súd rozhodol uznesením o návrhu navrhovateľky na prerušenie konania do skončenia konania sp. zn.: 7 C 135/2006 tak, že návrh na prerušenie konania zamietol...

Dňa   5.   8.   2010   súd   uznesením   navrhovateľke   priznal   oslobodenie   od   súdnych poplatkov...

Dňa 30. 11. 2010 doručená žiadosť OS BA III o poskytnutie informácie ohľadom stavu konania sp. zn.. 12 C 45/2009, dňa 7. 12. 2010 vyhotovená a expedovaná odpoveď... Vo veci bol na deň 2. 2. 2011 vytýčený termín pojednávania...

Dňa 1. 2. 2011 do súdneho spisu doručené podanie právneho zástupcu odporcu – žiadosť o ospravedlnenie neúčasti a vytýčenie nového termínu pojednávania.

Dňa 2. 2. 2011 zápisnica o pojednávaní, pojednávanie odročené na deň 4. 3. 2011 z dôvodu, že podľa názoru sudkyne existoval priestor na zmierovacie konanie...

Dňa 4. 3. 2011 vo veci sa konalo pojednávanie, toto bolo odročené na neurčito, nakoľko to navrhli obidvaja účastníci za účelom uzatvorenia mimosúdnej dohody. Až na tomto pojednávaní navrhovateľka špecifikovala žalobný návrh v časti, v ktorej sa   domáha   od   odporcu   rekonštrukcie   elektroinštalácie   a   v   časti   uvedenia   bytu do užívateľného stavu, pričom na oprave plynu už netrvala. Odporca v rámci zmierovacieho konania uznal, že navrhovateľka má nárok na čiastočnú zľavu základnej sadzby nájomného, bol ochotný vykonať aj opravy v byte s tým, že musí posúdiť ich dôvodnosť a rozsah. Navrhovateľka   tiež   namietala   výšku   predpisu   mesačného   predpisu   za   nájom.   Účastníci sa však rozchádzali v názore na členstva navrhovateľky v družstve, od ktorého je závislá výška nájmu...

Dňa 7.   3.   2011 žiadosť o pripojenie spisu 24 C 313/2009 tunajšieho súdu,   spis nebolo možné požičať z dôvodu, že vo vecí bol vytýčený termín pojednávania. V konaní sp. zn. 24 C 313/2009 sa rieši otázka členstva navrhovateľky v družstve, od ktorej závisí výška mesačného nájmu.

Dňa   1.   4.   2011   na   súd   došlo   podanie   navrhovateľky,   ktorým   súdu   oznámila, že k mimosúdnemu urovnaniu predmetnej sporovej vecí dovtedy nedošlo.

Dňa 18. 4. 2011 opätovná žiadosť o pripojenie spisu 24 C 313/2009 tunajšieho súdu. Dňa 21. 4. 2011 vo veci na deň 3. 6. 2011 vytýčený termín pojednávania. Dňa   27. 5. 2011   do   súdneho   spisu   doručené   podanie   právneho   zástupcu navrhovateľa   –   žiadosť   o   ospravedlnenie   neúčasti   navrhovateľky   a   právn.   zástupkyne z dôvodu hospitalizácie navrhovateľky a žiadosť o vytýčenie nového termínu pojednávania. Dňa   3.   6.   2011   zápisnica   o   pojednávaní,   toto   bolo   z   dôvodu   nasledujúceho dovolenkového obdobia odročené na deň 5. 10. 2011...

Dňa 5. 10. 2011 vo veci sa konalo pojednávanie, na ktorom pojednávaní odporca vzhľadom na viacero súdnych sporov vedených s navrhovateľkou, v ktorých sa riešia právne otázky   podstatné   pre   toto   konanie,   navrhol   konanie   prerušiť   do   skončenia   konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 24 C 313/2009 a na Okresnom súde Bratislava III vedeného pod sp. zn. 16 C 113/2010. Navrhovateľka s prerušením pojednávania vzhľadom na právny stav veci súhlasila, uviedla, že je to z právneho hľadiska nevyhnutné, poukázala však i na to, že vzhľadom na dovtedajšie správanie odporcu v iných konaniach, môže aj predmetné konanie predĺžiť o niekoľko rokov.

Súd   na   základe   uvedeného   konanie   sp.   zn.:   12   C   45/2009   uznesením   prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 24 C 313/2009 a na Okresnom súde Bratislava III vedeného pod sp. zn. 16 C 113/2010. Dňa 10. 11. 2011 na súd doručené odvolanie navrhovateľky voči uzneseniu, ktorým súd rozhodol o prerušení konania.

Dňa 5. 12. 2011 súd na vedomie zaslal odporcov; odvolanie podané navrhovateľkou. Dňa 10. 1. 2012 súdny spis po vrátení doručenky od odporcu predložený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o podanom odvolaní.

Dňa 3. 4. 2012 súdny spis vrátený z odvolacieho súdu na vyhotovenie opravného uznesenia rozhodnutia o prerušení súdneho konania spolu so žiadosťou o predloženie spisu 24 C 313/2009.

Dňa 19. 4. 2012 súd vydal opravné uznesenie k uzneseniu o prerušení konania, dňa 26. 4. 2012 žiadosť adresovaná oddeleniu 24 C o zapožičanie spisu 24 C 313/2009. Dňa   12. 6.   2012   úradný   záznam   spísaný   vyšším   súdnym   úradníkom   o   tom, že spis 24 C 313/2009 nie je možné krajskému súdu zapožičať z dôvodu, že vo veci je na deň 12. 7. 2012 vytýčený termín pojednávania.

Dňa   25.   6.   2012   súdny   spis   opätovne   predložený   Krajskému   súdu   v   Bratislave na rozhodnutie o podanom odvolaní...

Dňa 18. 2. 2013 Krajský súd v Bratislave uznesením č. kon.: 14 Co 286/2012-163 rozhodol   o   odvolaní   navrhovateľky   podanom   voči   uzneseniu   o   prerušení   konania   tak, že napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd je toho názoru, že súd si má vyriešiť všetky otázky prejudiciálne.

Dňa 22. 3. 2013 súdny spis vrátený z Krajského súdu v Bratislave na OS BA I... Dňa   24.   4.   2013   pokyn   zákonnej   sudkyne   na   ďalší   postup   vo   vecí,   expedovanie rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave novému právnemu zástupcovi navrhovateľky. Dňa   10. 5. 2013   na   súd   doručené   podanie   pôvodnej   právnej   zástupkyne navrhovateľky – oznámenie o vypovedaní plnej moci navrhovateľke...

Dňa 6. 6. 2013 vo veci vytýčený termín pojednávania na deň 3. 7. 2013, opätovná žiadosť o pripojenie spisu sp. zn.: 24 C 45/2009.

Nakoľko   ako   podpredsedníčke   Okresného   súdu   Bratislava I   mi   neprináleží posudzovať   zákonnosť   zvoleného   postupu   súdu   a   povahu   jednotlivých   jeho   úkonov, ako ani usmerňovať zákonného sudcu, akým spôsobom má v súdnom konaní postupovať, posudzovala som postup súdu a jednotlivé jeho úkony iba z hľadiska ich plynulosti. S   poukazom   na   vyššie   uvedený   zoznam   úkonov   musím   konštatovať,   že   konanie v predmetnej   veci   bolo   v   počiatočných   fázach   poznačené   prieťahmi   aktuálne   však   súd vo veci bezprieťahovo koná. Vzhľadom na pretrvávajúci vysoký počet nevybavených vecí v súdnom oddelení zákonného   sudcu a   vyššieho   súdneho úradníka sa jednotlivé časové úseky   medzi   prvotnými   úkonmi   Okresného   súdu   Bratislava   I   predĺžili,   mám   preto za to, že k vzniku   prieťahov   v   konaní   zo   strany   tunajšieho   súdu   došlo   z   objektívnych dôvodov, a to najmä z dôvodu nadmernej zaťažeností sudcov a vyšších súdnych úradníkov občianskoprávneho úseku Okresného súdu Bratislava I.

Subjektívne zavinenie zákonnej sudkyne, vyššieho súdneho úradníka, prípadne iných zamestnancov súdu v tomto prípade zistené nebolo.

Dovoľujem si týmto poukázať i na predchádzajúce rozhodnutia Ústavného súdu SR, v ktorých ústavný súd vyslovil, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04), V období od 10. 1. 2012 do 3. 4. 2012 a v období od 25. 6. 2012 do 22. 2. 2013 sa súdny   spis   nachádzal   na   Krajskom   súde   v   Bratislave,   preto   v   danom   období mi neprináleží sa vyjadrovať k postupu Krajského súdu.

Stotožňujem sa s názorom zákonnej sudkyne, že sa jedná o skutkovo a právne zložitú vec, nakoľko sa súd musí vysporiadať s prejudiciálnymi otázkami týkajúcimi sa dvoch iných súdnych sporov. K vzniku prieťahov v konaní prispela aj navrhovateľka, ktorá predmetný byt,   v   ktorom   sa   domáha   opráv   v   danom   stave   prevzala   a   užívala   už   od   roku   1989 a nevyužila   všetky   právne   prostriedky   vyplývajúce   zo   zákona,   napr.   nepodala   žalobný návrh,   v   ktorom   by   sa   domáhala   všetkých   nárokov,   súhlasila   dvakrát   s   odročením pojednávania   za účelom   uzatvorenia   mimosúdnej   dohody,   ďalej   sa   ospravedlnila   z pojednávania a žiadala ho odročiť. Navrhovateľka súhlasila s prerušením konania, avšak voči rozhodnutiu, ktorým súd konanie prerušil sa odvolala.

Zákonná sudkyňa JUDr. B. B. vo svojom vyjadrení k predloženej ústavnej sťažnosti sťažovateľky okrem iného uviedla, že sťažnosť považuje za nekorektnú vzhľadom na postup navrhovateľky.

V   prípade,   ak   Ústavný   súd...   dospeje   k   záveru,   že   právo   sťažovateľky   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené, dovoľujem si požiadať..., aby vzal do úvahy, že zákonná sudkyňa svojím postupom nezavinila vznik prieťahov v konaní. Rovnako   si dovoľujem   požiadať...,   aby   pri   rozhodovaní   o   priznaní   finančného zadosťučinenia vzal do úvahy vyššie uvedené objektívne dôvody, ktoré mali za následok, že predmetné konanie nebolo doposiaľ právoplatne skončené a sťažovateľke nárok na finančné zadosťučinenie nepriznal v plnej výške.

Konečné rozhodnutie ponechávam na zváženie Ústavnému súdu...“

Obdobné   procesné   úkony,   ktoré   uviedol   okresný   súd   vo   svojom   vyjadrení,   zistil aj ústavný súd z obsahu spisu okresného súdu.

Právna zástupkyňa sťažovateľky sa k stanovisku okresného súdu vyjadrila podaním z 24. júna 2013, v ktorom súhlasila s tým, aby ústavný súd v danej veci upustil od verejného ústneho pojednávania.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 12 C/45/2009 dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov...“,   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru, podľa ktorého   „Každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná...“.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry (I. ÚS 24/03, IV. ÚS 15/03, II. ÚS 66/03), v súlade s ktorou možno za konanie   (postup)   súdu   odstraňujúce   právnu   neistotu   sťažovateľa   v   konkrétnom posudzovanom   prípade   považovať   také   konanie,   ktoré   smeruje   k   právoplatnému rozhodnutiu   vo   veci   alebo   k   odstráneniu   jeho   právnej   neistoty   zákonom   dovoleným spôsobom.   K   vytvoreniu   právnej   istoty   preto   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (napr. III. ÚS 127/03).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III.   ÚS   111/02,   IV.   ÚS   74/02, III. ÚS 142/03) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu veci.

Ústavný   súd   pri   vyhodnotení   doterajšieho   konania   okresného   súdu   vo   veci sp. zn. 12 C/45/2009 podľa troch označených základných kritérií dospel k týmto záverom:

1. Pokiaľ   ide   o   právnu   a   skutkovú   zložitosť   veci,   ktorá   je   predmetom   konania (o priznanie zľavy zo základnej sadzby nájomného a tepla a uloženia povinnosti odstránenia závad v byte), ústavný súd sa nestotožňuje s názorom okresného súdu, že ide o skutkovo a právne zložitú vec z dôvodu, že „sa súd musí vysporiadať s prejudiciálnymi otázkami týkajúcimi sa dvoch iných súdnych sporov“, keďže zo spisu okresného súdu a doterajšieho postupu okresného súdu nezistil také okolnosti, ktoré by zdôvodňovali štvorročný priebeh konania jeho zložitosťou.

2. Správanie   účastníkov   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o   tom, či v konaní pred   označeným   porušovateľom   práva   došlo   k   zbytočným   prieťahom   podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd zistil, že sťažovateľka bola v konaní aktívna, podala viackrát sťažnosti na prieťahy v konaní, predniesla návrh na odročenie pojednávania pre účely uzatvorenia mimosúdnej   dohody   (odporca   však   na   jej   výzvy   nereagoval)   a   raz   požiadala   odročiť pojednávanie pre jej hospitalizáciu, ako aj podala proti rozhodnutiu o prerušení konania odvolanie, v dôsledku čoho sa spis nachádzal na krajskom súde „v období od 10. 1. 2012 do 3. 4. 2012 a v období od 25. 6. 2012 do 22. 2. 2013“, ale na druhej strane však ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka mala nesporne právo na procesné úkony, ktoré urobila, a ústavný súd zo spisu nezistil, že by sa podstatne podieľala na predĺžení tohto konania. V dôsledku   uplatnenia   procesných   práv   účastníkom   konania   neznáša   zodpovednosť za predĺženie   konania   oprávnená   osoba,   ale   zodpovednosť   v   takomto   prípade   nemožno pripísať   ani   štátnemu   orgánu   konajúcemu   vo   veci   (III.   ÚS   242/03,   IV.   ÚS   218/04, III. ÚS 269/2012).

Rovnako na doterajšiu dĺžku konania nemala vplyv ani skutočnosť, že až po viac ako dvoch   rokoch   od   začiatku   konania   na   pojednávaní   konanom   4.   marca   2011 „špecifikovala   žalobný   návrh   v   časti,   v   ktorej   sa   domáha   od   odporcu   rekonštrukcie elektroinštalácie a v časti uvedenia bytu do užívateľného stavu, pričom na oprave plynu už netrvala“, pretože okresný súd sa touto skutočnosťou doteraz nezaoberal.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C/45/2009. Ústavný súd konštatuje, že v konaní okresného súdu sa vyskytli v určitých obdobiach zbytočné prieťahy, v niektorých prípadoch bolo jeho konanie málo efektívne a minulo sa svojmu účinku.

Nečinnosť v postupe okresného súdu v trvaní viac ako 15 mesiacov bola zistená už na začiatku konania v období od 6. marca 2009, keď vyzval odporcu na vyjadrenie k návrhu, až do 17. júna 2010, keď zamietol návrh na prerušenie konania (v tomto období v marci   2010   urobil   iba   jednoduchý   úkon   –   výzvu   na   zaplatenie   súdneho   poplatku). Ďalšie obdobie   nečinnosti   v   trvaní   7   mesiacov   bolo   zistené   aj   od   5.   augusta   2010, keď okresný súd sťažovateľke priznal oslobodenie od súdnych poplatkov, až do 4. marca 2011,   keď odročil   pojednávanie na neurčito   po návrhoch   účastníkov konania pre účely uzatvorenia mimosúdnej dohody. V tomto čase najprv pojednávanie určené na 2. február 2011 odročil pre neúčasť odporcu a aj neskôr okresný súd odročil pojednávanie určené na 3. jún 2011 z dôvodu hospitalizácie sťažovateľky až na 5. október 2011.

V ďalšom období okresný súd vykazoval nielen nečinnosť, ale aj neefektívnu činnosť keď jeho rozhodnutie o prerušení konania krajský súd zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a i keď okresný súd vo veci nariadil štyrikrát pojednávanie, vec nie je po viac ako štyroch   rokoch   pripravená   na   rozhodnutie,   teda   okresný   súd   v   priebehu   konania nepostupoval podľa zásady vyplývajúcej z prvej vety ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku   (ďalej   len „OSP“),   podľa   ktorej   len čo   sa   konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. V postupe okresného súdu nemožno nájsť ani paralelu medzi ustanovením § 114 ods. 1 OSP, podľa ktorého pojednávanie pripraví predseda senátu tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní.

Stav právnej neistoty účastníkov konania nebol teda do dnešného dňa odstránený, čo nemožno akceptovať.

Ústavný súd v tejto spojitosti   pripomína, že nielen nečinnosť,   ale aj neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   ak   činnosť   štátneho   orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty ohľadom tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol.

Aj okresný súd priznal zbytočné prieťahy v konaní a jeho nečinnosť a neefektívnu činnosť   nemôžu   ospravedlniť   objektívne   dôvody   „pretrvávajúci   vysoký   počet nevybavených vecí v súdnom oddelení zákonného sudcu a vyššieho súdneho úradníka“, pretože ústavný súd viackrát uviedol (napr. I. ÚS 141/03, II. ÚS 153/06, III. ÚS 269/2012), že   v   súlade   s medzinárodným   štandardom   uplatňovania   dohovoru   platí,   že   nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní (III. ÚS 17/02). Námietka pretrvávajúceho vysokého nápadu vecí a v tejto súvislosti nedostatok sudcov pri vybavovaní agendy nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana,   ktorý   sa   naň   obrátil.   Tieto   okolnosti   ústavný   súd   nezohľadňuje   v   súvislosti   s pozitívnym záväzkom štátu zabezpečiť právo občana na súdne konanie bez zbytočných prieťahov.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením   alebo   iným   zásahom,   príp.   nečinnosťou,   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie alebo iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Ústavný   súd   v   súlade   so   svojím   rozhodnutím   o   porušení   základného   práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde   prikázal   okresnému   súdu,   aby   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   12   C/45/2009   konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie“.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a   z   akých   dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 7 000 €. Svoju žiadosť odôvodnila dôvodmi uvedenými na strane 7 svojej sťažnosti.

Hoci ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v napadnutom súdnom konaní konal bez zbytočných prieťahov, je toho názoru, že porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno účinne odstrániť len uplatnením tejto jeho právomoci. Vzhľadom na zistenú dobu nečinnosti a neefektívnej činnosti   považoval   za   potrebné   rozhodnúť   aj   o   priznaní   finančného   zadosťučinenia. Zohľadňujúc   konkrétne   okolnosti   prípadu,   teda   aj   povahu   veci   (o   čo   sťažovateľke ide, vyplýva z petitu jej návrhu), ústavný súd rozhodol, že finančné zadosťučinenie v sume 1 000   €,   ktoré   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   v   súlade   s   výrokom   tohto   nálezu, je primeranou satisfakciou spojenou s porušením základného práva sťažovateľky.

Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde o úhrade trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej   vznikli   v   dôsledku   právneho   zastúpenia   v   konaní vedenom ústavným súdom advokátkou JUDr. D. M., ktorá si ich uplatnila v sume 323,50 €.

Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov konania je totožná so sumou vypočítanou ústavným   súdom   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, preto priznal právnej zástupkyni sťažovateľky (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania v požadovanej sume (bod 4 výroku nálezu).

Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júla 2013