znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 197/2015-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. októbra 2015 v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Ľubomíra Dobríka o sťažnosti, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom JUDr.   Pavlom   Balogom,   advokátska   kancelária,   Železničná   6/1,   Rimavská   Sobota, pre namietané   porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Nc 7/2002 takto

r o z h o d o l :

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Nc 7/2002 p o r u š e n é   b o l o.

Okresnému   súdu   Bratislava   I p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 9 Nc 7/2002 konal bez zbytočných prieťahov.

p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré   mu j e   Okresný   súd   Bratislava   I p o v i n n ý   vyplatiť   do dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný súd Bratislava I   j e   p o v i n n ý   uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy konania v sume 284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov) na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. Pavla Baloga, advokátska kancelária, Železničná 6/1, Rimavská Sobota, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením sp. zn. III. ÚS 197/2015 z 12. mája 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť, (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Nc 7/2002 (ďalej len „napadnuté konanie“).

Predmetom napadnutého konania, ktorého sa sťažnosť týka, je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa   na odškodnenie   a „vyplatenie   vojnového   odškodného   po   zosnulom   otcovi“. Napadnuté konanie začalo podaním návrhu 10. októbra 2002, teda od podania návrhu vo veci uplynulo takmer 13 rokov. Sťažovateľ tvrdí, že napadnuté konanie trvá neprimerane dlho, je zdĺhavé, neefektívne a nehospodárne.

Okrem   toho,   že   sťažovateľ   sa   domáhal,   aby   ústavný   súd   podľa   čl. 127   ústavy vyslovil, že postupom okresného súdu bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázal mu vo veci konať bez zbytočných   prieťahov   a   zároveň   požadoval   priznanie finančného   zadosťučinenia   v sume 6 000 € a úhradu trov konania.

Okresný   súd   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril   k   sťažnosti   podaním sp. zn. Spr 3431/2015 doručeným ústavnému súdu 20. júla 2015, v ktorom vyjadril súhlas s upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní pred ústavným súdom a poskytol stručné vyjadrenie k priebehu konania, ktoré obsahovalo aj stručný prehľad procesných úkonov súdu, ako aj účastníkov napadnutého konania. Ústavný súd pre potreby svojho rozhodnutia z predloženého súdneho spisu zistil tieto podstatné skutočnosti:

- 10. októbra 2002 – sťažovateľ doručil svoj neúplný návrh na začatie konania Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, ktorý bol postúpený okresnému súdu 17. októbra 2002,

- 5. decembra 2003 – okresný súd vyzval sťažovateľa na odstránenie vád podania a predloženie dôkazov,

- 22. decembra 2003 – sťažovateľ reagoval na výzvu súdu podaním obsahujúcim námietku zaujatosti vo veci konajúceho sudcu a žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu,

- 14. apríla 2004 – vec predložená Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pre účely rozhodnutia o námietke zaujatosti,

- 10. mája 2004 – vec vrátená okresnému súdu spolu s rozhodnutím krajského súdu sp. zn. 10 NcC 15/04 z 23. apríla 2004, ktorým krajský súd nevylúčil zákonnú sudkyňu z prerokovania a rozhodovania veci,

- 13. mája 2004 – výzva okresného súdu na predloženie podkladov pre ustanovenie advokáta,

- 16. marca 2005 – predloženie podkladov okresnému súdu sťažovateľom,

- 25.   augusta   2005   –   uznesenie   okresného   súdu,   ktorým   ustanovil   advokáta sťažovateľovi,

- 30.   septembra   2005   –   žiadosť   ustanoveného   advokáta   o zrušenie   uznesenia o svojom ustanovení za právneho zástupcu sťažovateľa s návrhom na ustanovenie právneho zástupcu,   ktorý   už   sťažovateľa   zastupuje   v iných   konaniach   a s ktorým   sťažovateľ   je spokojný,

- 11. novembra 2005 – výzva okresného súdu, či sťažovateľ súhlasí so zámenou právneho zástupcu,

- 23.   novembra   2005   –   doručené   súhlasné   vyjadrenie   sťažovateľa   na   výzvu z 11. novembra 2005,

- 9. decembra 2005 – doručené vyjadrenie sťažovateľa označené ako doplnenie žiadosti,

- 12. júna 2009 – výzva okresného súdu odporcovi na predloženie spisu sp. zn. 6943/00-548/4683-S,

- 5. januára 2010 – okresný súd uznesením rozhodol o zámene právneho zástupcu sťažovateľa,

- 5. januára 2010 – opakovaná výzva okresného súdu odporcovi na predloženie spisu sp. zn. 6943/00-548/4683-S,

- 22. januára 2010 – odpoveď odporcu na výzvu obsahujúca oznámenie, že vyžiadaný spis   bol   zapožičaný   okresnému   súdu   v súvislosti   s iným   konaním   odporcu   vedeným pod sp. zn. 18 C 429/2004 a ešte nebol vrátený,

- 21. apríla 2010 – výzva adresovaná odporcovi na vyjadrenie, či uznáva nárok sťažovateľa,

- 18. mája 2010 – doručené vyjadrenie odporcu spojené s návrhom na zamietnutie návrhu sťažovateľa,

- 28. októbra 2010 – pojednávanie v neospravedlnenej neprítomnosti sťažovateľa, vyhlásený rozsudok, ktorým okresný súd návrh sťažovateľa zamieta,

- 11. januára 2011 – doručené odvolanie sťažovateľa proti rozsudku,

- 18. januára 2011 – výzva adresovaná odporcovi na vyjadrenie k odvolaniu,

- 13. apríla 2011 – súdny spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní,

- 27. októbra 2011 – vrátený spis spolu s uznesením krajského súdu sp. zn. 4 Co 154/2011 z 30. septembra 2011, ktorým zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože nerozhodol o celom návrhu sťažovateľa,

- 25.   januára   2012   –   sťažovateľ   vzniesol   námietku   zaujatosti   vo   svojej   sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej predsedovi okresného súdu,

- 31.   januára   2012   –   okresný   súd   predložil   krajskému   súdu   spis   na   rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti,

- 15. marca 2012 – konalo sa pojednávanie, na ktoré sa navrhovateľ nedostavil, súdny spis   je   na   krajskom   súde   pre   účely   rozhodnutia   o námietke   zaujatosti,   pojednávanie odročené na neurčito bez prerokovania veci,

- 15. marca 2012 – spis vrátený krajským súdom bez rozhodnutia pre nejasnosť, či ide o námietku zaujatosti, alebo len o sťažnosť adresovanú predsedovi súdu na prieťahy,

- 21. marca 2012 – výzva sťažovateľovi na spresnenie podania, či sťažovateľ vznáša námietku zaujatosti s poučením o náležitostiach, ktoré je potrebné v tejto súvislosti doplniť,

- 16. apríla 2012 – doručené vyjadrenie právneho zástupcu sťažovateľa, v ktorom konštatuje, že sťažovateľ námietku zaujatosti neuplatňuje,

- 23. januára 2013 – ospravedlnenie neúčasti právneho zástupcu sťažovateľa spolu so súhlasom   prerokovania   veci   v jeho   neprítomnosti   v   určenom   termíne   pojednávania 24. januára 2013,

- 24. januára 2013 – pojednávanie, vyhlásený rozsudok, ktorým žalobu sťažovateľa zamieta,

- 17. apríla 2013 – doručené odvolanie sťažovateľa proti rozsudku,

- 19. apríla 2013 – výzva odporcovi na vyjadrenie k odvolaniu,

-   5.   júna   2013   –   súdny   spis   predložený   krajskému   súdu   pre   účely   rozhodnutia o odvolaní,

- 30. júla 2014 – vrátený súdny spis okresnému súdu s uznesením krajského súdu sp. zn. 6 Co 354/2013 z 30. júna 2014, ktorým zrušuje rozsudok okresného súdu z dôvodu nejasnosti   petitu   žaloby   sťažovateľa,   o ktorom   okresný   súd   konal,   ako   aj pre nevysporiadanie sa s predloženými dôkazmi,

- 8. septembra 2014 – výzva okresného súdu sťažovateľovi na odstránenie vád petitu žaloby,

- 26. septembra 2014 – odpoveď právneho zástupcu sťažovateľa s úpravou návrhu,

- 19. novembra 2014 – uznesením okresný súd pripustil zmenu návrhu,

- 22. januára 2015 – pojednávanie, odročené na 19. marec 2015 pre účely vyžiadania dôkazov z príslušnej evidencie osôb,

- 28.   januára   2015   –   doručené   oznámenie   sťažovateľa   o údajoch   navrhovanej svedkyne,

-   6.   februára   2015   –   doručené   ospravedlnenie   neúčasti   navrhovanej   svedkyne na pojednávaní určenom na 19. marec 2015 zo zdravotných dôvodov,

- 23. februára 2015 – doručené vyjadrenie Ministerstva obrany Slovenskej republiky o nemožnosti predložiť osobný spis otca sťažovateľa,

- 19. marca 2015 – odročené pojednávanie bez prerokovania veci pre ospravedlnenú neprítomnosť predvolanej svedkyne,

- 19.   marca   2015   –   dožiadanie   –   výsluch   svedkyne   Okresným   súdom   Rimavská Sobota,

- 10. júna 2015 – vrátenie spisu po vybavení dožiadania Okresným súdom Rimavská Sobota,

- 16. júna 2015 – pojednávanie, odročené pre účely dožiadania výsluchu ďalších svedkov,

- 16.   júna   2015   –   dožiadanie   –   výsluch   dvoch   navrhnutých   svedkov   Okresným súdom Rimavská Sobota,

- 10.   augusta   2015   –   vrátenie   spisu   po   vybavení   dožiadania   Okresným   súdom Rimavská Sobota,

- 19. augusta 2015 – súdny spis predložený ústavnému súdu.

Okresný   súd   sa   k skutkovej   a právnej   zložitosti   sporu   vo   svojom   vyjadrení nevyjadril.   Predsedníčka   okresného   súdu   však   vo   svojom   vyjadrení   navrhla   nepriznať, respektíve   nepriznať   v požadovanej   výške   finančné   zadosťučinenie   z   dôvodu   absencie riadneho zdôvodnenia požadovaného finančného zadosťučinenia.

Právny zástupca sťažovateľa v stanovisku doručenom ústavnému súdu 10. augusta 2015   vyjadril   súhlas   s   upustením   od   verejného   pojednávania   vo   veci   v   konaní   pred ústavným   súdom   a konštatoval,   že   nemá   žiadne   pripomienky   k doručenému   vyjadreniu predsedníčky okresného súdu.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ   sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného   súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne až právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iným   zákonom   predvídaným   spôsobom, ktorý znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1.   Pokiaľ   ide   o   právnu   a   faktickú   zložitosť   sporu,   v   ktorom   je   sťažovateľ navrhovateľom na odškodnenie, ústavný súd konštatuje, že obdobné konania možno zaradiť k   štandardnej   agende   všeobecného   súdnictva,   preto   dĺžka   konania   nebola   závislá od skutkovej či právnej náročnosti prerokovávanej veci.

2.   Správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   súdneho   konania   je   druhým   kritériom pri rozhodovaní   o tom,   či   v namietanom   konaní   došlo   k zbytočným   prieťahom,   a tým aj k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd v tejto súvislosti zistil, že pôvodný návrh sťažovateľa bol neúplný a nejasný, sťažovateľ viackrát svoj návrh v priebehu konania menil, ako aj vzniesol námietku zaujatosti. Tieto skutočnosti a čas potrebný na odstránenie vád sťažovateľových podaní, ako aj čas potrebný na rozhodovanie o vznesenej námietke zaujatosti tiež prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania, preto ústavný súd konštatuje, že hoci sťažovateľ v doterajšom priebehu konania poskytoval primeranú súčinnosť a na výzvy okresného súdu reagoval včas s výnimkou prípadu, keď na výzvu okresného súdu z 13. mája 2004 reagoval až po 10 mesiacoch (16. marca 2005), bolo potrebné tieto skutočnosti zohľadniť pri určení primeraného finančného zadosťučinenia.

3. Napokon ústavný súd posudzoval samotný postup okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd bez toho, aby bližšie hodnotil jednotlivé úseky napadnutého konania, konštatuje,   že   konanie   ako   celok   je   poznačené   nesústredenou   a neefektívnou   činnosťou súdu,   keďže   doterajšia   dĺžka   konania   predstavuje   takmer   13   rokov,   čo   je   ústavne neakceptovateľné. Jednoznačným dôkazom toho je aj skutočnosť, že krajský súd dvakrát zrušil   rozsudok   okresného   súdu,   prvýkrát   z dôvodu   toho,   že   okresný   súd   nerozhodol o všetkých návrhoch sťažovateľa, a v druhom prípade okresný súd rozhodol o neurčitom petite   návrhu   sťažovateľa,   pričom   sa   nevysporiadal   s predloženými   dôkazmi. Aj pri zohľadnení pričinenia sťažovateľa k doterajšej dĺžke napadnutého konania ústavný súd konštatuje, že okresný súd sa v napadnutom konaní dopustil zbytočných prieťahov. Ako príklad   zbytočných   prieťahov   je   možné   poukázať   na   prieťah   spočívajúci   v nečinnosti okresného súdu v trvaní približne tri a pol roka (obdobie od 9. decembra 2005, kedy bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa, do 12. júna 2009, kedy okresný súd vyzval odporcu na predloženie spisu sp. zn. 6943/00-548/4683-S).

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. I. ÚS 376/06, III. ÚS 90/07).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu. Ústavný   súd   na   základe   svojho   zistenia,   že   postupom   okresného   súdu   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, mu prikázal, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 9 Nc 7/2002 konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľa právoplatne skončená (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť   sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   žiadal   aj   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v   sume 6 000 €, ktoré odôvodnil pretrvávajúcim stavom právnej neistoty, ktorú sťažovateľ považuje za materiálnu, ako aj nemateriálnu ujmu.

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen   vyslovenie   porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   pokračujúceho porušovania   základného   práva   (IV. ÚS 210/04).   Podľa   názoru   ústavného   súdu   v   tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádza   zo   zásad   spravodlivosti   aplikovaných   Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím   na   doterajšiu   dĺžku   napadnutého   konania   okresného   súdu,   ktorá predstavuje takmer 13 rokov, a zároveň berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu a   najmä   fakt,   že   konanie   vo   veci   nebolo   do   rozhodnutia   ústavného   súdu   právoplatne skončené,   ústavný   súd   považoval   priznanie   sumy   3   000   €   sťažovateľovi   za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia, ktorú vyčíslil v sume 284,08 €.

Ústavný   súd   priznal   sťažovateľovi   trovy   konania   z   dôvodu   právneho   zastúpenia advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   v   prvom   polroku   2013 v sume 804 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu   trov   konania   za   dva   úkony   právnej   služby   vykonané   v   roku   2014   (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 134 €. Ďalej má právny zástupca sťažovateľa nárok aj na náhradu režijného paušálu za dva úkony právnej služby podľa vyhlášky vykonané v roku 2014 po 8,04 €. Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal, zodpovedá uplatnenej sume 284,08 €, preto ju priznal v plnej výške.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2015