znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 197/09-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   7.   júla   2009 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti G., a. s. v likvidácii, S., zastúpenej advokátom Mgr. Ing. I. I., Advokátska kancelária, V., vo veci namietaného porušenia základného práva zaručeného   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   zaručeného   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 33 CbR 11/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti G., a. s. v likvidácii, o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. marca 2009 doručená sťažnosť spoločnosti G., a. s. v likvidácii, S. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného   porušenia   jej základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   zaručeného   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 33 CbR 11/2008.Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   sa   návrhom   doručeným   okresnému   súdu 6. februára   2008   domáhala   vydania   poverenia   zvolať   mimoriadne   valné   zhromaždenie spoločnosti T., a. s., B., podľa § 181 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Zo stručnej chronológie procesných úkonov okresného súdu v danej   veci   vyplýva,   že   do   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   okresný   súd   meritórne nerozhodol.

Sťažovateľka   zdôraznila,   že „prerokovaná   vec   je  ...   fakticky   nenáročná“, keďže okresnému súdu predložila všetky dôkazy potrebné na právne posúdenie veci. Jej správanie   bolo   podľa   jej   názoru „po   celú   dobu   súdneho   konania   aktívne   a neprispelo žiadnym spôsobom a ani v žiadnom rozsahu k doterajšej dĺžke súdneho konania“.

Pokiaľ ide o hodnotenie správania konajúceho súdu v predmetnej veci, sťažovateľka uviedla,   že   13.   novembra   2008   doručila   okresnému   súdu   sťažnosť   na   postup   súdu podľa § 62   zákona   č.   757/2004   o súdoch   a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov. Vo svojej odpovedi   z 3.   decembra   2008   zhodnotila   predsedníčka   okresného   súdu   túto sťažnosť ako dôvodnú, pričom tvrdila, že „celé predmetné konanie je poznačené prieťahmi, ktoré boli spôsobené predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu ako aj nedostatočným personálnym obsadením sudcov na úseku obchodného   registra   tunajšieho   súdu.   Vzhľadom   na   vysoký   nápad   v oddelení   ‚33CbR‘ a pretrvávajúci veľký počet nevybavených vecí v oddelení 33CbR sa jednotlivé časové úseky medzi úkonmi sudkyne a vyšších súdnych úradníkov predĺžili.“.

Sťažovateľka   zdôraznila,   že „do   dnešného   dňa   súd   vo   veci   nevytýčil   ani   jedno pojednávanie“ a že jej ako akcionárovi sú „akcionárske práva upierané.“. Podľa jej názoru „ochrana   práv   sťažovateľa   nebola   rýchla   a účinná.   Neodôvodnené   prieťahy   v konaní pretrvávajú aj po doručení odpovede predsedníčky súdu...“.

Sťažovateľka preto žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:„1. Okresný súd Bratislava I. v konaní vedenom pod sp. zn. 33 CbR 11/2008 porušil základné práva spoločnosti G. a.s. v likvidácii aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Bratislava I. prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 33 CbR 11/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   Spoločnosti   G.   a.s.   v likvidácii   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie v sume   332   €   (slovne tristotridsaťdva   eur),   ktoré je   Okresný   súd Bratislava   I.   povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Spoločnosti   G.   a.s.   v likvidácii   priznáva   úhradu   trov   konania   v sume   245,7 € (slovne dvestoštyridsaťpäť eur a sedem centov), ktoré je Okresný súd Bratislava I. povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu Mgr. Ing. I. I., V. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   všeobecného   súdu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva alebo slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   buď   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej súvislosti   medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo,   alebo   z iných   dôvodov.   Za   zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05, IV. ÚS 221/05).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré   z   hľadiska   jeho   druhu   a   povahy   netrvá   tak   dlho,   aby   sa   dalo   vôbec   uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 331/04).

Z odôvodnenia   predloženej   sťažnosti   ústavný   súd   zistil,   že   predmetné   konanie pred okresným súdom začalo 6. februára 2008, pričom sťažovateľka dvakrát (25. marca 2008 a 7. apríla 2008) doručila okresnému súdu podania označené ako „doplnenie návrhu“ a 8.   apríla   2008   doručila   okresnému   súdu   oznámenie   o zaplatení   súdneho   poplatku. Následne okresný súd nevykonal žiaden procesný úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci, a to   až   do   25.   februára   2009,   keď   bola   sťažnosť   adresovaná   ústavnému   súdu   podaná na poštovú prepravu.

Ústavný   súd   poukazuje   na   svoju   konštantnú   judikatúru,   podľa   ktorej   nie   každý zistený   prieťah   v súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 48/03, I. ÚS 154/03). V prípade, keď ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné   kvalifikovať   ako „zbytočné   prieťahy“   v zmysle   čl.   48   ods.   2   ústavy,   nevysloví porušenie   základného   práva   zaručeného   v tomto   článku   (III.   ÚS   30/03)   alebo   sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (III. ÚS 199/02, I. ÚS 197/03).

Ústavný súd sa stotožňuje s vyjadrením predsedníčky okresného súdu v odpovedi na sťažnosť sťažovateľky, že predmetné konanie vykazuje prieťahy, zároveň však ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu v konaní trvajúcom ku dňu doručenia sťažnosti ústavnému   súdu   13   mesiacov,   v ktorom   konajúci   súd   nevykonal   žiaden   procesný   úkon smerujúci   k nastoleniu   právnej   istoty   sťažovateľky   ako   účastníčky   konania,   nemožno považovať za taký, ktorý by mohol byť východiskom pre vyvodenie záveru o príčinnej súvislosti   s možným   porušením   základného   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Z uvedeného dôvodu je podľa názoru ústavného súdu potrebné podanú sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný   súd   nevidí   v základnom   práve   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   garantovanom   v čl.   48   ods.   2   ústavy   zásadnú   obsahovú   odlišnosť   od   práva na prejednanie   veci   v primeranej   lehote   zaručeného   čl.   6   ods.   1   dohovoru (napr. II. ÚS 55/98).   Preto vzhľadom   na   to,   že   konštatoval   zjavnú   neopodstatnenosť posudzovanej   sťažnosti   v časti   namietajúcej   porušenie   čl.   48   ods.   2   ústavy,   odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť aj tú časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľka namietala porušenie svojho práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.Ústavný súd nad rámec odôvodnenia uvádza, že pokiaľ by v budúcnosti v postupe okresného   súdu   dochádzalo   k prieťahom   v konaní,   sťažovateľke   nič   nebráni   v tom, aby opätovne   podala   sťažnosť   ústavnému   súdu   pre   porušenie   svojich   základných   práv a slobôd podľa čl. 127 ústavy.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2009