znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 197/04-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2004 predbežne prerokoval   sťažnosť   J.   P.,   t.   č.   Ústav   pre výkon   trestu   odňatia   slobody   v I., prechodne Ústav pre výkon trestu odňatia slobody v P., ktorou namieta porušenie svojho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Okresným súdom v Prešove v konaní o obnove konania vedeného pod sp. zn. 2 Nt 17/03, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. P. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. februára 2004 doručená sťažnosť J. P., t. č. Ústav pre výkon trestu odňatia slobody v I., prechodne Ústav   pre   výkon   trestu   odňatia   slobody   v P.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta porušenie svojho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Okresným súdom v Prešove (ďalej len „okresný súd“) v konaní o obnove konania vedeného pod sp. zn. 2 Nt 17/03.

Sťažovateľ tvrdí, že k namietanému porušeniu jeho označeného práva došlo umelo vyvolanými prieťahmi v konaní o obnove konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 2 Nt 17/03. Poukazuje na tú skutočnosť, že v tejto veci koná sudca, ktorý už v roku 1998 rozhodoval v jeho trestnej veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 3 T 97/98 a podľa neho rozhodol nezákonne. Z uvedeného dôvodu sťažovateľ 10. februára 2004 a 18. februára 2004 vzniesol predsedovi okresného súdu námietku proti vo veci konajúcemu sudcovi, pretože je presvedčený,   že   sudca   by   opäť   konal   nezákonne.   Svoju   námietku   na   odvolanie vybavujúceho   sudcu   adresoval   sťažovateľ   17.   februára   2004   aj   Najvyššiemu   súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).

Sťažovateľ za tým účelom žiada, aby mu ústavný súd priznal odškodné vo výške 550 000 Sk.

II.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí podľa § 25 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Skúmal pritom, či má na jej prerokovanie právomoc, či má náležitosti predpísané v § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde, či nie je neprípustná, podaná niekým zjavne neoprávneným alebo oneskorene, ako aj to, či nie je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré   označil   sťažovateľ,   a to   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno preto považovať   sťažnosť,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 140/03).

Obnova konania, ktorá je upravená v druhej hlave štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku   (ďalej   aj   „OSP“),   je   prípustná   len   z dôvodov   ustanovených   v   §   228   až   231 citovaného zákona, pričom návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť (§ 230 ods. 1 OSP). Pre konanie o obnove konania platia primerane ustanovenia o konaní v prvom stupni (§ 232 OSP). Návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu konania povolí (§ 234 ods. 1 OSP).

V okolnostiach   prípadu   vznik   zbytočných   prieťahov   v konaní   o obnove   konania vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 2 Nt 17/03 vyvodzuje sťažovateľ výlučne z jeho domnienky o údajnej zaujatosti vo veci vybavujúceho sudcu, ktorý už v jeho neprospech vydal odsudzujúci rozsudok sp. zn. 3 T 97/98 právoplatný 15. februára 2001 v konaní, ktorého obnovu sťažovateľ žiada.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr. II. ÚS 26/95). Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty, dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (I. ÚS 10/98).

V   trestnej   veci   sťažovateľa   v konaní   sp.   zn.   3   T   97/98   už   bolo   právoplatne rozhodnuté. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že obnova konania na základe návrhu sťažovateľa nebola v čase podania jeho sťažnosti ústavnému súdu povolená. Z uvedeného dôvodu sa sťažovateľ   nenachádza   v stave   právnej   neistoty,   čo   je   účelom   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a teda ani jeho označené právo nemohlo byť v tomto štádiu porušené.

Za   účelom   úplného   zistenia   skutkového   stavu   veci   ústavný   súd   18.   mája   2004 požiadal okresný súd o informáciu o spôsobe a stave vybavenia vyššie uvedeného návrhu sťažovateľa na obnovu konania. Z vyjadrenia predsedu senátu okresného súdu doručeného ústavnému súdu 19. mája 2004 vyplýva, že sťažovateľ, v tom čase už vykonávajúci trest odňatia slobody, podal 23. júna 2003 okresnému súdu žiadosť o povolenie obnovy konania v právoplatne ukončenej trestnej veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 3 T 97/98.

Predmetný   trestný   spis   sa   v tom   čase   nachádzal   na   Generálnej   prokuratúre Slovenskej   republiky,   ktorá   ho   okresnému   súdu   doručila   9.   júla   2003   prostredníctvom Krajskej prokuratúry v Prešove.

Po pripojení spisu sp. zn. 3 T 97/98 k spisu sp. zn. 2 Nt 17/03 okresný súd 9. januára 2004 nariadil verejné pojednávanie na 10. február 2004. Keďže v tejto trestnej veci existujú dôvody nutnej obhajoby, sťažovateľ bol zároveň vyzvaný, aby oznámil súdu, či si obhajcu zvolí, alebo mu má byť súdom ustanovený. Dňa 21. januára sťažovateľ oznámil súdu meno obhajkyne, ktorá ho bude zastupovať v súdnom konaní. Dňa 27. januára 2004 okresný súd vyzval   menovanú   obhajkyňu,   či   preberá   obhajobu   odsúdeného.   Dňa   5.   februára   2004 obhajkyňa   oznámila   okresnému   súdu,   že   neprebrala   plnú   moc   a nebude   zastupovať odsúdeného sťažovateľa. Z uvedeného dôvodu bol 5. februára 2004 sťažovateľovi súdom ustanovený obhajca.

Na   verejných   pojednávaniach   konaných   10.   februára   2004   a 24.   februára   2004 sťažovateľ   vzniesol   námietky   zaujatosti   voči   predsedovi   senátu.   Proti   uzneseniu o nevylúčení sudcu z rozhodovania v tejto trestnej veci podal sťažovateľ sťažnosť, ktorá bola   postúpená   16.   marca   2004   na   rozhodnutie   Krajskému   súdu   v Prešove   (ďalej   len „krajský súd“).

Krajský súd na neverejnom zasadnutí 7. apríla 2004 uznesením sp. zn. 5 Tos 19/04 sťažnosť   odsúdeného   proti   vyššie   uvedenému   uzneseniu   zamietol.   Spis   bol   doručený okresnému súdu 27. apríla 2004 a 17. mája 2004 bol určený termín verejného zasadnutia na 15. jún 2004.

Ústavný súd v predmetnej trestnej veci konštatuje, že v okolnostiach prípadu okresný súd   priebežne   a primeraným   tempom   konal   o žiadosti   o obnovu   konania.   Celková   doba konania   okresného   súdu   o sťažovateľovom   návrhu   je   taktiež   primeraná.   Sťažovateľova žiadosť o odročenie verejného zasadnutia, ako aj vznesenie námietky zaujatosti vo veci konajúceho sudcu predstavujú využitie jeho zákonných procesných práv. Primeranú dobu potrebnú   na   rozhodnutie   o jeho   návrhoch   nemožno   pričítať   na   vrub   okresnému   súdu a neznamená   vznik   zbytočných   prieťahov   v konaní,   ktoré   by   mohli   zasiahnuť   do sťažovateľových práv podľa ústavy.

Preto je sťažovateľova sťažnosť zjavne neopodstatnená. Zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti   nemožno   odstrániť.   Preto   ústavný   súd   nevyzval   sťažovateľa   na   ustanovenie právneho zástupcu ani na odstránenie ďalších nedostatkov jeho sťažnosti.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júna 2004