znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 196/05-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. októbra 2005 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda Báránya prerokoval sťažnosť Ing. F. D., B., zastúpeného advokátom Mgr. R. T., B., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   Okresným súdom Bratislava V v konaní sp. zn. 15 C 18/97, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. F. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   v   konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 15 C 18/97 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava V p r i k a z u j e   vo veci sp. zn. 15 C 18/97 konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. F. D. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava V p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava V j e   p o v i n n ý   nahradiť Ing. F. D. trovy právneho zastúpenia v sume 9 379 Sk (slovom deväťtisítristosedemdesiatdeväť slovenských korún) do rúk právneho zástupcu Mgr. R. T., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Sťažnosti Ing. F. D. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júna 2005 doručená sťažnosť Ing. F. D., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. R. T.,   B.,   ktorou   namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) Okresným súdom Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn. 15 C 18/97.

Ústavný súd   uznesením   č.   k. III.   ÚS   196/05-14 z 29.   júna 2005 prijal sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie.

Predseda   okresného   súdu   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu,   ktorá   mu   bola doručená 8. augusta 2005, vyjadril, že okresný súd netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľa vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 15. augusta 2005 oznámil, že netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom. Z uvedeného dôvodu ústavný súd využil možnosť postupu podľa ustanovenia § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania, pretože vzhľadom na charakter posudzovanej veci, v ktorej je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno od ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uvádza,   že   Obvodnému   súdu   Bratislava   1   bola podaním zo 4. júla 1996 doručená žaloba o uhradenie sumy 1 200 000 Sk s príslušenstvom proti odporcovi. Žaloba sťažovateľa bola spolu so spisom doručená miestne príslušnému okresnému súdu 26. augusta 1996, kde je v súčasnosti vedená pod sp. zn. 15 C 18/97.

Právnemu zástupcovi sťažovateľa bola 11. februára 1997 doručená výzva okresného súdu   na   uhradenie   súdneho   poplatku   za   podanú   žalobu,   pričom   súdny   poplatok   bol uhradený 17. februára 1997. Okresný súd uznesením č. k. 15 C 18/97-14 z 19. marca 1997 predmetné   konanie   zastavil   z dôvodu   neuhradenia   súdneho   poplatku   ani   v dodatočne určenej súdnej lehote, pričom sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že uvedená dodatočná lehota určená nebola.

Sťažovateľ podal prostredníctvom právneho zástupcu 2. apríla 1997 odvolanie proti predmetnému   uzneseniu   okresného   súdu,   pričom   podaniami   z   12.   septembra   1997 a 12. februára 1998 urgoval vydanie rozhodnutia o podanom odvolaní.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. 18 Co 18/98-27 z 29.   januára   1998   zrušil   uznesenie   okresného   súdu   o zastavení   konania   a vec   vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Odporca podal 11. mája 1998 proti uzneseniu krajského súdu dovolanie, ktoré bolo sťažovateľovi doručené na vyjadrenie 9. júna 1998.

Uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“) sp. zn. 1   Cdo   37/98   z 27.   októbra   1998   bolo   dovolanie   odporcu   odmietnuté   a spis   bol vrátený okresnému súdu 5. novembra 1998.

Sťažovateľ   prostredníctvom   právneho   zástupcu   urgoval   písomným   podaním z 30. marca 1999 nariadenie pojednávania v danej veci. Prvé pojednávanie v predmetnej veci   bolo nariadené na 15.   február 2000.   Následne sa   v danej   veci   uskutočnilo viacero pojednávaní,   pričom   okresný   súd   na   pojednávaní   21.   marca   2003   vyhlásil   rozsudok č. k. 15 C 18/97-144, ktorým bol odporca zaviazaný uhradiť sťažovateľovi určenú sumu s príslušenstvom.   Odporca   podal   proti   rozsudku   okresného   súdu   odvolanie,   ktoré   bolo sťažovateľovi doručené na vyjadrenie 11. septembra 2003.

Krajský súd uznesením č. k. 7 Co 179/03-160 z 11. januára 2005 rozsudok okresného súdu   zrušil   a vec   vrátil   na ďalšie   prejednanie prvostupňovému súdu   14. februára 2005. Okresný súd nariadil pojednávanie na 19. apríl 2005, na ktorom účastníci konania predniesli svoje vyjadrenia   a pojednávanie bolo odročené na 23.   jún 2005   za   účelom   predvolania svedka.

S prihliadnutím   na   uvedené   skutočnosti   sťažovateľ   vo   svojom   návrhu   výroku rozhodnutia (petite) žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy a   práva   na prejednanie   veci   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru v   konaní sp. zn. 15 C 18/97   a   prikázal   okresnému   súdu   konať   v   uvedenej   veci   bez   zbytočných prieťahov. Zároveň sťažovateľ požaduje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 100 000 Sk a náhrady trov právneho zastúpenia.

Ústavný súd výzvou z 3. augusta 2005 požiadal predsedu okresného súdu, aby sa v zmysle ustanovenia § 29 ods. 6 zákona o ústavnom súde vyjadril k sťažnosti sťažovateľa. Predseda   okresného   súdu   v stanovisku   doručenom   ústavnému   súdu   26.   augusta   2005 s prílohami uviedol prehľad úkonov okresného súdu v predmetnej veci a poukázal na to, že po preštudovaní spisu dospel k záveru, že súd vo veci konal bez zbytočných prieťahov. Pokiaľ ide o obdobie od 1. apríla 2003 do 9. októbra 2003, pre objektívnu skutočnosť – nedostatok   sudcov   občianskoprávneho   úseku   –   oddelenie   15   C   v danom   období   sudcu nemalo.

II.

Ústavný súd na základe sťažnosti sťažovateľa, stanoviska predsedu okresného súdu, ako aj podrobného preštudovania spisu okresného súdu sp. zn. 15 C 18/97 zistil nasledovný priebeh a stav konania:

Sťažovateľ doručil Obvodnému súdu Bratislava 1   8. júla 1996 žalobu o uhradenie finančnej   čiastky   vyplývajúcej   zo   zmluvy   o pôžičke   uzavretej   medzi   sťažovateľom a odporcom z 15. júla 1993 s prílohami.

Obvodný   súd   Bratislava   1   prípisom   z 26.   augusta   1996   postúpil   predmetnú   vec z dôvodu miestnej príslušnosti Obvodnému súdu Bratislava 5 (ďalej len „obvodný súd“, v súčasnosti   okresný   súd).   Právny   zástupca   sťažovateľa   doručil   obvodnému   súdu 18. novembra   1996   oznámenie   o doplnení   žaloby   sťažovateľa   a 26.   novembra   1996 doplnenie a upresnenie žaloby sťažovateľa.

Okresný   súd   vydal   28.   januára   1997   pokyn   na   doručenie   prípisu   právnemu zástupcovi sťažovateľa, aby v určenej lehote doručil rovnopis žaloby a uložil sťažovateľovi uhradiť súdny poplatok za podanie návrhu. Právny zástupca sťažovateľa doručil okresnému súdu 19. februára 1997 rovnopis žaloby s prílohami.

Okresný   súd   uznesením   č.   k.   15   C   18/97-14   z 19.   marca   1997   zastavil   konanie z dôvodu   neuhradenia   súdneho   poplatku   za   podanie   návrhu   na začatie   konania. Právny zástupca   sťažovateľa   doručil   okresnému   súdu   8.   apríla   1997   odvolanie   proti   uzneseniu okresného súdu č. k. 15 C 18/97-14 z 19. marca 1997 s poukázaním na skutočnosť, že hromadným prevodným príkazom zo 17. februára 1997 vydal pokyn peňažnému ústavu na úhradu súdneho poplatku.

Okresný súd vydal 5. mája 1997 pokyn učtárni súdu na oznámenie, či sťažovateľ uhradil   požadovaný   súdny   poplatok.   Učtáreň   okresného   súdu   potvrdila   21.   mája   1997 doručenie úhrady súdneho poplatku súdu 18. februára 1997. Právny zástupca sťažovateľa doručil   okresnému   súdu   18.   septembra   1997   urgenciu   týkajúcu   sa   nariadenia   ústneho pojednávania v danej veci.

Právny zástupca odporcu doručil okresnému súdu   18. novembra 1997 vyjadrenie k odvolaniu   podanému   sťažovateľom.   Okresný   súd   vydal   16.   januára   1998   pokyn   na doručenie   posudzovaného   spisu   krajskému   súdu   za   účelom   rozhodnutia   o odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu č. k. 15 C 18/97-14 z 19. marca 1997. Krajský súd   uznesením   č.   k.   18   Co   18/98-27   z 29.   januára   1998   zrušil   napadnuté   uznesenie okresného   súdu   a vec   vrátil   na   ďalšie   konanie.   Posudzovaný   spis   bol   okresnému   súdu vrátený 10. februára 1998.

Právny zástupca sťažovateľa doručil okresnému súdu 16. februára 1998 urgenciu týkajúcu sa nariadenia pojednávania v predmetnej veci. Okresný súd vydal 3. marca 1998 pokyn na doručenie uznesenia krajského súdu č. k. 18 Co 18/98-27 z 29. januára 1998 účastníkom konania a 18. marca 1998 pokyn na doručenie výzvy odporcovi, aby obratom predložil súdu plnomocenstvo na zastupovanie jeho osoby povereným advokátom. Právny zástupca odporcu doručil okresnému súdu 20. marca 1998 požadované písomnosti.

Okresný   súd   vydal   30.   marca   1998   pokyn   na   doručenie   predmetného   uznesenia krajského súdu právnemu zástupcovi odporcu. Právny zástupca odporcu doručil okresnému súdu   12.   mája   1998   dovolanie   proti   uzneseniu   krajského   súdu   č.   k.   18   Co   18/97-27 z 29. januára   1998.   Okresný   súd   vydal   19.   mája   1998   pokyn   na   doručenie   dovolania odporcu sťažovateľovi za účelom vyjadrenia.

Právny zástupca sťažovateľa doručil okresnému súdu 4. júna 1998 urgenciu týkajúcu sa   nariadenia   pojednávania   v danej   veci.   Okresný   súd   vydal   12.   mája   1998   pokyn   na doručenie spisu najvyššiemu súdu za účelom rozhodnutia o dovolaní podanom odporcom.

Najvyšší súd uznesením sp. zn. 1 Cdo 37/98 z 27. októbra 1998 dovolanie odporcu zamietol. Posudzovaný spis bol okresnému súdu vrátený 5. novembra 1998. Okresný súd vydal   16.   novembra   1998   pokyn   na   doručenie   uznesenia   najvyššieho   súdu   účastníkom konania.

Okresný súd vydal 30. marca 1999 pokyn na doručenie prípisu sťažovateľovi, aby v určenej lehote upresnil svoj návrh na začatie konania. Právny zástupca sťažovateľa doručil okresnému súdu 1. apríla 1999 urgenciu týkajúcu sa nariadenia pojednávania v danej veci. Okresný súd uznesením č. k. 15 C 18/97-52 z 28. apríla 1999 zamietol vstup manželky sťažovateľa ako ďalšieho účastníka do posudzovaného konania.

Právny   zástupca   sťažovateľa   doručil   okresnému   súdu   28.   júna   1999   žiadosť o vyznačenie   právoplatnosti   uznesenia   č.   k. 15   C   18/97-52   z 28.   apríla   1999.   Právny zástupca odporcu doručil okresnému súdu 15. júla 1997 písomnosť týkajúcu sa predmetu posudzovaného konania. Okresný súd uznesením č. k. 15 C 18/97-58 z 9. augusta 1999 posudzované konanie zastavil.

Sťažovateľ doručil okresnému súdu 23. augusta 1999 odvolanie proti uzneseniu č. k. 15 C 18/97-58 z 9. augusta 1999. Podľa úradného záznamu okresného súdu zo 6. októbra 1999 právny zástupca odporcu nahliadol v uvedený deň do posudzovaného spisu. Okresný súd vydal 22. septembra 1999 pokyn na doručenie odvolania sťažovateľa odporcovi na vyjadrenie a 12. januára 2000 nariadil termín pojednávania na 15. február 2000.

Právny   zástupca   odporcu   doručil   okresnému   súdu   15.   februára   2000   telegram, v ktorom ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní nedoručením predvolania jeho osobe na predmetné pojednávanie. Podľa úradného záznamu okresného súdu z 15. februára 2000 právny zástupca odporcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní v daný deň účasťou pri vyšetrovacom úkone. Pojednávanie 15. februára 2000 bolo uznesením odročené z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania na 16. marec 2000.

Právny   zástupca   sťažovateľa   doručil   okresnému   súdu   24.   februára   2000 ospravedlnenie   svojej   a   sťažovateľovej   neúčasti   na   pojednávaní   16.   marca   2000. Pojednávanie 16. marca 2000 bolo uznesením odročené z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania na 4. máj 2000. Právny zástupca odporcu doručil okresnému súdu 4. mája 2000 telegram so žiadosťou o odročenie pojednávania a predloženie veci krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní podanom sťažovateľom.

Pojednávanie   4.   mája   2000   bolo   uznesením   odročené   na   27.   jún   2000,   pričom sťažovateľ ani jeho právny zástupca neospravedlnili svoju neúčasť na tomto pojednávaní. Okresný   súd   uznesením   č.   k.   15   C   18/97-75   z   31.   mája   2000   zrušil   uznesenie   č.   k. 15 C 18/97-58 z 9. augusta 1999 o zastavení konania. Právny zástupca odporcu vyjadrením z 19.   júna   2000   podal   odvolanie   proti   uzneseniu   okresného   súdu   č.   k.   15   C   18/97-75 z 31. mája 2000 a požiadal o odročenie pojednávania nariadeného na 27. jún 2000.

Podľa   úradného   záznamu   okresného   súdu   z 27.   júna   2000   právny   zástupca sťažovateľa telefonicky ospravedlnil svoju a sťažovateľovu neprítomnosť na pojednávaní v uvedený   deň,   pričom   pojednávanie   bolo   uznesením   odročené   na   neurčito   za   účelom predloženia posudzovaného spisu krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.

Okresný súd vydal 18. júna 2000 pokyn na doručenie prípisu právnemu zástupcovi odporcu,   aby   v určenej   lehote   doplnil   dôvody   odvolania,   pričom   uvedený   prípis   bol okresným   súdom   vypravený   11.   októbra   2000   (č.   l.   80).   Okresný   súd   prípisom z 21. februára 2001 zaslal krajskému súdu spis na rozhodnutie o odvolaní odporcu proti uzneseniu č. k. 15 C 18/97-75 z 31. mája 2000.

Krajský súd uznesením č. k. 13 Co 77/01-83 zo 4. apríla 2001 potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu a spis bol 10. apríla 2001 vrátený na ďalšie konanie. Okresnému súdu bola 10. apríla 2001 doručená žiadosť krajského súdu o doručenie fotokópie uznesenia č. k. 15 C 18/97-75 z 31. mája 2000 za účelom založenia do zberného spisu.

Okresný súd nariadil 11. apríla 2001 termín pojednávania na 7. jún 2001 a prípisom z 22.   mája   2001   požiadal   právneho   zástupcu   sťažovateľa   o predloženie   písomností týkajúcich sa predmetu konania. Právny zástupca odporcu doručil okresnému súdu 6. júna 2001 žiadosť o odročenie termínu pojednávania určeného na 7. jún 2001 a ospravedlnenie neúčasti na ňom zo služobných dôvodov.

Na   pojednávaní   7.   júna   2001   sťažovateľ   uviedol,   že   trvá   na   podanej   žalobe a pojednávanie   bolo   uznesením   odročené   na   25.   september   2001.   Okresný   súd   zaslal 18. júna 2001   oznámenie právnemu zástupcovi   odporcu   týkajúce   sa   posudzovanej   veci. Na pojednávaní 25. septembra 2001 boli vypočutí účastníci konania a pojednávanie bolo uznesením odročené na 29. november 2001.

Na   pojednávaní 29.   novembra   2001   vypovedali   účastníci   konania a pojednávanie bolo   uznesením   odročené   na   26.   február   2002.   Právny   zástupca   sťažovateľa   doručil okresnému   súdu   27.   februára   2002   žiadosť   o odročenie   pojednávania   z dôvodu   kolízie termínov.   Pojednávanie   26.   februára   2002   bolo   uznesením   odročené   z dôvodu ospravedlnenej neprítomnosti sťažovateľa a jeho právneho zástupcu na 25. apríl 2002.

Okresný súd pokynom z 25. marca 2002 zmenil termín pojednávania na 16. máj 2002. Na pojednávaní 16. mája 2002 bolo vykonané ďalšie dokazovanie a pojednávanie bolo uznesením odročené na neurčito za účelom predvolania svedka, pričom okresný súd vydal zároveň pokyn na pripojenie spisov sp. zn. 8 C 179/97 a sp. zn. 7 C 158/96.

Okresný súd prípismi z 29. mája 2002 požiadal Okresný úrad Bratislava V (ďalej len „okresný úrad“) a S. p., p. B., o zaslanie písomností a informácií týkajúcich sa predmetu konania.   Okresný   úrad   doručil   11.   júna   2002   okresnému   súdu   požadované   písomnosti. Okresný súd nariadil 27. augusta 2002 termín pojednávania na 3. október 2002.

Právny   zástupca   odporcu   doručil   okresnému   súdu   1.   októbra   2002   žiadosť o odročenie termínu pojednávania. Pojednávanie 3. októbra 2002 bolo uznesením odročené na 12. november 2002 z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania. Pojednávanie 3. októbra 2002   bolo   uznesením   odročené   na   10.   december   2002   za   účelom   predvolania   ďalších svedkov.

Okresný   súd   požiadal   prípisom   zo   14.   novembra   2002   Obvodné   oddelenie Policajného zboru M. o doručenie zásielky predvolanému svedkovi. Nedoručená zásielka bola   okresnému   súdu   vrátená   5.   decembra   2002.   Na   pojednávaní   10.   decembra   2002 vypovedala predvolaná svedkyňa a pojednávanie bolo uznesením odročené na 27. február 2003 za účelom ďalšieho dokazovania.

Okresný súd požiadal prípisom z 12. decembra 2002 Obvodné oddelenie Policajného zboru   P.   o   doručenie   zásielky   predvolanému   svedkovi   a   prípisom   z 11. decembra   2002 požiadal spoločnosť I., s. r. o., o poskytnutie informácie týkajúcej sa adresy predvolaného svedka. Nedoručená zásielka bola okresnému súdu vrátená 3. januára 2003.

Na pojednávaní 27. februára 2003 vypovedal predvolaný svedok a pojednávanie bolo uznesením odročené na 18. marec 2003 za účelom oboznámenia sa s listinnými dôkazmi. Na pojednávaní 18. marca 2003 sa účastníci oboznámili s listinnými dôkazmi, dokazovanie bolo   uznesením   vyhlásené   za   skončené   a   pojednávanie   bolo   uznesením   odročené na 21. marec 2003 za účelom vyhlásenia rozsudku.

Na   pojednávaní   21.   marca   2003   okresný   súd   rozsudkom   č.   k.   15   C   18/97-144 zaviazal odporcu   uhradiť sťažovateľovi   určenú   sumu   s príslušenstvom.   Právny   zástupca odporcu doručil okresnému súdu 21. mája 2005 odvolanie proti predmetnému rozsudku. Okresný   súd   vydal   18.   júna   2003   pokyn   na   doručenie   odvolania   odporcu   právnemu zástupcovi sťažovateľa za účelom vyjadrenia sa v určenej lehote.

Právny   zástupca   sťažovateľa   doručil   okresnému   súdu   8.   septembra   2003   žiadosť o doručenie odvolania podaného odporcom, pričom okresný súd v uvedený deň opakovane zaslal požadované odvolanie odporcu. Právny zástupca sťažovateľa doručil okresnému súdu 17. septembra 2003 vyjadrenie k odvolaniu podanému odporcom.

Okresný   súd   vydal   16.   októbra   2003   pokyn   na   zaslanie   posudzovaného   spisu krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní. Spis bol krajskému súdu doručený 22. októbra 2003. Krajský súd stanovil 16. septembra 2004 termín pojednávania na 23. november 2004. Na   pojednávaní   23.   novembra   2004   vypovedali   účastníci   konania   a pojednávanie   bolo uznesením odročené na neurčito za účelom predloženia písomností týkajúcich sa predmetu dokazovania.

Krajský súd uznesením č. k. 7 Co 179/03-160 z 11. januára 2005 rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd vydal 14. februára 2005 pokyn na doručenie   uznesenia   krajského   súdu   účastníkom   konania   a 1.   marca   2005   určil   termín pojednávania na 19. apríl 2005.

Na pojednávaní 19. apríla 2005 boli vypočutí účastníci konania a pojednávanie bolo uznesením odročené na 23. jún 2005. Na pojednávaní 23. júna 2005 bola predvolanému svedkovi uznesením uložená poriadková pokuta z dôvodu neospravedlnenej neprítomnosti na   pojednávaní   a pojednávanie   bolo   uznesením   odročené   na   28.   jún   2005   za   účelom vyhlásenia rozsudku.

Na pojednávaní 28. júna 2005 okresný súd rozsudkom č. k. 15 C 18/97-173 zaviazal odporcu uhradiť sťažovateľovi určenú sumu s príslušenstvom. Zákonná sudkyňa v uvedenej veci požiadala 8. júla 2005 o predĺženie lehoty na písomné vypracovanie rozsudku. Právny zástupca odporcu doručil okresnému súdu 19. júla 2005 oznámenie o úmrtí odporcu 11. júla 2005. Písomným vyhotovením rozsudku č. k. 15 C 18/97-173 z 28. júna 2005 posudzovaný spis končí (č. l. 176).

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. V zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to,   aby   jeho   záležitosť   bola   v   primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a   nestranným súdom.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Len prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby neodstráni a nemôže odstrániť. Až právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech alebo neprospech účastníka, sa vytvára právna istota. Preto na naplnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby všeobecný súd iba o veci konal a nerozhodol ju s účinkami právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia.

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to konštantne ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvádza, až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 26/95, I. ÚS 10/98, I. ÚS 89/99).

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (napr. rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (napr.   rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98, II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02, II. ÚS 32/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníkov súdneho konania a postup samotného súdu.Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd vzal do úvahy právny a skutkový stav veci. Predmetom konania je žaloba o uhradenie finančnej sumy s príslušenstvom vyplývajúca zo zmluvy o poskytnutí pôžičky. Posudzovaná vec patrí po právnej   aj   skutkovej   stránke   k   štandardnej   agende   všeobecných   súdov,   pretože   ide o občianskoprávny spor, ktorý patrí do rozhodovacej právomoci všeobecných súdov.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   k   porušeniu   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd z prehľadu posudzovaného spisu zistil, že sťažovateľ prispel svojím správaním k predĺženiu konania, a to neprítomnosťou na pojednávaniach, napr. 15. februára 2000, 16. marca 2000, ako aj 27. júna 2000, pričom na pojednávaniach 15. februára 2000 a 27. júna 2000 neospravedlnil svoju   neúčasť.   Uvedené   okolnosti   spôsobujúce   predĺženie   konania   však   nie   je   možné pripísať na ťarchu okresného súdu.

Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol   postup   samotného   okresného   súdu.   Pri   skúmaní   skutočnosti,   či   v dôsledku   postupu okresného súdu došlo k porušeniu vyššie uvedeného práva, ústavný súd zistil, že tomu tak je, a to bez existencie zákonnej prekážky (napr. rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 3/00).

Ústavný   súd   z prehľadu   posudzovaného   spisu   zistil   nečinnosť   okresného   súdu v období od 5. mája 1997 do 16. januára 1998 (8 mesiacov), navyše úkony okresného súdu v posudzovanej veci od roku 1996 do roku 2000 hodnotí ako neefektívne a prieťahové, pretože v danom období okresný súd rozhodoval len o poplatkovej povinnosti sťažovateľa.

Uzneseniami   okresného   súdu   č.   k.   15   C   18/97-14   z   19.   marca   1997   a   č.   k. 15 C 18/97-58   z 9.   augusta   1999   bolo   konanie   z dôvodu   neuhradenia   súdneho   poplatku zastavené,   pričom   sťažovateľ   súdny   poplatok   uhradil   hromadným   prevodným   príkazom zo 17.   februára   1997   z účtu,   ktorý   vlastnil   spolu   s manželkou.   Následne   okresný   súd uznesením č. k. 15 C 18/97-75 z 31. mája 2000 zrušil vlastné uznesenie č. k. 15 C 18/97-58 z 9. augusta 1999 s odôvodnením, že súdny poplatok bol uhradený v priebehu odvolacej lehoty plynúcej po vydaní uznesenia č. k. 15 C 18/97-14 z 19. marca 1997 a uviedol, že „... pre splnenie, resp. nesplnenie poplatkovej povinnosti je bezpredmetné,... z účtu akej osoby boli prostriedky odpísané“. Uvedená argumentácia nekorešponduje s argumentmi uvedenými v uznesení č. k. 15 C 18/97-58 z 9. augusta 1999, kde je uvedené, že konanie je zastavené   z dôvodu   úhrady   súdneho   poplatku   manželkou   sťažovateľa,   ktorá   nie   je účastníčkou konania, a nie ním samotným, pričom súdny poplatok bol následne manželke sťažovateľa vrátený. V dôsledku uvedených skutočností sa prvé pojednávanie v merite veci uskutočnilo až 15. februára 2000, t. j. takmer 3,5 roka po podaní žaloby.

Ústavný súd z prehľadu posudzovaného spisu ďalej zistil, že od 22. októbra 2003 do 14. februára 2005 (vrátenie spisu okresnému súdu) sa spis nachádzal v dôsledku odvolania na krajskom súde. Ústavný súd uvedené obdobie z hľadiska zbytočných prieťahov neskúmal vzhľadom   na   ustanovenie   §   20   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   a prípadné   predĺženie konania v danom období preto nie je možné pripísať na vrub okresnému súdu.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení z 22. augusta 2005 po uvedení úkonov okresného   súdu   vykonaných   v posudzovanej   veci   dospel   k záveru,   že   súd   konal   bez zbytočných prieťahov, pričom v období od 1. apríla 2003 do 9. októbra 2003 oddelenie 15 C vzhľadom na objektívnu okolnosť – nedostatok sudcov – nemalo sudcu.

Právny   zástupca   sťažovateľa   vo   vyjadrení   zo   14.   septembra   2005   uviedol,   že námietky   predsedu   okresného   súdu   nepovažuje   za   dôvodné,   pretože   nedostatok   sudcov vzhľadom na záväzky vyplývajúce pre členské štáty z dohovoru nie je takou okolnosťou, ktorá by ospravedlnila neprimeranú dĺžku konania a „... dohovor zaväzuje zmluvné štáty organizovať   svoje   súdnictvo   takým   spôsobom,   aby   vyhovelo   požiadavkám   čl.   6   ods.   1 dohovoru, menovite pokiaľ ide o primeranosť lehoty konania“.

Základné právo zaručené podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa realizuje takým konaním všeobecných súdov, ktoré plynule smeruje k odstráneniu právnej neistoty osoby, ktorá sa obrátila na súd v konkrétnej veci (napr. rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 40/97). Podľa právneho názoru ústavného súdu vyjadreného v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 14/00 „Otázky množstva vecí,   personálne   a organizačné   problémy   súdu   nie   sú   v zásade   ústavne   významné   pre posúdenie toho, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní“. Navyše, celková dĺžka konania prispieva ku porušeniu označených práv sťažovateľa.

Na základe týchto dôvodov ústavný súd dospel k názoru, že bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v uvedených obdobiach, tak ako mu ho zaručuje čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy   ak   porušenie   základných   práv   a   slobôd   vzniklo nečinnosťou, môže ústavný súd prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci   konal.   Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   vo   výroku   tohto   rozhodnutia   prikázal okresnému súdu konať v posudzovanej veci bez zbytočných prieťahov.

IV.

Pretože   ústavný   súd   rozhodol   o porušení   práva   sťažovateľa,   zaoberal   sa   aj   jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých dôvodov sa ho domáha“.

Ústavný súd pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vzal do úvahy obdobie   nečinnosti   okresného   súdu,   celkovú   dĺžku   konania, ako   aj okolnosť,   že konanie   okresného   súdu   v uvedenej   veci   bolo   v určitých   obdobiach   neefektívne a nesmerovalo plynule k odstráneniu   právnej   neistoty   sťažovateľa.   Ústavný súd zároveň prihliadol aj na správanie sťažovateľa, ktorým prispel k predĺženiu konania a v okolnostiach tejto veci považuje sumu 20 000 Sk pre sťažovateľa za primeranú so zreteľom na konkrétne okolnosti   posudzovanej   veci,   a   preto   žiadosti   sťažovateľa,   ktorý   požadoval   primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk, vo zvyšnej časti nevyhovel.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd pre ľudské   práva,   keď   priznáva   spravodlivé   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru, aplikovaného na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa ústavný súd riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia nie je prípadná náhrada škody. Ústavný súd zároveň považuje za nevyhnutné poukázať aj na okolnosť, že dĺžka konania – viac ako 9 rokov - je ústavne neakceptovateľná.

V súlade s ustanovením § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom uhrádza účastník zo svojho. Na základe ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktorý zakotvuje výnimku z tejto zásady, ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu   trov   právneho   zastúpenia,   pretože   ústavný   súd   rozhodol,   že   základné   právo sťažovateľa bolo porušené, a teda mal vo veci úspech.

Pri výške náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovenia § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“), ktoré upravuje výšku odmeny za zastupovanie pred ústavným súdom, ak   predmet   sporu   nie   je   oceniteľný   peniazmi,   odmena   za   jeden   úkon   je   jedna   šestina výpočtového základu. Predmetom konania pred ústavným súdom je ochrana základných práv a slobôd, ktorá nie je oceniteľná peniazmi.

Právny zástupca sťažovateľa žiadal priznať náhradu trov konania za 4 úkony právnej služby – prevzatie a príprava vrátane prvej porady s klientom, za nahliadnutie do   spisu okresného súdu, spísanie ústavnej sťažnosti a vyjadrenie k stanovisku predsedu okresného súdu zo 14. septembra 2005 vrátane dane z pridanej hodnoty, ktorej je právny zástupca platiteľom, čo preukázal fotokópiou osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty. Ústavný súd priznal náhradu trov konania za tri úkony právnej pomoci, pretože nahliadnutie do   spisu   okresného   súdu   v tomto   prípade   neuznal   ako   samostatný   právny   úkon,   ktorý bezprostredne súvisí s konaním pred ústavným súdom (je zahrnutý aj v prevzatí a príprave vrátane   prvej   porady   s klientom),   navyše   v posudzovanom   spise   sa   nenachádza   úradný záznam okresného súdu, ktorý by potvrdzoval nahliadnutie do spisu 17. júna 2005.

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Vzhľadom na skutočnosť, že úkony právnej služby boli zrealizované v roku 2005, ústavný   súd   vychádzal   pri   týchto   úkonoch   z oznámenia   Štatistického   úradu   Slovenskej republiky, podľa ktorého za prvý polrok 2004 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 15 008 Sk, preto ústavný súd priznal náhradu trov za tri úkony právnej pomoci, každý v hodnote 2 501 Sk. Ústavný súd rozhodol aj o priznaní náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., t. j. trikrát 150 Sk.

Podľa ustanovenia § 18 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa tarifná odmena určená podľa § 9 až 14 o daň z pridanej hodnoty. Právny zástupca sťažovateľa pripojil k vyjadreniu z 11. augusta 2005 fotokópiu osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty.

Podľa takto určených kritérií je správny výpočet trov v sume 9 379 Sk, ktorú ústavný súd   zaviazal uhradiť   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa   okresný   súd   (ustanovenie   §   31a zákona o ústavnom súde v spojení s ustanovením § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

V zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. októbra 2005