znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 196/03-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu 10. septembra 2003 predbežne prerokoval sťažnosť Š. M., bytom B. Š., F. M., bytom R. T., Ing. A. M., bytom B., Ing. M. D., bytom B., a Ľ. M., bytom B., zastúpených advokátom   JUDr.   N.   K.,   Advokátska   kancelária,   Ž.,   ktorou   namietajú   porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky Okresným úradom v Žiline, odborom pozemkovým, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, v konaní vedenom pod sp. zn. 1998/1092, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť F. M., Š. M., Ing. A. M., Ing. M. D. a Ľ. M.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júla 2003 doručená sťažnosť Š. M., bytom B. Š., F. M., bytom R. T., Ing. A. M., bytom B., Ing.   M.   D.,   bytom   B.,   a Ľ.   M.,   bytom   B.   (ďalej   len   „sťažovatelia“),   zastúpených advokátom   JUDr.   N.   K.,   Advokátska   kancelária,   Ž.,   ktorou   namietajú   porušenie svojho   základného   práva   podľa   čl.   46   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   Okresným   úradom   v   Žiline,   odborom   pozemkovým   poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, v konaní vedenom pod sp. zn. 1998/1092.

Sťažovatelia   uviedli,   že   18.   septembra   1991   podali   ako   oprávnené   osoby žiadosť o vydanie nehnuteľností, ktoré boli skonfiškované ich rodičom.

Dňa 18. novembra 1991 doložili všetky listiny preukazujúce oprávnenie ich nároku na vydanie pozemkov.

Dňa   10.   apríla   1992   uzatvorili   dohodu   o vydaní   pozemkov   s povinným Poľnohospodárskym družstvom D. H. (ďalej len „PD D. H.“).

Pozemkový   úrad   v Žiline   svojím   rozhodnutím   sp.   zn.   812/1992/Ka   z 20. januára 1993 neschválil vyššie citovanú zmluvu.

Rozsudkami Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23 S 89/93 z 24. marca 1993, sp. zn. 23 S 270/96 z 25. októbra 1996 a sp. zn. 23 S 270/96 zo 16. októbra 1996 boli rozhodnutia porušovateľa zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.

Predmetné   nehnuteľnosti   boli   následne   vydané   oprávneným   osobám   až rozhodnutím sp. zn. 1998/1092 z 26. marca 1998.

Dňa   29.   novembra   1995   požiadali   sťažovatelia   užívateľa   pôdy   PD   D.   H. o výpočet a vydanie majetkového podielu na majetku družstva.

Po   právoplatnosti   rozhodnutia   Pozemkového   úradu   v Žiline   sa   sťažovatelia domáhali vydania podielov na majetku družstva.

Dňa   26.   marca   2003   správca   konkurznej   podstaty   PD   D.   H.   oznámil sťažovateľom,   že   uznesením   Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   sp.   zn.   36   Cb   - 24   K 44/96   z 31.   marca   1998   bol   na   majetok   PD   D.   H.   vyhlásený   konkurz   a že majetkový podiel na jeden hektár poľnohospodárskej pôdy predstavuje čiastku 15 716 Sk.

Sťažovatelia sa domnievajú, že postupom Okresného úradu v Žiline (resp. jeho právneho   predchodcu)   boli   porušené   ich   ústavné   práva   podľa   čl.   46   ústavy   tým, že porušovateľ svojím postupom spôsoboval nedôvodné prieťahy. Keďže sú majiteľmi pôdy užívanej PD D. H. vo výmere „91 hektárov 3096 m2“, pripadol by im podiel na majetku družstva vo výške 1 435 021,67 Sk.

V závere svojej sťažnosti sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd rozhodol, že:„Okresný   úrad   v Žiline,   odbor   pozemkový,   poľnohospodárstva   a lesného hospodárstva   svojím   postupom   pri   vybavovaní   konania   č.   k.   1998/1092   porušil ústavné   práva   sťažovateľov   zakotvené   v čl.   46   Ústavy   Slovenskej   republiky a sťažovatelia boli ukrátení na svojich právach tým, že im nebol vydaný podiel na majetku povinného PD D. H. vo výške 1.435.021,67 Sk.

Porušovateľ je povinný nahradiť sťažovateľom škodu vo výške 1.435.021,67 Sk solidárne k rukám sťažovateľa v 1. rade Š. M.“

Podanie sťažovateľov nespĺňalo náležitosti ustanovené zákonom Národnej rady Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Ústavný súd listom z 15. augusta 2003 vyzval právneho zástupcu sťažovateľov, aby doplnil   sťažnosť   tak,   aby spĺňala náležitosti   požadované §   20 a §   50 zákona o ústavnom súde.

Sťažovatelia namietali porušenie základného práva podľa čl. 46 ústavy (bez označenia odseku), pričom namietali prieťahy v konaní štátneho orgánu. Ako dôkaz uviedli   rozhodnutie   sp.   zn.   1998/1092   z 26.   marca   1998,   ktoré   však   nepredložili. V petite žiadali rozhodnúť o náhrade škody, neuviedli však podľa akých ustanovení zákona o ústavnom súde.

Vo výzve ústavného súdu bola sťažovateľom na doplnenie sťažnosti stanovená lehota   14   dní   od   jej   doručenia.   Podľa   doručenky   výzvu   prevzal   právny   zástupca sťažovateľov 20. augusta 2003 a v stanovenej lehote sťažnosť nedoplnil.

Podľa   ustanovenia   §   20   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   návrh   na   začatie konania musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje,   akého   rozhodnutia   sa   navrhovateľ   domáha,   odôvodnenie   návrhu a navrhované dôkazy.

Podľa § 20 ods. 3 citovaného zákona ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Podľa § 50 ods. 1 citovaného zákona sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu,   ktorým   sa   porušili   základné   práva   alebo   slobody,   proti   komu   sťažnosť smeruje.

Podľa § 50 ods. 2 citovaného zákona k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Podľa   §   25   citovaného   zákona   ústavný   súd   návrh   predbežne   prerokuje   na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd   navrhovateľa   na   takéto   nedostatky   návrhu   upozornil,   uznesenie   sa   nemusí odôvodniť.

Keďže sťažnosť neobsahovala zákonom požadované náležitosti a ústavný súd na   to   právneho   zástupcu   sťažovateľov   upozornil   a uložil   mu   lehotu   na   doplnenie sťažnosti,   v ktorej   tento   na   výzvu   nereagoval,   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 10. septembra 2003