SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 195/2022-25
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Straku a sudcov Roberta Šorla (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátkou JUDr. Natáliou Stachovou, Exnárova 45, Bratislava, proti postupu Okresného súdu Pezinok v konaní sp. zn. 42T/10/2020 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 23. marca 2022 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1, práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť podľa čl. 35 ods. 1, práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom okresného súdu v trestnom konaní. Okrem toho sťažovateľ žiada, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie 10 000 eur.
II.
2. Sťažovateľovi bolo 16. februára 2019 pri vedení osobného motorového vozidla nameraných 0,51 a 0,46 mg/l alkoholu v dychu a v teň deň mu bol zároveň zadržaný vodičský preukaz. Dňa 10. februára 2020 bola za to proti sťažovateľovi podaná obžaloba pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. Dňa 23. júna 2020 okresný súd vydal trestný rozkaz, proti ktorému podal sťažovateľ odpor, keď namietal, že nejde o trestný čin, ale o priestupok. Okresný súd nariadil hlavné pojednávanie na 2. december 2020, 29. marec 2021 a 7. júl 2021, ktoré však všetky bez prejednania obžaloby zrušil.
3. Po podaní sťažnosti predsedovi súdu bolo hlavné pojednávanie nariadené na 19. október 2021, na ktorom okresný súd uznesením postúpil vec na prejednanie okresnému dopravnému inšpektorátu, keď dospel k záveru, že nejde o trestný čin, ale o priestupok. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 23. októbra 2021 a okresný súd po ďalšej sťažnosti sťažovateľa zaslal spis okresnému dopravnému inšpektorátu 25. januára 2022.
4. Rozhodnutím okresného dopravného inšpektorátu z 26. januára 2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť v ten istý deň, bol sťažovateľ uznaný vinným z priestupku za skutok, pre ktorý bola pôvodne podaná obžaloba a bola mu uložená pokuta 300 eur a zákaz viesť motorové vozidlo na 20 mesiacov, pričom mu bolo do tejto doby započítané obdobie zadržania vodičského preukazu, ku ktorému došlo po spáchaní skutku.
III.
5. Sťažovateľ namieta celkovú dĺžku konania pred okresným súdom, ktoré trvalo skoro tri roky. Podľa sťažovateľa je neprípustné, aby ho okresný súd tak dlho ponechal v právnej neistote o tom, či je vinný zo spáchania trestného činu. Okrem toho namieta, že len z dôvodu zbytočných prieťahov bol dlho obmedzený v práve viesť motorové vozidlo, keďže po spáchaní skutku mu bol zadržaný vodičský preukaz, čo mu znemožňovalo výkon povolania, starostlivosť o rodinu a právnu neistotu, ktorá vážne ovplyvnila vzťahy v rodine, ako aj jeho psychický zdravotný stav. Z tohto dôvodu namieta aj porušenie základného práva vlastniť majetok, podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť a právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života. Sťažovateľ podotkol, že za obdobné skutky býva ukladaný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo na jeden rok, no on nemohol viesť motorové vozidlo takmer tri roky.
IV.
6. Pokiaľ ide o základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, treba uviesť, že ochrana tomuto právu sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď ústavná sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného práva postupom súdu, ústavný súd ústavnú sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (IV. ÚS 102/05, II. ÚS 387/06). Trestné konanie bolo ukončené uznesením okresného súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť 23. októbra 2021 s tým, že spis bol okresnému dopravnému inšpektorátu doručený 25. januára 2022 a v nasledujúci deň bolo vo veci sťažovateľa aj právoplatne rozhodnuté. Ústavná sťažnosť bola podaná až 23. marca 2022. Preto je ústavná sťažnosť zjavne neopodstatnená a ako taká bola podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len,,zákon o ústavnom súde“) odmietnutá.
7. Čo sa týka ostatných sťažovateľom uvedených základných práv, sťažovateľ ich porušenie odvodzuje od zbytočných prieťahov v postupe okresného súdu v nadväznosti na to, že po spáchaní skutku mu bol zadržaný vodičský preukaz. K tomu treba uviesť, že základom zadržania vodičského preukazu bol postup podľa § 70 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len,,zákon o cestnej premávke“), podľa ktorého policajt je oprávnený zadržať vodičský preukaz, ak možno uložiť trest alebo sankciu zákazu vedenia motorového vozidla s tým, že podľa § 70 ods. 3 zákona o cestnej premávke je policajt oprávnený zadržať vodičský preukaz až do právoplatného skončenia veci a podľa § 70 ods. 6 orgán, ktorý koná vo veci súvisiacej so zadržaním vodičského preukazu, je povinný v každom štádiu konania skúmať odôvodnenosť zadržania z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, a ak dôvody zadržania nie sú alebo pominuli, musí byť vodičský preukaz vodičovi bezodkladne vrátený.
8. Z ustanovení zákona o cestnej premávke je zrejmé, že k predbežnému a dočasnému zadržaniu vodičského preukazu sťažovateľa došlo na základe rozhodnutia v súlade so zákonom o cestnej premávke, keďže bolo možné očakávať uloženie trestu alebo sankcie zákazu vedenia motorového vozidla. Takáto sankcia bola aj sťažovateľovi v konečnom dôsledku uložená, no vo výmere približne o 15 mesiacov kratšej, ako bola doba, počas ktorej mal sťažovateľ zadržaný vodičský preukaz. Rovnako ako v prípade právnej neistoty, ktorá bola sťažovateľovi spôsobená prieťahmi v postupe súdu i pri zadržaní jeho vodičského preukazu, išlo o predbežný, no trvajúci stav, ktorý skončil v čase pred podaním ústavnej sťažnosti. Preto k porušeniu základných práv sťažovateľa predbežným zadržaním jeho vodičského preukazu v dôsledku nesprávneho rozhodnutia o jeho zadržaní alebo v dôsledku porušenia povinnosti súdu alebo dopravného inšpektorátu skúmať odôvodnenosť zadržania vodičského preukazu už nedochádza. To vedie k záveru, že ústavná sťažnosť i v rozsahu, v ktorom sťažovateľ porušenie svojich základných práv odvodzuje od trvania zadržania vodičského preukazu, je zjavne neopodstatnená a ako taká bola podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietnutá.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. marca 2022
Peter Straka
predseda senátu