SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 195/2015-23
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. mája 2015predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o.,Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. BranislavFridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd a práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces podľa čl. 47 Chartyzákladných práv Európskej únie postupom Okresného súdu Komárno a jeho uznesenímsp. zn. 13 Er 5/2009 z 18. februára 2013 a postupom Krajského súdu v Nitre a jehouznesením sp. zn. 11 CoE 187/2013 z 30. septembra 2013 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t apre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. apríla 2014doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalejlen „dodatkový protokol“), ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru a právana účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných právEurópskej únie (ďalej len „charta“) postupom Okresného súdu Komárno (ďalej len okresnýsúd“) a jeho uznesením sp. zn. 13 Er 5/2009 z 18. februára 2013 a postupom Krajskéhosúdu v Nitre (ďalej len krajský súd“) a jeho uznesením sp. zn. 11 CoE 187/2013z 30. septembra 2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnostizaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov a v rámci svojej činnostiposkytla na základe zmlúv o úvere uzavretých s dlžníkmi úvery, ktoré boli títo povinnívrátiť podľa podmienok dojednaných v úverových zmluvách. Vzhľadom na skutočnosť,že dlžníci dobrovoľne nepristúpili k úhrade svojich záväzkov, ich pohľadávky vočisťažovateľke sa stali splatnými a v nadväznosti na podmienky dojednané v úverovýchzmluvách obsahujúce vo väčšine prípadov tzv. rozhodcovskú doložku boli sťažovateľkouzačaté rozhodcovské konania pred ňou zvoleným rozhodcovským súdom. Následne bolina základe rozhodcovských rozsudkov vydaných v týchto konaniach začaté exekučnékonania. V priebehu exekučného konania bolo označeným uznesením okresného súdurozhodnuté o zastavení prebiehajúceho exekučného konania. Krajský súd na odvolaniesťažovateľky svojím napadnutým uznesením potvrdil napadnuté uznesenie okresného súduako vecne správne.
Sťažovateľka v predostretej argumentácii atakuje právne závery vyplývajúcez rozhodovacej činnosti okresného súdu a krajského súdu, ktorým vytýka ich nesprávnosťz hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušnýchprávnych predpisov na predmetnú právnu vec sa vzťahujúcich a zároveň poskytujeústavnému súdu vlastnú interpretáciu právnych predpisov vzťahujúcich sa na uvedenékonanie. V sťažnosti sťažovateľka poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie(ďalej len „Súdny dvor“) vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Cipani a spol. sp. zn. C-472/11 z 21. 2. 2014, z ktorého má vyplývať, že čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 Smernice Radyč. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa mávykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý konštatoval ex offo nekalú povahuzmluvnej podmienky, nemusí na to, aby mohol vyvodiť dôsledky tohto konštatovania, čakať,či spotrebiteľ informovaný o svojich právach navrhne, aby uvedená podmienka bolazrušená, avšak zásada kontradiktórnosti vo všeobecnosti zaväzuje vnútroštátny súd, ktorýkonštatoval v rámci preskúmavania ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky,informovať účastníkov konania v spore a vyzvať ich, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrilispôsobom, ktorý na tento účel ustanovujú vnútroštátne procesnoprávne predpisy.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie,ktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy,práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ako ajporušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru a práv podľa čl. 47 charty postupoma označeným uznesením okresného súdu a postupom a napadnutým uznesením krajskéhosúdu, zruší označené uznesenie okresného súdu a napadnuté uznesenie krajského súdu, vecvráti okresnému súdu na ďalšie konanie a sťažovateľke prizná primerané finančnézadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežneprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákonneustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšiekonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavnýsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhyalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti namieta porušenie svojich označených základnýchpráv postupom a označeným uznesením okresného súdu, ako aj postupom a napadnutýmuznesením krajského súdu.
Zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka už raz podala identickú sťažnosť,ako je prerokúvaná sťažnosť, ktorú ústavný súd skôr zaregistroval pod sp. zn.Rvp 3214/2014. Ústavný súd o predchádzajúcej identickej sťažnosti sťažovateľky rozhodoluznesením sp. zn. I. ÚS 371/2014 z 2. júla 2014, čo v okolnostiach prípadu tvorí prekážkuuž rozhodnutej veci.
Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,o ktorej už ústavný súd rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo leno podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.
Vzhľadom na dôvody odmietnutia (konštatovaný nedostatok právomoci vo vzťahuk okresnému súdu a vo vzťahu ku krajskému súdu zjavná neopodstatnenosť) skoršejidentickej sťažnosti sťažovateľky nebolo možné prerokúvanú sťažnosť považovať za žiadnychokolností za prípustnú, pretože nedostatok právomoci, resp. zjavnú neopodstatnenosť, nie jemožné odstrániť, a preto bolo potrebné sťažnosť sťažovateľky odmietnuť podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde z dôvodu neprípustnosti vyplývajúceho z § 24 písm. a) zákonao ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. mája 2015