znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 195/2015-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. mája 2015predbežne   prerokoval   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,Pribinova 25,   Bratislava,   zastúpenej   obchodnou   spoločnosťou   Fridrich Paľko, s. r.   o.,Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. BranislavFridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd a práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces podľa čl. 47 Chartyzákladných práv Európskej únie postupom Okresného súdu Komárno a jeho uznesenímsp. zn.   13   Er   5/2009   z   18.   februára   2013   a   postupom   Krajského   súdu   v Nitre   a   jehouznesením sp. zn. 11 CoE 187/2013 z 30. septembra 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s. r. o., o d m i e t apre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. apríla 2014doručená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.   (ďalej   len„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalejlen „dodatkový protokol“), ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru a právana účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných právEurópskej únie (ďalej len „charta“) postupom Okresného súdu Komárno (ďalej len okresnýsúd“) a jeho uznesením sp. zn. 13 Er 5/2009 z 18. februára 2013 a postupom Krajskéhosúdu   v Nitre   (ďalej   len   krajský   súd“)   a   jeho   uznesením   sp.   zn.   11   CoE   187/2013z 30. septembra 2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   sa   v   rámci   svojej   podnikateľskej   činnostizaoberá   inter alia   poskytovaním   úverov   z   vlastných   zdrojov   a   v   rámci svojej   činnostiposkytla na základe zmlúv o úvere uzavretých s dlžníkmi úvery, ktoré boli títo povinnívrátiť podľa   podmienok dojednaných v   úverových zmluvách.   Vzhľadom na skutočnosť,že dlžníci   dobrovoľne   nepristúpili   k   úhrade   svojich   záväzkov,   ich   pohľadávky   vočisťažovateľke   sa   stali   splatnými   a   v   nadväznosti   na   podmienky   dojednané   v   úverovýchzmluvách obsahujúce vo väčšine prípadov tzv. rozhodcovskú doložku boli sťažovateľkouzačaté rozhodcovské konania pred ňou zvoleným rozhodcovským súdom. Následne bolina základe   rozhodcovských   rozsudkov   vydaných   v   týchto   konaniach   začaté   exekučnékonania.   V   priebehu   exekučného   konania   bolo   označeným   uznesením   okresného   súdurozhodnuté   o   zastavení   prebiehajúceho   exekučného   konania.   Krajský   súd   na   odvolaniesťažovateľky svojím napadnutým uznesením potvrdil napadnuté uznesenie okresného súduako vecne správne.

Sťažovateľka   v   predostretej   argumentácii   atakuje   právne   závery   vyplývajúcez rozhodovacej činnosti okresného súdu a krajského súdu, ktorým vytýka ich nesprávnosťz hľadiska   právneho   posúdenia   relevantných   hmotnoprávnych   ustanovení   príslušnýchprávnych   predpisov   na   predmetnú   právnu   vec   sa   vzťahujúcich   a   zároveň   poskytujeústavnému   súdu   vlastnú   interpretáciu   právnych   predpisov   vzťahujúcich   sa   na   uvedenékonanie. V sťažnosti sťažovateľka poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie(ďalej len „Súdny dvor“) vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Cipani a spol. sp. zn. C-472/11 z 21. 2. 2014, z ktorého má vyplývať, že čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 Smernice Radyč. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa mávykladať   v tom   zmysle,   že   vnútroštátny   súd,   ktorý   konštatoval   ex   offo   nekalú   povahuzmluvnej podmienky, nemusí na to, aby mohol vyvodiť dôsledky tohto konštatovania, čakať,či   spotrebiteľ   informovaný   o svojich   právach   navrhne,   aby   uvedená   podmienka   bolazrušená, avšak zásada kontradiktórnosti vo všeobecnosti zaväzuje vnútroštátny súd, ktorýkonštatoval   v rámci   preskúmavania   ex   offo   nekalú   povahu   zmluvnej   podmienky,informovať účastníkov konania v spore a vyzvať ich, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrilispôsobom, ktorý na tento účel ustanovujú vnútroštátne procesnoprávne predpisy.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie,ktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy,práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ako ajporušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru a práv podľa čl. 47 charty postupoma označeným uznesením okresného súdu a postupom a napadnutým uznesením krajskéhosúdu, zruší označené uznesenie okresného súdu a napadnuté uznesenie krajského súdu, vecvráti   okresnému   súdu   na   ďalšie   konanie   a   sťažovateľke   prizná   primerané   finančnézadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežneprerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákonneustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého   návrhu   ústavný   súd   skúma,či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšiekonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavnýsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhyalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti namieta porušenie svojich označených základnýchpráv postupom a označeným uznesením okresného súdu, ako aj postupom a napadnutýmuznesením krajského súdu.

Zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka už raz podala identickú sťažnosť,ako   je   prerokúvaná   sťažnosť,   ktorú   ústavný   súd   skôr   zaregistroval   pod   sp.   zn.Rvp 3214/2014. Ústavný súd o predchádzajúcej identickej sťažnosti sťažovateľky rozhodoluznesením sp. zn. I. ÚS 371/2014 z 2. júla 2014, čo v okolnostiach prípadu tvorí prekážkuuž rozhodnutej veci.

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,o ktorej   už   ústavný   súd   rozhodol,   okrem   prípadov,   v ktorých   sa   rozhodovalo   leno podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Vzhľadom na dôvody odmietnutia (konštatovaný nedostatok právomoci vo vzťahuk okresnému   súdu   a vo   vzťahu   ku   krajskému   súdu   zjavná   neopodstatnenosť)   skoršejidentickej sťažnosti sťažovateľky nebolo možné prerokúvanú sťažnosť považovať za žiadnychokolností za prípustnú, pretože nedostatok právomoci, resp. zjavnú neopodstatnenosť, nie jemožné odstrániť, a preto bolo potrebné sťažnosť sťažovateľky odmietnuť podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde z dôvodu neprípustnosti vyplývajúceho z § 24 písm. a) zákonao ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. mája 2015