znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 195/09-29

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   22.   septembra 2009 v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka v konaní o sťažnosti A. H., B., zastúpenej advokátom Mgr. R. H., B., vo veci porušenia jej základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 102/2004 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo A. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 102/2004 p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   III   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   13 C 102/2004 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. A. H. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný   súd   Bratislava   III j e   p o v i n n ý   uhradiť   A.   H.   trovy   právneho zastúpenia v sume 292,38 € (slovom dvestodeväťdesiatdva eur a tridsaťosem centov) na účet jej právneho zástupcu Mgr. R. H., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 195/09-13 zo 7. júla 2009 prijal na ďalšie konanie sťažnosť A. H. (ďalej len „sťažovateľka“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namietala porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 102/2004.

Ústavnému súdu bolo 21. augusta 2009 doručené podanie okresného súdu sp. zn. Spr. 3511/09 z 10. augusta 2009, z ktorého okrem iného vyplýva:

„Týmto Vám oznamujem, že spis sp. zn. 13 C 102/04 sa od novembra 2007 nachádza u znalca za účelom vypracovania znaleckého dokazovania, pričom naposledy uznesením č. k. 13 C 102/04-139 zo dňa 11.   05.   2009 bola znaleckému ústavu – Ú.   v B. uložená poriadková pokuta vo výške 500 Eur a zároveň bol vyzvaný na predloženie spisu sp. zn. 13 C 102/04 v lehote 5 dní od doručenia uznesenia.

Zároveň bola súdom listom zo dňa 11. 05. 2009 zaslaná Ministerstvu spravodlivosti SR signalizácia nedostatkov v plnení si povinností znaleckého ústavu – Ú. B.

Vzhľadom na uvedené Vám nemôžem zaslať vyjadrenie k prijatej sťažnosti ako i spis sp. zn. 13 C 102/04.“

K podaniu okresného súdu   sa   vyjadril   aj právny zástupca   sťažovateľky, z obsahu ktorého okrem iného vyplýva:

„Opatrenia okresného súdu vo vzťahu k odstráneniu pasivity znalca neboli účinné. Okrem uloženia poriadkových pokút ani posledný úkon – signalizácia nedostatkov v plnení si   povinností   znaleckého   ústavu   na   Ministerstvo   spravodlivosti   SR   neviedol   k žiadnej náprave vo veci. Súd je povinný zabezpečiť včas všetky dôkazy potrebné na rozhodnutie vo veci samej a využiť pri tom všetky zákonné opatrenia na vykonanie týchto úkonov, inak spôsobuje zbytočné prieťahy v súdnom konaní. (ÚS I. 53/98, ÚS II. 10/01). Od posledného pojednávania vo veci dňa 15. 12. 2007 (za účelom vypracovania znaleckého posudku) až do dnešného   dňa   prešlo   33   mesiacov   bez   akéhokoľvek   výsledku,   čo   určite   nie   je   účinné zabezpečenie dôkazov.“

Z obsahu sťažnosti vyplýva tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom: „Dňa 17. 5. 2004 - podala sťažovateľka... návrh na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia...

Dňa 23. 7. 2004 - okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky na predloženie originálu písomného plnomocenstva...

Dňa 29. 9. 2004 - okresný súd vyzval sťažovateľku, aby doplnila podanie... Dňa 12. 11. 2004 - okresný súd vyzval odporcu na vyjadrenie sa k priloženému návrhu...

Dňa   3.   3.   2005   -   okresný   súd   vyzval   vedľajšieho   účastníka   na   vyjadrenie   sa   k priloženému návrhu...

Dňa 7. 3. 2006 - vec bola pridelená novej zákonnej sudkyni JUDr. P. Dňa 21.   6.   2006 -   vo veci sa uskutočnilo prvé pojednávanie,   na ktorom právny zástupca sťažovateľky predniesol návrh.

Dňa 6. 9. 2006 - sa malo uskutočniť druhé pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu ospravedlnenej neprítomnosti právneho zástupcu sťažovateľky.

Dňa   6.   10.   2006   -   sa   uskutočnilo   tretie   pojednávanie,   na   ktorom   bola   vypočutá sťažovateľka a odporca.

Dňa 3. 11. 2006 - sa uskutočnilo štvrté pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu, že sa nedostavila svedkyňa. Súd zároveň vyzval účastníkov konania, aby predložili otázky pre znalca, vzhľadom k tomu, že sa predpokladá nariadenie znaleckého dokazovania. Dňa 13. 11. 2006 - sťažovateľka predložila návrh otázok pre súdneho znalca. Dňa 15. 12. 2006 - sa uskutočnilo piate pojednávanie, na ktorom bola vypočutá svedkyňa. Súd konanie odročil na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania. Dňa   30.   5.   2007   -   sťažovateľka   žiadala   okresný   súd,   aby   nariadil   znalecké dokazovanie,   pretože   napriek   tomu,   že   dňa   15.   12.   2006   pre   tento   dôvod   odročil pojednávanie, do tohto dňa nerozhodol o znaleckom dokazovaní.

Dňa 17. 9. 2007 - okresný súd vydal uznesenie, ktorým v uvedenej právnej veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ú. v B. Uznesenie bol doručené sťažovateľke 10. 10. 2007. Znalcovi bol spis doručený až 14. 11. 2007...

Dňa   21.   4.   2008   -   znalec   podal   žiadosť   o   predĺženie   lehoty   na   vypracovanie znaleckého posudku.

Dňa 4. 6. 2008 - okresný súd vydal uznesenie, ktorým žiadosť znalca o predĺženie lehoty na vypracovanie posudku zamieta. Zároveň výzvou zo dňa 6. 6. 2008 vyzval znalca o predloženie posudku do 10 dní.

Dňa 28. 11. 2008 - okresný súd vydal uznesenie, ktorým uložil znalcovi pokutu vo výške 5.000,- Sk. Zároveň výzvou zo dňa 3. 12. 2008 vyzval znalca o predloženie posudku do 5 dní...

Dňa 18. 2. 2009 - okresný súd vydal uznesenie, ktorým uložil znalcovi pokutu vo výške 200,- EUR. Zároveň výzvou zo dňa 19. 2. 2009 vyzval znalca o predloženie posudku do 5 dní.

Do dnešného dňa 18. 6. 2009 nebola sťažovateľka vyšetrená a znalec nevykonal žiaden úkon k vypracovania znaleckého posudku.“

Vzhľadom na to, že sťažovateľka podrobne rozpísala v sťažnosti jednotlivé úkony okresného súdu a v danej veci ide o naliehavú a pre sťažovateľku dôležitú vec (statusovú), ústavný   súd   rozhodol   vo   veci   aj   bez   predloženia   spisového   materiálu   okresného   súdu, pretože nemal pochybnosti o jednotlivých procesných úkonoch a okresný súd sám uviedol, že spis sa nachádza u znalca od novembra 2007.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   (resp.   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru)   vychádza zo svojej ustálenej judikatúry (I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), v súlade s ktorou možno za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom posudzovanom   prípade   považovať   také   konanie,   ktoré   smeruje   k   právoplatnému rozhodnutiu   vo   veci   alebo   k odstráneniu   jeho   právnej   neistoty   zákonom   dovoleným spôsobom.   K vytvoreniu   právnej   istoty   preto   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (III. ÚS 127/03).

Otázku   existencie   zbytočných   prieťahov   v   konaní   a   porušenia   základného   práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd podľa svojej konštantnej   judikatúry   (napr. II. ÚS 813/00,   IV. ÚS 74/02)   skúma   vždy   s ohľadom na konkrétne   okolnosti   prípadu   podľa:   1.   právnej   a   faktickej   zložitosti   veci,   pričom zohľadňuje aj to, o čo   sťažovateľovi ide pri uplatňovaní základného práva, 2 správania účastníka konania a 3. spôsobu, akým v konaní postupoval súd. Za súčasť prvého kritéria možno považovať aj povahu prerokúvanej veci.

1. Predmetom   konania   pred   okresným   súdom   je   žaloba   o   náhradu   za   bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Z hľadiska skutkovej a právnej zložitosti takého sporu treba na jednej strane uviesť, že takéto spory sú považované za skutkovo i právne zložité, (hoci   sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   tvrdí,   že   nejde   o zložitú   vec),   pretože   spravidla predpokladajú   nariadenie   znaleckého   dokazovania,   kde   sa   určuje   bodové   hodnotenie sťaženia   spoločenského   uplatnenia   a   hodnotí   závažnosť   poškodenia   na   zdraví a predpokladaný vývoj následkov, ako aj vypočítavajú sadzby náhrad za bolesť. Na druhej strane   je   tiež   potrebné   uviesť,   že   takýto   spor   vyžaduje   od   všeobecného   súdu   osobitne starostlivý prístup, pretože v tomto konaní sa poskytuje ochrana (ak je nárok opodstatnený) právam, ktoré súvisia so živobytím a existenčnými otázkami (obdobne napr. IV. ÚS 151/04, IV. ÚS 9/05).

2. Správanie   sťažovateľky   ako   účastníčky   konania   je   druhým   kritériom   pri rozhodovaní o tom, či v konaní došlo k zbytočným prieťahom. Ústavný súd konštatuje, že po preskúmaní sťažnosti a vyjadrení účastníkov nezistil také okolnosti, na základe ktorých by   bolo   možné   konštatovať,   že   sťažovateľka   podstatne   prispela   k predĺženiu   konania v predmetnej veci (bola v konaní aktívna a súčinnostná a viackrát žiadala okresný súd, aby vo veci konal, a podala aj sťažnosti na zbytočné prieťahy), aj keď je tu na druhej strane potrebné uviesť, a sťažovateľka to sama v sťažnosti priznáva, že okresný súd musel odročiť pojednávanie   (6.   september   2006) „z   dôvodu   ospravedlnenej   neprítomnosti   právneho zástupcu sťažovateľky“, a tiež to, že všeobecný súd musel vyzvať jej právneho zástupcu ešte na začiatku konania na predloženie splnomocnenia a doplnenie podania.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 102/2004 a zistil, že okresný súd spočiatku od podania žalobného návrhu priebežne konal (vyzval sťažovateľku na doplnenie návrhu a predloženie splnomocnenia, zaslal návrh na vyjadrenie účastníkom a vedľajšiemu účastníkovi a podobne), nariadil až päť pojednávaní, na ktorých vykonal aj dokazovanie vypočutím účastníkov a svedkov, teda jeho činnosť smerovala k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky až do 15. decembra 2006,   keď   odročil   pojednávanie   na   účel   vykonania   znaleckého   dokazovania.   Znalecké dokazovanie nariadil s časovým oneskorením deviatich mesiacov až 17. septembra 2007, aj to až na základe upozornenia sťažovateľky (30. máj 2007), a znalecké dokazovanie nie je do dnešného dňa skončené a vec nie je pripravená na rozhodnutie.

Vychádzajúc zo svojej judikatúry (napr. IV. ÚS 239/03, IV. ÚS 9/05, IV. ÚS 211/05) ústavný   súd   preto   konštatuje,   že   na   doterajšiu   dĺžku   konania   mala   najväčší vplyv nesústredená   a neefektívna   činnosť   okresného   súdu,   ktorá   súvisela   najmä so znaleckým dokazovaním. Okresný súd proti nečinnosti znaleckého ústavu neprijal včas adekvátne opatrenia, ktoré by smerovali k vypracovaniu znaleckého posudku, ale až v máji 2009   uložil   znaleckému   ústavu   poriadkovú   pokutu   a signalizoval   Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky nesplnenie si povinností zo strany znaleckého ústavu.

V okolnostiach   prípadu   teda   konanie   okresného   súdu   bolo   od   decembra   2006 neefektívne,   čo   malo   za následok   zbytočné   prieťahy   v konaní,   a tým   aj   porušenie označených práv sťažovateľky.

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

III.

Keďže ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   prikázal v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde okresnému súdu vo veci sp. zn. 13 C 102/2004 konať bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka žiadala o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 3 500 €, ktoré odôvodnila dôvodmi uvedenými v sťažnosti.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti,   z   ktorých   vychádza   aj Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   keď   priznáva spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl. 41   dohovoru   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku predmetného sporu a berúc do úvahy aj konkrétne okolnosti prípadu (neefektívnu činnosť okresného súdu a súčasný stav konania) ústavný súd priznal sťažovateľke finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde v sume 2 000 €, ktoré je okresný súd povinný uhradiť v súlade s výrokom tohto nálezu.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o úhrade trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej   vznikli   v súvislosti   s jej   právnym zastupovaním   advokátom   Mgr.   R.   H.   v konaní   pred   ústavným   súdom.   Sťažovateľka požadovala   úhradu   trov   konania   v sume   292,38   €.   Vzhľadom   na   to,   že   trovy   konania požadované   sťažovateľkou   boli vyčíslené   správne   podľa   vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ústavný súd ich priznal v sume ňou požadovanej.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2008 v sume 695,41 €. Za   dva   úkony   právnej   služby   vykonané   v roku   2009   (príprava   a prevzatie   veci a písomné   vyhotovenie   sťažnosti)   patrí   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov odmena 2 x 115,90 € a 2 x režijný paušál po 6,95 €. Spolu s 19 % DPH predstavuje zákonný nárok na trovy sumu 292,38 €.

Trovy   konania   je   okresný   súd   povinný   uhradiť   na   účet   právneho   zástupcu sťažovateľky   (§   31a   zákona   o ústavnom   súde   v spojení   s   §   149   Občianskeho   súdneho poriadku).

V zmysle čl. 133 ústavy, podľa   ktorého proti   rozhodnutiu ústavného súdu   nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. septembra 2009