znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 195/05-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. júna 2005 predbežne   prerokoval   sťažnosť   E.   K.,   B.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18 C 148/2001 z 28. novembra 2003, ako aj rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16 Co 51/03 z 13. marca 2003, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. K. o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. mája 2005 doručená sťažnosť E. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou   namieta porušenie svojho základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   rozsudkom   Okresného   súdu   Banská   Bystrica   (ďalej   len „okresný súd“) sp. zn. 18 C 148/2001 z 28. novembra 2003, ako aj rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 16 Co 51/03 z 13. marca 2003.

V sťažnosti sťažovateľ uvádza, že 31. júla 2001 podal na okresnom súde žalobu voči svojmu zamestnávateľovi o úhradu mzdových nárokov za nadčasovú prácu, sviatky a nočné smeny, náhradu za výpovednú lehotu a neposkytnuté stravovanie. Okresný súd mu však žalovaný nárok priznal len čiastočne, a to za stravné lístky s príslušenstvom. Sťažovateľ ďalej uviedol,   že odvolací   krajský   súd mu priznal náhradu   za dvojmesačnú výpovednú lehotu   a úroky,   pričom   ostatné   jeho   nároky   zamietol.   Rozsudok   krajského   súdu   bol sťažovateľovi doručený 14. júna 2003. Podľa vyjadrenia sťažovateľa jeho žiadosť o podanie mimoriadneho   dovolania   podaná   Generálnej   prokuratúre   Slovenskej   republiky z 19. novembra 2004 bola zamietnutá 24. januára 2005 pre uplynutie lehoty na podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku.

Podľa   sťažovateľa   tým,   že   všeobecné   súdy   mu   nepriznali   nárok   na   mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas, ako aj za prácu v sviatok a v noci, porušili jeho základné ústavné právo na spravodlivý a zákonný súdny proces.

Sťažovateľ na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd mu priznal vyplatenie mzdy vo výške 28 193 Sk s príslušenstvom a finančné zadosťučinenie za nezákonný súdny proces v nevyčíslenej výške.

II.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   podľa   §   25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde predbežne prerokoval, preskúmal, či obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde (§ 20 a § 50) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Predmetom   konania je sťažovateľom   namietané porušenie jeho základného   práva zaručeného   v   čl.   46   ods.   1   ústavy   rozsudkom   okresného   súdu   sp.   zn.   18   C   148/2001 z 28. novembra 2003, ako aj rozsudkom krajského súdu sp. zn. 16 Co 51/03 z 13. marca 2003 v konaní o odvolaní sťažovateľa v právnej veci proti žalovanému zamestnávateľovi o úhradu peňažných nárokov vyplývajúcich z jeho pracovného pomeru.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy je podanie sťažnosti v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie sťažnosti   (§   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde),   pričom   zákon   o ústavnom   súde neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty   odpustiť   (pozri   napr.   III.   ÚS   124/04, IV. ÚS 14/03).

Ústavný   súd   zistil,   že   sťažnosť   sťažovateľa   týkajúca   sa   rozhodnutí   okresného a krajského súdu v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 18 C 148/2001 je podaná oneskorene.

V okolnostiach prípadu je zjavné, že napadnutý rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť skôr ako dva mesiace pred 26. májom 2005, keď sa sťažovateľ obrátil na ústavný   súd.   Vyplýva   to   zo   sťažovateľom   tvrdeného   dátumu   doručenia   rozsudku odvolacieho   krajského   súdu,   t.   j.   14.   júna   2003,   a vyznačeného   dňa   právoplatnosti   na rozsudku okresného súdu, t. j. 14. apríl 2004.

Preto je sťažnosť namietajúca porušenie sťažovateľom označeného základného práva rozsudkom okresného súdu sp. zn. 18 C 148/2001 z 28. novembra 2003, ako aj rozsudkom krajského súdu sp. zn. 16 Co 51/03 z 13. marca 2003 podaná oneskorene. Z uvedeného dôvodu ústavný súd ani nevyzýval sťažovateľa na odstránenie iných nedostatkov podania (nepresne a nedostatočne formulovaný petit, nezastupovanie advokátom).

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. júna 2005