SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
III. ÚS 194/2023-46
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Petra Straku a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advocatius s. r. o., Palackého 12, Bratislava, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1Cdo/130/2022 z 28. septembra 2022 vo výroku o náhrade trov dovolacieho konania takto
r o z h o d o l :
1. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1Cdo/130/2022 z 28. septembra 2022 vo výroku o náhrade trov dovolacieho konania b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1Cdo/130/2022 z 28. septembra 2022 vo výroku o náhrade trov dovolacieho konania z r u š u j e a v e c v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania v sume 460,68 eur a zaplatiť ich právnej zástupkyni sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 9. januára 2023 domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 1 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) označeným v záhlaví tohto uznesenia, a to vo výroku o náhrade trov dovolacieho konania. Sťažovateľka navrhuje zrušiť II. výrok napadnutého rozhodnutia a vec vrátiť na ďalšie konanie.
II.
Skutkové východiská
2. Okresný súd Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom č. k. 17C/51/2007-1417 zo 14. októbra 2013 vyhovel žalobe sťažovateľky podanej proti
(ďalej len „žalovaná“), určením, že záložné právo na konkretizovaných nehnuteľnostiach neexistuje. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť sťažovateľke náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na odvolanie žalovanej rozsudkom č. k. 8Co/50/2020 z 22. februára 2022 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a určil, že sťažovateľka má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie, ktoré 19. septembra 2022 zobrala v celom rozsahu späť. Napadnutým rozhodnutím najvyšší súd rozhodol v konaní o dovolaní žalovanej tak, že I. výrokom dovolacie konanie zastavil a II. výrokom nepriznal sťažovateľke nárok na náhradu trov dovolacieho konania z dôvodu, že jej žiadne trovy v dovolacom konaní nevznikli.
III.
Argumentácia sťažovateľky
3. Sťažovateľka považuje záver dovolacieho súdu, podľa ktorého jej nárok na náhradu trov dovolacieho konania nebol priznaný z dôvodu, že jej žiadne trovy v dovolacom konaní nevznikli, za svojvoľný. V súdom stanovenej lehote mu 11. júla 2022 doručila na základe jeho výzvy vyjadrenie k dovolaniu žalovanej. Následne žalovaná 19. septembra 2022 doručila súdu späťvzatie svojho dovolania, ktoré odôvodnila tým, že v podaní uviedla výroky rozsudku odvolacieho súdu v inom konaní. Keďže teda žalovaná procesne zavinila zastavenie dovolacieho konania a sťažovateľka bola v dovolacom konaní úspešná, má nárok na náhradu trov dovolacieho konania, ktoré jej v dovolacom konaní vznikli. Sťažovateľke vznikli v dovolacom konaní trovy právneho zastúpenia, pozostávajúce z dvoch úkonov: prevzatie a príprava právneho zastúpenia, ako aj vyjadrenie k dovolaniu z 11. júla 2022.
4. Sťažovateľka poukázala na rozhodnutie dovolacieho súdu v inom konaní, v ktorom za totožného skutkového a právneho stavu najvyšší súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
⬛⬛⬛⬛IV.
Vyjadrenia najvyššieho súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľky
IV.1. Vyjadrenie najvyššieho súdu:
5. Podľa najvyššieho súdu z bodu 6 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že o náhrade trov dovolacieho konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) v spojení s § 453 ods. 1 CSP a vyslovil, že sťažovateľke sa náhrada trov dovolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie o ústavnej sťažnosti týkajúcej sa náhrady trov dovolacieho konania ponecháva na úvahe ústavného súdu.
IV.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:
6. Zúčastnená osoba (žalovaná, pozn.) vo svojom vyjadrení uviedla, že napadnuté rozhodnutie dovolacieho súdu vo výroku o náhrade trov dovolacieho konania je plne v súlade so zákonom, nevykazuje žiadne znaky svojvôle v rozhodovaní a podľa jej názoru nezasahuje do sťažovateľkiných práv. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje napadnuté rozhodnutie dovolacieho súdu za vecne správne a ústavnú sťažnosť sťažovateľky za neopodstatnenú.
IV.3. Replika sťažovateľky:
7. Sťažovateľka vo svojej replike poukázala na nález ústavného súdu č. k. IV. ÚS 127/2023-59 z 26. apríla 2023 v skutkovo a právne identickej veci, ktorým ústavný súd rozhodol o porušení práv sťažovateľov. Sťažovateľka je toho názoru, že najvyšší súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov dovolacieho konania opomenul zohľadniť úkony právnej služby uskutočnené právnou zástupkyňou sťažovateľky a ide o zrejmú nesprávnosť dovolacieho súdu vo výroku o trovách dovolacieho konania.
V.
Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti
8. Sťažovateľka považuje záver najvyššieho súdu, podľa ktorého jej nárok na náhradu trov dovolacieho konania nebol priznaný z dôvodu, že jej žiadne trovy v dovolacom konaní nevznikli, za svojvoľný. Keďže žalovaná procesne zavinila zastavenie dovolacieho konania, sťažovateľka má nárok na náhradu trov dovolacieho konania, ktoré jej v dovolacom konaní preukázateľne vznikli.
9. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania (napr. I. ÚS 48/05, II. ÚS 272/08). Prostredníctvom čl. 46 ods. 1 ústavy sa zaručuje každému základné právo na súdnu a inú právnu ochranu. Aj zákonná úprava platenia a náhrady trov konania obsiahnutá najmä v Civilnom sporovom poriadku určuje, či je základné právo na súdnu ochranu naplnené reálnym obsahom (čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 46 ods. 4 ústavy). Procesné predpisy, ktoré upravujú platenie a náhradu trov konania, treba vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom a účelom základného práva na súdnu ochranu. Pritom treba dbať na to, aby nikto len z dôvodu, že uplatní svoje základné právo na súdnu ochranu, neutrpel materiálnu ujmu v dôsledku inštitútu platenia trov konania za predpokladu, že taký účastník konania bol úspešný, a to bez zreteľa na jeho postavenie v konaní (m. m. II. US 56/05, IV. US 147/08).
10. Vo všeobecnosti platí, že rozhodnutie o náhrade trov konania nedosahuje spravidla samo osebe intenzitu predstavujúcu možnosť vyslovenia porušenia základných práv a slobôd bez ohľadu na to, akokoľvek sa môže účastníka konania citeľne dotknúť. Ústavný súd pri posudzovaní sťažností, ktoré smerujú proti rozhodnutiam všeobecných súdov v častiach, ktoré sa týkajú problematiky (náhrady) trov konania, t. j. problematiky, ktorá má vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými súdmi akcesorickú povahu, postupuje nanajvýš zdržanlivo a k prípadnému zrušeniu napadaného výroku o trovách konania sa uchyľuje iba výnimočne, napr. keď zistí, že došlo k porušeniu základného práva na súdnu ochranu (resp. práva na spravodlivé súdne konanie) zvlášť extrémnym spôsobom, alebo ak zistí, že napadnutým rozhodnutím došlo zároveň aj k neprípustnému zásahu do iných ústavou garantovaných práv (m. m. II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, IV. ÚS 45/06, I. ÚS 156/2010, IV. ÚS 40/2011).
11. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. Podľa § 453 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa primerane použijú na dovolacie konanie.
13. Zo zberného spisu vzťahujúceho sa na dovolacie konanie a z príloh ústavnej sťažnosti doručených ústavnému súdu vyplýva, že dovolanie proti rozsudku krajského súdu bolo podané žalovanou 8. júna 2022. Dovolanie bolo zaslané sťažovateľke na vyjadrenie, ktorá sa k nemu vyjadrila prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne podaním doručeným 11. júla 2022. Žalovaná vzala dovolanie späť podaním doručeným jej právnym zástupcom 19. septembra 2022. Z uvedeného podania vyplýva, že dovolanie bolo vzaté späť zo strany žalovanej v celom rozsahu. Vzhľadom na dispozičný úkon dovolateľky, ktorá vzala dovolanie späť, najvyšší súd podľa § 446 CSP dovolacie konanie zastavil. O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP. Sťažovateľka mala v dovolacom konaní plný úspech, preto jej proti neúspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Keďže jej však v dovolaní žiadne trovy nevznikli, dovolací súd jej ich náhradu nepriznal (R 72/2018).
14. Ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov dovolacieho konania nevzal do úvahy úkon právnej služby uskutočnený právnou zástupkyňou sťažovateľky, ktorým bolo vyjadrenie k dovolaniu, ktoré bolo podané 11. júla 2022, teda ešte pred späťvzatím dovolania žalovanou, ktoré bolo podané až 19. septembra 2022.
15. Keďže najvyšší súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov dovolacieho konania opomenul zohľadniť už uvedený úkon právnej služby uskutočnený právnou zástupkyňou sťažovateľky a náhradu trov konania jej z tohto dôvodu nepriznal, zaťažil svoje rozhodnutie ústavnou neudržateľnosťou spočívajúcou v porušení práv sťažovateľky. Ústavný súd preto rozhodol, že napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu vo výroku o náhrade trov dovolacieho konania došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).
16. Keďže výrokom napadnutého rozhodnutia o náhrade trov dovolacieho konania najvyšší súd zároveň zasiahol aj do majetkových práv sťažovateľky, ústavný súd dospel k záveru, že súčasne bolo porušené aj základné právo sťažovateľky vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a jej právo pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1 dodatkového protokolu, preto konštatoval aj porušenie týchto práv hmotného charakteru výrokom napadnutého rozhodnutia (bod 1 výroku nálezu).
17. Vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 1 dohovoru ústavný súd konštatuje, že označený článok vyjadruje záväzok vysokých zmluvných strán dodržiavať ľudské práva, teda nepredstavuje základné právo alebo slobodu, ktorých ochrany by sa sťažovateľka mohla pred ústavným súdom v konaní podľa čl. 127 ústavy domáhať, preto ústavnej sťažnosti v tejto časti nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).
18. Ústavný súd v súvislosti s návrhom sťažovateľky na zrušenie II. výroku napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci najvyššiemu súdu dospel k záveru, že pre dosiahnutie nápravy vo veci je nevyhnutné, aby tomuto návrhu vyhovel (bod 2 výroku nálezu). Po vrátení veci na ďalšie konanie bude najvyšší súd povinný opätovne rozhodnúť o nároku na náhradu trov dovolacieho konania, pričom je viazaný právnym názorom ústavného súdu vyjadreným v tomto náleze [§ 134 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].
VI.
Trovy konania
19. Ústavný súd priznal sťažovateľke podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde nárok na náhradu trov konania, ktoré sťažovateľka vyčíslila v sume 460,68 eur s DPH.
20. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [§ 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky]. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2018 je 153,50 eur a hodnota režijného paušálu je 9,21 eur. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2023 je 208,67 eur a hodnota režijného paušálu je 12,52 eur. Sťažovateľke vznikol nárok na náhradu trov konania za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2018 (prevzatie a príprava zastúpenia – plnomocenstvo z 27. februára 2018, pozn.) a za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2023 (podanie sťažnosti ústavnému súdu). Náhradu za tretí úkon právnej služby – repliku sťažovateľky z 31. mája 2023, ústavný súd nepriznal, pretože obsah uvedeného podania nepovažoval za taký, ktorý by prispel k bližšiemu objasneniu posudzovanej veci a sťažovateľka jeho náhradu ani nepožadovala. Právna zástupkyňa sťažovateľky je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto sa odmena zvyšuje o 20 %.
21. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je najvyšší súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označenej v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (bod 3 výroku nálezu).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. júna 2023
Robert Šorl
predseda senátu