SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 194/09-9
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júla 2009 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti D., a. s., M., zastúpenej advokátom JUDr. M. K., M., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Trnave v konaniach vedených pod sp. zn. 21 Cob/423/2008 a sp. zn. 21 Cob/424/2008 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť spoločnosti D., a. s., o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. júna 2009 doručená sťažnosť spoločnosti D., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Trnave v konaniach vedených pod sp. zn. 21 Cob/423/2008 a sp. zn. 21 Cob/424/2008.
Sťažovateľka v úvode sťažnosti označila za porušovateľa svojich práv „Krajský súd Košice v konaní 21 Cob/423/2008, 21 Cob/424/2008“.
Ďalej v sťažnosti uviedla, že «KS v TA v konaní sp. zn.: 21 Cob/423/2008, 21 Cob/424/2008 (v ďalšom budem označovať iba 21 Cob/423/2008) neprerokoval v oficiálnom rokovaní a dôkladne neprebral pádne argumenty, ktoré sú pre rozhodnutie o merite veci relevantné a vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tieto argumenty. Porušovateľ znemožnil sťažovateľke realizáciu svojich procesných práv priznaných mi v občianskom súdnom konaní za účelom zabezpečenia spravodlivej súdnej ochrany v zmysle čl. 46 Ústavy SR a pendantom čl. 6 Dohovoru, a práva na majetok ako aj právom chránených záujmov v zmysle čl. 20 ústavy SR, čl. 1 dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, samotným neprerokovaním a následne neodôvodnením v rozhodnutí 21 Cob/423/2008, zo dňa 31. marca 2009 a doručeného 18. 5. 2009.
Nezaoberal sa stornom objednávky, čo má zásadný vplyv na ad hoc. Na okraj veci podotýkam na ustanovenie § 44 (2) OZ, „Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.“ a ustanovenie § 43c ods. (1) OZ, „Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.“...
B) KS TA sa zaoberá irelevantnými skutočnosťami, ktoré nie je vôbec potrebné skúmať v tomto súdnom konaní a nezaoberá sa efektívnymi faktami argumentované v odvolaní a doplneniu k odvolaniu ktoré bolo v lehote podané.
Porušovateľ efektívne neprejednal citované fakty a neodpovedal na ne v odôvodnení citovaného rozsudku.
C) Zo zákona vyplýva, že iba súd môže rozhodnúť, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná, ale na druhej strane musí o uplatnených návrhoch účastníka konania v odvolaní na vykonanie konkrétnych dôkazov rozhodnúť a - pokiaľ im nevyhovie - potom vo svojom rozhodnutí tiež musí uviesť, z akých dôvodov navrhnuté dôkazy nevykonal (§ 157 ods. 2 OSP v korelácií s § 211 OSP takéto odôvodnenie musí mať aj rozsudok odvolacieho súdu). Porušovateľ mal právne korektným a zrozumiteľným spôsobom sa vyrovnať so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami a to takým spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania.
Z formulácie § 132 Občianskeho súdneho poriadku možno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť.
Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí tykať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia...
Pokiaľ súd takto nepostupoval, porušil zákon a zároveň aj práva zaručené čl. 20, čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu k Dohovoru. Ak zákon ustanovuje súdu povinnosti ako ich vyššie citujem. z čl. 2 ods. (2) Ústavy SR vyplýva povinnosť súdu dodržať zákon...
Bolo povinnosťou Krajského súdu ako odvolacieho súdu, aby sa náležité vyrovnal s argumentáciou sťažovateľky.
Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami... odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť spravodlivého konania III. ÚS 260/07.
V súlade s uvedenými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku je teda povinnosťou všeobecného súdu uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia.
V odvolaní podanom sťažovateľkou ide o pádne argumenty, ktoré sú pre rozhodnutie o merite veci principiálne, a vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tieto efektívne fakty...»
Na základe uvedeného sťažovateľka v závere žiada, aby ústavný súd jej sťažnosti vyhovel a rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné právo sťažovateľky D. a. s. podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane..., bolo konaním KS TA v sp. zn. 21 Cob/423/2008, porušené.
2. Ústavný súd SR prikazuje KS TA, ktorý v konaní 21 Cob/423/2008, základné právo sťažovateľky porušil, aby obnovil stav pred jeho porušením.“
II.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.
Vychádzajúc z obsahu podania sťažovateľky z 2. júna 2009 označeného ako „Sťažnosť“ ústavný súd konštatuje, že táto sťažnosť napriek tomu, že je sťažovateľka zastúpená právnym zástupcom, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 3 a § 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde.
Sťažovateľka navrhla nálezom vysloviť, že jej „základné právo... podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane..., bolo konaním KS TA v sp. zn. 21 Cob/423/2008, porušené“, a žiadala, aby ústavný súd prikázal „KS TA, ktorý v konaní 21 Cob/423/2008, základné právo sťažovateľky porušil, aby obnovil stav pred jeho porušením“.
Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť neobsahuje jasný návrh rozhodnutia vo veci samej (petit), ktorého vydania sa sťažovateľka od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde), vymedzený presne, určito a zrozumiteľne a takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci. Formulácia návrhu na rozhodnutie vo veci samej je neúplná a nezrozumiteľná, keďže neobsahuje najmä konkrétne opatrenie smerujúce k náprave porušenia ústavnosti v súlade s čl. 127 ústavy a § 56 zákona o ústavnom súde (petit napr. neobsahuje presné označenie porušovateľov práv, návrh na zrušenie rozhodnutí všeobecných súdov), ktoré skutočnosti sú podstatnými náležitosťami na ďalšie konanie pred ústavným súdom v prípade, keď ústavný súd vysloví porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru fyzickej osoby alebo právnickej osoby konkrétnym porušovateľom (jeho rozhodnutím). Petit požadovaný sťažovateľkou nie je zhodný ani s tým, čo uvádza v úvode a odôvodnení sťažnosti. Sťažovateľka ako možného porušovateľa svojich práv v úvode sťažnosti označuje „Krajský súd v Košiciach“, ale v petite a ani v prílohách ho už ako porušovateľa neuvádza.
Sťažnosť sťažovateľky nie je tiež riadne odôvodnená v zmysle § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde, pretože neobsahuje konkrétne dôvody, v čom vidí porušenie svojho základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 1 dodatkového protokolu a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd pripomína, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľky, nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05).
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (obdobne II. ÚS 117/05).
Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky odmietol jej sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. júla 2009