znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 194/02-6

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 11.   decembra 2002 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. O., bytom T., pre namietané porušenie jeho základných   práv   zaručených   v čl.   20   Ústavy   Slovenskej   republiky   a čl.   11   Listiny základných práv a slobôd rozhodnutím Pozemkového úradu v T. č.: 1037/92 z 24. augusta 1992 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing.   J. O.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. novembra 2002 doručená sťažnosť Ing. J. O., bytom T. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal porušenie svojich základných práv zaručených v čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 11 Listiny základných práv a slobôd rozhodnutím Pozemkového úradu v T. č.: 1037/92 z 24. augusta 1992.

Uvedeným rozhodnutím rozhodol bývalý Pozemkový úrad v T. (dnes Okresný úrad T., odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva - ďalej len „pozemkový úrad“) podľa § 15 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,   usporiadaní   pozemkového   vlastníctva,   pozemkových   úradoch,   pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení zákona č. 293/1992 Zb. (ďalej len „zákon o pozemkových   úpravách“)   o urýchlenom   usporiadaní   vlastníckych   a užívacích   pomerov k pozemkom   nachádzajúcim   sa   v hospodárskom   obvode   poľnohospodárskeho   podniku „SŠM Z. N. V.“ v katastrálnych územiach Ú., Z. K., S., N. Ž. a Č. na čas do schválenia projektu pozemkových úprav.

V rámci   dočasného   usporiadania   vlastníckych   a užívacích   pomerov   pridelil pozemkový úrad v zmysle § 15 ods. 2 zákona o pozemkových úpravách rôznym fyzickým osobám (účastníkom konania) do bezplatného náhradného užívania iné pozemky než tie, ktoré boli v ich vlastníctve, pretože ich nebolo možné v tom čase vlastníkom vyčleniť.

Do bezplatného náhradného užívania však týmto osobám pozemkový úrad pridelil aj pozemky č. p. 1365, 1412, 1450 v katastrálnom území Č., ktorých spoluvlastníkom je aj sťažovateľ,   pričom   uvedené   pozemky   pridelil   pozemkový   úrad do   náhradného   užívania iným osobám bez jeho vedomia a súhlasu (pozemkový úrad nekonal so sťažovateľom ako s účastníkom konania).

Sťažovateľ   namietal,   že   rozhodnutie   pozemkového   úradu   nerešpektovalo „nedotknuteľnosť   súkromného   vlastníctva“,   tak   ako   je   garantovaná   v čl.   11   Listiny základných práv a slobôd a v čl. 20 ústavy. Na základe týchto skutočností navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:  

„1. Zrušuje sa rozhodnutie bývalého Pozemkového úradu v T. č. 1037/92, zo dňa 24. augusta 1992.

2. Okresný úrad v T., odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva vráti pozemky pôvodným vlastníkom.

3. Okresný úrad v T., odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva nahradí   spôsobenú   finančnú   ujmu všetkým   vlastníkom,   ktorí   boli   nesprávnym konaním poškodení.“

II.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ   namietal,   že   k zásahu   do   jeho   základných   práv   a slobôd   malo   dôjsť rozhodnutím   pozemkového   úradu   č.:   1037/92   z 24.   augusta   1992,   ktoré   nadobudlo právoplatnosť 6. októbra 1992 (ako to vyplýva z kópie uvedeného rozhodnutia opatreného doložkou   právoplatnosti,   ktorú   sťažovateľ   predložil   ústavnému   súdu   v prílohe   svojej sťažnosti).

Ústavný   súd   už   v súvislosti   so   svojou   rozhodovacou   činnosťou   vyslovil,   že   je oprávnený chrániť ústavnosť spôsobom upraveným ústavou a zákonom o ústavnom súde, ktorý nadobudol účinnosť 15. februára 1993 a neobsahuje (ani na základe neskorších zmien a doplnkov) ustanovenie o spätnej účinnosti. Ústavný súd preto nemá oprávnenie konať o porušení základných práv a slobôd fyzickej alebo právnickej osoby, ku ktorému došlo pred 15. februárom 1993 (mutatis mutandis I. ÚS 49/93).

Takéto   oprávnenie   nevyplýva   pre   ústavný   súd   ani   z ústavy.   Ani   ústavný   zákon č. 90/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení   neskorších   predpisov   neumožňuje   ústavnému   súdu   rozhodovať   o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak k ich porušeniu došlo pred 15. februárom 1993 (III. ÚS 35/02).

Na základe vyššie uvedenej skutočnosti ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde dospel k záveru, že na prerokovanie sťažnosti sťažovateľa nie je daná jeho právomoc a rozhodol o jej odmietnutí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2002