SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 193/2024-7
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Petra Straku (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,, proti rozhodnutiu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. IV/1 Pz 246/22/1000-11 z 8. septembra 2022 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu bola 13. septembra 2023 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa vo veci namietaného porušenia základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na obhajobu, čl. 3 ods. 1 a 2 písm. a), b), c) a d) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody, čl. 3, čl. 4 ods. 3 a 4 písm. a), ods. 5 a čl. 6 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1919 z 26. októbra 2016 o právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní a pre vyžiadané osoby v konaní o európskom zatykači. Sťažovateľ žiada o ustanovenie právneho zástupcu.
2. Podľa sťažovateľa je z rozhodnutia generálnej prokuratúry zrejmé, že sa zaoberali len jeho podaniami zo 14. júla 2022, 10. augusta 2022 a 22. augusta 2022, avšak nezaoberali sa jeho podaním zo 17. júna 2022. Ďalej tvrdí, že generálna prokuratúra vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia, pretože bol vypočúvaný bez prítomnosti, ako aj predchádzajúcej porady s advokátom, rovnako bez prítomnosti advokáta vypočúvali svedkov a zhromažďovali dôkazy a neustanovili mu advokáta bezprostredne po obmedzení na osobnej slobode. K argumentácii generálnej prokuratúry, že pri rozhodovaní o väzbe (kde bol zastúpený advokátom) nič nenamietal, sťažovateľ uvádza, že ho predtým nikdy nevidel.
3. Sťažovateľ tvrdí, že napadnuté rozhodnutie mu bolo doručené až 30. augusta 2023, pôvodne bolo doručené len obhajcovi, a to napriek jeho výslovnej žiadosti adresovanej súdu, ako aj orgánom činným v trestnom konaní, aby boli písomnosti doručované priamo jemu. Tvrdí, že preto bolo porušené jeho právo obhajovať sa osobne. Ak sú písomnosti doručované len obhajcovi, a ten si neplní svoje povinnosti (neinformuje klienta), dôjde k zmareniu obhajoby a likvidácii procesných práv.
4. Podľa sťažovateľa bol na neho vyvíjaný psychický a fyzický nátlak, aby bol prinútený k výpovedi, k priznaniu aj podpisu dokumentov, ktorými sa vzdal svojich práv (nedobrovoľne). Generálna prokuratúra v napadnutom rozhodnutí poukazuje na to, že sťažovateľ vyhlásil, že na neho nebol vyvíjaný psychický ani fyzický nátlak, pritom sťažovateľ tvrdí, že z jeho vyjadrenia vynechala slová „dnešného dňa, pred týmto výsluchom“, čím sa vyhla posudzovaniu toho, že bol pri výsluchu mučený.
II.
5. Podľa § 124 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Ak rozhodnutie nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi, začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto zástupcovi.
6. Samotný sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti potvrdzuje, že namietané rozhodnutie bolo doručené jeho právnemu zástupcovi ešte predtým, ako si sám vyžiadal, aby bolo doručené aj jemu osobne. Ústavný súd vlastnou činnosťou zistil, že napadnuté rozhodnutie bolo doručené právnemu zástupcovi sťažovateľa 13. septembra 2022.
7. Ústavnému súdu preto neostáva iné, ako konštatovať, že ústavná sťažnosť je podaná celkom zjavne po uplynutí dvojmesačnej lehoty podľa § 124 zákona o ústavnom súde, a preto ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol ako oneskorene podanú podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde.
8. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. marca 2024
Robert Šorl
predseda senátu



