znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 193/2012-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. júna 2012 v senáte zloženom   z   predsedu   Rudolfa   Tkáčika   a   zo   sudcov   Ľubomíra   Dobríka   a   Jána   Auxta prerokoval   sťažnosť   Ing.   arch.   D.   R.,   B.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   J.   S.,   B.,   pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C/205/2006 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. arch. D. R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C/205/2006   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava II   p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C/205/2006 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. arch. D. R.   p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré   j e   Okresný súd Bratislava II   p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava II j e   p o v i n n ý uhradiť Ing. arch. D. R. trovy konania v   sume   323,49   €   (slovom   tristodvadsaťtri   eur   a štyridsaťdeväť   centov)   na účet   jeho právneho zástupcu JUDr. J. S., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. III. ÚS 193/2012-8   z   2.   mája   2012   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. arch. D. R. (ďalej len „sťažovateľ“) pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C/205/2006.

Zo   sťažnosti   a   z   príloh   k   nej   pripojených   vyplýva,   že   22.   februára   2006   podal sťažovateľ (navrhovateľ) okresnému súdu žalobu, ktorou sa od spoločnosti T., a. s. (ďalej len „odporca“), domáhal zaplatenia sumy 132 692 Sk s prísl. z titulu, že odporca nevydal sťažovateľovi   opravované   motorové   vozidlo,   ktoré   je   podľa   jeho   názoru   nepojazdné. Dňa 25. júla 2006 okresný súd vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca odpor. Konanie je vedené pod sp. zn. 9 C/205/2006. Napriek tomu, že od začatia tohto konania uplynulo viac ako šesť rokov, okresný súd o žalobe sťažovateľa nerozhodol. Sťažovateľ ako účastník   konania   poskytoval   okresnému   súdu   potrebnú   súčinnosť   a   nijakým   spôsobom neprispel k doterajšej dĺžke konania. Sťažovateľ opakovane podával sťažnosti na prieťahy v predmetnom konaní, ktoré JUDr. K. F., poverená zastupovaním predsedu okresného súdu, vyhodnotila ako dôvodné a za vzniknuté prieťahy sa sťažovateľovi ospravedlnila. Keďže do dnešného   dňa   k   odstráneniu   prieťahov   nedošlo,   dochádza   zo   strany   okresného   súdu k porušovaniu   základného   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy.

Sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   v   náleze   vyslovil,   že   okresný   súd   v   konaní vedenom pod sp. zn. 9 C/205/2006 porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, aby   okresnému   súdu   prikázal   vo   veci   konať   bez   zbytočných   prieťahov   a   zaplatiť sťažovateľovi   finančné   zadosťučinenie   v   sume   4   400   €,   ako   aj   náhradu   trov   právneho zastúpenia v sume 404,74 €.

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   predsedníčka   okresného   súdu   vo   vyjadrení k prijatej sťažnosti sp. zn. Spr. 2080/2012 z 23. mája 2012 k priebehu konania okrem iného uviedla:

„... Z prehľadu procesných úkonov je nepochybné, že vo veci od podania návrhu dochádzalo vo všetkých štádiách konania k prieťahom. Jednotlivé úkony sudkyne JUDr. M. G. nasledovali vo veľkých časových odstupoch, pričom z hľadiska právneho posúdenia veci sa nejedná o skutkovo ani právne zložitú vec. Možno konštatovať, že dĺžka konania pred súdom je neúmerná obtiažnosti veci a je zavinená prieťahmi zo strany súdu.

Prehľad   procesných   úkonov   vo   veci   9   C/205/2006   v   právnej   veci   navrhovateľa: Ing. arch. D. R. proti odporcovi: T., a. s., o zaplatenie 4 404,57 EUR s prísl.:

22. 02. 2006 - doručenie návrhu na súd (sp. zn. 31 Ro/635/2006)

28. 03. 2006 - výzva navrhovateľovi na úhradu súdneho poplatku za návrh

06. 04. 2006 - opätovné doručovanie zásielky navrhovateľovi (závada v doručovaní)

07. 04. 2006 - zisťovanie pobytu navrhovateľa (REGOB, MEO, GR ZVJS, OR PZ)

28. 04. 2006 - záznam o zložení súdneho poplatku

11. 05. 2006 - výzva PZ navrhovateľa na doplnenie návrhu (vyčíslenie trov práv. zastúpenia)

06. 07. 2006 - vyčíslenie trov od PZ navrhovateľa

24. 07. 2006 - vydanie platobného rozkazu

22. 08. 2006 - odpor odporcu

25. 09. 2006 - výzva odporcovi na úhradu SP za odpor

09. 10. 2006 - záznam o zložení SP za odpor

13. 10. 2006 - prevod do registra C (sp. zn. 9 C/205/2006)

23. 02. 2006 - stanovený termín pojednávania na deň 16. 04. 2007

02. 01. 2007 - vyjadrenie PZ navrhovateľa k odporu

16. 04. 2007 - odročené na T 28. 05. 2007

28. 05. 2007 - odročené na T 25. 06. 2007 + predvolanie svedkov

25. 06. 2007 - pojednávanie zrušené z dôvodu PZ sudcu, stanovený nový T 17. 09. 2007

17. 08. 2007 - z dôvodu kolízie pojednávanie boli účastníci volaní na nový T 01. 10. 2007

03. 09. 2007 - oprava žalobného petitu

18.   09.   2007   -   ospravedlnenie   a   žiadosť   o   preloženie   T   pojednávania   PZ navrhovateľa

21. 09. 2007 - zruš. T 01. 10. 2007 a účastníci volaní na T 19. 11. 2007

05. 10. 2007 - uznesenie č. k. 9 C/205/2006 - 67 o pripustení zmeny žalobného petitu

19.   11.   2007   -   odročené   na   neurčito   -   lehota   účastníkom   na   doloženie   otázok, v súvislosti so znaleckým dokazovaním

29. 11. 2007 - doloženie otázok v zmysle záverov pojednávania od PZ navrhovateľa

08. 01. 2007 - návrh na vykonanie dokazovania PZ odporcu

12. 11. 2008 - upozornenie PZ navrhovateľa na prieťahy v konaní

30. 11. 2008 - upozornenie PZ navrhovateľa na prieťahy v konaní

21.   06.   2008   -   uznesenie   č.   k.   9   C/205/2006   -   81,   ktorým   súd   ustanovil   znalca z odboru cestnej dopravy

09. 08. 2010 - prevzatie súdneho spisu ustanoveným znalcom

22. 10. 2010 - výzva znalcovi na zaslanie spisu a znal. posudku (uplynutie lehoty)

23. 11. 2010 - úradný záznam - žiadosť znalca o predĺženie lehoty na vypracovanie znal. posudku, nakoľko sa nemohol kontaktovať na navrhovateľa

02. 12. 2010 - doručenie znaleckého posudku

09. 12. 2010 - uznesenie o priznaní znalečného

27. 01. 2010 - doručovanie posudku účastníkom na vyjadrenie

01. 03. 2011 - vyjadrenie odporcu k posudku

07. 04. 2011 - výzva odporcovi na doručenie rovnopisu podania

28. 09. 2011 - stanovený T pojednávania na 09. 11. 2011

02. 11. 2011 - stanovisko PZ navrhovateľa k vyjadrenie odporcu k znal. Posudku

11. 11. 2011 - pojednávanie odročené na T 16. 11. 2011 za účelom pokračovania vo výsluchu znalca

15. 11. 2011 - oznámenie o zrušení T 16. 11. 2011 (PN sudcu)

07. 12. 2011 - stanovený T na 09. 01. 2012

09. 11. 2011 - zápisnica o zrušení pojednávania dňa 09. 11. 2011 a odročenie na T 16. 11. 2011

23. 12. 2011 - žiadosť o ospravedlnenie neúčasti odporcu a žiadosť o odročenie

05. 01. 2011 - PZ navrhovateľa a znalec boli oboznámení so žiadosťou o odročenie pojednávania, ako so skutočnosťou, že pojednávanie sa konať nebude

09. 01. 2012 - stanovený T na 07. 03. 2012

28. 02. 2012 - oznámenie účastníkom konania o zrušení pojednávania (PN sudcu)

18. 04. 2012 - prikázanie veci JUDr. R.“

Predsedníčka   okresného   súdu   v   podaní   z   23.   mája   2012   a   právny   zástupca sťažovateľa v podaní zo 4. júna 2012 uviedli, že netrvajú na verejnom ústnom pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Sťažovateľ sa   sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (IV. ÚS 253/04)

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 9 C/205/2006   podľa   troch   označených   základných   kritérií   ústavný   súd   dospel   k   týmto záverom:

1. Predmetom konania na okresnom súde vedeného pod sp. zn. 9 C/205/2006 je zaplatenie sumy 4 404,57 € s prísl. za vykonané opravy motorového vozidla odporcom; a táto vec zo skutkového hľadiska vykazuje znaky náročnosti.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o   tom,   či   v   konaní   pred   okresným   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a   tým   aj k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd zistil také skutočnosti, ktoré mohli byť osobitne zohľadnené na jeho ťarchu. Ide napríklad o zaplatenie súdneho poplatku, ale aj jeho neúčasť na pojednávaní 18. septembra 2007.

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu. Ústavný súd sa zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci, a to nielen z hľadiska sťažovateľom namietaných (označených)   období,   ale   aj   z   hľadiska   celkového   priebehu   posudzovaného   súdneho konania.

Z rozboru veci vyplýva, že 22. februára 2006 bol okresnému súdu doručený návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie 4 404,57 € s prísl pod sp. zn. 31 Ro/635/2006, ktorý bol 24. júla 2006 vydaný okresným súdom. Dňa 22. augusta 2006 podal odporca proti platobnému rozkazu   odpor.   Dňa 13.   októbra   2006   bola vec prevedená   do   registra   „C“ (sp. zn. 9 C/205/2006).

Ústavný   súd   zistil,   že   všeobecný   súd   nekoná   vo   veci   bez   zbytočných   prieťahov a efektívne napriek tomu, že konanie vo veci trvá vyše šesť rokov a nedošlo k meritórnemu rozhodnutiu   vo   veci,   a ako   neefektívny   možno   považovať   úkon   o nariadení   znaleckého dokazovania až po dvoch rokoch.

Ústavný súd vychádzajúc zo samotnej dĺžky konania, jeho priebehu a dosiahnutých výsledkov   konštatuje,   že   viac   než   šesť-ročná   dĺžka   súdneho   konania   je   ústavne neakceptovateľná nielen v konkrétnej veci, ale v každej súdom prerokúvanej veci.

Bez   toho,   aby   ústavný   súd   vymedzoval   i   jednotlivé   kratšie   obdobia   nečinnosti okresného   súdu   a neefektívne   úkony,   ktoré   nesmerovali   k rozhodnutiu   vo   veci,   možno konštatovať,   že   v   konaní   o   určenie   vlastníckeho   práva   vedenom   okresným   súdom   pod sp. zn. 9 C/205/2006 bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci konal [podobne aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na to ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C/205/2006 konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   citovaného   článku   ústavy   boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   žiadal   aj   o   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia v sume 4 400 € a žiadosť odôvodnil tým, že súdne konanie o zaplatenie 4 404,57 € s prísl. nie je skončené ani po viac ako šiestich rokoch, čo u neho vyvoláva stav právnej neistoty.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v   tomto   prípade   do   úvahy   priznanie primeraného   finančného   zadosťučinenia,   ktoré   je   peňažnou   protihodnotou   utrpenej nemajetkovej ujmy, keď porušenie základného práva alebo slobody nie je už možné inak napraviť (napr. I. ÚS 15/02, I. ÚS 27/03).

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne   okolnosti   prípadu.   Súčasne   sa   pritom   riadil zásadou,   že   cieľom   primeraného   finančného   zadosťučinenia   je   reparácia   nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody, ktorá by sa po splnení zákonných podmienok mohla uplatňovať v konaní pred všeobecnými súdmi (m. m. IV. ÚS 84/02).

Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   pred   všeobecnými   súdmi,   princípy spravodlivosti   a   spôsob   zavŕšenia   ochrany   základných   práv   sťažovateľa,   ústavný   súd považoval finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € voči okresnému súdu za primerané podľa čl. 127 ods. 3 ústavy a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde a podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde uložil okresnému súdu, ktorý označené práva porušil, vyplatiť ho sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu (bod 3 výroku nálezu).

Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal o priznanie náhrady trov konania pred ústavným súdom v sume 404,74 € vrátane dane z pridanej hodnoty, a to za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2012.

Ústavný súd pri priznaní úhrady trov konania, ktoré vznikli sťažovateľovi z dôvodu právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. J. S., B., vychádzal z výšky priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2011,   ktorá   predstavovala   sumu   763   €.   Úhradu   priznal   za   dva   úkony   právnej   služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s ustanoveniami § 1 ods. 3, § 11   ods.   3   a §   16   ods.   3   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“),   pričom   hodnotu   jedného   úkonu právnej služby ústavný súd stanovil na sumu 127,16 € zvýšenú o 20 % DPH, keďže právny zástupca sťažovateľa je platcom dane z pridanej hodnoty. K priznanej odmene advokáta za 2 úkony právnej služby 305,18 € vrátane DPH ústavný súd priznal aj uplatnenú sumu paušálnej náhrady v sume 15,26 € (2-krát 7,63 €) zvýšenej o 20 % DPH podľa § 16 ods. 3 vyhlášky. Na základe opísaných dôvodov bola sťažovateľovi priznaná úhrada trov konania v celkovej sume 323,49 €, ktorú je okresný súd povinný vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. júna 2012