znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 193/2011-14

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí senátu 3. mája 2011 predbežne prerokoval sťažnosť V. F., N., zastúpeného advokátom Mgr. P. L., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 33/2010 a postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Ncb 9/2010 z 3. novembra 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. F. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola   21.   marca 2011 doručená sťažnosť V. F. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Nitra   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 33/2010 a postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Ncb 9/2010.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že ako žalobca podal 14. apríla 2010 na okresnom súde   žalobu,   ktorou   sa   domáhal,   aby   súd   žalovaného   zaviazal   na   zaplatenie   istiny 69 439,58 €   s   príslušenstvom.   Vec   bola   elektronickou   podateľňou   pôvodne   pridelená sudkyni   Mgr. A.   H.   a   dostala   spisovú   značku   19   C   91/2010.   Zákonná   sudkyňa   listom z 15. apríla 2010 adresovaným predsedovi okresného súdu vyjadrila nesúhlas so zapísaním veci do súdneho registra „C“, v ktorom uviedla: «predmetná právna vec mala byť zapísaná do súdneho registra „Cb“, nakoľko sa jedná o spor, ktorý je potrebné posudzovať podľa ustanovení   obchodného   zákonníka.   Odporca   je   síce   označený   ako   fyzická   osoba nepodnikateľ,   avšak   škoda,   ktorú   si   navrhovateľ   od   odporcu   uplatňuje,   mala   vzniknúť v dôsledku činnosti odporcu ako likvidátora spoločnosti, teda by za ňu odporca zodpovedal tým   istým   spôsobom,   ako   člen   štatutárneho   orgánu.» Na   základe   námietky   zákonnej sudkyne bola 16. apríla 2010 vec prevedená do súdneho registra „Cb“, dostala spisovú značku 31 Cb 33/2010 a zároveň došlo aj ku zmene zákonnej sudkyne, ktorou sa stala JUDr. S.   V.   Sťažovateľ   doručil   15.   októbra   2010   okresnému   súdu   písomnú   námietku zaujatosti „voči sudkyni JUDr. S. V. a zároveň aj voči celému Okresnému súdu v Nitre“. Námietku   odôvodnil   tým,   že   postup   sudkyne   JUDr.   V.   v inej   veci   kde   vystupovala manželka   sťažovateľa,   bol   vo   vzťahu   k   jeho   manželke „absolútne   neadekvátny a nevhodný“.   Na   základe   náznakov   obdobného   správania   zákonnej   sudkyne   voči sťažovateľovi   na   pojednávaní   konanom   13.   septembra   2010   a   opísaným   správaním zákonnej sudkyne voči manželke sťažovateľa na pojednávaní v konkurznej veci (6. októbra 2010)   sťažovateľ   nadobudol   presvedčenie,   že   sudkyňa   JUDr.   V.   je   voči   nemu,   ako   aj manželke zaujatá. Sťažovateľ svojou námietkou zaujatosti spochybňoval aj čas pridelenia spisu   do   iného   oddelenia   (v   potvrdení   je   uvedený   čas   6:03:19   h,   pozn.)   a   vyjadril podozrenie, že „s mojím spisom bolo manipulované nezákonným spôsobom a že tento spis bol p. JUDr. S. V. pridelený cielene“. Námietku zaujatosti všetkých sudcov okresného súdu sťažovateľ odôvodnil výrokom odporcu, ktorý údajne verejne deklaroval, že pozná v N. „správnych ľudí na správnych miestach“.

K tejto písomnej námietke sa vyjadrila zákonná sudkyňa listom z 20. októbra 2010, v ktorom uviedla: „V uvedenej veci sa necítim byť zaujatá, nemám žiadny pomer k veci, k účastníkom konania, ani k právnym zástupcom a neexistuje žiadny dôvod na pochybnosti o mojej nezaujatosti.“ Následne predseda okresného súdu 20. októbra 2010 predložil vec krajskému   súdu   na   rozhodnutie   o   uplatnenej   námietke   zaujatosti.   Krajský   súd   listom z 3. novembra 2010 (doručeným okresnému súdu 27. decembra 2010, pozn.) vrátil súdny spis   okresného   súdu   ako   bezdôvodne   predložený,   pričom   uviedol   tieto   dôvody: „Navrhovateľ   vo   svojej   námietke   zaujatosti   poukazuje   výlučne   na   také   okolnosti,   ktoré spočívajú v postupe sudkyne JUDr. S. V. v konaní v inej veci a iba okrajovo i v jej postupe v tejto veci,   čo však vzhľadom na § 14 ods. 3 OSP nemôže byť dôvodom na vylúčenie menovanej sudkyne. Vec sa v takomto prípade podľa § 15a ods. 5 OSP nadriadenému súdu na rozhodnutie nepredkladá.

Vo   vzťahu   k   vylúčeniu   ostatných   sudcov   Okresného   súdu   Nitra   námietka   nie   je odôvodnená vôbec, pretože navrhovateľ v inej vôbec nešpecifikuje pomer ostatných sudcov k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom, ktorý by mohol byť dôvodom ich vylúčenia z prejednávania rozhodovania veci.

Ani na takúto námietku podľa § 15a ods. 3 OSP nie je možné prihliadať a vec sa rovnako nadriadenému súdu v takomto prípade nepredkladá.“

Sťažovateľ   listom   z   21.   decembra   2010   doplnil   svoju   námietku   zaujatosti zo 14. októbra 2010, v ktorom poukazoval na postup sudkyne JUDr. S. V. v inej právnej veci,   kde   vystupovala   manželka   sťažovateľa   ako   účastníčka   konania.   Postup   zákonnej sudkyne v právnej veci jeho manželky sťažovateľa len utvrdil v presvedčení, že sudkyňa JUDr.   S.   V.   je   voči   sťažovateľovi   a   jeho   manželke   zaujatá.   Z   prezentačnej   pečiatky predloženia   doplnenia   námietky   zaujatosti   z   21.   decembra   2010   krajskému   súdu   je evidentné, že táto bola doručená krajskému súdu 28. decembra 2010.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   vytýka   postup   okresného   súdu,   ktorý   podľa   názoru sťažovateľa   je „v   rozpore   so   zákonom“,   pretože   doplnenie   námietky   zaujatosti z 21. decembra 2010 bolo krajskému súdu doručené (28. decembra 2010) deň potom, ako bol   krajským   súdom   vrátený   súdny   spis   okresnému   súdu „bez   vybavenia   námietky“ (27. december   2010).   V   uvedenom   postupe   okresného   súdu   sťažovateľ   vidí   porušenie svojho práva na prejednanie veci pred nestranným a nezávislým súdom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľ ďalej tvrdí, že „postupom krajského súdu v Nitre, spočívajúcom v odmietnutí sa zaoberať mojou námietkou zaujatosti voči sudkyni JUDr. S. V., ako aj voči ostatným sudcom Okresného súdu v Nitre zo dňa 14. 10. 2010, bolo porušené moje právo na súdnu a inú právnu ochranu, konkrétne právo na prejednanie veci na nezávislom a nestrannom súde“. Sťažovateľ je presvedčený, že ním uvádzané námietky zaujatosti krajský súd nesprávne právne posúdil, keď na tieto aplikoval ustanovenie   §   15a   ods.   5   zákona   č.   99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „OSP“).   Sťažovateľ   je   toho   názoru,   že   neboli   splnené zákonné podmienky na to, aby „Krajský súd v Nitre sa mojou námietkou zaujatosti vôbec nezaoberal“.

Sťažovateľ v závere svojej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že: „1.   V   občiansko-právnom   konaní   sťažovateľa,   vedeného   pred   Okresným   súdom v Nitre proti žalovanému F. S., bytom: P., o zaplatenie 69.439,58 €, sp. zn.: 31 Cb 33/2010, právo sťažovateľa domáhať sa svojho práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa ust. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom Krajského súdu v Nitre zo dňa 03. 11. 2010, sp. zn.: 26Ncb 9/2010, porušené bolo.

2. V občiansko-právnom konaní sťažovateľa, vedeného pred Okresným súdom v Nitre proti žalovanému F. S., bytom: P., o zaplatenie 69.439,58 €, sp. zn.: 31 Cb 33/2010, právo sťažovateľa domáhať sa svojho práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa ust. čl. 46 ods. 1   Ústavy   SR   a   právo   na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   prvá   veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom Okresného súdu v Nitre zo dňa 28. 12. 2010, sp. zn.: 31Cb 33/2010, porušené bolo.

3. Prikazuje sa Krajskému súdu v Nitre, aby o námietke zaujatosti sťažovateľa zo dňa 14.10.   2010,   v   spojení   s   doplnením   námietky   zaujatosti   zo   dňa   21.12.   2010,   rozhodol v súlade s ust. § 16 ods. 1 O. s. p.

4. Krajský súd v Nitre a Okresný súd v Nitre sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť sťažovateľovi trovy konania a právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu sťažovateľa, Mgr. P. L., advokáta so sídlom advokátskej kancelárie: B., v lehote do dvoch mesiacov od doručenia nálezu.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne   neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným   postupom   alebo   namietaným   rozhodnutím príslušného   orgánu   verejnej   moci   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   základného   práva   alebo slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   buď   pre   nedostatok   príčinnej   súvislosti   medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z   iných   dôvodov. Za zjavne   neopodstatnenú   sťažnosť   preto   možno   považovať   takú,   pri   predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, I. ÚS 88/07).

Ústavný   súd   vo   svojej   stabilizovanej judikatúre uvádza, že postup   a rozhodnutie súdu, ktoré vychádzajú z aplikácie konkrétnej procesnoprávnej úpravy, v zásade nemožno hodnotiť ako porušovanie základných práv a slobôd (I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97).

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže zákonom ustanoveným postupom domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný   súd   aplikujúc   judikatúru   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   vo   vzťahu k čl. 6 ods. 1 dohovoru skúma, či konanie ako celok bolo spravodlivé, a nie je zásadne oprávnený a povinný posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred   všeobecnými   súdmi   bol   náležite   zistený   skutkový   stav   a   aké   právne   závery zo skutkového stavu vyvodil (II. ÚS 21/96). Do obsahu základného práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí právo účastníka konania dožadovať sa toho, aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktoré predkladá   účastník   konania   (II.   ÚS   3/97,   II.   ÚS   251/03).   Úloha   ústavného   súdu   sa obmedzuje   na   kontrolu   zlučiteľnosti   účinkov   takéhoto   výkladu   a   aplikácie   s   ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách a do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva   alebo   slobody   (mutatis   mutandis   I.   ÚS   13/00,   I.   ÚS   17/01,   I.   ÚS   139/02, III. ÚS 180/02).

Ústavný súd pravidelne vo svojich rozhodnutiach zdôrazňuje, že   v súlade s čl. 51 ods. 1 ústavy sa základných práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 ústavy možno domáhať len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú (napr. II. ÚS 14/01). Právo na súdnu ochranu nie je absolútne, ale v záujme zaistenia najmä právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam vyplývajúcim z ustanovení zákonov upravujúcich v súlade s čl. 46 ods. 4 ústavy podmienky jeho   výkonu   (m.   m.   III.   ÚS   331/04).   V   občiansko-právnom   konaní   je   týmto   zákonom Občiansky súdny poriadok.

Z konštantnej judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom. V občianskom   súdnom   konaní   je   toto   právo   garantované   prostredníctvom   inštitútu vylúčenia sudcu z jej ďalšieho rozhodovania pre zaujatosť v zmysle ustanovení § 14 až § 16 OSP. Obsahom základného práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je však povinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb a vylúčiť nimi sudcu, resp. sudcov z ďalšieho   prerokúvania   a   rozhodovania   pre   zaujatosť.   Obsahom   základného   práva na prerokovanie   nestranným   súdom   je   len   povinnosť   súdu   prerokovať   každý   návrh oprávnenej   osoby   na   vylúčenie   sudcu   z   ďalšieho   prerokúvania   a   rozhodnutie   o   ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 4/98, I. ÚS 27/97).

1. Pokiaľ ide o namietaný postup okresného súdu, ktorým malo dôjsť k porušeniu označených práv sťažovateľa v napadnutom konaní, ústavný súd poukazuje v prvom rade na to, že sťažovateľove námietky sa sústreďujú v podstate iba na jeden úkon okresného súdu, ktorým okresný súd postúpil jeho doplnené námietky z 21. decembra 2010 krajskému súdu 28. decembra 2010, pričom už 27. decembra 2010 bol okresnému súdu vrátený spis so sprievodným   listom,   v   ktorom   krajský   súd   zaujal   stanovisko   k   pôvodnej   námietke sťažovateľa o zaujatosti sudcu. Toto konštatovanie korešponduje aj s textom 2. bodu petitu sťažnosti „... postupom Okresného súdu v Nitre zo dňa 28. 12. 2010...“. V súvislosti s tým sťažovateľ namieta, že takto nemohlo dôjsť k posúdeniu tohto doplnenia krajským súdom. Posudzujúc   túto   námietku   vo   všetkých   súvislostiach   ústavný   súd   konštatuje,   že jednak okresný súd tento úkon (postúpenie doplnenia námietok krajskému súdu) vykonal v súlade s lehotou podľa § 16 ods. 1 OSP (15 dní), ale ani v prípade, že by sa mal tento jeho postup hodnotiť vzhľadom na o deň skôr doručený spis z krajského súdu ako nesprávny, nič to nemení na tom, že obsah stanoviska krajského súdu k pôvodnej námietke sťažovateľa o zaujatosti sudcu (sudcov) v plnom rozsahu pokrýva aj obsah doplnenej námietky.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   v   tomto   smere   konštatuje   neopodstatnenosť námietok   sťažovateľa   voči   postupu   okresného   súdu   v   napadnutom   konaní   a   sťažnosť sťažovateľa v tejto časti po jej predbežnom prerokovaní odmietol z dôvodu   jej zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2. Ústavný súd preskúmal aj postup krajského súdu v napadnutom konaní z hľadiska namietaného porušenia základného práva na súdnu   ochranu podľa   čl. 46 ods.   1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z odôvodnenia prípisu krajského súdu sp. zn. 26 Ncb 9/2010 z 3. novembra 2010 vyplýva,   že   krajský   súd   sa   zaoberal   namietanými   dôvodmi   sťažovateľa.   Vyjadrenie krajského   súdu   nie   je   arbitrárne   ani   svojvoľné   a   dáva   odpoveď   na   všetky   námietky sťažovateľa. Ak súd v konaní o námietke účastníka konania o zaujatosti sudu, resp. sudcov neuzná   ním   uvádzané   dôvody   vylúčenia   sudcu,   resp.   sudcov,   nemá   to   samo   osebe za následok porušenie jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Súčasťou tohto základného práva nie je ani povinnosť súdu uznať dôvody zaujatosti uvádzané účastníkom konania, resp. vyhovieť jeho návrhu (II. ÚS 26/08), ako to bolo v konkrétnom prípade vo veci krajského súdu vedenej pod sp. zn. 26 Ncb 9/2010.

Krajský súd v prípise označenom ako vrátenie spisu konštatoval, že okolnosti, ktoré označil   sťažovateľ   ako   dôvody   svojej   námietky,   spočívali   v   postupe   zákonnej   sudkyne v konaní v inej veci a len okrajovo sa týkali jej postupu v napadnutej veci, preto okresný súd vzhľadom na dikciu § 14 ods. 3 OSP v spojení s § 15a ods. 5 OSP nemal súdny spis aj s námietkou   predkladať   nadriadenému   súdu   na   rozhodnutie.   Vo   vzťahu   k   námietke zaujatosti všetkých sudcov okresného súdu krajský súd konštatoval absenciu odôvodnenia námietky, pretože sťažovateľ „nešpecifikoval pomer ostatných sudcov k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom“ a vzhľadom na tento nedostatok námietky nebolo možné podľa § 15a ods. 3 OSP na ňu prihliadať, a v takom prípade sa vec nadriadenému súdu nemala predkladať.

Podľa § 14 ods. 3 OSP dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Podľa   §   15a   ods.   3   OSP   v   námietke   zaujatosti   musí   byť   uvedené,   proti   komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

Podľa § 15a ods. 5 OSP ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených v § 14 ods. 3, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   krajský   súd   v   okolnostiach   posudzovanej   veci postupoval správne, keď súdny spis sp. zn. 31 Cb 33/2010 aj spolu s námietkou vrátil okresnému súdu ako bezdôvodne predložený, pretože vo vzťahu k zákonnej sudkyni sa sťažovateľ odvolával najmä na postup zákonnej sudkyne v inom konaní, ktorý sťažovateľ hodnotil   ako „absolútne   neadekvátny   a   nevhodný   spôsob,...   doslova   nepriateľský“. Sťažovateľ vo vzťahu k svojej osobe sa v námietke zmienil len o „náznakoch obdobného správania“, ktoré si dal do súvisu s prevedením spisu do súdneho registra obchodných vecí zo 16. apríla 2010 o 6:03:19 h. Čas prevedenia súdneho spisu do iného registra považoval za nezvyklý   a   zvláštny   a   na   základe   uvedeného   vyjadril   podozrenie   z   nezákonnej manipulácie   so   spisom   a   cielené   pridelenie   JUDr.   S.   V.   Uvedené   dôvody   v uplatnenej námietke zaujatosti sa skutočne týkali okolností postupu v konaní o prejednávanej veci, respektíve v jeho rozhodovaní v iných veciach, čiže krajský súd tieto námietky vyhodnotil správne a preto aj poukázal na aplikovatelnosť § 15a ods. 5 OSP. Inými slovami, okresný súd vzhľadom na obsah uplatnených námietok sťažovateľa nemal na tieto prihliadať, a tým nebol ani dôvod na predloženie súdneho spisu krajskému súdu na rozhodnutie. Vo vzťahu k námietke   zaujatosti   všetkých   sudcov   okresného   súdu   krajský   súd   správne   poukázal na aplikovateľnosť   §   15a   ods.   3   OSP,   pretože   námietka   nebola   relevantným   spôsobom odôvodnená   a   absencia   odôvodnenia   spôsobuje   nedostatok   náležitostí   námietky,   pričom podľa citovaného § 15a ods. 3 OSP súd na námietky, ktoré nespĺňajú náležitosti, neprihliada a v takomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

Z   uvedeného   teda   vyplýva,   že   krajský   súd   nemal   rozhodovať   o   uplatnených námietkach sťažovateľa, pretože podľa obsahu ich mal okresný súd vyhodnotiť ako také, na ktoré sa neprihliada.

Pretože   ústavný   súd   nezistil   príčinnú   súvislosť   medzi   postupom   krajského   súdu a namietaným porušením označených práv sťažovateľa, odmietol sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti po jej predbežnom prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. mája 2011