znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 192/2010-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. mája 2010 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. L. M., B., Č., zastúpeného advokátkou JUDr. A. M., Advokátska   kancelária, Č.,   vo veci   namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods.1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a porušenie práva podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou v konaní vedenom pod sp. zn. Er 3196/1996 a jeho uznesením zo 7. júla 2009 a postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 96/08 a jeho uznesením zo 4. novembra 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. L. M. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. januára 2010 doručená   sťažnosť   Ing.   L.   M.,   B.,   Č.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   doplnená   podaním z 28. apríla 2010, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Vranov   nad   Topľou   (ďalej   len   „okresný   súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Er 3196/1997 a jeho uznesením zo 7. júla 2009 a postupom Krajského   súdu   v   Prešove   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 15 CoE 1/2009 a jeho uznesením zo 4. novembra 2009.

Z   obsahu sťažnosti   a jej príloh   vyplýva, že   sťažovateľ   vystupoval v exekučnom konaní   pred   okresným   súdom   sp.   zn.   Er   3196/1997   v   procesnej   pozícii   oprávneného. Predmetom konania bolo vymoženie sumy 99 997 Sk. Povinný žiadal zastaviť exekučné konanie z dôvodu, že exekučný titul, ktorým je platobný rozkaz Krajského súdu v Košiciach č. k. 17 Rob 1361/96-24 z 27. júna 1997 a ktorý je podkladom exekúcie, bol v plnom rozsahu zrušený podaním odporu [v súvislosti s právoplatným uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 Obo 40/2009 z 27. mája 2009].

Okresný súd na základe uvedeného uznesením sp. zn. Er 3196/97 zo 7. júla 2009 exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rozhodnutie, ktoré je podkladom exekúcie, bolo zrušené, čo je dôvodom na zastavenie exekúcie.

Proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. Er 3196/97 zo 7. júla 2009 podal sťažovateľ odvolanie. Krajský súd uznesením sp. zn. 15 CoE 1/2009 zo 4. novembra 2009 potvrdil uznesenie okresného súdu o zastavení exekúcie ako vecne správne.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza „Stížnost se tyká a smeruje proti Usnesení KS Prešov 15CoE 1/2009 z 4.11.2009, proti Usnesení OS Vranov nad Toplou Er 3196/97-743 z 7.7.2009   a   proti   opatrení   (zásahu)   KS   Prešov,   kterým   bylo   rozhodnutí   o   veci   bez predvolaní všech účastníkú řízení, kteří méli právo být prítomní, dne 4.11.2009 v řízení 15CoE 1/2009 a proti opatrení (zásahu) OS Vranov nad Toplou, kterým bylo rozhodnutí o veci bez predvolaní všech účastníkú, kteří méli právo být prítomní, dne 7.7.2009 v řízení Er   3196/97.   Dúkaz   o   opatrení   (zásahu),   kterým   došlo   k   porušení   základních   práv stéžovatele,   je   ve   spise   KS   Prešov   15CoE   1/2009   a   ve   spise   OS   Vranov   nad   Toplou Er 3196/97, které spisy žádáme pripojit jako dúkaz namítaného opatrení (zásahu). Postupem, činností, jednáním a nečinností, nejednáním porušovatelú (OS Vranov Er 3196/97   a   KS   Prešov   15CoE   1/2009)   popsaným   v   stížnosti   bylo   mimo   už   v   stížnosti uvedených   základních   práv   a   svobod   porušené   i   základní   právo   stéžovatele   na   soudní ochranu   podlé   čl.   46   ods.1   Ústavy   SR   a   základní   právo   stéžovatele,   aby   se   jeho   vec projednala bez zbytečných prútahú a v jeho prítomnosti a aby se mohl vyjádŕit je všem provádéným dúkazúm podlé čl. 48 ods.2 Ústavy srov.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd v náleze vyslovil:„...   porušení   základního   práva   stéžovatele   na   soudní   a   jinou   právni   ochranu zaručenou v článku 46 ods.1 Ústavy Slovenské republiky,

porušení   základního   práva   stéžovatele,   aby   se   jeho   vec   verejné   projednala   bez zbytečných   prútahú   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   se   mohl   vyjádŕit   ke   všem   provedeným dúkazúm, zaručeném v článku 48 ods.2 Ústavy Slovenské republiky,

porušení základního práva stéžovatele vlastnit majetek a porušení základního práva stéžovatele   na   rovnost   pri   ochrane   vlastníckeho   práva   zaručeného   v   článku   20   ods.   1 Ústavy Slovenské republiky,

porušení základního práva stéžovatele, aby jeho záležitosť byla spravedlivé, verejné a   v   pŕiméřené   lhúté   projednána   nezávislým   a   nestranným   soudem   zŕízeným   zákonem, zaručeného v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane lidských práv a základních svobod postupem Okresního soudu Vranov nad Toplou Er 3196/1996, postupem Krajského soudu Prešov 15CoE 1/2009. zrušil Usnesení Krajského soudu Prešov 15 CoE 1/2009 z 4.11.2009 zrušil Usnesení Okresního soudu Vranov nad Toplou   Er 3196/1997-743 z 7.7.2009, uložil porušovatelúm povinnost společné a nerozdílén uhradit stéžovateli 254,88 EUR do dvou mésícu od právoplatnosti nálezu tohoto (2 úkony právni služby - pŕevzetí a príprava 120,23 EUR + 7,21 EUR, stížnost 120,23 EUR +7,21 EUR ).

po predbéžném projednání stižnosti odložil   vykonatelnost Usnesení KS Prešov 15 CoE 1/2009 z 4.11.2009 i Usnesení OS Vranov nad Toplou Er 3196/1997-743 z 7.7.2009 priznal stéžovateli finanční zadostiučinéní ve výši 4.500 EUR. prikázal Okresnímu soudu Vranov nad Toplou pokračovaní v porušovaní základních práva a   svobod tím,   že zakáže Okresnímu soudu Vranov nad   Toplou   jeho   neústavní   a nezákonné tvrzení, že právoplatný platební rozkaz KS Košice 17 Rob 1361/97 z 27.6.1997 neexistuje, když o totožné veci už bylo právoplatné rozhodnuto v ŕízení OS Vranov nad Toplou 1T 197/2004 a platební rozkaz 17Rob 1361/1997 z 27.6.97 byl ŕádné doručen a je právoplatný.

zakázal Okresnímu soudu Vranov nad Toplou v pokračovaní porušovaní základních práv a svobod tím, že zakáže Okresnímu soudu Vranov nad Toplou projednávat znovu otázku existence a právoplatnosti platebního rozkazu 17Rob 1361/1997 z 27.6.97, protože o této otázce již bylo právoplatné rozhodnuto v ŕízení OS Vranov nad Toplou 1T 197/2004 a uvedený platební rozkaz byl ŕádné doručen a je právoplatný.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   čl.   20   ods.   1   ústavy   každý   má   právo   vlastniť   majetok.   Vlastnícke   právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

K   časti   sťažnosti,   v   ktorej   sťažovateľ   navrhol   vyslovenie   porušenia   označených základných práv postupom a uznesením okresného súdu sp. zn. Er 3196/1997 zo 7. júla 2009, ústavný súd uvádza, že z čl. 127 ods. 1 ústavy preň vyplýva povinnosť dôsledného uplatňovania princípu subsidiarity. Tento princíp vylučuje právomoc ústavného súdu na poskytovanie ochrany tam uvedeným základným a iným právam sťažovateľov v prípade, ak ochranu poskytuje iný súd. Proti postupu a uzneseniu okresného súdu mal sťažovateľ právo podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok, a teda ochranu ním označeným základným právam poskytoval krajský súd pri preskúmavaní prvostupňového rozhodnutia na základe podaného odvolania. Ústavný súd preto v tejto časti musel sťažnosť sťažovateľa odmietnuť pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

Pokiaľ ide   o tú   časť   predloženej   sťažnosti,   v   ktorej   sťažovateľ namietal ústavnú súladnosť postupu a uznesenia krajského súdu sp. zn. 15 CoE 1/2009 zo 4. novembra 2009, ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že sťažovateľ podal proti predmetnému uzneseniu krajského súdu dovolanie 7. decembra podľa § 237 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „OSP“). Do dnešného dňa nebolo o podanom dovolaní rozhodnuté.

Z princípu subsidiarity ako jedného zo základných pojmových znakov právomoci ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ochranu pred ústavným súdom nemožno   využiť súčasne alebo pred   inými prostriedkami nápravy,   ktoré   má sťažovateľ k dispozícii,   ale   že   sťažnosť   je   prípustná   iba   vtedy,   ak   napriek   vyčerpaniu   všetkých prípustných právnych možností nápravy naďalej dochádza k porušovaniu základných práv alebo slobôd sťažovateľa (m. m. IV. ÚS 21/02).

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého vyčerpanie   všetkých   opravných   prostriedkov   alebo   iných   právnych   prostriedkov,   ktoré zákon   sťažovateľovi   na   ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje a na použitie   ktorých   je   sťažovateľ   oprávnený   podľa   osobitných   právnych   predpisov, neznamená samotné podanie oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom príslušným orgánom (IV. ÚS 177/05).

Ústavný súd pripomína, že dovolanie z dôvodu uvedeného v § 237 písm. f) OSP považuje za účinný právny prostriedok nápravy porušenia základného práva podľa čl. 46 ods.   1   aj   čl.   48   ods.   2   ústavy   (právo   účastníka   vyjadriť   sa   ku   všetkým   vykonávaným dôkazom) (II. ÚS 31/00, II. ÚS 102/04). Táto okolnosť vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z čl. 127 ods. 1 ústavy vylučuje právomoc ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o uplatnených námietkach porušenia označených základných práv, ak je zrejmé, že   sťažovateľ   svoje   námietky   uplatnil   v   sťažnosti   podanej   ústavnému   súdu,   ako   aj v dovolaní podanom najvyššiemu súdu, pričom v čase rozhodovania ústavného súdu nie je dovolacie konanie skončené. Preto   musela byť sťažnosť v tejto časti odmietnutá pre jej predčasnosť,   pretože   o   ochrane   označených   práv,   ktorých   porušenie   namieta,   bude vo vzťahu ku krajskému súdu rozhodovať najvyšší súd ako súd dovolací. Súbežné podanie dovolania   a   sťažnosti   na   ústavnom   súde   navodzuje   situáciu,   keď   uvedený   princíp subsidiarity   síce   vylučuje   právomoc   ústavného   súdu,   ale   iba   v   čase   do   rozhodnutia najvyššieho   súdu   o   dovolaní.   Tejto   situácii   zodpovedá   aplikácia   §   53   ods.   1   zákona o ústavnom   súde,   podľa   ktorého   je   sťažnosť   neprípustná,   ak   sťažovateľ   nevyčerpal opravné   prostriedky   alebo   iné   právne   prostriedky,   ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje...

Ústavný   súd   preto   zaujal   názor   (podobne   napr.   I.   ÚS   169/09,   I.   ÚS   237/09, I. ÚS 358/09),   že   v   prípade   podania   mimoriadneho   opravného   prostriedku   (dovolania) a súbežne podanej sťažnosti na ústavnom súde je sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní.

Ústavný súd sa však v daných okolnostiach musel zaoberať aj úvahou, aké dôsledky bude mať pre sťažovateľa prípadné posúdenie dovolania najvyšším súdom ako dovolania neprípustného.   Pre   tento   prípad   ústavný   súd,   majúc   na   zreteli   účel   základného   práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy,   konštatuje, že v prípade procesného rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní bude sťažovateľovi lehota na podanie sťažnosti ústavnému   súdu   považovaná   za   zachovanú   aj   vo   vzťahu   k   predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu (porovnaj tiež rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. novembra 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99 a jeho body 51, 53, 54).

A contrario potom platí, že v prípade vecného posúdenia a rozhodnutia najvyšším súdom o dovolaní bude mať sťažovateľ k dispozícii už iba podanie sťažnosti ústavnému súdu v súvislosti s týmto rozhodnutím za obvyklých podmienok.

Vzhľadom   na tieto   skutočnosti   sa   ústavný súd   podanou   sťažnosťou   v   tejto   časti meritórne   nezaoberal,   ale   podľa   zásady   ratio   temporis   ju   odmietol   ako   neprípustnú pre predčasnosť podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. mája 2010