znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 192/02-108

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Juraja Babjaka a zo sudcov   Eduarda   Báránya   a Ľubomíra   Dobríka   vo   veci   sťažnosti   A.   R.,   bytom   T., zastúpeného advokátom JUDr. J. M., K., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 89/98 v spojení s postupom Krajského súdu v Trnave v konaní o námietke zaujatosti v uvedenej veci vedenom pod sp. zn. 10 Nc 21/02 a pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 143/97 na neverejnom zasadnutí 10. decembra 2003 takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Trnava v konaniach vedených pod sp. zn. 13 C 143/97 a 15 C 89/98 p o r u š i l   základné právo A. R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Trnava   v konaniach   vedených   pod   sp.   zn.   13   C   143/97 a 15 C 89/98   p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. A. R.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume   20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Trnava   p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Základné právo A. R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Nc 21/02   p o r u š e n é   n e b o l o.

5.   Kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   u k l a d á   zaplatiť   trovy právneho zastúpenia A.   R.   v sume 8 796   Sk (slovom   osemtisícsedemstodeväťdesiatšesť slovenských korún) advokátovi JUDr. J. M., K.

6. Okresný súd Trnava   j e   p o v i n n ý   uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia v sume 8 796 Sk (slovom osemtisícsedemstodeväťdesiatšesť slovenských korún) na účet Kancelárie   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   do   15   dní   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

7. Sťažnosti A. R. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. III. ÚS 192/02-63 z 10. septembra 2003 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   na   konanie   sťažnosť   A.   R.,   bytom   T.   (ďalej   len   „sťažovateľ“), zastúpeného   advokátom   JUDr. J.   M.,   Advokátska   kancelária,   K.,   v časti   týkajúcej   sa namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15   C   89/98   v spojení   s postupom   Krajského   súdu   v Trnave   (ďalej   len   „krajský   súd“) v konaní   o námietke   zaujatosti   v uvedenej   veci   vedenom   pod   sp.   zn.   10   Nc   21/02   a namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 143/97.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti z 13. júla 2002 doplnenej na základe výzvy ústavného súdu podaniami zo 4. októbra 2002, z 15. januára 2003, z 15. apríla 2003, z 13. mája 2003 a prostredníctvom   ustanoveného   právneho   zástupcu   dvoma   podaniami   z   8.   júla   2003 uviedol,   že   v oboch   označených   konaniach   má   postavenie   účastníka   ako   žalovaný. V právnej veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 13 C 143/97 začalo konanie 16. apríla 1997, keď sa Bytové družstvo Trnava (ďalej len „žalobca“) návrhom na vydanie platobného rozkazu   domáhalo   od   sťažovateľa   a jeho   manželky   (ďalej   aj   „žalovaní“)   zaplatenia 4 791 Sk. Vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 15 C 89/98 sa žalobca návrhom na začatie   konania   podaným   na   okresnom   súde   20.   apríla   1998   domáhal   od   žalovaných zaplatenia 10   192   Sk.   V oboch   prípadoch   bola dôvodom   žaloby žalobcom   uplatňovaná pohľadávka z titulu nezaplatenia úhrad za služby spojené s užívaním družstevného bytu žalovanými ako nájomcami.

Sťažovateľ namietal, že vo vyššie uvedených veciach, ktoré nie sú podľa jeho názoru právne náročné, nebolo doteraz právoplatne rozhodnuté. Nedbalou prípravou, zbytočným znaleckým dokazovaním, „vadným“ zisťovaním skutkového stavu a ďalšími pochybeniami zapríčinil podľa jeho názoru okresný súd zbytočné prieťahy, a tým aj porušenie jeho práv zaručených v ústave.

K svojej   sťažnosti   pripojil   sťažovateľ   aj   prehľad   priebehu   jednotlivých   konaní, v ktorých namietal zbytočné prieťahy. Poukázal na skutočnosť, že odvolací súd v oboch označených   konaniach   zrušil   rozsudok   okresného   súdu   okrem   iného   pre   nedostatočné zistenie skutkového stavu veci. V konaní sp. zn. 15 C 89/98 sa podľa sťažovateľa vyskytli viaceré obdobia nečinnosti okresného súdu (sťažovateľ uvádza napr. obdobie od 1. marca 1999 do 18. mája 2000 – štrnásť mesiacov, alebo obdobie „od vrátenia spisu z odvolacieho súdu“ do 26. marca 2002 – podľa neho „ďalších 17 mesiacov“). Sudkyňa, ktorej bola pôvodne právna vec vedená na okresnom súde pod sp. zn. 13 C 143/97 pridelená, bola podľa sťažovateľa až do mája 2001 členkou štatutárneho orgánu žalobcu. Napriek tomuto vzťahu k jednému z účastníkov konania vo veci konala.

Právny   zástupca   sťažovateľa   poukázal   na   skutočnosť,   že   aj   napriek   časovému odstupu od začatia oboch označených konaní okresný súd do dnešného dňa ani jedno z nich právoplatne   neskončil   (nerozhodol).   V oboch   uvedených   konaniach   vzniesol   sťažovateľ (ako účastník konania) námietku zaujatosti vo veci konajúcej sudkyne. V konaní sp. zn. 15 C 89/98 sa tak stalo 8. apríla 2002. Krajský súd podľa právneho zástupcu sťažovateľa do 8. júla 2003 o námietke zaujatosti nerozhodol.

Sťažovateľ uviedol, že sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia „za   stresy,   šikanovanie,   vyhrážky   o vylúčení   z družstva   a v tej   spojitosti   aj   odmietnutie navrhovateľa   vykonať   prevod   bytu,   ktorý   užívam,   do   osobného   vlastníctva“. Právny zástupca   sťažovateľa   upresnil,   že   pokiaľ   ide   o namietané   zbytočné   prieťahy   v konaní, požaduje finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 Sk za každý rok pretrvávania stavu právnej neistoty sťažovateľa v označených konaniach.

Na základe vyššie uvedených skutočností sťažovateľ prostredníctvom ustanoveného právneho zástupcu žiadal, aby ústavný súd rozhodol, že: „Základné právo sťažovateľa A. R. na prerokovanie a rozhodnutie vo veci bez zbytočných prieťahov upravené v článku 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   v konaní   vedenom   na   Okresnom   súde   v Trnave   sp.   zn. 15 C 89/98v spojení s konaním vedenom na Krajskom súde v Trnave bolo porušené. Prikazuje sa, aby Krajský súd v Trnave vo veci sp. zn. 15 C 89/98 konal. Súd priznáva sťažovateľovi podľa článku 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky finančné zadosťučinenie vo výške 50 000,- Sk.

Súd   priznáva   odmenu   a náhradu   hotových   výdavkov   právnemu   zástupcovi sťažovateľa JUDr. J. M., advokátovi, v K. v zmysle ust. § 13 ods. 8 vyhl. 163/02 Z. z. vo výške 8 796,- Sk [2 x právny úkon   á 4 270,- Sk, 2 x paušál á 128,- Sk (prevzatie a písomné podanie vo veci)].

(...) Základné   právo   sťažovateľa   A.   R.   na   prerokovanie   a rozhodnutie vo veci bez zbytočných prieťahov upravené v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde v Trnave sp. zn. 13 C 143/97 bolo porušené. Prikazuje sa, aby Okresný súd v Trnave vo veci sp. zn. 13 C 143/97 konal. Súd priznáva sťažovateľovi podľa článku 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky finančné zadosťučinenie vo výške 60 000,- Sk. (...)

Súd   priznáva   odmenu   a náhradu   hotových   výdavkov   právnemu   zástupcovi sťažovateľa JUDr. J. M., advokátovi, v K. v zmysle ust. § 13 ods. 8 vyhl. 163/02 Z. z. vo výške 8 796,- Sk [2 x právny úkon   á 4 270,- Sk, 2 x paušál á 128,- Sk (prevzatie a písomné podanie vo veci )].“

V podaniach   z 13.   júla   2002   a zo   4.   augusta   2002   namietal   sťažovateľ   zbytočné prieťahy aj v konaní, ktoré malo byť vedené na okresnom súde pod sp. zn. 13 C 147/97. Na základe vyjadrenia predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr 1290/02 z 8. novembra 2002, podľa ktorého sa uvedené konanie netýka sťažovateľa, sám sťažovateľ v podaní z 13. mája 2003 uviedol: „Tento predmetný prípad sa mojej osoby nedotýka, zrejme prišlo k preklepu na Okresnom súde. Správne číslo konania v mojom prípade je 18 C 76/02–55.“

V následných   podaniach   z 8.   júla   2003,   ktorými   prostredníctvom   ustanoveného právneho   zástupcu   špecifikoval   petit   sťažnosti,   sa   však   sťažovateľ   domáhal   prijatia sťažnosti na ďalšie konanie a následného rozhodnutia ústavného súdu o porušení svojich základných   práv   a slobôd   len   vo   vzťahu   ku   konaniu vedenému   na   okresnom   súde   pod sp. zn. 15 C 89/98 v spojení s konaním o námietke zaujatosti v uvedenej veci vedeným na krajskom súde pod sp. zn. 10 Nc 21/02 a vo vzťahu ku konaniu vedenému na okresnom súde pod sp. zn. 13 C 143/97, tak ako už bolo uvedené.

Ústavný súd sa preto pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľa, súc viazaný petitom návrhu v zmysle § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde, zaoberal ústavnou sťažnosťou len v rozsahu, v akom predmet konania vymedzil právny zástupca sťažovateľa pri špecifikácii petitu sťažnosti v doplňujúcich podaniach z 8. júla 2003. V uvedenom rozsahu prijal tiež ústavný súd sťažnosť na ďalšie konanie (uznesením č. k. III. ÚS 192/02-63 z 10. septembra 2003).

Okresný   súd   sa   k   sťažnosti   sťažovateľa   vyjadril   v listoch   sp.   zn.   Spr   1290/02 z 8. novembra 2002 a z 1. júla 2003 prostredníctvom svojej predsedníčky, ktorá uviedla stručný priebeh konaní vedených na okresnom súde pod sp. zn. 15 C 89/98 a 13 C 143/97. Podľa   názoru   okresného   súdu   subjektívne   prieťahy   zo   strany   sudkýň   konajúcich v uvedených veciach „zistené neboli“, pretože vzhľadom na množstvo vecí, ktoré sudkyne vybavujú, nie je objektívne možné rýchlejšie konať. Predsedníčka okresného súdu taktiež uviedla, že krajský súd uznesením sp. zn. 10 Nc 21/02 z 29. novembra 2002 rozhodol, že sudkyňa   Mgr.   R.   G.   nie   je   vylúčená   z prejednávania   a rozhodovania   vo   veci   sp.   zn. 15 C 89/98.

Krajský súd sa k sťažnosti vyjadril listom sp. zn. Spr. 697/03 z 20. októbra 2003, v ktorom   uviedol,   že   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   10   Nc   21/02   rozhodoval   o námietke zaujatosti sudcu vznesenej účastníkom konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 15 C   89/98.   Spis   bol   krajskému   súdu   predložený   13.   augusta   2002.   Predseda   senátu krajského súdu, ktorému bola vec pridelená, oznámil 18. novembra 2002, že je vylúčený z prejednávania   a rozhodovania   vo   veci.   Zároveň   súhlasil,   aby   sa   vec   pridelila   inému sudcovi. Pridelenie veci bolo vykonané opatrením z 20. novembra 2002. Senát, ktorému bola vec   pridelená, rozhodol   29.   novembra   2002,   teda   do   6   mesiacov od   nápadu   veci. Spisový   materiál   bol   okresnému   súdu   na   ďalšie   konanie   vrátený   19.   decembra   2002. Krajský   súd   preto   podľa   jeho   názoru   nespôsobil   zbytočné   prieťahy   v konaní.   V závere svojho   listu   krajský   súd   ústavnému   súdu   oznámil,   že   súhlasí   s upustením   od   ústneho pojednávania v predmetnej veci.

Súhlas   s upustením   od   ústneho   pojednávania   v predmetnej   veci   ústavnému   súdu oznámili   taktiež   sťažovateľ   prostredníctvom   ustanoveného   právneho   zástupcu   (listom z 22. októbra 2003) a okresný súd (listom sp. zn. Spr 1509/2003 z 28. októbra 2003).Ústavný   súd   upustil   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom na vec sa vzťahujúcich súdnych spisov dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Na   základe   uvedených   skutočností   senát   ústavného   súdu   sťažnosť   prerokoval   na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti na základe písomne predložených vyjadrení účastníkov a obsahu dotknutých spisov.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav posudzovaných konaní.

Priebeh konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 13 C 143/97

Žalobca   sa   16.   apríla   1997   na   okresnom   súde   návrhom   na   vydanie   platobného rozkazu   domáhal   proti   sťažovateľovi   a jeho   manželke   zaplatenia   pohľadávky   vo   výške 4 791   Sk   s príslušenstvom   z titulu   nedoplatkov   na   úhradách   za   plnenia   poskytované s užívaním bytu.

Proti platobnému rozkazu vydanému okresným súdom 29. mája 1997 a doručenému právnemu zástupcovi žalobcu 10. júna 1997, sťažovateľovi 14. júna 1997 a jeho manželke 19. júna 1997 podal sťažovateľ 24. júna 1997 odpor. Vec bola prevedená do registra „C“ pod sp. zn. 13 C 143/97 dňa 25. júna 1997.

Pokynom súdnej kancelárii z 15. októbra 1997 uložila vo veci konajúca sudkyňa doručiť kópiu odporu právnemu zástupcovi žalobcu na vyjadrenie a vyhotoviť uznesenie o uložení   povinnosti   sťažovateľovi   zaplatiť   súdny   poplatok   za   podanie   odporu   v lehote 3 dní.   Uznesenie   okresného   súdu   zo   7.   novembra   1997   bolo   sťažovateľovi   doručené 13. novembra 1997. Sťažovateľ súdny poplatok zaplatil 17. novembra 1997.

Pokynom súdnej kancelárii z 18. novembra 1997 uložila vo veci konajúca sudkyňa predvolať   účastníkov   konania,   resp.   ich   právnych   zástupcov   na   pojednávanie,   ktorého termín vytýčila na 28. november 1997.

Pojednávanie 28. novembra 1997 okresný súd odročil na 10. december 1997 kvôli neúčasti sťažovateľa. Manželka sťažovateľa sa ako žalovaná v druhom rade pojednávania zúčastnila, nevyjadrila sa však k veci a nevedela zdôvodniť neúčasť sťažovateľa.

Listom   z 1.   decembra   1997   požiadal   okresný   súd   o doručenie   predvolania   na pojednávanie sťažovateľovi Obvodné oddelenie Policajného zboru Trnava – mesto.

Na pojednávaní konanom 10. decembra 1997 predložili sťažovateľ a jeho manželka plnomocenstvo   na   zastupovanie   v predmetnom   konaní   pánom   L.   K.   (ďalej   len „splnomocnený zástupca žalovaných“), ktorý prehlásil, že vo veci podá písomné vyjadrenie (vrátane návrhov na doplnenie dokazovania) v lehote, ktorú mu okresný súd určí. Právny zástupca   žalobcu   sa   na   pojednávaní   nezúčastnil.   Okresný   súd   odročil   pojednávanie   na neurčito   a splnomocnenému   zástupcovi   žalovaných   uložil   vyjadriť   sa   k veci   a navrhnúť vykonanie dôkazov v lehote do 19. decembra 1997.

Splnomocnený   zástupca   žalovaných   sa   k meritu   veci   vyjadril   v podaní z 18. decembra 1997 doručenom okresnému súdu 19. decembra 1997.

Okresný súd uznesením č. k. 13 C 143/97-53 zo 16. februára 1998 ustanovil vo veci súdnu znalkyňu – Ing. J. H. (ďalej len „súdna znalkyňa“) a uložil jej vypracovať v lehote 30 dní od prevzatia spisu znalecký posudok týkajúci sa správnosti vyúčtovania nákladov za plnenia   poskytované   s   užívaním   bytu,   na   základe   ktorého   žalobca   uplatnil   spornú pohľadávku. Uvedené uznesenie, ako aj spis okresného súdu boli súdnej znalkyni doručené

28. februára 1998. Tá však listom doručeným okresnému súdu 4. marca 1998 oznámila, že znalecký posudok v stanovenej lehote nebude môcť vypracovať.

Podaním   doručeným   okresnému   súdu   5.   marca   1998   vzniesol   splnomocnený zástupca žalovaných námietky proti ustanovenej súdnej znalkyni. Namietal predovšetkým jej zaujatosť, pretože bola bývalým zamestnancom žalobcu, a taktiež skutočnosť, že bola súdnou   znalkyňou   v odbore   účtovná   evidencia,   pričom   riešenie   spornej   otázky   si vyžadovalo odborné vedomosti z odboru energetika.

Okresný súd uznesením č. k. 13 C 143/97-61 z 1. apríla 1998 ustanovil vo veci novú súdnu znalkyňu z odboru energetika – Ing. A. K. (ďalej len „súdna znalkyňa“) a uložil jej vypracovať v lehote 30 dní   od prevzatia spisu   znalecký posudok   týkajúci sa   správnosti vyúčtovania nákladov za plnenia poskytované s užívaním bytu, na základe ktorého žalobca uplatnil   spornú   pohľadávku.   Žalovaným   uložil   zaplatiť   preddavok   na   trovy   znaleckého dokazovania vo výške 3 000 Sk. Uvedené uznesenie, ako aj spis okresného súdu boli súdnej znalkyni doručené 15. apríla 1998.

Podaním   doručeným   okresnému   súdu   23.   apríla   1998   požiadal   splnomocnený zástupca žalovaných v ich mene o oslobodenie od povinnosti zložiť preddavok na trovy dôkazu s ohľadom na ich majetkové a zárobkové pomery.

Znalecký posudok   vypracovaný súdnou   znalkyňou bol okresnému súdu   doručený 27. mája 1998.

Okresný   súd   doručil   znalecký   posudok   právnym   zástupcom   účastníkov   konania (právnemu   zástupcovi   žalobcu   5.   júna   1998   a splnomocnenému   zástupcovi   žalovaných 10. júna 1998) s výzvou, aby sa k nemu v lehote 7 dní vyjadrili.

Právny   zástupca   žalobcu   sa   k znaleckému   posudku   vyjadril   v podaní   doručenom okresnému súdu 9. júna 1998 a splnomocnený zástupca žalovaných v podaní doručenom okresnému súdu 17. júna 1998.

Okresný súd zaslal 24. júna 1998 vyjadrenie splnomocneného zástupcu žalovaných súdnej znalkyni s výzvou, aby k nemu v lehote 10 dní zaujala písomne stanovisko. Súdna znalkyňa sa vyjadrila listom zo 7. júla 1998 doručeným okresnému súdu 8. júla 1998.

Pokynom   súdnej   kancelárii   z 15.   júla   1998   uložila   vo   veci   konajúca   sudkyňa predvolať zástupcov účastníkov konania na pojednávanie, ktorého termín vytýčila na 30. júl 1998.

Na   pojednávaní   konanom   30.   júla   1998   okresný   súd   vyhlásil   rozsudok,   ktorým žalobe   vyhovel.   Rozsudok   okresného   súdu   č.   k.   13   C   143/97-83   z 30.   júla   1998   bol právnemu   zástupcovi   žalobcu   doručený   7.   októbra   1998   a splnomocnenému   zástupcovi žalovaných 12. októbra 1998.

Dňa 22. októbra 1998 bolo okresnému súdu doručené odvolanie žalovaných proti uvedenému   rozsudku   okresného   súdu.   Okresný   súd   doručil   29.   októbra   1998   kópiu odvolania právnemu zástupcovi žalobcu na vyjadrenie.

Uznesením č. k. 13 C 143/97-102 z 26. októbra 1998 priznal okresný súd odmenu súdnej znalkyni za vypracovanie znaleckého posudku vo veci.

Právny zástupca žalobcu sa k odvolaniu vyjadril v podaní doručenom okresnému súdu 23. novembra 1998.

Pokynom súdnej kancelárii z 25. novembra 1998 uložila vo veci konajúca sudkyňa zaslať   kópiu   vyjadrenia   právneho   zástupcu   žalobcu   k odvolaniu   splnomocnenému zástupcovi žalovaných a predložiť spis odvolaciemu súdu.

Spis bol predložený krajskému súdu 15. decembra 1998.

Krajský súd uznesením č. k. 6 Co 364/98-164, 6 Co 80/99 z 3. marca 1999 zrušil rozsudok okresného súdu č. k. 13 C 143/97-83 z 30. júla 1998, ako aj uznesenie okresného súdu   č.   k.   13   C   143/97-61   z   1.   apríla   1998   v časti   týkajúcej   sa   uloženia   povinnosti žalovaným zaplatiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Uznesenie krajského súdu č. k. 6 Co 364/98- 164, 6 Co 80/99 z 3. marca 1999, ako aj spisový materiál boli okresnému súdu doručené 16. apríla 1999.

Okresný súd doručil uznesenie krajského súdu č. k. 6 Co 364/98-164, 6 Co 80/99 z 3. marca 1999 právnym zástupcom účastníkov konania (právnemu zástupcovi žalobcu 3. mája 1999 a splnomocnenému zástupcovi žalovaných 6. mája 1999) s výzvou, aby sa v lehote 7 dní vyjadrili k veci a navrhli doplnenie dokazovania.

Právny zástupca žalobcu sa vyjadril v podaní doručenom okresnému súdu 25. mája 1999. Okresný súd uvedené vyjadrenie zaslal 28. júla 1999 splnomocnenému zástupcovi žalovaných na zaujatie stanoviska (v lehote 10 dní). Splnomocnený zástupca žalovaných na výzvu nereagoval.

Pokynom súdnej kancelárii z 8. septembra 1999 uložila vo veci konajúca sudkyňa predvolať   zástupcov   účastníkov   konania   na   pojednávanie,   ktorého   termín   vytýčila   na 5. október 1999.

Podaním   doručeným   okresnému   súdu   27.   septembra   1999   sa   k   veci   vyjadril splnomocnený zástupca žalovaných (na základe výzvy okresného súdu z 28. júla 1999).

Pojednávanie konané 5. októbra 1999 okresný súd po vypočutí zástupcov účastníkov konania odročil na 11. november 1999 za účelom vykonania navrhnutých dôkazov.

Podaním   doručeným   okresnému   súdu   14.   októbra   1999   splnomocnený   zástupca žalovaných   žiadal   okresný   súd   o zabezpečenie   možnosti   nahliadnuť   do   podkladových materiálov žalobcu relevantných pre zistenie nákladov za plnenia poskytované s užívaním bytu odporcom. Okresný súd zaslal 18. októbra 1999 toto vyjadrenie právnemu zástupcovi žalobcu s výzvou, aby predložil listiny označené splnomocneným zástupcom žalovaných.

Právny   zástupca   žalobcu   sa   vyjadril   k stanovisku   splnomocneného   zástupcu odporcov, ktoré bolo okresnému súdu doručené 27. septembra 1999, podaním doručeným okresnému   súdu   2.   novembra   1999   a na   výzvu   okresného   súdu   na   predloženie   listín označených   splnomocneným   zástupcom   žalovaných   reagoval   podaním   doručeným okresnému súdu 4. novembra 1999.

Dňa 10. novembra 1999 ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní, ktoré sa malo uskutočniť 11. novembra 1999, súdna znalkyňa, ktorú mienil okresný súd vypočuť. Ako dôvod uviedla „pracovnú zaneprázdnenosť“.

Pojednávanie   konané   11.   novembra   1999   okresný   súd   po   vypočutí   zástupcov účastníkov konania a sťažovateľa a po výsluchu svedka odročil na 9. december 1999 za účelom doplnenia dokazovania.

Podaním   doručeným   okresnému   súdu   29.   novembra   1999   sa   k   veci   vyjadril splnomocnený zástupca žalovaných.

Na   pojednávaní   konanom   9.   decembra   1999   okresný   súd   vypočul   predvolaných svedkov a zástupcov účastníkov konania (súdna znalkyňa sa na pojednávanie nedostavila, pričom nemala vykázané ani doručenie). Okresný súd odročil pojednávanie na 25. január 2000 za účelom vypočutia súdnej znalkyne a doplnenia dokazovania listinnými dôkazmi podľa návrhu splnomocneného zástupcu žalovaných.

Podaním   doručeným   okresnému   súdu   20.   decembra   1999   sa   k   veci   vyjadril splnomocnený zástupca žalovaných (okrem iného namietol neefektívny postup okresného súdu, pokiaľ ide o dokazovanie).

Na pojednávaní konanom 25. januára 2000 okresný súd vypočul súdnu znalkyňu a následne odročil pojednávanie na neurčito za účelom doplnenia dokazovania.

Podaním   doručeným   okresnému   súdu   9.   februára   2000   sa   k   veci   vyjadril splnomocnený zástupca žalovaných.

Právny zástupca žalobcu sa v podaní doručenom okresnému súdu 28. februára 2000 vyjadril   k návrhu   splnomocneného   zástupcu   žalovaných   na   doplnenie   dokazovania predložením prehľadu „stavu meradiel spotreby tepla pre výrobu TÚV a meradla SV pred ohrievačom TÚV“ za jednotlivé mesiace roka 1995 podľa návrhu splnomocneného zástupcu žalovaných v tom zmysle, že tieto návrhy považuje za neopodstatnené „(...) a preto ani navrhovateľ nebude predkladať žiadny takýto prehľad“.

Okresný súd uznesením č. k. 13 C 143/97-240 zo 6. februára 2001 ustanovil vo veci nového súdneho znalca z odboru tepelná energetika – Ing. M. B. (ďalej len „súdny znalec“) a uložil   mu vypracovať v lehote 60 dní   od prevzatia spisu   kontrolný znalecký posudok týkajúci sa správnosti vyúčtovania nákladov za plnenia poskytované s užívaním bytu, na základe ktorého žalobca uplatnil spornú pohľadávku. Žalobcovi uložil zaplatiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 5 000 Sk. Uvedené uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu 26. februára 2001 a splnomocnenému zástupcovi žalovaných 28. februára 2001.

Podaním   doručeným   okresnému   súdu   28.   februára   2001   sa   sťažovateľ   domáhal informácie   o stave   konania,   „vytýčenia   pojednávania   bez   prieťahov“   a navrhol   spojenie predmetnej veci s jeho obdobnou právnou vecou vedenou na okresnom súde pod sp. zn. 15 C 89/98.   Okresný   súd   listom   z 5.   marca   2001   upovedomil   sťažovateľa   o ustanovení znalca   v konaní kvôli   vypracovaniu   kontrolného   znaleckého   posudku   a upozornil   ho   na skutočnosť, že predmetné rozhodnutie bolo v zmysle Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) doručené jeho splnomocnenému zástupcovi.

Žalobca   sa   28.   februára 2001 prostredníctvom   svojho   právneho zástupcu   odvolal proti   povinnosti   zaplatiť   preddavok   na   trovy   znaleckého   dokazovania   uloženej   mu uznesením č. k. 13 C 143/97-240 zo 6. februára 2001. Odvolanie bolo okresnému súdu doručené 5. marca 2001.

Pokynom súdnej kancelárii zo 7. marca 2001 uložila vo veci konajúca sudkyňa zaslať spis súdnemu znalcovi. Spis bol súdnemu znalcovi zaslaný 3. mája 2001. Podľa úradného záznamu z 30. mája 2001 bol spis poštou vrátený späť. Pokynom súdnej kancelárii z 1. júna 2001 uložila vo veci konajúca sudkyňa „vyzvať súdneho znalca na podanie znaleckého posudku“. Spis bol súdnemu znalcovi opäť zaslaný 25. júna 2001.

Súdny znalec doručil okresnému súdu vypracovaný znalecký posudok 13. augusta 2001.

Okresný   súd   doručil   znalecký   posudok   právnym   zástupcom   účastníkov   konania (právnemu   zástupcovi   žalobcu   aj   splnomocnenému   zástupcovi   žalovaných   27.   augusta 2001) s výzvou, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadrili.

Právny   zástupca   žalobcu   sa   k znaleckému   posudku   vyjadril   v podaní   doručenom okresnému súdu 7. septembra 2001. Splnomocnený zástupca žalovaných sa k znaleckému posudku vyjadril v obsiahlom podaní (vrátane príloh a výpočtov) doručenom okresnému súdu 10. septembra 2001.

Pokynom súdnej kancelárii z 11. septembra 2001 uložila vo veci konajúca sudkyňa predvolať   zástupcov   účastníkov   konania   a súdneho   znalca   (ktorému   nariadila   taktiež doručiť   vyjadrenie   splnomocneného   zástupcu   žalovaných   k znaleckému   posudku)   na pojednávanie, ktorého termín vytýčila na 11. október 2001.

Súdny znalec listom z 5. októbra 2001 (doručeným okresnému súdu 8. októbra 2001) ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, ktoré sa malo konať 11. októbra 2001, z dôvodu „dlhodobého“   ochorenia   (v   prílohe   predložil   kópiu   potvrdenia   o dočasnej práceneschopnosti).

Okresný súd pojednávanie 11. októbra 2001 odročil na neurčito s tým, že vyčká na skončenie práceneschopnosti súdneho znalca, ktorého vzhľadom na námietky žalovaných, resp. ich splnomocneného zástupcu považoval za potrebné vypočuť.

Podaním   doručeným   okresnému   súdu   29.   októbra   2001   navrhol   právny   zástupca žalobcu doplnenie znaleckého posudku „v súlade s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 6 Co 364/98-164 a 6 Co 80/99 zo dňa 3. 3. 1999“.

Pokynom súdnej kancelárii z 30. novembra 2001 uložila vo veci konajúca sudkyňa vyzvať   súdneho   znalca,   aby   oznámil,   či   skončila   jeho   práceneschopnosť   alebo predpokladaný termín, kedy bude spôsobilý účasti na pojednávaní vzhľadom na potrebu jeho vypočutia pred súdom. Súdna kancelária výzvu vypravila 23. januára 2002.

Súdny znalec reagoval listom doručeným okresnému súdu 9. februára 2002, v ktorom uviedol,   že   je   „dlhodobo   práceneschopný“,   pričom   táto   práceneschopnosť   by   podľa vyjadrenia lekárov mohla trvať do júla 2002, nebráni mu však pokračovať v činnosti znalca.

Vo   veci   konajúca   sudkyňa   uložila   súdnej   kancelárii   18.   februára   2002   vyzvať súdneho znalca na upresnenie, či môže byť (vzhľadom na svoj zdravotný stav) vypočutý k znaleckému posudku (v prípade potreby aj na Okresnom súde Senica, t. j. v mieste jeho bydliska,   ak   by   tam   okresný   súd   zaslal   spis   vo   veci),   a či   ho   môže   v prípade   potreby doplniť.

Súdny znalec reagoval listom doručeným okresnému súdu 6. marca 2002, v ktorom uviedol, že môže byť vypočutý k podanému znaleckému posudku na Okresnom súde Senica a je schopný vypracovať aj doplňujúci znalecký posudok.

Pokynom   súdnej   kancelárii   z 29.   apríla   2002   uložila   vo   veci   konajúca   sudkyňa predvolať zástupcov účastníkov konania a súdneho znalca na pojednávanie, ktorého termín vytýčila na 6. jún 2002.

Podaním   doručeným   okresnému   súdu   6.   júna   2002   faxom   a neskôr   doplneným písomným podaním vzniesol právny zástupca žalobcu podľa § 27 ods. 2 OSP námietku proti   splnomocnenému   zástupcovi   žalovaných   s odôvodnením,   že   ako   splnomocnený zástupca vystupuje v rôznych veciach opätovne.

Na pojednávaní konanom 6. júna 2002 okresný súd doplnil dokazovanie výsluchom znalca k vypracovanému znaleckému posudku z augusta 2001 a odročil pojednávanie na 11. jún 2002 „za účelom vynesenia rozhodnutia vo veci“.

Podaním doručeným okresnému súdu 7. júna 2002 sa k veci (najmä s ohľadom na priebeh pojednávania zo 6. júna 2002) vyjadril splnomocnený zástupca žalovaných.

Ďalším   podaním   doručeným   okresnému   súdu   7.   júna   2002   vzniesol   sťažovateľ námietku zaujatosti vo veci konajúcej sudkyne.

Vo veci konajúca sudkyňa sa k námietke zaujatosti vyjadrila 28. júna 2002 a súdnej kancelárii   uložila   predložiť   vec   na   ďalší   postup   predsedníčke   okresného   súdu. Pojednávanie, ktorého termín bol stanovený na 11. jún 2002, bolo z uvedeného dôvodu odročené na neurčito.

Predsedníčka okresného súdu predložila 13. augusta 2002 spis krajskému súdu na rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti.

Krajský súd uznesením č. k. 11 Nc 22/02-358 z 30. septembra 2002 rozhodol, že doposiaľ vo veci konajúca sudkyňa je vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Uznesenie a spisový materiál boli okresnému súdu doručené 31. októbra 2002. Na základe uvedeného uznesenia predsedníčka okresného súdu opatrením sp. zn. Spr 1360/02   z 8.   novembra   2002   určila   v uvedenej   veci   namiesto   vylúčenej   sudkyne JUDr. K. H. sudkyňu Mgr. M. B. (ďalej len „vo veci konajúca sudkyňa“).

Vo veci konajúca sudkyňa pokynom súdnej kancelárii zo 14. februára 2003 nechala zástupcom   účastníkov   konania   doručiť   uznesenie   krajského   súdu   č.   k.   11 Nc 22/02-358 z 30.   septembra   2002   (doručené   právnemu   zástupcovi   žalobcu   6.   marca   2003 a splnomocnenému zástupcovi odporcov 11. marca 2003).

Na č. l. 366 súdneho spisu sa nachádza úradný záznam vyhotovený predsedníčkou súdu pri kontrole spisu 5. augusta 2003, v ktorom sa konštatuje, že sudkyňa vo veci nekoná, s pokynom súdnej kancelárii na okamžité predloženie spisu sudkyni na ďalší postup.

Pokynom súdnej kancelárii z 26. septembra 2003 uložila vo veci konajúca sudkyňa vyzvať právneho zástupcu žalobcu na označenie konaní, v ktorých podľa jeho námietky doručenej   okresnému   súdu   6.   júna   2002   zástupca   odporcov   vystupoval   opätovne   ako splnomocnený zástupca. Výzva bola vypravená 9. októbra 2003 a právny zástupca žalobcu na ňu reagoval v podaní doručenom okresnému súdu 28. októbra 2003.

Priebeh konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 15 C 89/98

Dňa 18. marca 1998 podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na okresnom súde návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie 10 192 Sk s prísl. z titulu úhrady nedoplatku z vyúčtovania nájomného a platieb spojených s užívaním bytu za rok 1996 proti žalovaným (sťažovateľovi a jeho manželke).

Okresný   súd   v predmetnej   veci   vydal   platobný   rozkaz   sp.   zn.   5   Ro   559/98 z 25. marca 1998, ktorým uložil žalovaným zaplatiť žalobcovi návrhom z 18. marca 1998 uplatnené nároky. Platobný rozkaz bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený 30. marca 1998 a žalovaným 1. apríla 1998.

Sťažovateľ podaním zo 14. apríla 1998 doručeným okresnému súdu v ten istý deň podal odpor proti platobnému rozkazu.

Pokynom súdnej kancelárii zo 6. mája 1998 nechal vo veci konajúci sudca pripojiť spisy okresného súdu sp.   zn. 5 Ro 1152/97 a 5 Ro 1162/97 a doručiť rovnopis odporu právnemu zástupcovi žalobcu spolu s výzvou, aby v lehote 10 dní predložil kópiu dokladu o vlastníctve bytu. Predmetná vec bola ďalej vedená pod sp. zn. 15 C 89/98. Podaný odpor bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený na vyjadrenie 26. mája 1998.

Podľa úradného záznamu spísaného 26. mája 1998 bolo zistené, že v spise sp. zn. 5 Ro 1152/97 bol podaný odpor a konanie sa vedie ďalej pod sp. zn. 13 C 143/97. Spis sp. zn.   5   Ro   1162/97   sa   sťažovateľa   netýka   -   sťažovateľ   nie   je   účastníkom   konania vedeného pod touto spisovou značkou.

Právny   zástupca   žalobcu   sa   listom   zo   4.   júna   1998,   ktorý   bol   okresnému   súdu doručený 16. júna 1998, vyjadril k podanému odporu.

Okresný súd uznesením č. k. 15 C 89/98-27 z 19. júna 1998 zaviazal sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podaný odpor v lehote 15 dní. Následne nechal vo veci konajúci sudca predmetné uznesenie spolu s vyjadrením žalobcu zo 4. júna 1998 doručiť žalovaným. Stalo sa tak 30. júna 1998 a 1. júla 1998.

Pokynom   súdnej   kancelárii   zo   17.   augusta   1998   vo   veci   konajúci   sudca   vytýčil termín   pojednávania   na   9.   september   1998. Nechal   naň   predvolať   účastníkov   konania a pripojiť spis sp. zn. 13 C 143/97.

Listom z 8. septembra 1998 žalobca rozšíril svoj návrh o 2 560 Sk s príslušenstvom a súčasne zaplatil príslušný súdny poplatok.

Na pojednávaní konanom 9. septembra 1998 okresný súd uznesením pripustil zmenu návrhu (jeho rozšírenie) a po vypočutí zástupcov účastníkov konania pojednávanie odročil na   15.   október   1998.   Právnemu   zástupcovi   žalobcu   uložil   predložiť   listiny   týkajúce   sa uplatneného nároku.

Listom z 11. septembra 1998 doručeným okresnému súdu 23. septembra 1998 právny zástupca žalobcu predložil okresnému súdu ním žiadané listiny.

Na pojednávaní konanom 15. októbra 1998 okresný súd vypočul právneho zástupcu žalobcu, ktorý opäť zmenil návrh, uznesením pripustil zmenu návrhu a vypočul žalovaných. Následne pojednávanie odročil na 16. október 1998 za účelom vyhlásenia rozsudku.

Okresný súd na pojednávaní 16. októbra 1998 vyhlásil rozsudok (č. k. 15 C 89/98-76) v predmetnej veci, ktorým žalobe vyhovel.

Listom z 19. októbra 1998 doručeným okresnému súdu 19. októbra 1998 právny zástupca žalobcu predložil listiny, ktoré mali byť dôkazom o oprávnení žalobcu zmeniť a určiť výšku zálohových platieb spojených s užívaním bytu.

Žalovaní podali 1. marca 1999 proti rozsudku odvolanie.

Uznesením   č.   k.   15   C   89/98-86   z 2.   marca   1999   uložil   okresný   súd   žalovaným zaplatiť   súdny   poplatok   za   odvolanie   v lehote   15   dní.   Následne   doručoval   uvedené uznesenie žalovaným a ich splnomocnenému zástupcovi (v rozpätí od 12. marca 1999 do 15. marca 1999), vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby sa v lehote 10 dní k podanému odvolaniu vyjadril, a súčasne na Pošte Trnava 2 zisťoval, kedy bolo sťažovateľovi doručené uznesenie o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odpor.

Pošta Trnava 2 okresnému súdu listom doručeným 18. marca 1999 oznámila, že uznesenie č. k. 15 C 89/98-27 z 19. júna 1998 sťažovateľ prevzal 1. júla 1998.

Žalovaní súdny poplatok za podanie odvolania zaplatili 17. marca 1999.

Právny zástupca žalobcu sa k podanému odvolaniu vyjadril listom z 9. apríla 1999 doručeným okresnému súdu 12. apríla 1999.

Pokynom súdnej kancelárii z 27. augusta 1999 nechal vo veci konajúci sudca vyzvať právneho zástupcu   žalobcu   i splnomocneného zástupcu   žalovaných   na vrátenie rozsudku č. k. 15 C 89/98-76 zo 16. októbra 1998 na opravu priezviska žalovanej v druhom rade v záhlaví (pri opise došlo k preklepu). Výzva bola splnomocnenému zástupcovi žalovaných doručená 13. septembra 1999 a právnemu zástupcovi žalobcu 7. septembra 1999.

Rozsudky boli okresnému súdu vrátené právnym zástupcom žalobcu 22. septembra 1999   a splnomocneným   zástupcom   žalovaných   27.   septembra   1999.   Uznesením   č.   k. 15 C 89/98-96 z 30. novembra 1999 okresný súd opravil záhlavie a výrok rozsudku č. k. 15 C 89/98-76 zo 16. októbra 1998.

Podľa úradného záznamu z 18. novembra 1999 v uvedený deň prevzala Mgr. R. G. (justičná čakateľka) súdny spis v predmetnej veci.

Predseda   okresného   súdu   JUDr.   Ľ.   B.   prikázal predmetnú vec opatrením   sp.   zn. Spr. 1301/99 z 18. januára 2000 na ďalšie konanie Mgr. K. S..

Pokynom   zo   17.   apríla   2000   nechala   vo   veci   konajúca   sudkyňa   vyhotoviť predkladaciu správu pre krajský súd. Okresný súd predložil spisový materiál krajskému súdu 18. mája 2000.

Uznesením č. k. 11 Co 268/00-102 z 24. októbra 2000 krajský súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a súčasne odvolanie žalovaného v prvom rade (sťažovateľa) odmietol. Uznesenie bolo okresnému súdu doručené 8. januára 2001.

Opatrením predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr. 1094/00 z 30. októbra 2000 s poukazom na doplnok k Rozvrhu práce č. 6 na rok 2000 bola predmetná vec prikázaná na ďalšie konanie sudkyni Mgr. R. G..

Vo veci konajúca sudkyňa nechala pokynom zo 17. januára 2001 doručiť uznesenie č.   k.   11   Co   268/00-102   z 24.   októbra   2000   právnemu   zástupcovi   žalobcu a splnomocnenému   zástupcovi   žalovaných.   Uznesenie   doručované   splnomocnenému zástupcovi žalovaných prevzala jeho dcéra 9. februára 2001. Právnemu zástupcovi žalobcu bolo uvedené uznesenie doručené 12. februára 2001.

Podľa   úradného   záznamu   zo   7.   februára   2001   sa   na   okresný   súd   dostavil splnomocnený zástupca žalovaných, ktorému bol spis predložený na nahliadnutie.

Pokynom zo 16. mája 2001 nechala vo veci konajúca sudkyňa opakovať doručenie uznesenia   krajského   súdu   z 24.   októbra   2000   splnomocnenému   zástupcovi   žalovaných. Uznesenie mu bolo doručené 16. júla 2001.

Okresný súd na základe pokynu vo veci konajúcej sudkyne z 1. októbra 2001 vyzval žalobcu,   aby   mu   v lehote   5   dní   zaslal   vyúčtovanie   za   roky   1996   a   1997   v zmysle rozhodnutia krajského súdu z 24. októbra 2000.

Právny zástupca žalobcu odpovedal na výzvu z 1. októbra 2001 listom zo 17. októbra 2001 doručeným okresnému súdu 18. októbra 2001.

Pokynom z 18. októbra 2001 nechala vo veci konajúca sudkyňa doručiť vyjadrenie právneho   zástupcu   žalobcu   splnomocnenému   zástupcovi   žalovaných,   ako   aj   samotným žalovaným,   aby   sa   k nemu   v lehote   20   dní   vyjadrili.   Výzva   okresného   súdu   im   bola doručená v priebehu decembra 2001.

Splnomocnený   zástupca   žalovaných   sa   listom   z 21.   januára   2002   doručeným okresnému   súdu   22.   januára   2002   vyjadril   k zaslanému   stanovisku   právneho   zástupcu žalobcu zo 17. októbra 2001.

Pokynom z 5. februára 2002 vo veci konajúca sudkyňa vytýčila termín pojednávania na 26. marec 2002 a nechala naň predvolať účastníkov konania, ako aj ich zástupcov.

Pokynom   z 25.   marca   2002   si   nechala   vo   veci   konajúca   sudkyňa   predložiť na nahliadnutie spisy tunajšieho súdu sp. zn. 12 C 197/97 a sp. zn. 13 C 143/97.

Pojednávanie z 26. marca 2002 bolo uznesením okresného súdu odročené na 23. máj 2002   s tým,   že   právnemu   zástupcovi   žalobcu   bola   uložená   povinnosť   predložiť   ďalšie doklady.

Uznesením   č.   k.   15   C   89/98-143   z 26.   marca   2002   okresný   súd   rozhodol,   že nepripúšťa zastúpenie žalovaných ich splnomocneným zástupcom L. K..

Pokynom   súdnej   kancelárii   zo   4.   apríla   2002   nechala vo   veci   konajúca sudkyňa zaslať uznesenie č. k. 15 C 89/98-143 z 26. marca 2002 právnemu zástupcovi žalobcu, žalovaným a ich splnomocnenému zástupcovi.

Podaním   z 3.   apríla   2002   doručeným   okresnému   súdu   v ten   istý   deň   vzniesol sťažovateľ námietku zaujatosti vo veci konajúcej sudkyne.

Podaním z 2. apríla 2002 doručeným okresnému súdu 8. apríla 2002 sa sťažovateľ vyjadril   k priebehu   konania   v predmetnej   veci   a súčasne   ním   podal   odvolanie   proti uzneseniu č. k. 15 C 89/98-143 z 26. marca 2002.

Právny zástupca žalobcu listom z 21. mája 2002 doručeným 22. mája 2002 v súlade s povinnosťou uloženou uznesením na pojednávaní 26. marca 2002 predložil okresnému súdu požadované listiny.

Pojednávanie konané 23. mája 2002 bolo uznesením okresného súdu odročené na neurčito.   Okresný   súd   uložil   sťažovateľovi   v lehote   5   dní   (na   základe   jeho   žiadosti o poskytnutie tejto lehoty) písomne odôvodniť vznesenú námietku zaujatosti voči sudkyni s tým, že spis bude následne predložený na rozhodnutie krajskému súdu.

Sťažovateľ   listom   z 26.   mája   2002   doručeným   okresnému   súdu   27.   mája   2002 doplnil vznesenú námietku zaujatosti. Vo veci konajúca sudkyňa sa k námietke zaujatosti vyjadrila 5. augusta 2002.

Okresný   súd   listom   z 9.   augusta   2002   (doručeným   13.   augusta   2002)   predložil krajskému súdu spis sp. zn. 15 C 89/98 na rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti.

Uznesením č. k. 10 Nc 21/02-198 z 29. novembra 2002 krajský súd rozhodol, že sudkyňa   okresného   súdu   Mgr.   R.   G.   nie   je   vylúčená   z prejednávania   a rozhodovania v predmetnom spore. Uznesenie bolo okresnému súdu doručené 20. decembra 2002.

Pokynom   súdnej   kancelárii   z 8.   januára   2003   nechala   vo   veci   konajúca   sudkyňa doručiť uznesenie krajského súdu č. k. 10 Nc 21/02-198 z 20. novembra 2002 právnemu zástupcovi žalobcu, žalovaným, ako aj ich splnomocnenému zástupcovi a súčasne nechala vyhotoviť predkladaciu správu pre krajský súd na rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu č. k. 15 C 89/98–143 z 26. marca 2002.

Predmetný spis bol okresnému súdu doručený 5. mája 2003 spolu s uznesením sp. zn. 11 Co 12/03 z 31. marca 2003, ktorým krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu č. k. 15 C 89/98-143 z 26. marca 2002 o nepripustení zastúpenia žalovaných splnomocneným zástupcom L. K..

Pokynom súdnej kancelárii z 31. júla 2003 vo veci konajúca sudkyňa vytýčila termín pojednávania na 28. október 2003 a nechala naň predvolať účastníkov konania.

Pojednávanie konané 28. októbra 2003 bolo odročené na neurčito kvôli námietke zaujatosti vznesenej sťažovateľom.

Priebeh konania vedeného na krajskom súde pod sp. zn. 10 Nc 21/02

Spis okresného súdu sp. zn. 15 C 89/98 bol 13. augusta 2002 predložený krajskému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti vo veci konajúcej sudkyne.

Predseda senátu krajského súdu (JUDr. P. M.), ktorému bola vec podľa rozvrhu práce pridelená   na   vybavenie,   oznámil   18.   novembra   2002,   že   je   v zmysle   §   14   ods. 1   OSP vylúčený z prejednávania a rozhodovania v uvedenej veci vedenej pod sp. zn. 10 Nc 21/02 pre   svoj   osobný   priateľský   vzťah   k splnomocnenému   zástupcovi   sťažovateľa   v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 15 C 89/98.

Predseda krajského súdu opatrením sp. zn. Spr. 800/02 z 20. novembra 2002 pridelil predmetnú   vec   na   vybavenie   namiesto   vylúčeného   predsedu   senátu   JUDr.   E.   B.   ako predsedníčke senátu.

Krajský   súd   rozhodol   o námietke   zaujatosti   uznesením   sp.   zn.   10   Nc   21/02 z 29. novembra 2002. Rozhodnutie spolu so spisovým materiálom sp. zn. 15 C 89/98 bolo okresnému súdu zaslané 19. decembra 2002.

III.

1. Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy: „Každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).“

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie   stavu   právnej   neistoty   účastníka   konania   ohľadne   tých   práv,   ktoré   sú predmetom rozhodovania štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty v sporovom konaní dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu, preto na   naplnenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   súd   vec   iba prerokoval, prípadne vykonal rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (obdobne napr. I. ÚS 10/98).

Otázku existencie zbytočných prieťahov v označených konaniach, a tým aj otázku porušenia základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúmal ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníkov konania a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (obdobne napr. II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98).

2. Ku konaniu vedenému na okresnom súde pod sp. zn. 13 C 143/97

A) Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je žaloba na plnenie, ktorou   sa   žalobca   proti   sťažovateľovi a jeho manželke (žalovaným) domáhal zaplatenia pohľadávky z titulu nedoplatkov na úhradách za plnenia poskytované s užívaním bytu za obdobie kalendárneho roka 1995.

Predmetnú   vec   nemožno   považovať   za   právne   zložitú.   Zisťovanie   skutkových okolností potrebných pre rozhodnutie (skutkového stavu veci) si síce vyžiadalo znalecké dokazovanie, z obsahu súdneho spisu, z vyjadrení sťažovateľa, resp. jeho právneho zástupcu a okresného súdu ani z nimi predložených na vec sa vzťahujúcich listín však ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť svedčiacu o osobitnej skutkovej zložitosti veci.

B) Správanie sťažovateľa ako účastníka konania ústavný súd hodnotí ako primerane aktívne.   Sťažovateľ   síce   na   začiatku   konania   prispel   k jeho   predĺženiu   v období   od 28. novembra 1997, keď sa nezúčastnil na prvom pojednávaní vo veci, do 19. decembra 1997, keď sa splnomocnený zástupca žalovaných písomne vyjadril k predmetu konania (na druhom   pojednávaní   konanom   10.   decembra   1997   sa   žalovaní   ani   ich   splnomocnený zástupca k návrhu nevyjadrili, splnomocnený zástupca žalovaných požiadal o poskytnutie lehoty   na   vyjadrenie   a podanie   návrhov   na   doplnenie   dokazovania),   uvedenými okolnosťami   však   nemožno   odôvodniť   dobu   viac   ako   šiestich   rokov,   po   ktorú   trvá posudzované konanie pred okresným súdom.

C) Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v namietanom konaní došlo ku zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Okresný   súd   bol vo   veci   nečinný bez toho,   že   by jeho postupu   bránila zákonná prekážka, od 25. januára 2000, keď pojednával vo veci a vykonal doplňujúci výsluch súdnej znalkyne, do 6. februára 2001, keď vo veci ustanovil ďalšieho súdneho znalca, t. j. viac ako jeden rok.

Ďalším obdobím neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu v posudzovanom konaní bola   doba   od   11.   marca   2003,   keď   bolo   zástupcom   účastníkov   konania   doručené rozhodnutie   krajského   súdu   o námietke   zaujatosti   vznesenej   sťažovateľom,   do 26. septembra   2003,   keď   uložila   vo   veci   konajúca   sudkyňa   vyzvať   právneho   zástupcu žalobcu na doplnenie jeho procesného návrhu ohľadne nepripustenia zastúpenia žalovaných ich splnomocneným zástupcom podľa § 27 OSP, t. j. viac ako šesť mesiacov.

Uvedené   obdobia   nečinnosti   okresného   súdu   (spolu   viac   ako   jeden   a pol   roka) nesvedčia o tom, že by okresný súd organizoval svoj procesný postup v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 143/97 v súlade s § 6 a § 100 OSP tak, aby bol čo najskôr odstránený stav právnej neistoty účastníkov konania ohľadne práv, ktorých sa žaloba týkala.

Ústavný   súd   posúdil   uvedené   obdobia   nečinnosti   okresného   súdu   ako   zbytočné prieťahy v konaní, v dôsledku ktorých došlo v označenom konaní k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

3. Ku konaniu vedenému na okresnom súde pod sp. zn. 15 C 89/98

A) Predmetom označeného konania vedeného pred okresným súdom je taktiež žaloba na   plnenie,   ktorou   sa   žalobca   proti   sťažovateľovi   a jeho   manželke   domáhal   zaplatenia pohľadávky z titulu nedoplatkov na úhradách za plnenia poskytované s užívaním bytu za obdobie kalendárneho roka 1996.

Predmetnú vec, obdobne ako v predchádzajúcom prípade, nemožno považovať za skutkovo alebo právne zložitú.

B)   Správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   konania   prispelo   k jeho   predĺženiu v dôsledku   opakovaného vznesenia   námietky   zaujatosti proti   sudkyni   konajúcej   vo veci (v podaní z 3. apríla 2002 a na pojednávaní 28. októbra 2003).

V dôsledku   prvej   zo   vznesených   námietok   bolo   odročené   pojednávanie   vo   veci vytýčené na 23. máj 2002. Spis bol predložený na rozhodnutie krajskému súdu a v konaní bolo   možné   pokračovať   až   po   rozhodnutí   krajského   súdu   o námietke   zaujatosti (29. novembra 2002) a vrátení spisu okresnému súdu na ďalšie konanie 20. decembra 2002. V dôsledku druhej námietky zaujatosti vznesenej sťažovateľom proti sudkyni bolo odročené pojednávanie konané 28. októbra 2003.

Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   obdobie,   o ktoré   sa   predĺži   konanie v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníka konania, nemožno považovať za zbytočné prieťahy v danom konaní (napr. II. ÚS 41/97, I. ÚS 51/01, I. ÚS 15/02, III. ÚS 91/02). Zodpovednosť   v takomto prípade však nemožno spravidla pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (napr. II. ÚS 52/99, III. ÚS 127/03). V posudzovanom konaní ústavný súd prihliadal na skutočnosť, že prvej námietke zaujatosti vznesenej sťažovateľom v podaní z 3. apríla 2002 krajský súd nevyhovel a druhú z námietok zaujatosti proti sudkyni vznesenú na pojednávaní 28. októbra 2003 sťažovateľ dostatočne nezdôvodnil. Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že predĺženie posudzovaného konania v období od 23. mája 2002 do 20. decembra 2002 a po 28. októbri 2003 v dôsledku vznesenia námietky zaujatosti sťažovateľom nemožno v rámci posúdenia otázky porušenia základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy pričítať na ťarchu okresného súdu.

C) Postup okresného súdu v úvodnej fáze konania (od podania návrhu na začatie konania 18. marca 1998 až do vyhlásenia rozsudku 16. októbra 1998) relatívne plynulo smeroval k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania.

Po   vyhlásení   rozsudku   na   pojednávaní   16.   októbra   1998   však   okresný   súd   jeho písomné vyhotovenie zaslal účastníkom konania až 29. januára 1999 (teda po viac ako troch mesiacoch).

Po podaní odvolania žalovanými a po následnom doručení vyjadrenia k odvolaniu zo strany   žalobcu   okresnému   súdu   12.   apríla   1999   ten   v dôsledku   svojej   nečinnosti   (od 12. apríla 1999 do 27. augusta 1999 a od 30. novembra 1999 do 17. apríla 2000), ako aj kvôli odstraňovaniu nesprávností v písomnom vyhotovení rozsudku zo 16. októbra 1998 (v období od 27. augusta 1999 do 30. novembra 1999) predložil predmetnú vec krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní až 18. mája 2000.

Z uvedenej doby, o ktorú sa v dôsledku nečinnosti okresného súdu, ako aj v dôsledku odstraňovania nesprávnosti v jeho činnosti konanie predĺžilo - obdobie od 12. apríla 1999, keď   bolo okresnému súdu   doručené   vyjadrenie právneho   zástupcu   žalobcu   k podanému odvolaniu,   do   17.   apríla   2000,   keď   vo   veci   konajúca   sudkyňa   nechala   vyhotoviť predkladaciu   správu   pre   krajský   súd   (približne   jeden   rok)   -   považoval   ústavný   súd vzhľadom   na   potrebu   realizácie   procesných   úkonov   na odstránenie   nesprávností v písomnom   vyhotovení   rozsudku   za   akceptovateľnú   maximálne   jednu   štvrtinu. Zostávajúcu   dobu   (približne   deväť   mesiacov)   posúdil   preto   ústavný   súd   ako   zbytočné prieťahy v konaní, v dôsledku ktorých došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

4. Ku konaniu vedenému na krajskom súde pod sp. zn. 10 Nc 21/02

A) V konaní vedenom pod sp. zn. 10 Nc 21/02 rozhodoval krajský súd o námietke zaujatosti sudcu vznesenej sťažovateľom ako účastníkom konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 15 C 89/98.

Uvedenú vec nemožno považovať za skutkovo alebo právne zložitú.

B) Vzhľadom na povahu a predmet označeného konania neprichádza do úvahy ani zásadné ovplyvnenie jeho dĺžky správaním účastníkov.

C) Spis bol krajskému súdu predložený 13. augusta 2002. Krajský súd o námietke zaujatosti   rozhodol   29.   novembra   2002 a vrátil   spis okresnému súdu   na ďalšie konanie 19. decembra 2002, t. j. približne po štyroch mesiacoch.

Uvedená doba prerokovania námietky zaujatosti krajským súdom nemohla zásadným spôsobom ovplyvniť dĺžku konania vo veci samej (konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 15 C 89/98) tak, ako to vyplývalo z námietok právneho zástupcu sťažovateľa, pričom v okolnostiach   daného   prípadu   ju   ústavný   súd   považoval   z hľadiska   základného   práva sťažovateľa   na   prerokovanie   jeho   veci   bez   zbytočných   prieťahov   za   ústavne akceptovateľnú. Na základe uvedeného rozhodol, že označené základné právo sťažovateľa zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Nc   21/02   porušené   nebolo.   Z tohto   dôvodu sa   rozhodovanie   o ďalších   návrhoch sťažovateľa vo vzťahu k označenému konaniu na krajskom súde stalo bezpredmetným.

5. Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Sťažovateľ sa v sťažnosti domáhal, aby ústavný súd uplatnil tento prostriedok nápravy porušenia jeho základných práv vo vzťahu k okresnému súdu.

Pretože ústavný súd zistil, že nečinnosťou okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 13 C 143/97 a 15 C 89/98 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázal okresnému súdu, aby v uvedených veciach konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ (bod 2 výroku nálezu).

6. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 60 000 Sk, pokiaľ ide o konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 13 C 143/97, a vo   výške   50   000   Sk,   pokiaľ   ide   o konanie   vedené   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn. 15 C 89/98, za pretrvávanie stavu jeho právnej neistoty v označených konaniach v dôsledku zbytočných prieťahov spôsobených okresným súdom a s tým spojené „stresy, šikanovanie, vyhrážky o vylúčení z družstva a v tej spojitosti aj odmietnutie navrhovateľa vykonať prevod bytu (...) do osobného vlastníctva“.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa   ustanovenia   §   56   ods.   4   zákona   o ústavnom   súde   má   primerané   finančné zadosťučinenie povahu náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Pretože porušenie základného práva sťažovateľa, ktoré ústavný súd zistil, nemožno napraviť obnovením stavu pred jeho porušením a výrok ústavného súdu deklarujúci toto porušenie   nemožno   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu   považovať   za   dostatočnú   a účinnú nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľovi sumu 20 000 Sk (z toho 13 000 Sk, pokiaľ ide o konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 13 C 143/97,   a 7   000   Sk,   pokiaľ   ide   o konanie   vedené   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn. 15 C 89/98).   Táto   suma   zohľadňuje   dĺžku   zbytočných   prieťahov   v posudzovaných konaniach (viac ako jeden a pol roka v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 13 C 143/97 a deväť mesiacov v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 15 C 89/98) a s nimi spojenú nemajetkovú ujmu sťažovateľa spočívajúcu v pocitoch právnej neistoty a straty   dôvery   v efektívne   poskytnutie   súdnej   ochrany   zo   strany   okresného   súdu.   Vo zvyšnej časti ústavný súd návrhu na finančné zadosťučinenie nevyhovel. Pri určení výšky primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   prihliadal   na okolnosti   uvedeného prípadu,   ktoré   mohli   mať   vplyv   na   závažnosť   nemajetkovej   ujmy   sťažovateľa, predovšetkým   na   mieru   porušenia   základného   práva   sťažovateľa   okresným   súdom s ohľadom na skutkovú a právnu zložitosť veci, podiel sťažovateľa na predĺžení konania, dĺžku,   povahu   a dôvody   zbytočných   prieťahov   spôsobených   okresným   súdom,   ako   aj závažnosť predmetu konania pre sťažovateľa (III. ÚS 173/03).

7. Právny zástupca sťažovateľa uplatnil trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 163/2002 Z. z.“) za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2003 (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a písomné podanie na ústavný súd z 8. júla 2003) a dvakrát hodnotu paušálnej   náhrady   vo výške   128   Sk,   v dvoch   veciach,   v sume   8   796   Sk,   spolu v sume 17 592 Sk.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 13 ods. 8 prvej vety, § 16 ods. 1 písm. a) a c), § 19 ods. 3, § 22 a § 25 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. s tým, že predmet konania podľa čl. 127 ústavy pred ústavným   súdom,   ktorým   sú   základné   práva   a slobody,   porušenie   ktorých   sťažovateľ namieta,   v zásade   nie   je   oceniteľný   peniazmi   (III.   ÚS   34/03).   Ústavný   súd   akceptoval v súvislosti s účelným poskytovaním právnej pomoci sťažovateľovi v danej veci dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a písomné podanie na ústavný súd z 8. júla 2003), pričom konanie o sťažnosti sťažovateľa posúdil ako „jednu právnu vec“ v súlade s uznesením č. k. III. ÚS 192/02-63 z 10. septembra 2003, ktorým bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v období od 1. januára 2003 v konaní pred ústavným súdom   predstavuje   4   270   Sk   (základom   pre   výpočet   je   priemerná   mesačná   mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2002 vo výške 12 811 Sk) a hodnota režijného paušálu 128 Sk.

Za   dva   úkony   právnej   služby   vykonané   v roku   2003   patrí   právnemu   zástupcovi sťažovateľa   odmena   v sume   8   540   Sk   podľa   §   22   ods.   2   vyhlášky   č.   163/2002   Z.   z. (s prihliadnutím na zaokrúhlenie podľa § 25 vyhlášky č. 163/2002 Z. z.), ako aj dvakrát hodnota paušálnej náhrady hotových výdavkov spolu vo výške 256 Sk. Trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú preto celkom sumu 8 796 Sk.

Keďže ústavný súd po splnení podmienok ustanovil sťažovateľovi právneho zástupcu na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, uložil Kancelárii ústavného súdu uhradiť ustanovenému právnemu zástupcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 8 796 Sk (bod 5 výroku nálezu).

Podľa   ustanovenia   §   31a   zákona   o ústavnom   súde   sa   na   konanie pred   ústavným súdom použijú primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 148 ods. 1 OSP štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré   platil,   pokiaľ   u nich   nie   sú   predpoklady   na   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov. Vzhľadom na uvedené ústavný súd zároveň uložil okresnému súdu povinnosť uhradiť štátu trovy   právneho   zastúpenia   na   účet   ústavného   súdu   do   15   dní   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia (bod 6 výroku nálezu).

Z vyššie   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené   vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. decembra 2003