znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 191/07-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. júla 2007 predbežne prerokoval sťažnosť M. S., K., zastúpenej advokátkou JUDr. M. Š., Advokátska kancelária, K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na   prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods. 1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I vo veci sp. zn. 20 C 666/2002 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. S. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. februára 2007 doručená sťažnosť M. S., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   porušenie   práva   na   prejednanie   svojej   záležitosti v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) vo veci sp. zn. 20 C 666/2002.

Zo sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 22. júla 2002 okresnému súdu žalobu, ktorou žiadala priznanie nároku na náhradu škody na zdraví z dôvodu, že zanedbaním zákonných povinností odporcov pri údržbe miestnej komunikácie sa jej stal vážny   úraz   s trvalými   následkami   na   jej   zdraví.   Okresný   súd   po   nariadení   viacerých pojednávaní dodnes meritórne nerozhodol.

Sťažovateľka sa domáha aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia, čo zdôvodnila charakterom prerokúvanej veci a uplatňovaných nárokov, nepriaznivou životnou a majetkovou situáciou, do ktorej sa dostala v dôsledku prieťahov v konaní, ale aj zvýšeným finančným   zaťažením,   ktoré   musela   znášať   kvôli   zdravotným   následkom   úrazu a aj v súvislosti so starostlivosťou o jej bezvládnu matku.

Sťažovateľka v sťažnosti žiada, aby ústavný súd vydal toto rozhodnutie:„Okresný súd Košice I. v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 666/2002 porušil právo M. S., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručených v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný súd SR prikazuje Okresnému súdu Košice I., aby v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 666/2002 konal bez zbytočných prieťahov.

M. S. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100.000,- Sk, ktoré je Okresný súd Košice I. povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu. M. S. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktorú je Okresný súd Košice I. povinný   vyplatiť   jej   právnej   zástupkyni   do   jedného   mesiaca   od   dňa   doručenia   tohto nálezu.“

Podaním, ktoré bolo ústavnému súdu doručené dňa 19. marca 2007, sťažovateľka oznámila ústavnému súdu vypovedanie splnomocnenia právnej zástupkyni JUDr. R. Š. a zároveň udelenie splnomocnenia na právne zastupovanie v konaní pred ústavným súdom advokátke JUDr. M. Š., Advokátska kancelária, K.

II.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho pojednávania.

V predloženej sťažnosti sťažovateľka namieta v konaní okresného súdu, ktoré trvá už viac ako 5 rokov, opakované prieťahy v konaní v celkovej dĺžke viac ako dva roky.

Ústavný   súd   zistil,   že   sťažovateľka   doručila   15.   februára   2007   okresnému   súdu sťažnosť   na   prieťahy   v konaní.   Podľa   jej   názoru   však „za   daného   stavu   nie   je   možné považovať   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   podanú   sťažovateľkou   za   účinný   prostriedok nápravy umožňujúci jej dosiahnuť ochranu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov.“.   Predseda   okresného   súdu   v odpovedi   na   podanú   sťažnosť   na prieťahy v konaní z 15. marca 2007 uznal jej dôvodnosť a zároveň poukázal na skutkovú náročnosť veci.

Ústavný   súd   pripomína,   že   v   takom   konaní,   v   ktorom   sa   sťažovateľ   domáha vyslovenia   porušenia   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov, považuje za účinný prostriedok nápravy postupu všeobecného súdu sťažnosť podľa § 62 zákona č. 757/2004 Zb. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Ústavný   súd   zároveň   konštatuje,   že   hoci   sťažovateľka   podala   pred   tým,   než   sa obrátila na ústavný súd, sťažnosť na prieťahy v konaní, takéto využitie právneho prostriedku nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažovateľkou najmä so zreteľom na to, že sťažnosť bola doručená predsedovi okresného súdu 15. februára 2007, ktorý ju vybavil odpoveďou z 15. marca 2007 (ako to vyplýva z prílohy k sťažnosti) a sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní pred okresným súdom bola ústavnému súdu doručená už 16. februára 2007,   nepredstavuje   dostatočný   časový   priestor   na poskytnutie   možnosti   napadnutému všeobecnému súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený jeho nečinnosťou.

Podľa   konštantnej   judikatúry   (mutatis   mutandis   IV.   ÚS   278/04,   IV.   ÚS   74/05) ústavný súd zastáva názor, že podanie predmetnej sťažnosti bolo v okolnostiach prípadu zo strany sťažovateľky iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní.

Vzhľadom na uvedené zistenia ústavný súd podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, že sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol pre jej neprípustnosť.

Keďže   táto   sťažnosť   bola   odmietnutá,   bolo   bez   právneho   významu   zaoberať   sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júla 2007