znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 191/03-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. augusta 2003 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ľ.   J.,   bytom   B.,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   N.   K., Advokátska   kancelária,   Ž.,   pre   namietané porušenie   jej   základného   práva   podľa   čl.   20 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím Okresného úradu v Považskej Bystrici, odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, č. 888/92 – R /561 A 98/00293 – IVI z 22. apríla 1998 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ľ. J.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júla 2003 doručená   sťažnosť   Ľ.   J.,   bytom   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátom JUDr. N. K. Advokátska kancelária, Ž., zo 17. júna 2003, ktorou namietala porušenie jej základného   práva   podľa   čl.   20   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) rozhodnutím   Okresného   úradu   v Považskej   Bystrici,   odboru   pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva (ďalej len „okresný úrad“), č. 888/92 – R /561 A 98/00293 – IVI z 22. apríla 1998.

Označeným   rozhodnutím   povolil   okresný   úrad   na   základe   návrhu   mesta   P.   B. (povinného) obnovu reštitučného konania, v ktorom sa právna predchodkyňa sťažovateľky A. B., rod. P., naposledy bytom D. n. V., domáhala vydania spoluvlastníckeho podielu 1/6 na   nehnuteľnosti   evidovanej   v katastri   nehnuteľností   ako   parcela   -   zastavaná   plocha o výmere 1 803 m2 v katastrálnom území P. B.

Dôvodom   povolenia   obnovy   malo   byť   spochybnenie   splnomocnenia   zástupcu právnej   predchodkyne   sťažovateľky   na   jej   zastupovanie   v predmetnom   konaní.   Podľa sťažovateľky si však jej matka A. B., rod. P., uplatnila nárok na vydanie nehnuteľností v súlade   so   zákonom   č.   229/1991   Zb.   o úprave   vlastníckych   vzťahov   k pôde   a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a sťažovateľka ako jej právna nástupkyňa   má   nárok   na   vydanie   označenej   nehnuteľnosti   v rozsahu   podielu,   ktorý   jej pripadol.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol: „Rozhodnutím Okresného úradu v Považskej Bystrici, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. 888/92 – R /561 A 98/00293 – IVI zo dňa 22.04. 1998 bolo porušené ústavné právo sťažovateľky podľa článku 20 Ústavy Slovenskej republiky.“

Sťažovateľka   taktiež   navrhla,   aby „(...)   ústavný   súd   odložil   vykonateľnosť rozhodnutia Okresného úradu v Považskej Bystrici, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. 888/92 – R /561 A 98/00293 – IVI zo dňa 22. 04. 1998.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   sťažnosť   predbežne   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľky.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľa). Táto lehota sa pri opatrení alebo inom   zásahu   počíta   odo   dňa,   keď   sa   sťažovateľ   mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu dozvedieť.

Sťažovateľka   v konaní   pred   ústavným   súdom   namietala,   že   k zásahu   do   jej základného práva podľa čl. 20 ústavy malo dôjsť rozhodnutím okresného úradu č. 888/92 – R /561 A 98/00293 – IVI z 22. apríla 1998 (ako to vyplýva z petitu sťažnosti, ktorým je ústavný súd v zmysle § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný).

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený   právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02, III. ÚS 62/02). Jednou zo zákonných podmienok pre jej prijatie na ďalšie konanie je jej podanie v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa.

Sťažnosť   sťažovateľky   zo 17.   júna 2003   bola ústavnému   súdu   doručená   10.   júla 2003, pričom rozhodnutie okresného úradu č. 888/92 – R /561 A 98/00293 – IVI z 22. apríla 1998 nadobudlo právoplatnosť v priebehu roka 1998.

V čase, keď sa sťažovateľka domáhala ochrany svojich základných práv a slobôd na ústavnom súde podľa čl. 127 ústavy, už uplynula lehota stanovená pre tento typ konania pred ústavným súdom. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene a návrhom sťažovateľky na odloženie   vykonateľnosti   napadnutého   právoplatného   rozhodnutia   (§   52   ods.   2   zákona o ústavnom súde) sa nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. augusta 2003