SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 190/2015-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. mája 2015predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpeného advokátom JUDr. Stanislavom Rešutíkom, Advokátska kancelária, Námestiegen. M. R. Štefánika 29/36, Brezno, vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 1 a 2 ÚstavySlovenskej republiky, namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1,čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj namietaného porušeniapráva   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základnýchslobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.7 Ndc 3/2017 a jeho uznesením zo 17. februára 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júna 2014doručená sťažnosť, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorounamietal porušenie   čl. 12 od. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),porušenie základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy,ako   aj   porušenie   práva zaručeného   v   čl. 6   ods. 1   Dohovoru o   ochrane   ľudských   práva základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Najvyššieho   súdu   Slovenskejrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Ndc 3/2014 a jehouznesením zo 17. februára 2014.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že je účastníkom konania vo veci vedenej Okresnýmsúdom Humenné pod sp. zn. 19 P 188/2007 o úpravu rodičovských práv a povinnostík maloletému dieťaťu a „Keďže jeho osobné, zdravotné, majetkové, prípadne ďalšie dôvody neumožňujú zúčastniť sa na pojednávaní v sídle súdu (Humenné) a odôvodňujú odňatie veci súdu v Humennom a jej prikázanie na Okresný súd v Liptovskom Mikuláši, podal návrh na delegáciu veci podľa § 12 ods. 2 O. s. p..

Najvyšší súd SR svojím Uznesením, sp. zn. 7 Ndc 3/2014, zo dňa 27. 2. 2014 [správnemá byť 17. 2. 2014], návrh sťažovateľa na prikázanie veci zamietol.“.

Ako sťažovateľ ďalej uviedol, „Skutkový stav… podrobne opísal vo svojom podaní… adresovanom Ústavnému súdu SR… zo dňa 05. 04. 2014“, s ktorým sa právny zástupcasťažovateľa ustanovený mu Centrom právnej pomoci, kanceláriou Banská Bystrica stotožnil„a   na   ktorom   sťažovateľ   zotrváva   s   tým,   že   Uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky, sp. zn. 7 Ndc 3/2014, zo dňa 27. februára 2014 [správne má byť 17. februára2014] bolo porušené: právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, a tiež práva garantované v čl. 47 ods. 3 Ústavy SR, čl. 48 ods. 2 Ústavy SR“.

Vzhľadom   na   uvedené   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   po   prijatí   sťažnostina ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„I. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2 Ústavy SR postupom a Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7 Ndc 3/2014, zo dňa 27. 02. 2014 [správne má byť 17. 02. 2014], porušené bolo.

II. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7 Ndc 3/2014, zo dňa 27. 02. 2014 [správne má byť 17. 02. 2014] sa zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

III.   Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   je   povinný   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti   tohto   nálezu   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   zaplatiť   finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- Eur sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛ …

IV.   Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   je   povinný   nahradiť   sťažovateľovi   trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastupovania v sume 284,08 Eur… do 15 dní od doručenia nálezu na účet jeho právneho zástupcu...“

II.

Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah... Ústavnýsúd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie…

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovaniektorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhyzjavne   neopodstatnené   alebo   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy, porušeniezákladných práv zaručených v čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako ajporušenie práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu v konanívedenom pod sp. zn. 7 Ndc 3/2014 a jeho uznesením zo 17. februára 2014, ktorým návrhusťažovateľa na prikázanie veci inému súdu najvyšší súd nevyhovel.

Ako z textu samotnej sťažnosti vyplýva, sťažovateľ sa už v súvislosti s označenýmpostupom a napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu obrátil na ústavný súd sťažnosťoupodľa čl. 127 ods. 1 ústavy (z 5. apríla 2014) pre namietané porušenie tých istých práv,ktorá bola doručená ústavnému súdu 8. apríla 2014 a konanie o nej bolo ústavným súdomvedené pod sp. zn. I. ÚS 261/2014.

Ústavný   súd   súčasnú   sťažnosť   doručenú   16.   júna   2014   napriek   sťažovateľovmuoznačeniu,   že   ide   o podanie „K   sťažnosti ⬛⬛⬛⬛...   zo   dňa   05. 04. 2014“,nemohol považovať za doplnenie pôvodnej sťažnosti z dôvodu, že v čase jej doručenia užústavný súd o pôvodnej sťažnosti z 5. apríla 2014 (doručenej 8. apríla 2014) uznesením č. k.I. ÚS 261/2014-12 z 21. mája 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 2. júla 2014, rozhodoltak, že ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Pretože pri predbežnom prerokovaní ústavný súd skúma, či prijatiu návrhu na ďalšiekonanie nebránia dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, pristúpil z tohtohľadiska aj k preskúmaniu aktuálnej sťažnosti sťažovateľa.

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, oktorej   ústavný   súd   už   rozhodol   (prekážka   res   iudicata),   okrem   prípadov,   v   ktorých   sarozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania bolisplnené.

Ako už bolo uvedené, o totožnej sťažnosti sťažovateľa doručenej ústavnému súdu8. apríla 2014 bolo uznesením č. k. I. ÚS 261/2014-12 z 21. mája 2014 (v čase tohtopredbežného prerokovania právoplatne) rozhodnuté, a to jej odmietnutím podľa § 25 ods. 2zákona   o ústavnom   súde   ako   zjavne   neopodstatnenej.   Odmietnutie   návrhu   na   začatiekonania pre jeho zjavnú neopodstatnenosť je špecifickým rozhodnutím „o podmienkachkonania“, ktoré má na mysli citované ustanovenie § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde.

Vychádzajúc z toho, že sťažovateľ namieta z rovnakých dôvodov porušenie týchistých práv a v súvislosti s tým istým konaním a rozhodnutím najvyššieho súdu, ústavný súddospel   k   záveru,   že   sťažnosť   sťažovateľa   je   neprípustná,   a   preto   ju   na   predbežnomprerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovejčasti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. mája 2015