SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 190/2015-8
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. mája 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpeného advokátom JUDr. Stanislavom Rešutíkom, Advokátska kancelária, Námestiegen. M. R. Štefánika 29/36, Brezno, vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 1 a 2 ÚstavySlovenskej republiky, namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1,čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj namietaného porušeniapráva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.7 Ndc 3/2017 a jeho uznesením zo 17. februára 2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júna 2014doručená sťažnosť, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorounamietal porušenie čl. 12 od. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),porušenie základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy,ako aj porušenie práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskejrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Ndc 3/2014 a jehouznesením zo 17. februára 2014.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že je účastníkom konania vo veci vedenej Okresnýmsúdom Humenné pod sp. zn. 19 P 188/2007 o úpravu rodičovských práv a povinnostík maloletému dieťaťu a „Keďže jeho osobné, zdravotné, majetkové, prípadne ďalšie dôvody neumožňujú zúčastniť sa na pojednávaní v sídle súdu (Humenné) a odôvodňujú odňatie veci súdu v Humennom a jej prikázanie na Okresný súd v Liptovskom Mikuláši, podal návrh na delegáciu veci podľa § 12 ods. 2 O. s. p..
Najvyšší súd SR svojím Uznesením, sp. zn. 7 Ndc 3/2014, zo dňa 27. 2. 2014 [správnemá byť 17. 2. 2014], návrh sťažovateľa na prikázanie veci zamietol.“.
Ako sťažovateľ ďalej uviedol, „Skutkový stav… podrobne opísal vo svojom podaní… adresovanom Ústavnému súdu SR… zo dňa 05. 04. 2014“, s ktorým sa právny zástupcasťažovateľa ustanovený mu Centrom právnej pomoci, kanceláriou Banská Bystrica stotožnil„a na ktorom sťažovateľ zotrváva s tým, že Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7 Ndc 3/2014, zo dňa 27. februára 2014 [správne má byť 17. februára2014] bolo porušené: právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, a tiež práva garantované v čl. 47 ods. 3 Ústavy SR, čl. 48 ods. 2 Ústavy SR“.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnostina ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„I. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2 Ústavy SR postupom a Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7 Ndc 3/2014, zo dňa 27. 02. 2014 [správne má byť 17. 02. 2014], porušené bolo.
II. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7 Ndc 3/2014, zo dňa 27. 02. 2014 [správne má byť 17. 02. 2014] sa zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.
III. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- Eur sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛ …
IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastupovania v sume 284,08 Eur… do 15 dní od doručenia nálezu na účet jeho právneho zástupcu...“
II.
Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah... Ústavnýsúd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie…
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovaniektorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhyzjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Predmetom sťažnosti je namietané porušenie čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy, porušeniezákladných práv zaručených v čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako ajporušenie práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu v konanívedenom pod sp. zn. 7 Ndc 3/2014 a jeho uznesením zo 17. februára 2014, ktorým návrhusťažovateľa na prikázanie veci inému súdu najvyšší súd nevyhovel.
Ako z textu samotnej sťažnosti vyplýva, sťažovateľ sa už v súvislosti s označenýmpostupom a napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu obrátil na ústavný súd sťažnosťoupodľa čl. 127 ods. 1 ústavy (z 5. apríla 2014) pre namietané porušenie tých istých práv,ktorá bola doručená ústavnému súdu 8. apríla 2014 a konanie o nej bolo ústavným súdomvedené pod sp. zn. I. ÚS 261/2014.
Ústavný súd súčasnú sťažnosť doručenú 16. júna 2014 napriek sťažovateľovmuoznačeniu, že ide o podanie „K sťažnosti ⬛⬛⬛⬛... zo dňa 05. 04. 2014“,nemohol považovať za doplnenie pôvodnej sťažnosti z dôvodu, že v čase jej doručenia užústavný súd o pôvodnej sťažnosti z 5. apríla 2014 (doručenej 8. apríla 2014) uznesením č. k.I. ÚS 261/2014-12 z 21. mája 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 2. júla 2014, rozhodoltak, že ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Pretože pri predbežnom prerokovaní ústavný súd skúma, či prijatiu návrhu na ďalšiekonanie nebránia dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, pristúpil z tohtohľadiska aj k preskúmaniu aktuálnej sťažnosti sťažovateľa.
Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, oktorej ústavný súd už rozhodol (prekážka res iudicata), okrem prípadov, v ktorých sarozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania bolisplnené.
Ako už bolo uvedené, o totožnej sťažnosti sťažovateľa doručenej ústavnému súdu8. apríla 2014 bolo uznesením č. k. I. ÚS 261/2014-12 z 21. mája 2014 (v čase tohtopredbežného prerokovania právoplatne) rozhodnuté, a to jej odmietnutím podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenej. Odmietnutie návrhu na začatiekonania pre jeho zjavnú neopodstatnenosť je špecifickým rozhodnutím „o podmienkachkonania“, ktoré má na mysli citované ustanovenie § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde.
Vychádzajúc z toho, že sťažovateľ namieta z rovnakých dôvodov porušenie týchistých práv a v súvislosti s tým istým konaním a rozhodnutím najvyššieho súdu, ústavný súddospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa je neprípustná, a preto ju na predbežnomprerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovejčasti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. mája 2015