znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 190/2012-7

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí senátu 2. mája 2012 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti S., s. r. o., M., zastúpenej advokátkou JUDr. Ž. V., M., ktorou namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb 396/2003, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti S., s. r. o.,   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. apríla 2012 doručená   sťažnosť   spoločnosti   S.,   s.   r.   o.,   M.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej advokátkou JUDr. Ž. V., M., ktorou namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb 396/2003.

Sťažovateľka   uviedla,   že   26.   septembra   2002   podala   okresnému   súdu   návrh   na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa od odporcu domáhala zaplatenia sumy 76 950 Sk s prísl.   Konanie   bolo   vedené   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   53   Rob   2590/02. Dňa 26. novembra 2002 okresný súd vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca odpor. Veci bola následne pridelená sp. zn. „32 Cb 39/2003“. Dňa 18. decembra 2003 sa sťažovateľka vyjadrila k odporu. Okresný súd ďalej konal veľmi sporadicky, pojednávania odročoval   pre   neúčasť   odporcu,   jeho   právneho   zástupcu,   ako   aj   z dôvodu   nečinnosti okresného súdu. Takmer sedem rokov sa sťažovateľka nachádza v stave právnej neistoty. Týmto konaním okresného súdu sa obmedzilo jej „právo na spravodlivý proces“, čím došlo k porušeniu čl. 48 ods. 2 ústavy.

V petite   sťažnosti   sťažovateľka   žiadala,   aby   ústavný   súd   v náleze   vyslovil,   že „v konaní Okresného súdu Košice I vedenom pod sp. zn. 32 Cb 396/2003“ bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a „právo na spravodlivý proces“ podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a aby sťažovateľke priznal finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 269,58 €.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   je   viazaný   návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

To znamená, že ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).

Uvedené osobitne platí v prípadoch, v ktorých sú osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd zastúpené kvalifikovaným právnym zástupcom, advokátom.

Povinnosti advokáta vyplývajúce zo zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je advokát   povinný   vykonávať   tak,   aby   boli   objektívne   spôsobilé   vyvolať   nielen   začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr. II. ÚS 117/05, III. ÚS 236/07, III. ÚS 334/09).

Preskúmaním   obsahu   sťažnosti   ústavný   súd   dospel   k zisteniu,   že   sťažovateľka v odôvodnení   a v   petite   sťažnosti   neuviedla   totožné   spisové   značky   konania   vedeného okresným súdom, v ktorom malo dôjsť k porušeniu jej označených práv.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť neobsahuje jasný a zrozumiteľný   petit   ako   východisko   pre   rozhodnutie   ústavného   súdu,   čo je   jednou zo všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania pred ústavným súdom podľa čl. 20 ods. 1 ústavy.

Sťažovateľka taktiež riadne neodôvodnila, aký aspekt práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru namieta.

Ústavný súd pripomína, že takéto nedostatky zákonom predpísaných náležitostí nie je povinný   odstraňovať   z   úradnej   povinnosti.   Nedostatok,   resp.   nesplnenie   zákonom predpísaných   náležitostí   návrhu   účastníka   konania   je   v zmysle   konštantnej   judikatúry ústavného súdu dôvodom odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde (podobne napr. IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 210/09, III. ÚS 32/2011).

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Nad rámec uvedeného ústavný súd upozorňuje sťažovateľku na to, že v prípadoch namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (resp. práva podľa čl. 6 ods.   1   dohovoru)   ústavný   súd   skúma,   či   sťažovateľ   v súlade   s   §   53   ods.   1   zákona o ústavnom súde využil všetky právne prostriedky, ktoré mu na ochranu označeného práva poskytuje zákon   č. 757/2004 Z. z.   o   súdoch   a o zmene a doplnení niektorých   zákonov v znení   neskorších   predpisov   v ustanoveniach   §   62   a nasl.   V posudzovanom   prípade sťažovateľka nepreukázala, že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu postupovala tak, ako jej   to   citovaný   zákon   umožňuje.   V zmysle   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu nevyčerpanie tohto právneho prostriedku ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je dôvodom   odmietnutia   sťažnosti   ako   neprípustnej   (m.   m.   IV. ÚS 306/04,   III.   ÚS   73/05, III. ÚS 78/05).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. mája 2012