znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 190/06-25

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   5.   septembra   2006 v senáte zloženom z predsedu Juraja Babjaka a zo sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríka prerokoval sťažnosť V., a. s., so sídlom K., zastúpenej advokátom JUDr. Š. K., K., vo   veci   namietaného porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného súdu   Trnava v konaní vedenom   pod sp.   zn. 9   Er   2088/02 a takto

r o z h o d o l :

Základné právo V., a. s., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 2088/02   p o r u š e n é   n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. mája 2006 doručená sťažnosť V., a. s., so sídlom K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Š. K., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v právnej veci výkonu exekúcie oprávnenej V., a. s., K., proti   povinnému   K.   Š.,   S.,   o vymoženie peňažnej pohľadávky   vo   výške 2 357 669 Sk vedenom pod sp. zn. 9 Er 2088/02.

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   uviedla,   že   je   účastníčkou   exekučného   konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 9 Er 2088/02 v postavení oprávnenej. Povinný je zmenkovým   avalistom.   Exekučným   titulom   je   zmenkový   platobný   rozkaz č. k. 4 Zm 74/02-11 z 11. júla 2002, ktorý nadobudol právoplatnosť 3. októbra 2002 v časti istiny,   príslušenstva   a 1/3   %   zmenkovej   sumy.   Výrok   o trovách   konania   nadobudol právoplatnosť 15. októbra 2002. Na základe tohto exekučného titulu podala sťažovateľka ako   oprávnená   návrh   na   vykonanie   exekúcie   súdnemu   exekútorovi   JUDr.   R.   T.,   ktorý požiadal   okresný   súd   o udelenie   poverenia   a následne   vydal   upovedomenie   o začatí exekúcie.   Dňa 13.   februára   2003   podal   povinný   námietky   proti   upovedomeniu   o začatí exekúcie, ktoré boli doručené okresnému súdu na rozhodnutie. V sťažnosti sa uvádza, že do podania sťažnosti nebolo o námietkach povinného okresným súdom rozhodnuté. Predmetné konanie   trvá   už   od   roku   2002.   Exekučná   vec   nebola   dosiaľ   skončená.   Podľa   názoru sťažovateľky dĺžka tohto konania je vzhľadom na zložitosť konania neprimeraná, keďže zmenkový platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť pred viac ako 3,5 rokom.

Sťažovateľka si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie vo výške 750 000 Sk. Svoj   nárok   na   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   zdôvodnila   tým, že od podania   návrhu   na   vykonanie   exekúcie   nie   je   doteraz   pohľadávka   oprávnenej zo zmenkového platobného rozkazu č. k. 4 Zm 74/02-11 vymožená, čo u nej vyvoláva stav právnej neistoty.

Porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1   dohovoru   vidí   sťažovateľka   v tom,   že   od   18.   novembra   2002   (podaný   návrh na vykonanie   exekúcie)   nebola   peňažná   pohľadávka   oprávnenej   doteraz   uspokojená a nebolo rozhodnuté o námietkach povinného proti upovedomeniu o začatí exekúcie.

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo obchodnej spoločnosti V., a. s. (...), na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj právo na prejednanie jej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   v konaní   vedenom   na   Okresnom   súde   Trnava   pod   sp.   zn. 9 Er 2088/02 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Trnava prikazuje Ústavný súd Slovenskej republiky, aby v konaní vedenom   na   Okresnom   súde   Trnava   pod   sp.   zn.   9   Er   2088/02   konal   bez   zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti V., a. s. (...) Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 750 000,- Sk (...), ktoré je Okresný súd Trnava povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Trnava je povinný uhradiť spoločnosti V., a. s. (...) náhradu trov právneho   zastúpenia   na   účet   advokáta   JUDr.   Š.   K.   (...)   do   jedného   mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   sa   k sťažnosti   vyjadrila   podpredsedníčka okresného súdu, ktorá vo svojom vyjadrení z 10. júla 2006 uviedla prehľad vykonaných úkonov   a podľa   názoru   podpredsedníčky   okresného   súdu   okresný   súd   konal   priebežne s ohľadom   na   vybavovanie   ďalšieho   množstva   vecí,   čomu   zodpovedali   aj   úkony   súdu vo veci.   Konanie   sa   predlžovalo   najmä   čakaním   na   právoplatné   rozhodnutie   vo   veci krajského súdu sp. zn. 4 Cb 1304/02.

Podpredsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   z 10.   júla   2006   súhlasila s upustením od ústneho pojednávania. Právny zástupca sťažovateľky v podaní z 24. júla 2006 súhlasil s upustením od ústneho pojednávania. Podľa jeho názoru došlo k prieťahom v exekučnom konaní a tento prieťah trvá. Konanie na krajskom súde vedené pod sp. zn. 4 Cb 1304/02 nie je podľa názoru právneho zástupcu sťažovateľky dôvodom na odklad exekúcie na majetok povinného.

Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 190/06-11 z 21. júna 2006 bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie.

II.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   má   každý   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa   § 20 ods.   3   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd je viazaný   návrhom   na   začatie   konania   okrem   prípadov   výslovne   uvedených   v   tomto zákone.

Podľa § 36 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným   prerokovaním   veci   na   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   osoby   v zásade neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   sa   vytvára   právna   istota.   Preto   pre   splnenie ústavného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátny   orgán   vec   prerokoval (II. ÚS 26/95).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníkov   a   postup   súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98).

Konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 9 Er 2088/02, v rámci ktorého namieta sťažovateľ zbytočné prieťahy možno hodnotiť ako konanie, ktoré je zložité na dokazovanie. V konaní   bolo   potrebné   čakať   na   rozhodnutie   krajského   súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cb 1304/02 o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu.

V rámci skúmania druhého kritéria (správanie sa účastníkov konania) ústavný súd nezistil také zavinené správanie sťažovateľa, ktorým by prispel k celkovej dĺžke konania.

Zo spisu okresného súdu sp. zn. 9 Er 2088/02 ústavný súd zistil, že boli vykonané tieto úkony:

Dňa 18. novembra 2002 oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie.Dňa 26. novembra 2002 požiadal súdny exekútor JUDr. R. T. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Dňa   10.   decembra   2002   okresný   súd   udelil   súdnemu   exekútorovi   poverenie na vykonanie exekúcie.

Dňa 28. januára 2003 súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie.Dňa 11.   februára 2003 boli okresnému súdu   doručené   námietky   povinného proti exekúcii.

Dňa 13. februára 2003 boli súdnemu exekútorovi doručené námietky povinného proti exekúcii.

Dňa   19.   februára   2003   okresný   súd   vyzval   povinného na   preukázanie zaplatenia čiastky 3 193 637 Sk.

Dňa   21.   februára   2003   súdny   exekútor   doručil   exekučný   spis   okresnému   súdu na rozhodnutie o námietkach.

Dňa   12.   marca   2003   boli   okresnému   súdu   doručené   doklady,   ktorými   povinný preukazoval zaplatenie sumy 3 193 637 Sk.

Dňa   8.   apríla   2003   okresný   súd   vyzval   súdneho   exekútora,   aby   sa   vyjadril k dokladom, ktorými povinný preukazuje zaplatenie sumy vo výške 3 193 637 Sk.Dňa   28.   mája   2003   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   oprávnenej k námietkam povinného.

Dňa 2. júna 2003 okresný súd požiadal o stanovisko súdneho exekútora, oprávnenú a právneho zástupcu povinného.

Dňa 10. júna 2003 bolo okresnému súdu doručené stanovisko súdneho exekútora k námietkam povinného.

Dňa 30. júna 2003 bolo okresnému súdu doručené oznámenie súdneho exekútora, v ktorom sa uvádza, že nevie podať stanovisko k platbám, ktoré v minulosti boli zasielané zo   strany   povinného   oprávnenej   ani   k pohľadávkam,   ktoré   majú   voči   sebe   a nie   sú vyrovnané.

Dňa 8. októbra 2003 bol povinný vyzvaný okresným súdom na zaplatenie súdneho poplatku za podané námietky.

Dňa 14. októbra 2003 podpredsedníčka okresného súdu odpovedala oprávnenej na jej sťažnosť na prieťahy v konaní, v ktorej sa uvádza, že sťažnosť nepovažuje za dôvodnú.Dňa   12.   novembra   2003   bola   okresnému   súdu   doručená   žiadosť   povinného o oslobodenie súdneho poplatku za námietky proti exekúcii.

Dňa 18. novembra 2003 povinný doplnil svoju žiadosť o oslobodenie od súdneho poplatku za námietky proti exekúcii.

Dňa   22.   decembra   bola   okresnému   súdu   doručená   žiadosť   povinného   o   vrátenie zmenky z 24. mája 2000.

Dňa 12. januára 2004 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu oprávnenej k listu povinného – žiadosť o vrátenie zmenky.

Dňa 30. januára 2004 okresný súd zaslal povinnému tlačivo – potvrdenie o osobných, majetkových   a   zárobkových   pomeroch   za   účelom   oslobodenia   od   platenia   súdneho poplatku.

Dňa 4. marca 2004 bola okresnému súdu zaslaná na vedomie odpoveď povinného na list právneho zástupcu oprávnenej z 9. januára 2004.

Dňa 15. marca 2004 právny zástupca povinného doručil okresnému súdu potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch.

Dňa   30.   apríla   2004   okresný   súd   požiadal   Krajský   súd   v Košiciach   (ďalej   len „krajský   súd“)   o vyjadrenie   k tvrdeniu   povinného,   že   v zákonnej   lehote   podal   námietky proti   zmenkovému   platobnému   rozkazu,   o ktorých   doteraz   nebolo   rozhodnuté   a taktiež požiadal aj o fotokópiu doručenky o prevzatí zmenkového platobného rozkazu povinným. Dňa   30.   apríla   2004   okresný   súd   urgoval   povinného   na   zaslanie   vyplneného potvrdenia o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch.

Dňa   8.   júna   2004   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   krajského   súdu, v ktorom sa uvádza, že o námietkach žalovaného v 1. a 2. rade nebolo dosiaľ právoplatne rozhodnuté a súdny spis bol prevedený do registra Cb pod sp. zn. 4 Cb 1304/02.

Dňa 10. novembra 2004 okresný súd dožiadal krajský súd o zaslanie právoplatného rozhodnutia o námietkach žalovaného v 1. a 2. rade proti zmenkovému platobnému rozkazu. Dňa 11. februára 2005 okresný súd urgoval krajský súd o zaslanie právoplatného rozhodnutia o námietkach žalovaného v 1. a 2. rade proti zmenkovému platobnému rozkazu. Dňa   18.   februára   2005   povinný   podal   na   okresnom   súde   žiadosť   o zastavenie exekučného konania.

Dňa 16. mája 2005 okresný súd opäť urgoval krajský súd o zaslanie právoplatného rozhodnutia o námietkach žalovaného v 1. a 2. rade proti zmenkovému platobnému rozkazu.Dňa 20. septembra 2005 bolo okresnému súdu doručené oznámenie krajského súdu, v ktorom sa uvádza, že dosiaľ nebolo rozhodnuté o námietkach žalovaných v 1. a 2.Dňa   20.   decembra   2005   okresný   súd   opäť   urgoval   krajský   súd   o zaslanie právoplatného   rozhodnutia   o námietkach   žalovaného   v 1.   a   2.   rade   proti   zmenkovému platobnému rozkazu.

Dňa   20.   decembra   2005   bol   v spise   urobený   úradný   záznam, ktorý   obsahuje vyjadrenie   vyššieho   súdneho   úradníka   Mgr.   P.   M.,   v ktorom   sa   uvádza,   že rozhodnutie krajského   súdu   o námietkach   žalovaných   v 1.   a   2.   rade   proti   zmenkovému   platobnému rozkazu je potrebné na rozhodnutie o námietkach proti exekúcii a námietkach proti trovám exekúcie.

Dňa   11.   januára 2006   okresný   súd   vyzval   povinného na aktuálne zdokladovanie pomerov   pre   rozhodnutie   na   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov,   taktiež   zdokladovanie príjmu   z pracovnej   činnosti   vrátane   prípadnej   účasti   na   podnikaní   právnickej   osoby, zdokladovanie   vlastníctva   nehnuteľností.   Za   tým   účelom   bolo   povinnému   zaslané potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch.

Dňa   11.   januára   2006   okresný   súd   vyzval   likvidátorku   spoločnosti   F.,   s.   r.   o. v likvidácii, aby oznámila, či je povinný v pracovnom pomere v tejto spoločnosti. Zároveň bola likvidátorka vyzvaná na zaslanie prehľadu o príjme povinného za roky 2004 a 2005 a účtovnej závierky spoločnosti za roky 2003, 2004 a 2005.

Dňa   11.   januára   2006   bol   v spise   urobený   úradný   záznam,   v ktorom   sa   uvádza, že telefonicky bolo zistené na krajskom súde, že o námietkach žalovaných v 1. a 2. rade proti   zmenkovému   platobnému   rozkazu   nebolo   dosiaľ   právoplatne   rozhodnuté. Spis krajského   súdu   sp.   zn.   4   Cb   1304/02   bol   zaslaný   Najvyššiemu   súdu   Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o odvolaní voči uzneseniu krajského súdu o zaplatení súdneho poplatku za námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu. Dňa 11. januára 2006 okresný súd požiadal krajský súd o zapožičanie spisu krajského súdu   sp.   zn. 4 Cb 1304/02 obratom po jeho vrátení z najvyššieho súdu.   Ak   to nebude možné, požiadal okresný súd o vyhotovenie kópií námietok žalovaných v 1. a 2. rade proti zmenkovému platobnému rozkazu.

Dňa   30.   januára   2006   bolo   okresnému   súdu   doručené   potvrdenie   o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch povinného.

Dňa 24. februára 2006 bol v spise   urobený úradný záznam, v ktorom   sa   uvádza, že telefonicky   bolo   zistené,   že   spis   sp.   zn.   4   Cb   1304/02   sa   vrátil   z najvyššieho   súdu krajskému súdu, avšak zapožičanie tohto spisu nie je možné, pretože je potrebné rozhodnúť o námietkach žalovaných v 1. a 2. rade proti zmenkovému platobnému rozkazu.

Dňa   16.   marca   2006   bol   spis   krajského   súdu   sp.   zn.   4   Cb   1304/02   zapožičaný okresnému súdu.

Dňa   4.   apríla   2006   sa   v spise   nachádza   úradný   záznam,   v ktorom   sa   uvádza, že pracovníčka krajského súdu žiadala o urýchlené vrátenie spisu sp. zn. 4 Cb 1304/02, nakoľko vo veci bolo podané odvolanie a spis je potrebné predložiť najvyššiemu súdu.Dňa 4. apríla 2006 bol spis sp. zn. 4 Cb 1304/02 vrátený krajskému súdu.Dňa 9. mája 2006 okresný súd zamietol námietky povinného proti exekúcii.Dňa   7.   júna   2006   bol   okresnému   súdu   doručený   návrh   povinného   na   odklad exekúcie.

Dňa 29. júna 2006 okresný súd povolil odklad exekúcie do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 4 Cb 1304/02.

Ústavný   súd   zo   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   9   Er   2088/02   zistil,   že   konaním okresného   súdu   nedošlo   k porušeniu   základného   práva   sťažovateľa   na   konanie   bez zbytočných prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože ako vyplýva z vyššie uvedeného prehľadu   úkonov,   tieto   boli   vykonávané   priebežne   a   boli   účelné.   Z dôvodu   podania námietok proti upovedomeniu o začatí exekúcie povinným, v ktorých sa odvolával na to, že nebolo   dosiaľ   rozhodnuté   o jeho   námietkach   proti   zmenkovému   platobnému   rozkazu v konaní vedenom   sp.   zn. 4 Zm   74/02 (4   Cb 1304/02),   okresný   súd   na to,   aby mohol rozhodnúť o ďalšom postupe v exekúcii, teda či má námietky proti upovedomeniu o začatí exekúcie zamietnuť a pokračovať v exekúcii, alebo im vyhovieť a exekúciu zastaviť, musel vyčkať   na   rozhodnutie   krajského   súdu   o námietkach   žalovaných   v 1.   a   2.   rade   proti zmenkovému platobnému rozkazu. V súlade s § 36 ods. 5 Exekučného poriadku exekúciu nebolo   možné   prerušiť.   Preto   bolo   potrebné,   aby   okresný   súd   vyčkal   na   rozhodnutie krajského   súdu,   od   ktorého   závisel   ďalší   postup   v rámci   exekučného   konania.   K dĺžke exekučného konania na okresnom súde prispela nutnosť pravidelne zisťovať, či krajský súd už   rozhodol   o námietkach   proti   zmenkovému   platobnému   rozkazu.   Teda   predlženie exekučného konania vedeného pod sp. zn. 9 Er 2088/02 okresný súd nespôsobil. V súlade s § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný petitom sťažnosti, a keďže sťažovateľ nenamietal postup krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cb 1304/02, ale   namietal   iba   postup   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9 Er   2088/02, ústavný súd   sa   z tohto   dôvodu   nezaoberal   postupom   krajského   súdu   v konaní   vedenom pod sp.   zn.   4   Cb   1304/02,   ale   iba   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom pod sp. zn. 9 Er 2088/02.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. septembra 2006