znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 190/04-24

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Eduarda Báránya a zo sudcov Juraja Babjaka a Ľubomíra Dobríka vo veci sťažnosti Petra Magulu, bytom B., zastúpeného advokátom JUDr. J. F., Advokátska kancelária, B., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Cp 79/2002 na neverejnom zasadnutí 3. novembra 2004 takto

r o z h o d o l :

Základné právo Petra Magulu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Cp 79/2002 p o r u š e n é   n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   sp.   zn. III. ÚS 190/04 z 10. júna 2004 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Petra Magulu, bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. F., Advokátska kancelária, B., pre   namietané   porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   zaručeného   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Cp 79/2002.

Sťažovateľ   uviedol,   že   žalobou   podanou   okresnému   súdu   14.   novembra   2002 sa domáhal rozhodnutia vo veci odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia. Veci bola pridelená sp. zn. 16 Cp 79/2002 a do dňa predloženia sťažnosti ústavnému súdu nebol podľa jemu dostupných informácií vykonaný vo veci žiadny relevantný úkon. Sťažovateľ podrobne popísal svoj zdravotný stav, ako aj výsledky lekárskych vyšetrení, pričom uviedol, že choroba má vážny dopad na kvalitu jeho rodinného života a jeho pracovný potenciál je veľmi znížený. Príslušnou posudkovou komisiou bol uznaný za čiastočne invalidného, čo   iba   potvrdzuje   nezvratný   a zhubný   vplyv   choroby   z povolania   na   jeho   organizmus. Od 1. marca 2004 je držiteľom preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Tým aj odôvodnil rozsah požadovaného finančného zadosťučinenia.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vyslovil, že:„1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.: 16 Cp 79/2002 porušil právo p. Petra Magulu..., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod sp.   zn.   16 Cp 79/2002 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Petrovi Magulovi... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 250.000,- Sk...,   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   III   povinný   vyplatiť   mu   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia   p.   Petra   Magulu...,   tak   ako   budú   vyčíslené   v písomnom   vyhotovení   nálezu, advokátovi JUDr. J. F....“

Sťažovateľ vyčíslil trovy právneho zastúpenia na 10 793,30 Sk a zároveň uviedol, že netrvá na ústnom prerokovaní veci.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu listom sp. zn. Spr 3461/2004 z 11. októbra 2004. Uviedol, že prvý úkon okresného súdu bol vykonaný 3. februára 2003, keď bola žaloba doručená účastníkom konania na vyjadrenie so   žiadosťou   o predloženie   listinných   dôkazov.   Dňa   12.   februára   2003   Istrochem,   a.   s. (ďalej len „žalovaný“), žiadal doplniť žalobu o prílohy. Dňa 11. augusta 2003 sťažovateľ žiadal upraviť žalobný petit na sumu 2 084 250 Sk. Dňa 30. marca 2004 okresný súd vyzval sťažovateľa na doloženie dokladov v potrebnom počte rovnopisov, inak ich vyhotoví na náklady   sťažovateľa.   Dňa   1.   apríla   2004   právny   zástupca   sťažovateľa   navrhol   rozšíriť žalobu o vedľajšieho účastníka Sociálnu poisťovňu. Dňa 28. júna 2004 okresný súd vyzval žalovaného a vedľajšieho účastníka na vyjadrenie k návrhu na rozšírenie návrhu. Predmetnú vec hodnotí predseda okresného súdu ako skutkovo a právne náročnú, ktorá sa nezaobíde bez znaleckého dokazovania týkajúceho sa posúdenia, či ide o chorobu z povolania, a výšky náhrady   škody.   Uviedol,   že   vo   veci   vznikol   prieťah   v čase   od   12.   februára   2003   do 30. marca 2004, v ostatnom období sa vo veci konalo plynule. V závere svojho vyjadrenia uviedol, že netrvá na ústnom prejednaní veci.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci:

Dňa 14. novembra 2002 sťažovateľ podal okresnému súdu žalobu o plnenie proti žalovanému spolu s prílohami a splnomocnením na jeho zastupovanie.

Dňa 3. februára 2003 zákonný sudca vydal pokyn kancelárii na doručenie žaloby žalovanému s výzvou, aby sa k nej vyjadril v termíne 15 dní.

Dňa 12. februára 2003 sa k veci vyjadril žalovaný.Dňa 28. februára 2003 sťažovateľ žiadal vytýčenie pojednávania.Dňa 11. augusta 2003 sťažovateľ predložil okresnému súdu návrh na úpravu petitu rozhodnutia s prílohou.

Dňa   30.   marca   2004   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na doloženie   dokladov v potrebnom počte rovnopisov.

Dňa 1. apríla 2004 sťažovateľ predložil listinné dôkazy.Dňa 25. mája 2004 okresný súd doručil výzvu vedľajšiemu účastníkovi.Dňa 9. júna 2004 sa k veci vyjadril vedľajší účastník.Dňa   28.   júna   2004   boli   vyzvaní   žalovaný   aj   vedľajší   účastník,   aby   sa   vyjadrili k návrhu sťažovateľa.

Dňa 22. júla 2004 sa k veci vyjadrila Sociálna poisťovňa ako vedľajší účastník.Dňa 2. augusta 2004 sa k veci vyjadril zástupca žalovaného.Dňa 22. októbra 2004 bol spis spolu s vyjadrením predsedu okresného súdu doručený ústavnému súdu.

III.

Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným   prerokovaním   veci   na   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   osoby   v   zásade neodstráni.   Až právoplatným   rozhodnutím   sa   vytvára   právna   istota.   Preto   pre   splnenie ústavného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátny   orgán   vec   prerokoval (III. ÚS 168/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého   prípadu,   a to   najmä   podľa   týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci, správanie účastníkov a postup súdu.

Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd bral do úvahy aj v predmetnom prípade skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (II. ÚS 26/95, I. ÚS 92/97) relevantnú pre rozhodnutie, ako aj právnu povahu (charakter) veci.

Predmetom konania na okresnom súde vo veci vedenej pod sp. zn. 16 Cb 79/02 je odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia. Zhodne s predsedom okresného súdu možno prisvedčiť, že ide o skutkovo a právne náročnú vec, kde možno očakávať dôvodne aj znalecké dokazovanie.

Pri posudzovaní podľa kritéria správanie účastníka je potrebné zdôrazniť, že tento až po 9 mesiacoch žiadal úpravu petitu, hoci dôvod označenia vedľajšieho účastníka Sociálnej poisťovne   bol   daný   už pri   podaní   žaloby 14.   novembra   2002.   Rovnako   ďalšie   listinné dôkazy sťažovateľ predkladal až po výzve súdu 1. apríla 2004.

Aj   keď   postoj   sťažovateľa   nemožno   jednoznačne   označiť   za   pasívny,   do   určitej miery prispel k vzniknutému stavu, keď napríklad rozšírenie účastníkov znamenalo nové kolo vyjadrení k návrhu, čo mohlo byť vykonané už po podaní návrhu a pri presnom určení účastníkov mohla táto problematika procesných úkonov byť riešená urýchlene.

K samotnému postupu okresného súdu je potrebné prisvedčiť predsedovi okresného súdu, že tu vzniklo obdobie nečinnosti, ktoré možno hodnotiť ako prieťah vo veci, medzi 11. augustom 2003, keď sťažovateľ podal návrh na úpravu petitu, a 30. marcom 2004, keď okresný súd vyžiadal prílohy od sťažovateľa. Z tejto doby 4 mesiace predstavujú obdobie, ktoré možno hodnotiť ako nečinnosť, a tým i zbytočný prieťah vo veci. Ide však o ojedinelý prieťah   v konaní,   ktorý   nemožno   považovať   za   taký   významný,   aby   založil   porušenie základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy.

Podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný   súd   vo   viacerých   rozhodnutiach   uviedol,   že   nie   každý   zistený   prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   (I.   ÚS   120/03,   I.   ÚS   66/02,   II.   ÚS   57/01),   pričom   jednorazový „výpadok“   v konaní   súdu   nesignalizuje   bez   ďalšieho   možnosť   zbytočných   prieťahov v konaní.

Vzhľadom   na   všetky   vyššie   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil,   tak   ako   je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, že sťažovateľom označené základné právo porušené nebolo. Zároveň je potrebné uviesť, že okresný súd vzhľadom na zákonnú úpravu a predmet   konania   je   povinný   vo   veci   postupovať   so   snahou   o urýchlené   rozhodnutie vo veci.

Keďže   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   a prikázanie   okresnému súdu,   aby   vo   veci   konal,   je   viazané   na   výrok   ústavného   súdu   o namietanom   porušení označeného základného práva (ktoré však v predmetnej veci vyslovené nebolo), ústavný súd sa pri svojom rozhodovaní uvedenými návrhmi sťažovateľa nezaoberal.

Podľa   §   36   ods.   2 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému z účastníkov, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi   konania   jeho   trovy.   Keďže   sťažovateľ   v konaní   neuspel,   ústavný   súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa jeho návrhom na náhradu trov konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. novembra 2004