SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 19/2016-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. januára 2016predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoadvokátom JUDr. Martinom Jarabicom, advokátska kancelária, Vysoká 20, Bratislava,pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jehozáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.10 C 5/2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. novembra2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnéhosúdu Bratislava I (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 5/2014(ďalej aj „napadnuté konanie“).
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že je účastníkom napadnutého konania v procesnejpozícii žalobcu, ktorého predmetom je vypratanie nehnuteľnosti. Sťažovateľ uvádza, žeokresný súd v napadnutom konaní vykonáva úkony, ktoré ale nesmerujú k rozhodnutiuvo veci samej, a namieta, že rozhodovanie o jeho nároku trvá neprimerane dlho, čímdochádza k porušovaniu jeho označených práv.
S poukazom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, žeokresný súd v označenom konaní porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavya právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby ústavný súd okresnému súdu prikázal v predmetnejveci konať bez zbytočných prieťahov a aby priznal finančné zadosťučinenie sťažovateľoviv sume 5 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a právana prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomokresného súdu v napadnutom konaní.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že posudzované konanie sa začalo 13. januára 2014a dosiaľ nebolo právoplatne skončené.
Konanie vedené okresným súdom v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu27. novembra 2015 trvalo necelé dva roky.
Sťažovateľ namietal porušenie svojich označených práv, ktoré odôvodnilnečinnosťou a neefektívnou činnosťou okresného súdu.
Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti sťažovateľa konštatuje, že ju bolo potrebnéodmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti. Z judikatúry ústavného súdu totižvyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následokporušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03, III. ÚS 372/09). V prípade, keďústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takýmivýznamnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmyslečl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku(napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00),alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. IV. ÚS 221/05, III. ÚS 126/2010,I. ÚS 96/2011).
Vychádzajúc z obsahu predloženej kópie odpovede predsedníčky okresného súduna sťažovateľovu sťažnosť na prieťahy v konaní z 9. júla 2015 je potrebné konštatovať, žesťažovateľ sám svojím postupom prispieva k predlžovaniu napadnutého konania jednaktým, že doručil okresnému súdu v rovnakej veci dva návrhy, následne potom jeden z nichvzal späť, čo viedlo Krajský súd v Bratislave k zrušeniu uznesenia o zastavení napadnutéhokonania z dôvodu litispendencie, ďalej aj tým, že súdny poplatok zaplatil až na základevýzvy okresného súdu, hoci súdny poplatok bol splatný podaním návrhu, a napokon aj tým,že okresný súd musel sťažovateľa vyzvať na odstránenie vád jeho návrhu na začatiekonania. Všetky uvedené skutočnosti prispeli k predĺženiu napadnutého konania a súvýsledkom nekvalifikovaného a nesústredeného postupu sťažovateľa v napadnutom konaní.
Vzhľadom na uvedené zistenia ústavný súd konštatuje, že dĺžka napadnutého konaniasama osebe nemá takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možné po prijatí sťažnostina ďalšie konanie konštatovať porušenie označených práv sťažovateľa, preto jeho sťažnosťodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú (podobnenapr. I. ÚS 96/2011, III. ÚS 541/2011, III. ÚS 7/2015).
K takémuto záveru ústavný súd dospel aj s prihliadnutím na rozhodovaciu praxa judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v obdobných veciach, podľa ktorej dĺžkasúdneho konania na jednom stupni v trvaní dva až tri roky v závislosti od povahy veci nie jev rozpore s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať saďalšími návrhmi sťažovateľa, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenieporušenia práva alebo slobody (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy).
Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľovi obrátiť saopätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti v napadnutom konanína okresnom súde dochádzalo k zbytočným prieťahom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. januára 2016