znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 19/07-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. marca 2007 predbežne prerokoval návrh Ing. S. S., bytom B., zastúpenej advokátom Mgr. I. Š., K., na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/47/06-K zo 16. októbra 2006 a takto

r o z h o d o l :

Návrh Ing. S. S.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 27. decembra 2006   (po   doplnení   30.   januára   2007)   doručený   návrh   Ing.   S.   S.,   bytom   B.   (ďalej   len „navrhovateľka“),   zastúpenej   advokátom   Mgr.   I.   Š.,   K.,   na   preskúmanie   rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“) sp. zn. VP/47/06-K zo 16. októbra 2006.

V návrhu   navrhovateľka   žiadala,   aby   ústavný   súd   napadnuté   rozhodnutie   výboru zrušil.

V rámci odôvodnenia svojho návrhu navrhovateľka uviedla, že do funkcie riaditeľky H.,   štátny   podnik,   B.   (ďalej   len   „štátny   podnik“),   bola   menovaná   ministrom pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „minister pôdohospodárstva“) na základe menovacieho dekrétu dňom 14. marca 2006.

Navrhovateľka ďalej uviedla, že 22. júna 2006 jej bolo doručené oznámenie výboru o začatí   konania   vo   veci   ochrany   verejného   záujmu   a zamedzenia   rozporu   záujmov, prílohou ktorého bolo aj uznesenie č. 152 z 20. apríla 2006 o začatí tohto konania v súlade s čl. 9 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných   funkcionárov   v znení   ústavného   zákona   č.   545/2005   Z.   z.,   ktorým   sa   mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných   funkcionárov   (ďalej   len   „ústavný   zákon   o ochrane   verejného   záujmu“   alebo „ústavný zákon“). Uznesenie podľa jej vyjadrenia obsahovalo konštatovanie, že ako verejná funkcionárka porušila čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu z dôvodu, že   v lehote   30 dní   odo   dňa   ujatia   sa   funkcie   nepodala   výboru   oznámenie   funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov (ďalej len „oznámenie“).

Po   obdržaní   oznámenia   a uznesenia   výboru   o začatí   konania   vo   veci   ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov navrhovateľka podala vyjadrenie k danej veci.   V tejto   súvislosti   uviedla,   že   povinnosť   uloženú   ústavným   zákonom   porušila neúmyselne, a to „vzhľadom na rozsah úloh z titulu mojej funkcie, ktoré bolo nevyhnutné v predmetnom   čase   bezodkladne   riešiť“.   Zároveň   dodala,   že   túto   povinnosť   splnila „bez zbytočného odkladu“   podaním na pošte 4. júla 2006, teda hneď po tom, ako bola na danú skutočnosť výborom upozornená.

Podľa vyjadrenia navrhovateľky jej bolo 15. decembra 2006 doručené rozhodnutie výboru sp. zn. VP/47/06-K zo 16. októbra 2006, v ktorom výbor konštatoval porušenie čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, za čo jej v zmysle čl. 9 ods. 10 písm. a) citovaného ústavného zákona uložil pokutu v sume 47 000 Sk.

V návrhu navrhovateľka okrem iného uviedla: „Návrh na preskúmanie rozhodnutia podávam z dôvodu, že udelenie pokuty vo výške 47 000 Sk zo strany Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť   funkcií   považujem   za   neprimeranú   sankciu   za   neúmyselné   zmeškanie zákonnej lehoty, resp. podanie písomného oznámenia po zákonom stanovenom termíne...“.

Porušenie povinnosti uloženej jej ústavným zákonom navrhovateľka odôvodnila tým, že   v čase,   keď   bola   menovaná   do   funkcie   riaditeľky   štátneho   podniku,   hrozilo   tomuto podniku   vyhlásenie   konkurzu   z dôvodu   neschopnosti   plniť   si   svoje   záväzky   voči obchodným   partnerom.   Podľa   jej   názoru   bolo   danú   situáciu   potrebné   riešiť   prijatím komerčného   bankového   úveru,   na   čo   od   Ministerstva   pôdohospodárstva   Slovenskej republiky (ďalej len „zakladateľ“) získala súhlas až 4. apríla 2006. Po poskytnutí bankového úveru   v sume   30   mil.   Sk   musela   zabezpečiť   vyrovnanie   dlhu   štátneho   podniku z predchádzajúcich   období,   ako   aj   zabezpečiť   kontinuálne   plnenie   všetkých   činností. Navrhovateľka   v tejto   súvislosti   dodala: „Mimoriadne   pracovné   vypätie   vyplývajúce z rozsahu úloh, kumulácie funkcií a uprednostňovania verejných záujmov pred osobnými spôsobili výraznú fyzickú a psychickú vyčerpanosť, ktorú som bola nútená v závere mesiaca jún riešiť krátkodobým čerpaním dovolenky (jeden týždeň)“.

Uvedenými   skutočnosťami   navrhovateľka   odôvodnila   nesplnenie   povinnosti uvedenej v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu v stanovenej lehote 30 dní.

Navrhovateľka okrem iného poukázala aj na skutočnosť, že 9. novembra 2006 bola na základe rozhodnutia ministra pôdohospodárstva odvolaná z funkcie riaditeľky štátneho podniku, ktorú zastávala necelých 8 mesiacov.

S prihliadnutím   na   uvedené   navrhovateľka   žiadala,   aby   ústavný   súd   rozhodnutie výboru sp. zn. VP/47/06-K zo 16. októbra 2006 zrušil.

II.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších   predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý je zjavne   neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde sa konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci   ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu   záujmov   začína   na   návrh verejného   funkcionára,   ktorého   sa   týka   rozhodnutie   orgánu,   ktorý   vykonáva   konanie o návrhu   vo   veci   ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu   záujmov   podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

Podľa   §   73b   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   o   návrhu   koná   a   rozhoduje   senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného   funkcionára   je   v   rozpore   s   ústavným   zákonom   o   ochrane   verejného   záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné. Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dotknutý verejný funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote 30   dní   odo   dňa   doručenia   rozhodnutia   podľa   odseku   1,   ktorým   bola   vyslovená   strata mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým   bolo   rozhodnuté   o pokute   voči   verejnému   funkcionárovi.   Podanie   návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.

Z obsahu spisu výboru sp. zn. VP/47/06-K ústavný súd zistil, že 23. júna 2006 bolo navrhovateľke   doručené   oznámenie výboru   o začatí   konania   vo   veci   ochrany   verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, a to na základe uznesenia výboru č. 152 z 20. apríla 2006.

K uzneseniu výboru č. 152 z 20. apríla 2006 navrhovateľka v liste z 3. júla 2006 uviedla, že povinnosť podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu porušila neúmyselne, a to vzhľadom na rozsah úloh, ktoré v danom období ako riaditeľka štátneho podniku musela riešiť. Zároveň sa výboru za porušenie povinnosti ospravedlnila a oznámila mu, že túto povinnosť dodatočne plní podaním požadovaného oznámenia.

Následne   výbor   uznesením   č.   100   zo   16.   októbra   2006   konštatoval,   že   tým, že mu navrhovateľka v stanovenej lehote nepodala oznámenie, porušila povinnosť uloženú v čl. 7   ods.   1   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu,   za   čo   jej   v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. a) citovaného ústavného zákona uložil pokutu v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára. Výbor navrhovateľku poučil aj o jej práve podať návrh na preskúmanie tohto rozhodnutia ústavnému súdu.

Listom   sp.   zn.   VP/47/06-K   z   25.októbra   2006   požiadal   predseda   výboru   štátny podnik o oznámenie výšky mesačného platu navrhovateľky.

Po   zistení   relevantných   skutočností   vydal   výbor   7.   decembra   2006   rozhodnutie zo 16. októbra 2006, v ktorom konštatoval, že konaním navrhovateľky došlo k porušeniu čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, za čo jej v súlade s čl. 9 ods. 10 písm.   a)   citovaného   ústavného   zákona   uložil   pokutu   v sume   47   000   Sk.   V odôvodnení rozhodnutia   výbor   uviedol,   že   je   nesporné,   že   navrhovateľka   porušila   ústavný   zákon o ochrane verejného záujmu, pretože oznámenie, ktoré mala podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu podať do 30 dní odo dňa ujatia sa funkcie, do ktorej bola zakladateľom menovaná 14. marca 2006, podala až 4. júla 2006.

Rozhodnutie výboru zo 16. októbra 2006 bolo navrhovateľke doručené 15. decembra 2006.

K návrhu navrhovateľky sa na základe výzvy ústavného súdu z 25. januára 2007 vyjadril aj výbor prostredníctvom svojho predsedu, a to listom sp. zn. RD-292/2007-PO z 1. februára   2007.   V liste   predseda   uviedol,   že   ústavnému   súdu   navrhuje   napadnuté rozhodnutie výboru potvrdiť, pretože skutočnosti, ktoré navrhovateľka uviedla ako dôvod porušenia povinnosti podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, považuje za irelevantné.

Preskúmaním návrhu navrhovateľky, spisu výboru sp. zn. VP/47/06-K, namietaného rozhodnutia   zo   16.   októbra   2006,   ako   aj   s prihliadnutím   na   ďalšie   s vecou   súvisiace skutočnosti dospel ústavný súd k záveru, že návrh navrhovateľky je zjavne neopodstatnený.

Z obsahu návrhu vyplýva, že navrhovateľka iniciovala konanie pred ústavným súdom v zmysle   §   73a   a nasl.   zákona   o ústavnom   súde,   pretože   tvrdila,   že   povinnosť   uloženú ústavným   zákonom   o ochrane   verejného   záujmu   v čl.   7   ods.   1   síce   porušila,   ale   nie úmyselne. Jej porušenie odôvodnila pracovnou zaneprázdnenosťou a plnením pracovných úloh, ktoré bola ako riaditeľka štátneho podniku s cieľom zachovania jeho činnosti nútená riešiť.   Okrem   toho   navrhovateľka   prejavila   nespokojnosť   aj   s výškou   pokuty   v sume 47 000 Sk, ktorú jej za porušenie povinnosti v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu uložil výbor. Podľa jej názoru bola výška tejto pokuty, a to vzhľadom na okolnosti prípadu, neprimeraná.

Zjavná neopodstatnenosť predmetného návrhu spočíva v podstate navrhovateľkiných tvrdení, v rámci ktorých nepopiera porušenie ústavnej povinnosti, ale závažnosť situácie so sankčnými   následkami   sa   snaží   obhájiť   svojím   neúmyselným   konaním,   ako   aj dodatočným   splnením   uvedenej   povinnosti,   avšak   po   zákonom   stanovenej   lehote. Toto zistenie   zároveň   signalizuje   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   jej tvrdením   postaveným   do pozície   predmetu   konania   o preskúmaní   rozhodnutia   vo   veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov a následkami, aké by mohli tieto tvrdenia   obsiahnuté   v návrhu   vyvolať.   Tento   názor   ústavný   súd   zastáva   aj   vo   vzťahu k navrhovateľkinej   námietke   o neprimeranosti   výšky   pokuty   uloženej   výborom za nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z ústavného zákona.

Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde, predmet tohto konania, v rámci ktorého ústavný súd plní funkciu orgánu rozhodujúceho o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu výboru,   je   jednoznačne   obmedzený   na   posúdenie   konania   navrhovateľa   ako   verejného funkcionára z hľadiska jeho konformnosti s príslušnými ustanoveniami ústavného zákona o ochrane   verejného   záujmu.   Primárnym   impulzom   vzniku   tohto   konania   je   konanie verejného funkcionára, ktorý je povinný plniť povinnosti, ktoré mu vyplývajú z ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Ďalším postupom determinujúcim konanie ústavného súdu   o opravnom   prostriedku   je   konkrétne   rozhodnutie   výboru,   a v neposlednom   rade je ním   návrh   navrhovateľa,   ktorým   žiada,   aby   ústavný   súd   napadnuté   rozhodnutie preskúmal.

Podľa čl. 2 ods. 1 písm. zc) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu tento ústavný zákon sa vzťahuje na funkcie riaditeľa štátneho podniku a členov dozornej rady štátneho podniku, ktorých do funkcie ustanovuje štát.

Podľa čl. 3 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár je na účely tohto ústavného zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú v čl. 2 ods. 1. Na účely čl. 7 a 8 a na účely konania, ak sa porušili povinnosti podľa čl. 7 a 8, sa osoba, ktorá vykonávala verejnú funkciu, považuje za verejného funkcionára aj v období jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie.

Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie, a) či spĺňa podmienky nezlučiteľnosti výkonu funkcie verejného funkcionára s výkonom iných   funkcií,   zamestnaní   alebo   činností   podľa   čl.   5   ods.   1   a   2,   b)   aké   zamestnanie vykonáva   v   pracovnom   pomere,   obdobnom   pracovnom   vzťahu   alebo štátnozamestnaneckom   pomere   a   akú   podnikateľskú   činnosť   vykonáva   popri   výkone funkcie verejného funkcionára, c) aké má funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy,   v   orgánoch   právnických   osôb   vykonávajúcich   podnikateľskú   činnosť a v orgánoch   iných   právnických   osôb;   taktiež   uvedie,   z   ktorých   uvádzaných   funkcií má príjem, funkčné alebo iné požitky, d) svoje príjmy dosiahnuté v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcie verejného funkcionára a z výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo činností, v ktorých vykonávaní verejný funkcionár pokračuje aj po ujatí sa výkonu funkcie verejného   funkcionára,   e)   svoje   majetkové   pomery   a   majetkové   pomery   manžela a neplnoletých detí, ktorí s ním žijú v domácnosti, vrátane osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu.

Podľa čl. 7 ods. 5 písm. e) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu oznámenie podľa odseku 1 podáva iný verejný funkcionár určenému výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

Ústavný súd konštatuje, že navrhovateľka ako verejná funkcionárka bola v zmysle vyššie   citovaných   ustanovení   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu   povinná predložiť výboru oznámenie do 30 dní odo dňa ujatia sa funkcie.

Navrhovateľka   bola do   funkcie   riaditeľky   štátneho   podniku   menovaná ministrom pôdohospodárstva   dňom   14.   marca   2006.   Keďže   ústavné   právo   nemá   všeobecné ustanovenie o počítaní lehôt, v danom prípade je potrebné aplikovať ustanovenie generálnej právnej normy civilného procesu, a teda § 57 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľke začala plynúť 30-dňová lehota na splnenie povinnosti uloženej ústavným zákonom nasledujúci deň po vymenovaní do funkcie, teda 15. marca 2006. Požadované oznámenie však navrhovateľka výboru podala až 4. júla 2006, z čoho je zrejmé, že ho podala po zákonom stanovenej lehote, čím porušila čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

Na základe týchto skutočností začal výbor voči navrhovateľke konanie, výsledkom ktorého bolo jeho rozhodnutie sp. zn. VP/47/06-K zo 16. októbra 2006. V rozhodnutí výbor konštatoval   porušenie   čl.   7   ods.   1   citovaného   ústavného   zákona   a za   porušenie   tejto povinnosti uložil navrhovateľke v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. a) tohto ústavného zákona pokutu   v sume   zodpovedajúcej   mesačnému   platu   verejného   funkcionára,   teda   v sume 47 000 Sk.

Skutočnosti,   ktoré   navrhovateľka   uvádzala   na   obranu   svojho   konania,   ktorým porušila   povinnosť   podľa   čl.   7   ods.   1   citovaného   ústavného   zákona   neobstoja,   pretože v danom   prípade   ústavný   zákon   zodpovednej   osobe   jednoznačne   ukladá   označenú povinnosť splniť. Ústavný zákon už v čl. 1 písm. c) zakotvuje subjektívnu zodpovednosť verejného funkcionára za nesplnenie alebo porušenie povinnosti a následne v čl. 7 ods. 1 nerozlišuje   porušenie   z nedbanlivosti   a úmyselné   porušenie,   ale   oba   prípady   stavia do rovnakej pozície, pričom za porušenie povinnosti vychádzajúce z akéhokoľvek motívu, pohnútky, či úmyslu umožňuje uložiť sankciu.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd návrh navrhovateľky na predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre jeho zjavnú neopodstatnenosť.

Vo   vzťahu   k navrhovateľkinej   námietke   o neprimeranosti   výšky   uloženej   pokuty ústavný súd uvádza, že predmetom konania podľa § 73a a nasl. zákona o ústavnom súde je preskúmanie konania verejného činiteľa a jeho súladnosť s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu. Predmetom tohto konania, a to s prihliadnutím na dikciu § 73b ods. 3 zákona   o ústavnom   súde,   nie   je   skúmanie   právnych   následkov   konania   verejného funkcionára, a teda ani neprimeranosti výšky uloženej pokuty.

Na   základe   uvedených   skutočností   rozhodol   ústavný   súd   tak,   ako   je   uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. marca 2007