znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  III. ÚS 189/07-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. júla 2007 predbežne prerokoval návrh   Mgr. Z. B., B., poslanca Miestneho zastupiteľstva mestskej časti B. podľa čl. 126 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vo veci namietaného postupu týkajúceho sa kontrolnej pôsobnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a takto

r o z h o d o l :

Návrh Mgr. Z. B. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 28. júna 2006 doručené podanie Mgr. Z. B., poslanca Miestneho zastupiteľstva mestskej časti B. (ďalej len „navrhovateľ“),   označené   ako „Žiadosť   o rozhodnutie   podľa   čl.   126   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov“.

Z obsahu   podania   a jeho   príloh   vyplýva,   že   poslanci   Miestneho   zastupiteľstva mestskej časti B. 20. apríla 2006   adresovali Najvyššiemu kontrolnému úradu Slovenskej republiky   (ďalej   len   „úrad“)   žiadosť „o   vykonanie   kontroly   hospodárenia   s majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami, záväzkami a pohľadávkami Mestskej časti B.“.

Vo svojej odpovedi z 31. mája 2006 im úrad oznámil, že ich žiadosti o vykonanie predmetnej kontroly „z kapacitných dôvodov úradu, ale predovšetkým z dôvodu toho, že Ministerstvo financií SR zaviedlo nútenú správu na mestskú časť B., nie je možné vyhovieť“.

Z týchto dôvodov sa navrhovateľ obrátil na ústavný súd so svojím podaním, v závere ktorého žiada „Na základe uvedeného v súlade s čl. 126 odseku 2 Ústavy (...) dovoľujem si Vás požiadať o vydanie rozhodnutia o tom, či Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky oprávnene zamietol vykonanie požadovanej kontroly hospodárenia v Mestskej časti B.“.

Ústavný súd 4. apríla 2007 písomne upozornil navrhovateľa, že jeho podanie nespĺňa všetky náležitosti požadované § 20 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   pre kvalifikovaný návrh   na začatie konania pred ústavným súdom,   vyzval ho na doplnenie podania, najmä pokiaľ ide o jednoznačné vymedzenie navrhovateľa a návrhu rozhodnutia (petitu),   ktorého   sa   domáha,   vrátane   jeho   odôvodnenia.   Ústavný   súd   tiež   informoval navrhovateľa, že podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom a upozornil ho, že pokiaľ svoje podanie v určenej lehote nedoplní v intenciách tejto výzvy, ústavný súd môže návrh   na predbežnom prerokovaní uznesením odmietnuť bez ústneho pojednávania.

Na   výzvu   ústavného   súdu   zo   4.   apríla   2007   na   doplnenie   podania   navrhovateľ nereagoval.II.

Podľa   čl.   140   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   podrobnosti   o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Vzhľadom na to, že podanie   navrhovateľa   nemá zákonom predpísané náležitosti a navrhovateľ   ho   napriek   výzve   ústavného   súdu   nedoplnil,   sú   dané   dôvody   na   jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Keďže navrhovateľ sa vo svojom podaní domáha rozhodnutia ústavného súdu o tom, či odmietnutie vykonania kontroly zo strany úradu bolo legálne, odvolávajúc sa na čl. 126 ods. 2 ústavy, ústavný súd sa nad rámec posúdenia splnenia náležitostí zaoberal podaním aj z hľadiska svojej kompetencie zakotvenej v tomto článku ústavy.

Podľa čl. 126 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje v sporných prípadoch o tom, či je daná kontrolná pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.

Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona   Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z.   o Najvyššom   kontrolnom   úrade   Slovenskej   republiky   v znení   neskorších   predpisov (ďalej   len   „zákon   o najvyššom   kontrolnom   úrade“)   úrad   kontroluje   hospodárenie s majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami, záväzkami a pohľadávkami štátu, verejnoprávnych inštitúcii, Fondu národného majetku Slovenskej republiky, obcí, (...).

Podľa § 5 ods. 4 zákona o najvyššom kontrolnom úrade úrad vykoná na základe uznesenia   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   pre   jej   potreby   kontrolu   v rozsahu   jej pôsobnosti.

Výzvou z 11. apríla 2007 v zmysle ustanovenia § 31 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd požiadal úrad o predloženie stanoviska k otázke pôsobnosti úradu v prípadoch zavedenia nútenej správy nad obcou, ako aj podkladov týkajúcich sa prerokovania žiadosti poslancov Miestneho zastupiteľstva mestskej časti B.

Vo   svojej   odpovedi   z 23.   apríla   2007   úrad   uviedol: „Nie   je   pochýb   o tom,   že pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu v tomto prípade daná je, čomu sa ani Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky nebráni.

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky je však v zmysle zákona č. 39/1993 Z.z. o Najvyššom kontrolnom úrade SR v znení neskorších predpisov je nezávislý štátny orgán, ktorý je povinný v zmysle § 5 ods. 4 zákona č. 39/1993 Z.z. o Najvyššom kontrolnom úrade SR vykonať kontrolu len na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Najvyšší kontrolný úrad kontrolnú činnosť vykonáva na základe plánu kontrolnej činnosti,   ktorý schvaľuje   spravidla na   kalendárny   rok.   Podania   doručené na   Najvyššiemu kontrolného úradu SR môžu byť využité ako podnet pri kontrolnej činnosti, ktorými však vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je viazaný.

Podklady týkajúce sa prerokovania spomínanej žiadosti príslušnou sekciou nie je možné poskytnúť, nakoľko tieto rokovania prebiehajú v ústnej forme. V prípade, ak je nad obcou zavedená nútená správa, pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu SR na základe vyššie uvedených skutočností tým nie je dotknutá.“

V rámci   konania podľa   čl.   126 ods.   2 ústavy je právomoc ústavného súdu daná v prípade   kompetenčného   konfliktu   o tom,   či   je   daná   kontrolná   pôsobnosť   úradu.   Ako predbežnú otázku musí teda ústavný súd skúmať, či v konkrétnom prípade (resp. vo vzťahu ku konkrétnemu subjektu) je pôsobnosť úradu vôbec sporná.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   v danom   prípade   otázka   kontrolnej   pôsobnosti   úradu sporná   nie   je.   Z listín   predložených   ústavnému   súdu   totiž   vyplýva,   že   úrad   neodmietol žiadosť o vykonanie kontroly z dôvodu nedostatku svojej kompetencie, ale z iných dôvodov, a navyše   úrad   sám   vo   svojom   vyjadrení   pre   ústavný   súd   výslovne   uviedol,   že   o jeho pôsobnosti v tomto prípade pochybnosti nie sú. Preto, bez ohľadu na predchádzajúci záver o nesplnení požadovaných náležitostí podania, ústavný súd konštatuje, že navrhovateľom požadované preskúmanie postupu úradu pri odmietnutí vykonania kontroly a jeho žiadosť o rozhodnutie   v tejto   veci   podľa   čl.   126   ods.   2   ústavy   nie   je   možné   taktiež   z   dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu.

Na základe všetkých uvedených skutočností ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh v zmysle § 25 ods. 2 uvedeného zákona odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júla 2007