znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 189/05-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. júna 2005 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. L. P., bytom K., zastúpeného advokátom JUDr. M. K., K., ktorou namieta porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Košice II v dedičskej veci vedenej pod sp. zn. 28 D 757/94, Dnot 231/94, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. L. P. pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného   súdu   Košice   II   v dedičskom   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   28 D   757/94, Dnot 231/94   o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. apríla 2005 doručená sťažnosť Ing. L. P., bytom K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. K., K., ktorou namieta porušenie jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v dedičskom konaní   vedenom   na   Okresnom   súde   Košice   II   (ďalej   len   „okresný   súd“)   pod   sp.   zn. 28 D 757/94, Dnot 231/94.

Z   obsahu   sťažovateľovej   sťažnosti   vyplýva,   že   na   okresnom   súde   prebieha   pod sp. zn. 28 D 757/94, Dnot 231/94 konanie o dedičstve po poručiteľovi Ing. L. P., naposledy bytom   K.   (ďalej   len   „poručiteľ“),   v ktorom   podľa   sťažovateľa   dochádza   k zbytočným prieťahom. V uvedenom konaní bol medzi dedičmi vyvolaný spor o určenie, že dôvody uvedené v listine o vydedení zo 17. mája 1994 spísanej poručiteľom pre vydedenie D. B. (dcéry poručiteľa), nie sú dané. Uvedená žaloba o určenie bola na okresnom súde vedená pod   sp.   zn.   12   C   1132/94   a až   do   právoplatného   skončenia   tejto   veci   bolo   napadnuté konanie v predmetnej dedičskej veci prerušené.

Podľa   názoru   sťažovateľa   bol   okresný   súd,   ako   aj   súdny   komisár   v predmetnej dedičskej   veci   nečinný   od   27.   apríla   2004,   t.   j.   od   právoplatného   skončenia   konania vedeného   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn.   12   C   1132/94   (nadobudnutím   právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 12 CoD 101/03-475 z 1. marca 2004). Notár ako súdny   komisár   v predmetnej   dedičskej   veci   po   tomto   období   uskutočnil   iba   jedno pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   bez   prejednania   veci.   Okresný   súd   v dedičskej   veci vedenej pod sp. zn. 28 D 757/94 podľa sťažovateľa nekonal aj pre prieťahy v konaní vo veci sp. zn. 12 C 1132/94.

Predmetné dedičské konanie ani ním vyvolané sporové konanie o určenie okruhu dedičov   podľa   sťažovateľa   nemožno   považovať   za   skutkovo   alebo   právne   zložitú   vec. Sťažovateľ sám svojím správaním, a to súčinnosťou a prítomnosťou účinne napomáhal súdu vec vybaviť. Listom z 19. januára 2005 adresovaným predsedovi okresného súdu podal sťažovateľ   sťažnosť   na   prieťahy   v predmetnom   dedičskom   konaní.   Predseda   okresného súdu vo svojej odpovedi na ňu konštatoval, že notár ako súdny komisár nie je nečinný, pretože po doručení spisu v tejto veci 30. novembra 2004 začal vykonávať úkony smerujúce k meritórnemu   ukončeniu   dedičského   konania,   a to   vyžiadaním   listinných   dokladov   od Správy katastra v K. a S. s., a. s. Podľa sťažovateľa ho notár ako súdny komisár informoval, že   spis   z okresného   súdu   v predmetnej   dedičskej   veci   mu   bol   doručený   oveľa   neskôr, pričom takéto nejasnosti u neho vzbudzujú nedôveru.

Vo svojej sťažnosti sťažovateľ taktiež poukázal na skutočnosť, že samotná činnosť súdneho notára nie je dostačujúca, pretože uvedené úkony mohli byť podľa neho urobené súdnym   komisárom   oveľa   skôr,   keďže   zistenie   okruhu   majetku   a jeho   prípadné zabezpečenie nesúvisí s otázkou, kto prichádza do úvahy ako dedič. Podaná sťažnosť na prieťahy v konaní teda podľa sťažovateľa neviedla k požadovanej náprave.

Konanie okresného súdu v predmetnej dedičskej veci prebiehalo podľa sťažovateľa v dvoch základných fázach – do prerušenia konania z dôvodu vyvolaného sporu týkajúceho sa určenia okruhu dedičov a po právoplatnom skončení tohto sporu.

Ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností, súd, resp. poverený notár ako súdny komisár nevyužil obdobie od roku 1994 na to, aby zistil okruh majetku po poručiteľovi a aby ho zabezpečil.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   požiadal   aj   o priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia vo výške 400 000 Sk, ktoré odôvodnil najmä celkovou dĺžkou samotného dedičského konania trvajúceho viac ako desať rokov, stratou dôvery v súvislosti s týmito súdnymi konaniami vo fungovanie Slovenskej republiky ako právneho štátu, ako aj tým, že dedičstvo,   ktoré   je   uložené   v peniazoch,   resp.   vkladoch,   sa   vzhľadom   na   infláciu znehodnocuje.

V rámci sťažnosti si sťažovateľ uplatnil aj nárok na náhradu trov konania vo výške 6 309 Sk a súčasne ústavnému súdu oznámil, že súhlasí s upustením od konania verejného ústneho pojednávania v predmetnej veci.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví, že jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bolo v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 28 D 757/94 porušené, prikáže okresnému súdu konať v predmetnej   dedičskej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a zaviaže   okresný   súd,   aby   mu uhradil primerané finančné zadosťučinenie vo výške 400 000 Sk, ako aj trovy súdneho konania   priamo   na   účet   jeho   právneho   zástupcu   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti nálezu.

Okresný súd sa k sťažovateľovej sťažnosti na základe výzvy ústavného súdu vyjadril podaním sp. zn. Spr. 514/05 z 19. mája 2005 prostredníctvom svojho predsedu, v ktorom v úvode   chronologicky   popísal   priebeh   predmetného   dedičského   konania   a následne uviedol: „Z postupu súdu a chronológie vo veci vykonaných úkonov je zrejmé, že dané konanie vykazovalo po jeho začatí v roku 1994, aj po právoplatnom skončení veci vedenej pod sp. zn. 12 C 1132/94, známky priebežnosti. Medzi uvedeným obdobím bolo namietané dedičské konanie prerušené, teda nebolo možné v ňom pokračovať, ani vykonávať úkony. To, že konanie bolo prerušené, napokon konštatuje vo svojej ústavnej sťažnosti aj sám sťažovateľ.   Plynulosť   a sústredenosť   konania   povereného   notára   narušili   práve   úkony účastníkov   dedičského   konania   –   podanie   sťažnosti   štátnej   správe   súdu   a vznesenie námietky   zaujatosti,   v dôsledku   ktorých   namiesto   vykonávania   úkonov   v spise   notár predkladal predmetný spis tunajšiemu súdu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti považujem podanú sťažnosť za nedôvodnú.“

Z obsahu   na   vec   sa   vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci.

Okresnému súdu bolo 14. júna 1994 doručené oznámenie o úmrtí poručiteľa. Na základe   žiadosti   sťažovateľa   bola   21.   júna   1994   na   okresnom   súde   spísaná   zápisnica o predbežnom vyšetrení.

Podľa   úradného   záznamu   spísaného   20.   júna   1994   poručiteľ   zanechal   závet   pod č. N 48/94, Nz 48/94 v notárskej kancelárii JUDr. J. P., K.

Uznesením   č.   k.   28   D   757/94-5   z 20.   júna   1994   bolo   v predmetnej   veci   začaté dedičské konanie bez návrhu. Okresný súd v ten istý deň podľa § 38 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) poveril notára JUDr. J. P. (ďalej len „súdny komisár“), aby najneskôr v lehote 6 mesiacov ako súdny komisár za odmenu vykonal úkony v konaní o dedičstve po poručiteľovi.

Súdny komisár nechal pokynom z 21. júna 1994 predvolať na 28. jún 1994 Ing. O. P., bytom K. (pozostalú manželku; ďalej len „manželka poručiteľa“). Listom z 22. júna 1994 súdny komisár v predmetnej veci požiadal S. K. o oznámenie zostatkov na vkladoch poručiteľa a o vyznačenie zákazu výplaty z týchto vkladov až do právoplatného rozhodnutia o dedičstve.   S.   K.   na   výzvu   odpovedala   listom   doručeným   27.   júna   1994.   V spisovom materiáli sa ďalej nachádzal list vlastníctva č. 356 vedený Katastrálnym úradom v K., na meno poručiteľa.

V spisovom materiáli sa ďalej nachádzali znalecký posudok č. 42/94 z 11. júla 1994 vyhotovený na žiadosť sťažovateľa znalcom z odboru cestná doprava Ing. J. S. týkajúci sa ocenenia osobného motorového vozidla poručiteľa, plnomocenstvo z 12. júla 1994, ktorým manželka   poručiteľa   splnomocnila   advokátku   JUDr.   A.   P.,   K.,   na   jej   zastupovanie v predmetnej veci, ku ktorému boli pripojené listy vlastníctva Katastrálneho úradu v K. č. 13217, 11647 a 13190.

V spise sú ďalej pripojené znalecký posudok č. 63/94, znalecký posudok č. 64/94 a znalecký posudok č. 65/94 vyhotovené znalcom v odbore stavebníctvo Ing. T. B. ohľadom ocenenia nehnuteľností patriacich poručiteľovi.

Dňa 15. augusta 1994 bolo okresnému súdu doručené podanie D. B., bytom K. (dcéra poručiteľa), ktorým sa prihlásila do dedičského konania po nebohom poručiteľovi. Súdnemu komisárovi bolo predmetné podanie doručené 16. augusta 1994.

Vo   veci   konajúci   súdny   komisár   pokynom   z 5.   septembra   1994   nechal   na 20. september   1994   predvolať   manželku   poručiteľa,   sťažovateľa,   ako   aj   ďalšie   osoby, o ktorých sa dôvodne domnieval, že sú dedičmi po poručiteľovi, za účelom predbežného prejednania tejto veci.

Na   č.   l.   24   je   v predmetnom   spise   pripojený   závet   poručiteľa   spísaný   vo   forme notárskej zápisnice notárom 11. mája 1994 na žiadosť poručiteľa, ktorým pre prípad svojej smrti za svojich dedičov ustanovil: sťažovateľa, M. L. a V. C.

Podaním   z 20.   septembra   1994   poručiteľova   manželka   prostredníctvom   svojej právnej zástupkyne navrhla predbežné prejednanie tejto veci určené na 20. september 1994 odročiť.

Podľa   zápisnice   o prejednaní   dedičstva   spísanej   20.   septembra   1994   okresný   súd v zastúpení súdnym komisárom vypočul prítomných účastníkov konania a následne vydal uznesenie, ktorým uložil D. B. (nemanželskej dcére poručiteľa), aby v lehote 30 dní od právoplatnosti   uznesenia   podala   žalobu   na   okresnom   súde   o popretie   vydeďovacích dôvodov a následne konanie v predmetnej dedičskej veci prerušil. Spisový materiál v tejto veci bol 14. októbra 1994 doručený súdnym komisárom okresnému súdu „po vybavení“.

Uznesením č. k. 28 D 757/94, Dnot 231/94 zo 7. novembra 1994 (právoplatným 19. decembra 1994) uložil D. B. (nemanželskej dcére poručiteľa), aby v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podala žalobu na okresnom súde o určenie neplatnosti dôvodov jej vydedenia   v listine   o vydedení   poručiteľa   zo   17.   mája   1994.   Podľa   úradného   záznamu spísaného   2.   decembra   1994   bol   spis   v predmetnej   veci   v tento   deň   po   predložení Krajskému súdu v Košiciach vrátený späť okresnému súdu.

Okresný   súd   zaslal na základe pokynu z 12. januára 1995 D. B. výzvu, aby mu oznámila, či podala návrh na okresnom súde na určenie neplatnosti dôvodov vydedenia. D. B. podaním doručeným 31. januára 1995 okresnému súdu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne oznámila, že uvedenú žalobu podala a je evidovaná pod sp. zn. 12 C 1132/94.

Vo veci konajúci sudca okresného súdu nechal pokyn súdnej kancelárii z 15. februára 1995,   aby   po   uplynutí   troch   mesiacov   zistili   stav   konania   vedeného   pod   sp.   zn. 12 C 1132/94.

Pod č. l. 38 až 42 sa v predmetnom spise nachádzal rozsudok okresného súdu sp. zn. 12 C 1132/94 zo 17. októbra 2003, ktorý nadobudol právoplatnosť 27. apríla 2004, vydaný vo   veci   D.   B.   ohľadom   jej   návrhu   na určenie   neplatnosti   vydedenia   a vydeďovacích dôvodov a určenie neplatnosti závetu. Rozsudok krajského súdu č. k. 12 CoD 101/03-475 z 1. marca 2004 bol v predmetnom spise zaevidovaný pod č. l. 43 až 50.

Okresný   súd   v prílohe   svojho   listu   z 30.   novembra   2004   spisový   materiál v predmetnej veci vrátil poverenému súdnemu komisárovi na ďalšie úkony.

Súdny komisár listom z 1. decembra 2004 požiadal Správu katastra K. o zaslanie výpisu z LV č. 356 a z LV č. 13217, 13190 a 11647. Ďalším listom z toho istého dňa súdny komisár požiadal S. s., a. s., o oznámenie výšky zostatkov na vkladoch poručiteľa ku dňu jeho   smrti.   S.   s.,   a.   s.,   odpovedala   na   výzvu   súdneho   komisára   podaním   doručeným 22. decembra 2004. V spisovom materiáli sú na č. l. 55 až 59 ďalej priložené výpisy z listov vlastníctva č. 356, 13217, 13190 a 11647 vedené Katastrálnym úradom v K..

Súdny   komisár   v prílohe   svojho   listu   z 8.   februára   2005   spisový   materiál v predmetnej   veci   zaslal okresnému   súdu   na základe   jeho dožiadania.   Na   č.   l. 61 bola v spisovom   materiáli   pripojená   sťažovateľova   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   doručená okresnému súdu 1. februára 2005.

Ďalší termín pojednávania v predmetnej veci bol určený pokynom z 3. marca 2005 na 29. marec 2005, na ktorý boli predvolaní účastníci konania a súčasne bol A. L. vyzvaný na predloženie plnomocenstva.

Podľa úradného záznamu spísaného 15. marca 2005 sa bez predvolania k súdnemu komisárovi   dostavili   manželka   poručiteľa   a jej   právna   zástupkyňa,   ktoré   požiadali o nahliadnutie do dedičského spisu.

Zo   zápisnice   o prejednaní   dedičstva   spísanej   29.   marca   2005   za   prítomnosti sťažovateľa a M. L. (dcéry poručiteľa) vyplýva, že súdny komisár oboznámil prítomných s procesnými   úkonmi   vykonanými   v predmetnej   veci   po   doručení   spisového   materiálu od okresného   súdu   a následne   konštatoval,   že   zo   strany   súdneho   komisára   nedošlo v predmetnej veci k zbytočným prieťahom. Pojednávanie v predmetnej veci bolo uznesením odročené   na   neurčito   za   účelom   vyžiadania   výpisov   od   Strediska   cenných   papierov a ohodnotenia zbrane.

Súdnemu   komisárovi   bola   30.   marca   2005   doručená   výzva   okresného   súdu z 21. marca   2005,   ktorou   ho   okresný   súd   požiadal,   aby   sa   v lehote   1   mesiaca   vyjadril k podanej námietke zaujatosti vznesenej proti nemu zo strany manželky poručiteľa v jej podaní   zo 16.   marca   2005.   K podanej   námietke   zaujatosti   sa   súdny   komisár   vyjadril podaním z 31. marca 2005 doručeným okresnému súdu 1. apríla 2005, v ktorom uviedol, že sa v predmetnej veci necíti byť zaujatý.

Manželka poručiteľa spolu s D. B. prostredníctvom ich právnej zástupkyne 18. marca 2005 doručili súdnemu komisárovi podanie zo 16. marca 2005, v ktorom prehlásili, že patria do   prvej   skupiny   dedičov   a že   sú   spôsobilé   dediť   a dedičstvo   neodmietajú.   Následne v tomto podaní okrem iného špecifikovali predmet dedičstva (hnuteľné aj nehnuteľné veci) rozdeľujúc ho na aktíva a pasíva, pričom v závere svojho podania navrhli okresnému súdu doplniť dokazovanie v predmetnej veci vypracovaním kontrolných znaleckých posudkov.

II.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona   o ústavnom   súde   skúmal,   či   v danom   prípade   nejde   o   nedostatok   právomoci ústavného súdu. Ústavný súd stabilne judikoval, že do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne (I. ÚS 24/00, III. ÚS 53/02). V nadväznosti na to je však nutné s ohľadom na okolnosti   daného   prípadu   zdôrazniť,   že aj taký   zásah   podlieha   princípu   subsidiarity právomoci   ústavného   súdu   a   je   preto   podmienený   tým,   že   zjavne neodôvodnené   alebo arbitrárne konanie všeobecného súdu nie je napraviteľné účinným procesným prostriedkom alebo postupom nadriadeného alebo inštančne vyššieho stupňa všeobecného súdu.

Podľa   §   38   ods.   1   zákona   č.   99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) súd poverí notára, aby ako súdny komisár prejednal dedičstvo a v prípadoch, keď sú splnené podmienky uvedené v § 175zca, vydal osvedčenie o dedičstve. Poverenie môže súd dodatočne meniť. Poverenie a zmena poverenia sú voči súdnemu komisárovi účinné, len čo mu ich súd oznámil. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd môže notárovi odňať poverenie. Podmienky, za ktorých súd môže odňať notárovi poverenie, sú ustanovené v § 175zb OSP.

Podľa   §   175zb   OSP   súd   môže   odňať   vec   poverenému   notárovi,   ak   napriek predchádzajúcemu upozorneniu spôsobí zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Súd potom poverí úkonmi v konaní o dedičstve iného notára podľa rozvrhu práce. Návrh na odňatie poverenia   notárovi   ako   súdnemu   komisárovi   možno   považovať   za   účinný   prostriedok nápravy, pretože na základe tohto odňatia poverenia môže byť poverený úkonmi súdneho komisára iný notár, ak doterajší notár spôsoboval v konaní zbytočné prieťahy. O odňatí poverenia notárovi rozhoduje súd na základe návrhu účastníka dedičského konania.

V danom   prípade   bola   okresnému   súdu   1.   februára   2005   doručená   sťažnosť sťažovateľa   na prieťahy   v konaní,   ktorá   však   neobsahovala   návrh   na   odňatie   poverenia konajúcemu notárovi JUDr. J. P., K., v dedičskej veci vedenej pod sp. zn. 28 D 757/94, Dnot   231/94.   Sťažovateľ   sa   na   postup   notára   nesťažoval   ani   na   Notárskej   komore Slovenskej republiky podľa Notárskeho poriadku. Vzhľadom na to, že postup podľa § 38 ods. 1 v spojení s § 175zb OSP možno považovať za účinný prostriedok nápravy, ktorý zákon poskytuje sťažovateľovi, v dôsledku nevyužitia tohto postupu nie je daná právomoc ústavného súdu na konanie o tejto ústavnej sťažnosti. Právomoc ústavného súdu je daná až vtedy, keď sú vyčerpané všetky prostriedky nápravy, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv účinne poskytuje.

Ústavný súd zistil účinný prostriedok ochrany, ktorý predstavuje postup v zmysle § 38 ods. 1 v spojení s § 175zb OSP, ktorý bol a aj v súčasnosti je spôsobilý poskytnúť súdnu   ochranu   základného   práva   sťažovateľa,   ktorého   porušenie   namieta,   a preto   je vylúčená   právomoc   ústavného   súdu   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   (mutatis   mutandis III. ÚS 237/03).

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. júna 2005