znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 189/04-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Viery Medveďovej, bytom B., pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cdo 144/03 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. Viery Medveďovej   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. mája 2004 doručená   sťažnosť   Ing.   Viery   Medveďovej,   bytom   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   pre namietané   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cdo 144/03.

Sťažovateľka uviedla, že 26. apríla 2002 podala Okresnému súdu v Brezne (ďalej len „okresný súd“) návrh na nariadenie predbežného opatrenia proti odporcom – mestu Brezno a Nákladnej automobilovej doprave Brezno, s. r. o.

Dňa 6. mája 2002 a 20. mája 2002 návrh doplnila o nové zistenia a skutočnosti. Dňa   12.   augusta   2002   okresný   súd   návrh   na   nariadenie   predbežného   opatrenia zamietol uznesením č. k. Nc 953/02-39.

Dňa   30.   augusta   2002   sťažovateľka   podala   odvolanie   proti   uzneseniu   okresného súdu.Dňa 22. októbra 2002 sťažovateľka z časti späťvzala návrh na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 27. novembra 2002 sťažovateľka nahliadla do spisu Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“).

Dňa 30. januára 2003 krajský súd doručil svoje rozhodnutie sp. zn. 15 Co 2154/02 z 29. novembra 2002 okresnému súdu. Toto uznesenie sťažovateľka prevzala 10. februára 2003. Dňa 4. marca 2003 sťažovateľka podala dovolanie proti uzneseniu krajského súdu sp.   zn.   15   Co   2154/02   z 29.   novembra   2002   a 24.   marca   2004   prevzala   uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 144/03 z 20. februára 2004.

Medzi   podaním   dovolania   a rozhodnutím   uplynul   jeden   rok   a dvadsať   dní. Sťažovateľka je toho názoru, že tým došlo k porušeniu jej základného práva na konanie bez prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy.

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd rozhodol, že:„Najvyšší súd SR v Bratislave vo veci vedenej pod sp. zn. 2 Cdo 144/03 spôsobil prieťahy v konaní   na základe čoho došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa   na spravodlivý   proces   v primeranej   lehote   upraveného   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky.

Sťažovateľ žiada o primerané finančné zadosťučinenie. Najvyšší súd SR v Bratislave je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy tohto konania.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   ústavný   súd   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom namietala porušenie svojho základného práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov zaručeného čl.   48 ods.   2 ústavy postupom (nečinnosťou) najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cdo 144/03.

Ústavný súd už vo veci sp. zn. II. ÚS 26/95 uviedol, že účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.

Vo veci sp. zn. I. ÚS 10/98 ústavný súd uviedol, že k vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty, dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu.

Ústavný súd   poskytuje ochranu   tomuto základnému právu   len vtedy,   ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v tomto čase ešte trvalo (I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00, III. ÚS 64/03).

Z tvrdení sťažovateľky, ako aj z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 144/03 a z informácie okresného súdu vyplýva, že sťažovateľka toto uznesenie prevzala 24. marca 2004   a sťažnosť   ústavnému   súdu   podala   26.   mája   2004   po   nastolení   právnej   istoty. Sťažovateľka sa teda ústavnej ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   domáhala   až   v čase,   keď   k porušovaniu   označeného   základného práva už nemohlo dochádzať. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júna 2004