znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 189/02

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. decembra 2002 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť Z. C., toho času v Ústave na výkon väzby v K.,   PS-C/12-No,   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   A.   P.,   K.,   ktorou   namieta   porušenie svojich   práv   podľa čl. 50   ods. 2 a 3   Ústavy   Slovenskej   republiky   orgánmi   činnými   v trestnom konaní sp. zn. OÚV-205/2000 a domáha sa zrušenia uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 1 T 476/00 zo 17. mája 2001, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Z. C.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. novembra 2002 doručená sťažnosť Z. C., toho času v Ústave na výkon väzby v K., PS-C/12-No (ďalej len   „navrhovateľ“),   zastúpeného   advokátkou   JUDr. A.   P.,   K.,   ktorou   namieta   porušenie svojich   práv   podľa   čl.   50   ods.   2   a 3   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) orgánmi činnými v trestnom konaní sp. zn. OÚV-205/2000 a domáha sa zrušenia uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 1 T 476/00 zo 17. mája 2001.

Navrhovateľ tvrdí, že k porušeniu jeho práv došlo v rámci jeho trestného stíhania tým, že neboli vykonané viaceré dôkazy, ktoré navrhoval, pri rekognícii nebol prítomný advokát,   vyšetrovateľ   a súd   ignorovali   dôkazy,   ktoré   predložil,   etc.   Navrhovateľ   je   tej mienky, že od začiatku trestného stíhania bol považovaný za vinného.

Ústavný   súd   je   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   oprávnený   konať   o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti   navrhovateľa   (§   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   -   ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“). Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Trestné stíhanie navrhovateľa skončilo uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 1   T   476/00   zo   17.   mája   2001,   ktorým   boli   zamietnuté   odvolania   navrhovateľa   a jeho spoluobvineného J. B.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podľa čl. 127 ústavy podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Od právoplatnosti uznesenia sp. zn. 1 T 476/00 zo 17. mája 2001 do 29. novembra 2002, keď bola navrhovateľom sťažnosť osobne doručená ústavnému súdu,   uplynuli   viac   ako   dva   mesiace.   Navrhovateľ   namieta   porušenie   svojich   práv v trestnom   stíhaní,   ktoré   predchádzalo   prijatiu   uvedeného   uznesenia.   Preto   je   sťažnosť podaná oneskorene a treba ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnuť.Oneskorenosť podania sťažnosti nemožno odstrániť. Preto ústavný súd nevyzýval navrhovateľa na odstránenie iných nedostatkov jeho sťažnosti.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. decembra 2002