znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 188/09-17

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   7.   júla   2009 predbežne prerokoval sťažnosť P. H., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Krajského súdu v Bratislave zo 7. apríla 2009 v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Tpo 24/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. H.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. apríla 2009 doručená   sťažnosť   P.   H.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie   svojho základného práva podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv   podľa čl.   5   ods.   1   písm.   c) a   čl.   5   ods.   4   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   a   uznesením   Krajského   súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)   zo 7. apríla 2009 v konaní vedenom   pod sp.   zn. 4 Tpo 24/2009.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Okresný súd Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) uznesením sp. zn. Tp/1665/2008 z 10. novembra 2008 vzal sťažovateľa do väzby pre obvinenie z trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 a 3 písm. a) Trestného zákona. Väzba sťažovateľa začala plynúť 8. novembra 2008 o 17.10 h.

Dňa   17.   marca   2009   okresný   súd   na   verejnom   zasadnutí   vypočul   sťažovateľa a uznesením sp. zn. Tp 205/2009 rozhodol tak, že prijal písomný sľub sťažovateľa podľa § 80 ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) a prepustil ho podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku z väzby na   slobodu.   Proti   tomuto   uzneseniu   podal   sťažnosť   okresný   prokurátor   Okresnej prokuratúry   Bratislava   II   (ďalej   len   „okresný   prokurátor“,   resp.   „okresná   prokuratúra“) ústne priamo na pojednávaní, pričom svoju sťažnosť doplnil v písomnej forme podaním z 26. marca 2009. Sťažnosť okresnej prokuratúry bola doručená na vyjadrenie sťažovateľovi 2. apríla 2009, ktorý sa písomne vyjadril k nej 3. apríla 2009. Sťažovateľ vo vyjadrení údajne žiadal krajský súd, aby bol v tejto veci osobne vypočutý, a navrhoval, aby krajský súd nariadil verejné hlavné pojednávanie (v sťažnosti doručenej ústavnému súdu však dôkaz o tom   nepredložil).   Krajský   súd   však   7.   apríla   2009   rozhodol   uznesením   sp.   zn. 4 Tpo 24/2009   bez   jeho   účasti   na   neverejnom   zasadnutí   tak,   že   sťažnosťou   napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil, sťažovateľa ponechal vo väzbe a neprijal písomný sľub sťažovateľa.

Sťažovateľ v sťažnosti tvrdí, že postupom a uznesením krajského súdu bolo porušené jeho základné právo zaručené čl. 17 ods. 5 ústavy a práva zaručené čl. 5 ods. 1 písm. c) a čl. 5 ods. 4 dohovoru, pretože sa podľa neho neoboznámil s celým vyšetrovacím spisom a v konaní bol porušený aj princíp „kontradiktórnosti a rovnosti zbraní“, pretože nemohol sa osobne   vyjadriť   k celej   veci   a ani k argumentom,   ktoré   predniesol   vo   svojej   sťažnosti okresný prokurátor.

Na základe toho sa sťažovateľ dožadoval, aby ústavný súd vyslovil, že krajský súd uznesením   zo   7.   apríla   2009   sp.   zn.   4   Tpo   24/2009   tým,   že   ho   osobne   nevypočul a neumožnil   mu   reagovať   na   zdôvodnenie   okresného   prokurátora   k sťažnosti   proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. Tp 205/2009 zo 17. marca 2009, porušil jeho základné právo podľa čl. 17 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a čl. 5 ods. 4 dohovoru. Zároveň žiadal, aby ústavný súd prikázal krajskému súdu prepustiť sťažovateľa z väzby na slobodu a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa   čl.   5   ods.   1   písm.   c)   dohovoru každý   má   právo   na   slobodu   a   osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak   stane   v   súlade   s   konaním   ustanoveným   zákonom:   zákonné   zatknutie   alebo   iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom,   má   právo   podať   návrh   na   konanie,   v ktorom   by   súd   urýchlene   rozhodol o zákonnosti   jeho   pozbavenia   slobody   a nariadil   prepustenie,   ak   je   pozbavenie   slobody nezákonné.

Predmetom   sťažnosti   sťažovateľa   je   jeho   tvrdenie,   že   postupom   a uznesením krajského súdu bolo porušené jeho základné právo zaručené čl. 17 ods. 5 ústavy a práva zaručené čl. 5 ods. 1 písm. c) a čl. 5 ods. 4 dohovoru, pretože sa podľa neho neoboznámil s celým   vyšetrovacím   spisom   a v konaní   bol   porušený   aj   princíp   „kontradiktórnosti a rovnosti zbraní“, pretože sa nemohol osobne vyjadriť k celej veci a ani k argumentom, ktoré predniesol vo svojej sťažnosti okresný prokurátor.

Podľa   judikatúry   ústavného   súdu   musí   mať   obvinený   v prípadoch   väzobného trestného stíhania možnosť predložiť súdu argumenty a dôvody proti svojmu ponechaniu vo väzbe, ako aj možnosť vyjadriť sa ku všetkým okolnostiam týkajúcim sa jej dôvodnosti a zákonnosti. Musí mu byť daná možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam protistrany (prokurátora) o odôvodnenosti trvania väzby a vyvracať ich (kontradiktórnosť konania). Procesný postup súdu   musí   zabezpečiť,   aby   bola   obvinenému   v   týchto   smeroch   poskytnutá   rozumná príležitosť   obhajovať   svoje   záujmy   za   podmienok,   ktoré   ho   nepostavia   do   podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhou stranou (princíp „rovnosti zbraní“) (obdobne napr. I. ÚS 330/08).

V   zmysle   §   302   ods.   2   Trestného   poriadku   predseda   senátu   pri   rozhodovaní o sťažnosti   proti   rozhodnutiu   o väzbe   môže   umožniť   účasť   na   neverejnom   zasadnutí aj prokurátorovi, obvinenému a jeho obhajcovi.

Podstatou kontradiktórnosti a s ňou súvisiacej „rovnosti zbraní“ v prípade konania o preskúmanie zákonnosti pozbavenia osobnej slobody na strane väzobne stíhanej osoby je, aby   väzobne stíhaná   osoba   mala možnosť   predložiť   argumenty   a   dôvody   proti   svojmu ponechaniu   vo   väzbe,   ako   aj   možnosť   reagovať   na   „protiargumenty“   zástupcu   štátu   – prokurátora. Podľa názoru ústavného súdu nevyhnutnosť osobnej prítomnosti obvineného pred   súdom   v takomto   konaní   treba   posudzovať   vždy   individuálne   podľa   okolností konkrétneho prípadu.

Vo veci X. c. Švajčiarsko z roku 1981 Európska komisia pre ľudské práva vyslovila názor,   že   čisto   písomné   konanie   o   sťažnosti   obvineného   proti   rozhodnutiu   o   väzbe pred odvolacím súdom je v súlade s čl. 5 ods. 4 dohovoru, ak ani štátny zástupca nebol prítomný na zasadnutí súdu.

Keďže v posudzovanom prípade krajský súd nezistil dôvody na opätovné vypočutie procesných   strán   a   z predloženého   spisového   materiálu   vyplýva,   že   na   neverejnom zasadnutí konanom 7. apríla 2009, na ktorom krajský súd rozhodoval o sťažnosti okresnej prokuratúry   proti   uzneseniu   okresného   súdu   sp.   zn.   Tp   205/2009   zo   17.   marca   2009, okresný prokurátor prítomný taktiež nebol, teda krajský súd neporušil žiadne ustanovenia Trestného poriadku a postupoval v súlade so zákonom.

Zo sťažnosti ústavný súd tiež zistil, že sťažovateľovi bola 2. apríla 2009 doručená sťažnosť okresného prokurátora proti citovanému uzneseniu okresného súdu, ku ktorému sa mal   možnosť   vyjadriť.   Možno   teda   konštatovať,   že   v spomenutom   prípade   súdy sťažovateľovi   možnosť   osobného   vypočutia   neodopreli,   naopak,   sťažovateľ   v prvom prípade bol verejne vypočutý (hlavné pojednávanie na okresnom súde 17. marca 2009) a tiež v   druhom   prípade   sa   mohol   a aj   sa   písomne   vyjadril   k sťažnosti   okresného prokurátora (3. apríla 2009).

V kontexte všetkých uvedených dôvodov dospel ústavný súd k záveru, že postupom krajského   súdu   (z   hľadiska   požiadavky   kontradiktórnosti   konania   a   „rovností   zbraní“) nemohlo dôjsť   k porušeniu   označeného   základného   práva   zaručeného   mu čl.   17   ods.   5 ústavy a práv zaručených čl. 5 ods. 1 písm. c) a čl. 5 ods. 4 dohovoru.

Z obsahu sťažnosti ústavný súd navyše nezistil, že krajský súd nepostupoval v súlade s Trestným poriadkom vzhľadom na väzobné dôvody podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, ktoré obsahujú konkrétne skutočnosti vyžadované zákonom.

Vyplýva to aj z uznesenia krajského súdu, ktorý uviedol, že „Celkom konkrétnymi skutkovými okolnosťami je odôvodnená obava z toho, že by obvinený v prípade prepustenia z väzby na slobodu pokračoval v páchaní trestnej činnosti. Obvinený v minulosti bol 4 krát súdne   trestaný,   zväčša   pre   majetkový   druh   trestnej   činnosti.   Dňa   03. 07. 2008   bol prepustený z dlhodobého 7 ročného trestu odňatia slobody za trestný čin lúpeže. Len 3 mesiace potom, opäť mal porušiť zákon a opäť spáchať majetkový druh trestnej činnosti. Obava   z pokračovania   trestnej   činnosti   je   umocnená   skutočnosťou,   že   obžalovaný   si z predchádzajúceho odpykaného trestu nevzal ponaučenie.

Čo sa týka ponúknutého písomného sľubu obvineného, tento krajský súd neprijal. Nie je totiž dostatočný, aby v danom prípade mohol nahradiť uvalenú väzbu. Nedovoľuje to osoba obvineného, prechádzajúci spôsob jeho života.“

Keďže dôvodnosť ďalšieho trvania väzby podľa všeobecného súdu trvala a existoval v tom čase ústavne akceptovateľný zákonný dôvod na ďalšie trvanie väzby (právoplatné uznesenie krajského súdu o ďalšom trvaní sťažovateľovej väzby v zmysle § 244 ods.   5 Trestného   poriadku),   vychádzajúc z uvedených   skutočností   ústavný súd pri   predbežnom prerokovaní sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie označených základných práv podľa   ústavy   a   dohovoru   postupom   krajského   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 4 Tpo 24/2009 a jeho   uznesením zo   7.   apríla   2009, dospel   k záveru,   že medzi   nimi neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by mu po prijatí sťažnosti umožňovala rozhodnúť o ich porušení. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmieta z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Ústavný súd nad rámec k tomu tiež poznamenáva, že 5. mája 2009 bol sťažovateľ na základe   uznesenia   okresnej   prokuratúry   sp.   zn.   2   Pv   1121/08   z   5.   mája   2009   už prepustený z väzby na slobodu.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo preto už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími   návrhmi   sťažovateľa,   ako   aj   procesnými   požiadavkami   sťažnosti   podanej ústavnému súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2009