znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 188/08-12

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   1.   júla   2008 predbežne prerokoval sťažnosť F. J. a A. J., obaja bytom Z., zastúpených advokátom JUDr. J.   P.,   Advokátka   kancelária,   D.,   vo   veci   namietaného   porušenia   ich   základného   práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6 Co 115/07, 6 Co 116/07 z 23. januára 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť F. J. a A. J. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. apríla 2008 doručená sťažnosť F. J. a A. J. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 Co 115/07, 6 Co 116/07 z 23. januára 2008.

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že ako žalobcovia sa domáhali na Okresnom súde Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 6/06 určenia neplatnosti kúpnej zmluvy. Okresný súd rozsudkom z 30. januára 2007 ich žalobu zamietol a uznesením   z 21.   februára   2007   priznal   žalovanému   náhradu   trov   konania   v sume 21 211 Sk.   Sťažovatelia   proti   rozsudku   a uzneseniu   okresného   súdu   podali   odvolanie s návrhom, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutia prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil na   ďalšie   konanie.   Sťažovatelia   ďalej   uviedli,   že   v priebehu   odvolacieho   konania po vzájomných   osobných   rokovaniach   so   žalovaným   a za   účasti   právnych   zástupcov   sa dohodli   na   späťvzatí   návrhu   na   začatie   konania,   s čím   žalovaný   súhlasil.   Výsledkom rokovaní bolo písomné podanie – späťvzatie návrhu – a súhlas žalovaného so späťvzatím návrhu. Na základe toho sťažovatelia podaním z 13. apríla 2007 doručeným krajskému súdu 20.   apríla   2007   vzali   návrh   na   začatie   konania   späť   v celom   rozsahu   v zmysle   §   208 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Spolu s týmto podaním ako jeho prílohu doručili v ten istý deň aj súhlas žalovaného so späťvzatím návrhu z 13. apríla 2007. Podľa sťažovateľov v súhlase so späťvzatím sa jasne a jednoznačne uvádzalo, že žalovaný súhlasí so späťvzatím návrhu, ktorý   sťažovatelia podávajú na krajský súd.   Napriek uvedenému krajský súd uznesením sp. zn. 6 Co 115/07 (6 Co 116/07) zo 4. apríla 2007 rozhodol, že späťvzatie   návrhu   nepripúšťa   s poukazom   na   §   208   OSP   z dôvodu,   že   žalovaný   so späťvzatím   nesúhlasí,   a následne   rozsudkom   z 23.   januára   2008   odvolaním   napadnutý rozsudok v spojení s uznesením okresného súdu potvrdil.

Podľa   názoru   sťažovateľov   krajský   súd   nepostupoval   v zmysle   §   208   OSP,   keď napriek   doručenému   späťvzatiu   návrhu,   ktorého   súčasťou   bol   aj   súhlas   žalovaného so späťvzatím,   rozhodol   o tom,   že   späťvzatie   nepripúšťa.   Podľa   sťažovateľov   účinky podania, ktorým žalovaný udelil súhlas so späťvzatím návrhu na začatie konania, nastávajú okamihom, keď sa takéto podanie dostane do dispozície súdu a raz udelený súhlas nemožno následným podaním odvolať ani meniť. Neskoršie podania žalovaného z 20. apríla 2007, 25. apríla   2007   a 2.   mája   2007,   ktorými   vyjadril   svoj   nesúhlas   so   späťvzatím   návrhu na začatie   konania mal krajský   súd podľa   sťažovateľov   považovať za právne   neúčinné. Na základe uvedeného sťažovatelia tvrdia, že v posudzovanom konaní došlo k účinnému späťvzatiu návrhu a udeleniu súhlasu žalovaného s takýmto späťvzatím. Preto krajský súd nemal pokračovať v odvolacom konaní, ale mal postupovať podľa § 208 OSP. Vydaniu meritórneho rozhodnutia vo veci bránil kvalifikovaný úkon sťažovateľov. Ak teda odvolací súd   napriek   uskutočnenému   späťvzatiu   návrhu   na začatie konania a súhlasu   žalovaného s takýmto   späťvzatím   ďalej   pokračoval   v konaní,   pochybil   v konaní,   a tým   odňal sťažovateľom ako účastníkom konania možnosť realizovať svoje procesné práva, a teda im odňal možnosť konať a porušil ich základné právo na súdnu ochranu.

Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd v náleze vyslovil:„1/ Základné právo sťažovateľov 1/ a 2/ na súdnu ochranu upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky bolo rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/115/2007 6Co/116/2007 zo dňa 23.01.2008 porušené.

2/ Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/115/2007 6Co/116/2007 zo dňa 23.01.2008   sa   zrušuje   a vec   sa   vracia   Krajskému   súdu   v Žiline   na   ďalšie   konanie, s vyjadrením právneho názoru, podľa ktorého späťvzatie podania, ktorým bol vyslovený súhlas so späťvzatím návrhu na začatie konania v zmysle § 208 OSP nie je prípustné a na podanie, uskutočnené po udelení súhlasu súd neprihliada,

alternatívne   navrhujeme   zrušiť   tak   rozsudok   Krajského   súdu   v Žiline   sp.   zn. 6Co/115/2007 6Co/116/2007 zo dňa 23.01.2008 aj uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/115/2007 (6Co/116/2007) zo dňa 04.05.2007 a vec vrátiť na ďalšie konanie. 3/ Sťažovateľom 1/ a 2/ sa priznáva náhrada konania v sume určenej v písomnom vyhotovení rozhodnutia, ktoré im je Krajský súd v Žiline povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu JUDr. J. P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   53   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   je   ústavný   súd   viazaný   návrhom sťažovateľov, ktorí sú v tomto prípade zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom. Preto v danej veci ústavný súd rozhodoval o porušení tých práv, vyslovenia porušenia ktorých sa sťažovatelia domáhajú v návrhu na rozhodnutie, t. j. v petite sťažnosti (v tomto prípade porušenie   základného   práva   zaručeného   v   čl.   46   ods. 1   ústavy). Viazanosť   petitom ohraničuje prieskumnú právomoc ústavného súdu aj vo vzťahu k orgánu verejnej moci, ktorý mal porušiť základné práva alebo slobody (krajský súd), a k jeho konaniu (uznesenie sp. zn. 6 Co 115/07, 6 Co 116/07 z 23. januára 2008).

Predmetom   konania   pred   ústavným   súdom   je   preto   posúdenie,   či   krajský   súd rozsudkom sp. zn. 6 Co 115/07, 6 Co 116/07 z 23. januára 2008 porušil základné právo sťažovateľov na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   podľa   §   25   ods.   1   zákona o ústavnom súde skúmal, či v danom prípade nejde o zjavne neopodstatnenú sťažnosť.

O zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   keď   namietaným   postupom   orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným   právom,   porušenie   ktorého   sa   namietalo,   ale   aj   vtedy,   ak   v konaní   pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05).

Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľov, že krajský súd napadnutým rozsudkom, ktorým rozhodol o sťažovateľmi podanom odvolaní, porušil ich základné právo zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy, keď vo veci podaného odvolania konal a rozhodol napriek tomu, že sťažovatelia   svoj   návrh   na začatie konania vzali späť a žalovaný so   späťvzatím   návrhu súhlasil. Podľa sťažovateľov ak krajský súd konal a rozhodol napriek tomu, že sťažovatelia ako žalobcovia kvalifikovaným spôsobom a za splnenia všetkých zákonných podmienok prejavili svoju vôľu nepokračovať v konaní, porušil ich základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy   a   k zavŕšeniu   porušenia   označeného   práva   sťažovateľov   namietaným   spôsobom došlo   až   rozhodnutím   krajského   súdu   o odvolaní.   V rámci   argumentácie   sťažovatelia poukázali na uznesenie ústavného   súdu sp. zn. I. ÚS 30/97 z 22. mája 1997, v ktorom ústavný súd vyslovil, že   súčasťou základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je nielen oprávnenie „každého“ domáhať sa zákonom ustanoveným postupom ochrany svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, ale aj rozhodnúť (rozhodovať) o tom, že tento spôsob ochrany svojho práva účastník súdneho konania už naďalej nepovažuje za vhodný.

Podľa § 208 OSP ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého   stupňa,   ale   jeho   rozhodnutie   nie   je   dosiaľ   právoplatné,   odvolací   súd   rozhodne o pripustení   späťvzatia. Súd   späťvzatie   nepripustí,   ak   druhý   účastník   s tým   nesúhlasí. Ak späťvzatie   pripustí,   odvolací   súd   zruší   rozhodnutie   súdu   prvého   stupňa   a konanie zastaví.

Z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že pripustenie, resp. nepripustenie späťvzatia návrhu na začatie konania je predmetom procesného rozhodovania odvolacieho súdu.   To   znamená,   že   účinky   späťvzatia   návrhu   na   začatie   konania   nastávajú   až rozhodnutím   odvolacieho   súdu   o pripustení   späťvzatia,   a ak   odvolací   súd   rozhodne o neprípustnosti späťvzatia návrhu, pokračuje v odvolacom konaní na základe podaného odvolania.   Krajský   súd   ako   odvolací   súd   o sťažovateľmi   podanom   späťvzatí   návrhu na začatie konania rozhodol uznesením sp. zn. 6 Co 115/07 (6 Co 116/07) zo 4. apríla 2007 tak, že späťvzatie návrhu nepripustil, a procesným dôsledkom tohto rozhodnutia bolo, že krajský súd pokračoval v odvolacom konaní a rozsudkom sp. zn. 6 Co 115/07, 6 Co 116/07 z 23. januára 2008 rozhodol o sťažovateľmi podanom odvolaní.

Tvrdenie   sťažovateľov,   že   rozsudkom   krajského   súdu sp.   zn. 6   Co   115/07, 6 Co 116/07 z 23. januára 2008, ktorým rozhodol vo veci nimi podaného odvolania, došlo k „zvŕšeniu porušenia práva sťažovateľov namietaným spôsobom“, ústavný súd   nemohol akceptovať.   Jednou   zo všeobecných   zásad uplatňovaných   v právnom   štáte   je aj zásada prezumpcia   správnosti   právnych   aktov,   podľa   ktorej   ak   nie   je   právny   akt   zrušený,   je v súlade s právom. Uvedená zásada sa vzťahuje aj na uznesenie krajského súdu sp. zn. 6 Co 115/07 (6   Co   116/07)   zo 4.   apríla   2007,   ktorým   krajský   súd   nepripustil   sťažovateľmi podané späťvzatie   návrhu na začatie konania. Ústavný súd zistil (úradný záznam č. k. Rvp 14358/08-9 zo   16.   júna   2008),   že   predmetné   uznesenie   krajského   súdu   nadobudlo právoplatnosť 17. mája 2007. Na základe uvedeného preto krajský súd postupoval v súlade s zákonom, keď po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o nepripustení späťvzatia návrhu pokračoval   v odvolacom   konaní   a o odvolaní   sťažovateľov   rozhodol.   Inými   slovami, tvrdenie sťažovateľov o porušení ich práva na súdnu ochranu rozsudkom krajského súdu o odvolaní   predpokladá   v danom   prípade   porušenie   uvedeného   práva   už   uznesením krajského   súdu   o neprípustnosti   späťvzatia   návrhu   na   začatie   konania.   Pokiaľ   ide o uznesenie krajského súdu sp. zn. 6 Co 115/07 (6 Co 116/07) zo 4. apríla 2007, ktorým nepripustil späťvzatie návrhu na začatie konania, ústavný súd konštatuje, že v súlade s § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súdu nemá právomoc na jeho preskúmanie, keďže predmetné uznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 17. mája 2007, pričom sťažnosť bola ústavnému   súdu   doručená   až 14.   apríla   2008   (viac   ako   2   mesiace   po   právoplatnosti uznesenia).   Ústavný   súd   poukazuje   na   aj   skutočnosť,   že   sťažovatelia   v návrhu na rozhodnutie   (petite   sťažnosti)   ani   nežiadali   vyslovenie   porušenia   označeného   práva uznesením krajského súdu sp. zn. 6 Co 115/07 (6 Co 116/07) zo 4. apríla 2007.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že nezistil žiadnu súvislosť medzi namietaným rozsudkom krajského súdu sp. zn. 6 Co 115/07, 6 Co 116/07 z 23. januára 2008 a základným právom zaručeným v čl. 46 ústavy, porušenie ktorého sťažovatelia namietali. Preto sťažnosť odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   bolo   bez   právneho   významu   zaoberať   sa ďalšími požiadavkami, ktoré v nej sťažovatelia nastolili.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2008