znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 188/05-24

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   2.   septembra   2005 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda Báránya prerokoval sťažnosť P. F., trvale bytom B., prechodne bytom Grécko, zastúpenej advokátom   JUDr.   J.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I v konaní vedenom pod sp. zn. 1 E 3671/02 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo P. F. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 1 E 3671/02   p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   1   E   3671/02 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3.   P.   F.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie   vo výške 10 000   Sk (slovom desaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Bratislava I   p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I   j e   p o v i n n ý   uhradiť trovy právneho zastúpenia P. F.   na   účet   advokáta   JUDr.   J.   B.,   B.,   vo   výške   5   302   Sk   (slovom   päťtisíctristodva slovenských korún) do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti návrhu   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júna 2005 doručená   sťažnosť   P.   F.,   trvale   bytom   B.,   prechodne   bytom   Grécko   (ďalej   len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. J. B., B., vo veci namietaného porušenia základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní vedenom pod sp. zn. 1 E 3671/02 o návrhu sťažovateľky ako oprávnenej proti povinnému J. F. na nariadenie výkonu rozhodnutia vo veci úpravy styku s maloletým dieťaťom.

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   uviedla,   že   rozsudkom   okresného   súdu   sp.   zn. 17 Nc 46/00 z 26. marca 2001 bol maloletý syn sťažovateľky zverený do výchovy otca, bolo upravené výživné a styk   matky   s maloletým synom.   Sťažovateľka   býva v Grécku, na Slovensko sa snaží pricestovať dva razy do roka, a to v lete a na Vianoce.

Podľa   tvrdenia   sťažovateľky   otec   maloletého   syna   jej   viackrát   zmaril   styk s maloletým   dieťaťom,   najmä   počas   letných   prázdnin.   Návrhom   z 12.   júla   2002 sa sťažovateľka domáhala na Okresnom súde Bratislava IV voči otcovi maloletého dieťaťa nariadenia   výkonu   rozhodnutia   vo   veci   úpravy   styku   s maloletým   dieťaťom.   Návrh sťažovateľky bol postúpený 1. októbra 2002 okresnému súdu. Listom z 21. augusta 2003 sp. zn. Spr. 2117/03 podpredseda okresného súdu konštatoval prieťah v konaní. Od podania návrhu sťažovateľky na nariadenie výkonu rozhodnutia uplynulo 38 mesiacov.

Porušenie   základných   práv   a   slobôd   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a čl.   6   ods.   1 dohovoru   vidí   sťažovateľka   v tom,   že   v   konaní,   ktorého   je   účastníkom,   dochádza k prieťahom zo strany konajúceho súdu.

Sťažovateľka   si   uplatňuje   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia vo výške, ktorú určí ústavný súd. Domnieva sa, že doba, ktorá uplynula od podania návrhu až dosiaľ, je neprimerane dlhá a ničím neospravedlniteľná. Počas tejto doby je sťažovateľka v stave právnej neistoty ohľadom styku so svojím dieťaťom.

Sťažovateľka v sťažnosti doručenej ústavnému súdu navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo P. F. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 1 E 3671/02 porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I sa   prikazuje   vo   veci   1   E   3671/02   konať   bez zbytočných prieťahov.

3. P. F. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške určenej ústavným súdom,   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   I povinný   jej   vyplatiť   do   jedného   mesiaca   od právoplatnosti rozhodnutia.

4. Okresnému súdu Bratislava I sa ukladá, aby uhradil trovy právneho zastúpenia P. F., právnemu zástupcovi, JUDr. J. B., advokátovi (...).“

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadrila predsedníčka okresného súdu podaním z 8. augusta 2005, v ktorom uvádza, že na základe sťažnosti oprávnenej z 1. júla 2003 bola podpredsedom okresného súdu pre civilný úsek vec prešetrená a listom č. Spr. 2117/03-4 z 21. augusta 2003 bol konštatovaný prieťah od novembra 2002. Zároveň žiada,   aby   ústavný   súd   prihliadol   na   množstvo   vecí   vybavovaných   v oddelení   E, ako aj na skutočnosť, že samotnú dĺžku konania ovplyvnila aj skutočnosť, že vo veci konal aj Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“).

Predsedníčka   okresného   súdu   v podaní   z 8.   augusta   2005   v súlade   s ustanovením § 30 ods.   2 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o   organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uviedla, že netrvá na ústnom pojednávaní a súhlasí s upustením od neho.

Právny   zástupca   sťažovateľky   podaním   z 22.   augusta   2005   uviedol,   že   netrvá na ústnom pojednávaní.

Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 88/05-10 z 11. mája 2005 bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie.

II.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   má   každý   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným   prerokovaním   veci   na   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   osoby   v zásade neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   sa   vytvára   právna   istota.   Preto   pre   splnenie ústavného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátny   orgán   vec   prerokoval (II. ÚS 26/95).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníkov   a   postup   súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98).

Pokiaľ   ide   o   prvé   kritérium   „zložitosť   veci“,   ústavný   súd   bral   do   úvahy aj v predmetnom   prípade   skutkový   stav   veci   a   platnú   právnu   úpravu   (II.   ÚS   26/95, I. ÚS 92/97) relevantnú pre rozhodnutie, ako aj právnu povahu (charakter) veci, pričom na základe týchto hľadísk predmetné konanie o nariadenie výkonu rozhodnutia o úprave styku s maloletým dieťaťom nemožno hodnotiť ako konanie po skutkovej alebo právnej stránke zložité.

Pri   kritériu   „správanie   sťažovateľa“   v preskúmavanej   veci   ústavný   súd   zistil, že sťažovateľka svojím správaním neprispela k celkovej dĺžke konania.

Pokiaľ   ide   o   tretie   kritérium,   a   to   „postup“   okresného   súdu,   je   potrebné   uviesť, že ústavný súd sa zaoberal jednak tvrdeniami sťažovateľky, resp. jej právneho zástupcu a vychádzal aj z obsahu spisu.

Zo   spisu   okresného   súdu   ústavný   súd   zistil,   že   v predmetnej   právnej   veci   boli vykonané tieto úkony:

Dňa 16. júla 2002 bol podaný návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.Dňa   25.   júla   2002   Okresný   súd   Bratislava   IV   vyzval   povinného   na   vyjadrenie k návrhu.

Dňa   20.   augusta   2002   bolo   Okresnému   súdu   Bratislava   IV   doručené   vyjadrenie právnej zástupkyne povinného.

Dňa 1. novembra 2002 Okresný súd Bratislava IV postúpil vec okresnému súdu.Dňa 15. októbra 2002 bol okresnému súdu doručený spis.

Dňa   22.   novembra   2002   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   oprávnenej, v ktorom sa uvádzajú termíny, v ktorých hodlá realizovať svoj styk s maloletým dieťaťom v decembri 2002.

Dňa 29. novembra 2002 bol maloletému ustanovený opatrovník.Dňa 30. mája 2003 bolo okresnému súdu doručené podanie, v ktorom sa uvádzajú termíny, v ktorých chce matka realizovať svoj styk s dieťaťom v lete 2003.

Dňa 18. júna 2003 bola okresnému súdu doručená urgencia oprávnenej. Dňa   2.   júla   2003   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   oprávnenej,   v ktorom sa uvádza, že otec maloletého dieťaťa jej znemožnil styk s dieťaťom.

Dňa   30.   septembra   2003   okresný   súd   vyzval   povinného   na   umožnenie   styku s dieťaťom pod hrozbou poriadkovej pokuty.

Dňa 30. septembra 2003 okresný súd vyzval Okresný úrad B., odbor sociálnych vecí, na súčinnosť pri zabezpečení dobrovoľného plnenia rozsudku o úprave styku s maloletým dieťaťom.

Dňa 18. novembra 2003 bolo okresnému súdu doručené podanie Okresného úradu B., odboru sociálnych vecí, o pohovore s povinným ohľadom plnenia styku s dieťaťom.Dňa   15.   decembra   2003   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   oprávnenej, v ktorom sa uvádzajú termíny, v ktorých chce realizovať styk s dieťaťom počas Vianoc 2003.Dňa 20. mája 2004 bola povinnému uložená poriadková pokuta 2 000 Sk.Dňa   4.   júna   2004   bolo   okresnému   súdu   doručené   odvolanie   povinného   proti uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty.

Dňa 18. júna 2004 bol povinný vyzvaný okresným súdom na zaslanie plnej moci svojej právnej zástupkyne.

Dňa 24. júna 2004 okresný súd zaslal odvolanie povinného na vyjadrenie právnemu zástupcovi povinnej.

Dňa 28. júna 2004 právny zástupca oprávnenej nahliadol do súdneho spisu.Dňa 2. júla 2004 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie oprávnenej k odvolaniu povinného.

Dňa 30. júla 2004 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.Dňa   31.   marca   2005   krajský   súd   zrušil   uznesenie   súdu   prvého   stupňa   o uložení poriadkovej pokuty povinnému.

Dňa 16. júna 2005 sa spis vrátil okresnému súdu.

Ústavný súd zistil, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na konanie bez zbytočných prieťahov garantovaného čl. 48 ods.   2 ústavy a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to najmä z dôvodu,   že   v období   od   29.   novembra   2002   (ustanovený   opatrovník   maloletému) do 30. septembra 2003 (výzva okresného súdu povinnému na dobrovoľné plnenie rozsudku o úprave styku s dieťaťom) neboli okresným súdom vykonané žiadne úkony vo veci, a toto obdobie ústavný súd hodnotí ako prieťahy v konaní v trvaní 10 mesiacov, a tiež z dôvodu povahy veci samej, keďže vo veci bolo už právoplatne súdom rozhodnuté a je potrebné zaistiť vykonateľnosť tohto rozhodnutia.

Podľa   čl.   127   ods.   2   druhej   vety   ústavy   ak   porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Keďže   k porušeniu   základného   práva   došlo   nekonaním   okresného   súdu   vo   veci vedenej pod sp. zn. 1 E 3671/02, ústavný súd mu prikázal konať.

Sťažovateľka   si   uplatnila   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   podľa uváženia ústavného súdu. Svoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnila   tak,   že   nekonaním okresného   súdu   je sťažovateľka   v stave   právnej   neistoty a nemôže realizovať styk so svojím dieťaťom.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateľky a vyslovil porušenie jej základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 1 E 3671/02 a prikázal okresnému súdu, ktorý jej právo porušil,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných   prieťahov.   Dovŕšením   opatrení   smerujúcich zo strany ústavného súdu k odstráneniu stavu právnej neistoty bolo i priznanie primeraného finančného   zadosťučinenia   vo   výške   10   000   Sk.   Ústavný   súd   vzal   do   úvahy   predmet konania, jeho zložitosť a dĺžku jeho trvania. Výšku zadosťučinenia stanovil ústavný súd najmä s ohľadom na zistené obdobie nečinnosti okresného súdu a na vyššie uvedené kritériá riešenia zisteného porušenia základných práv.

Právny   zástupca   si   uplatnil   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   podľa   ustanovenia § 10 ods. 1, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, napísanie sťažnosti),   pričom za jeden úkon si uplatnil odmenu vo výške 7 150 Sk a režijný paušál vo výške 150 Sk, čo spolu predstavuje sumu 14 600 Sk.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o trovách   požadovaných   právnym   zástupcom sťažovateľky vychádzal z ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľka bola vo veci úspešná, a preto bolo potrebné rozhodnúť o náhrade trov konania okresným súdom.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi.Predmet   konania   –   ochrana   základných   ľudských   práv   a slobôd   –   je   v zásade nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením.

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky   je   priemerná   mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za prvý polrok 2004 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 15 008 Sk.

Ústavný   súd   priznal   právnemu   zástupcovi   sťažovateľky   odmenu   za   dva   úkony právnej   služby,   a   to   prevzatie   a   prípravu   zastúpenia   vrátane   prvej   porady,   napísanie sťažnosti. Podľa takto určených kritérií sú trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby vo výške 5 302 Sk (odmena za jeden úkon je 2 501 Sk plus režijný paušál 150 Sk za každý   úkon),   ktoré   ústavný   súd   zaviazal   okresný   súd   uhradiť   právnemu   zástupcovi sťažovateľky.

Z uvedených dôvodov ústavný rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. septembra 2005